ALTE DOCUMENTE
|
||||||||||
Financie a mena - Aktualna financna kriza -Americka financa kriza
Od začiatku septembra sa americká finančná
kríza silne vyostrila. Investičný bankový sektor zmizol. Najväčsia
poisťovňa stála pred kolapsom a americká vláda intervenovala
čoraz výraznejsími zásahmi, ktorými má stát zabrániť vzniku celkovej
krízy systému.
Aktuálna kríza má dva aspekty. Na jednej strane je to aktuálna finančná
kríza v Spojených státoch amerických, na druhej strane je to značná
globálna nerovnováha medzi krajinami s defici-tom bezného účtu, ako
napríklad USA a státmi s veľkým prebytkom - Čína, Nemecko a Japonsko.
Oba aspekty spolu úzko súvisia.
Táto dvojitá kríza má pôvod v rozličných modeloch hospodárskeho rastu. V
Spojených státoch amerických uprednostňovala hospodárska politika
finančnú akumuláciu. Uz v roku 2000 praskla internetová bublina takzvaných
dot-com firiem. Jej následky boli - prekvapujúco - veľmi mierne. Napriek
tomu sa bublina presunula na trh s nehnuteľnosťami. Ceny
nehnuteľností narástli od roku 2002 o sedem percent (a od roku 2004 o viac
ako desať percent). Pôzičky sa poskytovali za čoraz riskantnejsích
podmienok, vznikol dokonca aj hypotekárny segment pre skupiny s veľmi
nízkymi príjmami. Tieto pôzičky dostali meno NINA (no income, no assets -
nijaké príjmy, nijaké aktíva/majetok). Potom, čo ceny prestali
stúpať, bolo čoraz evidentnejsie, ze mnoho dlzníkov nie je v stave
splácať pôzičky.
Skutočná hĺbka problému
Kríza na trhu s nehnuteľnosťami je symptómom väčsieho problému.
Rast Spojených státov amerických sa zakladal na pôzičkovom konzume.
Hodnota úspor amerických domácností sa blízi nule. Boli to roky, keď
konzumné výdavky prekračovali príjmy. Hospodársky model s takýmito
charakteristikami je dlhodobo neudrzateľný. Navyse sa tento model opieral
o import kapitálu a tovarov.
V roku 2006 sa deficit bezného účtu pohyboval na úrovni 6,6 percenta HDP.
Spojené státy americké sú celosvetovo najdôlezitejsím importérom kapitálu.
V roku 2002 absorbovala táto krajina 76 percent celosvetového importu
čistého kapitálu.
Kríza sa vyhrotila v septembri 2008. Siedmeho septembra prebral státny
finančný úrad kontrolu nad oboma najväčsími hypotekárnymi obrami
Fannie Mae a Freddie Mac, aby zabránil zrúteniu hypotekárneho trhu. Pätnásteho
septembra musela vyhlásiť bankrot Lehman Brothers, jedna z
najrenomovanejsích amerických investičných bank. To bol signál na
zmiznutie tohto bankového segmentu, ktorý sa specializoval na emisiu a obchod s
cennými papiermi a podliehal len veľmi slabej regulácii. Dve posledné
samostatné investičné banky, ktoré zostali, sa transformovali na
standardné obchodné banky. Tie podliehajú normálnemu finančnému
dohľadu. To znamená, ze nastal dôlezitý institucionálny medzník amerického
finančného kapitalizmu.
Nasledujúci sektor, ktorý zasiahla kríza, bolo poisťovníctvo, konkrétne
mamutí koncern AIG. Táto korporácia sa silne angazovala v poisťovaní
komplexných pôzičiek, a spomedzi nich najmä na druhotriedne americké
hypotéky. S krízou hypotekárneho trhu preto do nej spadla aj AIG a stratila
solventnosť. AIG bola prepojená s mnohými trhovými aktérmi, avsak navyse
hrozilo, ze milióny Američanov stratia svoje dôchodky. Vláda zasiahla.
Cen 959g616j trálna banka FED dala k dispozícii pôzičku vo výske 85 miliárd
amerických dolárov a vzala AIG pod kuratelu. Od tohto momentu sa uz objavovali
črty krízy systému.
Devätnásteho septembra 2008 vytvorila vláda státnu záchrannú
spoločnosť na preberanie zlých kreditov, ktorá by mala americké
finančné institúcie zbaviť pochybných kreditov vo výske 700 miliárd
amerických dolárov. Pri nákupe týchto poloziek a ich neskorsom ďalsom
predaji má ministerstvo financií dostať rozsiahle právomoci. Detaily sú
predmetom komplikovaných vyjednávaní v Kongrese, kde Demokratická strana
presadzuje parlamentnú kontrolu a aj ochranu ohrozených vlastníkov pred
exekúciou nehnuteľností. Akcionári bánk by z toho vyviazli so zdravou
kozou; ich prinajmensom čiastočné vyvlastnenie sa nepredpokladá.
Takto by sa straty bez akejkoľvek protisluzby socializovali. Proti tomu sa
vsak v Kongrese začala ozývať hlasná kritika. Ziaľ, neplánuje sa
vsak posilnenie kontrolných mechanizmov na základe junktim pravidiel (z lat.
iunctum - spojené; zdruzovanie pravidiel a podmienok, ktoré sú samy o sebe
oddelené a nezávislé, čo umozňuje vyssiu mieru kontroly a
prehľadnosti; pozn. prekladateľa). To znamená, ze sa nepodnikli
dostatočné kroky na to, aby sa predislo opakovaniam krízy.
Preberanie dlhov státom výrazne obmedzuje hospodársko-politické a
rozpočtové moznosti konania v situácii, keď aj iné segmenty
amerického finančného systému, ako napríklad trh s kreditnými kartami, sa
povazujú za vratké. Ochota zahraničia nakupovať americké cenné
papiere, a tým prispieť k financovaniu rapídne stúpajúceho
rozpočtového deficitu USA, je evidentne nízka. Kurz dolára opätovne
povoľuje. Americký dolár ako medzinárodná rezervná mena je výrazne
ohrozený. Tento vývoj este viac obmedzuje hospodársko-politické moznosti vlády
Spojených státov amerických.
Koho to este zasiahne?
Kríza expandovala dvoma kanálmi: priamou nákazou cez finančné trhy a
sprostredkovane prostredníctvom exportov, takze sa neobmedzila len na trh s
nehnuteľnosťami. Kredity sa transfor-movali na finančné balíky a
predávali sa ďalsím bankám. Problémy sa tak preniesli na iné banky,
predovsetkým v Európe (napríklad UBS, Deutsche Bank, Saská krajinská banka -
giro centrála). Ukazuje sa, ze kríza výrazne zasiahla aj vnútorný medzibankový
trh. V niektorých státoch sa hospodársky model veľmi silne opieral o
sektor financií a/alebo sektor s nehnuteľnosťami. Z toho dôvodu
zazívajú krajiny ako Veľká Británia, Spanielsko alebo Írsko krízu, ktorá
je podľa vsetkého skôr strukturálna nez konjunkturálna.
Druhú skupinu státov zasiahla kríza na základe vývoja exportu. Na jednej strane
sú to státy ako Nemecko, Japonsko alebo Čína, ktoré sa vyznačujú
rozvinutým merkantilizmom, teda politikou zameranou na výrazný prebytok bezného
účtu. Na druhej strane sú to exportéri surovín, ako napríklad mnohé
latinskoamerické krajiny, ktoré musia čeliť poklesu dopytu
rozvinutých státov, čo sa prejavuje vo forme znízenia rastu ich exportu.
Pri mnohých surovinách sa súčasný cenový boom môze ukázať len ako
prechodný. Výnimkou môzu byť ropa a zemný plyn, pri ktorých je
vyčerpanie zdrojov zjavne na horizonte, z čoho vyplýva, ze mozno
očakávať tendenciu ďalsieho stúpania cien. To vsak neznamená, ze
by nemohli nastať výraznejsie konjunkturálne výkyvy. Takéto výkyvy a
americká finančná kríza viedli uz uprostred septembra k zneisteniu v
Rusku, na čo Kremeľ reagoval silnými finančnými injekciami.
Existuje vsak aj tretia skupina státov, ktoré sú este náchylnejsie na nákazu
krízou. Sú to státy, ktoré sú financované externými kreditmi a vykazujú vysoký
deficit bezného účtu. Ich finančná nestabilita sa zostruje na základe
poklesu exportnej dynamiky. Okrem toho je veľmi pravdepodobné, ze
investori budú venovať oveľa viac pozornosti vyvázenosti dát
platobnej bilancie. Mnohé krajiny strednej a východnej Európy vykazujú
veľmi vysoké čísla rastu ich zahraničného dlhu a deficitu
bezného účtu. Ide pritom najmä o státy s currency board (stanovenie
pevného výmenného kurzu domácej meny ku konkrétnej zahraničnej mene, ku
ktorej sa zaviaze vláda v dlhodobom horizonte; pozn. prekladateľa) - ako
sa to praktizovalo napríklad v Argentíne az do krízy - alebo s veľmi
rigidnou politikou výmenného kurzu v spojení s relatívne periférnou úlohou v
medzinárodnej deľbe práce. V roku 2007 vykazovali Lotyssko a Bulharsko
deficit bezného účtu viac ako 20 percent HDP. To je styrikrát vyssia
hodnota nez päťpercentná hranica, ktorá sa zvyčajne povazuje za
problematickú. V dvoch baltických státoch, Estónsku a Lotyssku, sa rast prudko
prepadáva. Ich rating sa znízil a úrokové sadzby stúpli. Tu uz spekulatívna
bublina praskla a svédske banky, ktoré sa v tejto oblasti angazovali zápasia s
výraznými problémami. Rakúske a talianske banky sa podobne výrazne angazujú v
krajinách strednej a východnej Európy s problematickým bezným účtom, respektíve
s prudko rastúcim súkromným zadlzovaním, ktoré slúzi na financovanie
nehnuteľností a konzumu. Aj situácia Turecka a -
v nizsej miere aj Juznej Afriky sa javia ako krehké. V týchto krajinách sa
kríza, v podobe, v akej sa často vyskytovala v deväťdesiatych rokoch,
nedá vylúčiť.
Hospodárska politika ako odpoveď
Odpoveď na finančnú krízu v rozvinutých státoch sa vôbec nepodobá na
recepty, ktoré sa v podobných prípadoch predkladajú krajinám na periférii.
Zatiaľ čo na periférii od Brazílie az po Juznú Kóreu sa ako riesenia
pouzili zvýsené úrokové sadzby a výrazne restriktívna fiskálna politika,
centrálne banky USA a EÚ dali finančnému systému k dispozícii dostatok
likvidity. Spojené státy americké dramaticky redukovali úrokovú sadzbu a
implementovali expanzívnu fiskálnu politiku. Banky boli zachránené a
sčasti dokonca zostátnené. Nakoniec sa v USA presadil aj projekt
nakupovania zlých kreditov. To znamená, ze odpoveď na krízu bola primárne
keynesianska. V porovnaní s USA bola Európska únia skôr restriktívna, takze pri
reakcii na krízu existujú rôzne odchýlky. Aj keď sa začína diskusia o
striktnejsom regulovaní finančného systému, hospodársko-politické
opatrenia dosiaľ nezasiahli jadro problému.
Rovnako tak sa nezačalo systematicky pristupovať k nerovnováhe v bezných
účtoch jednotlivých státov, ani sa neprijali opatrenia proti nestabilite
výmenných kurzov. Devalvácia amerického dolára so sebou priniesla v niektorých
regiónoch oslabenie exportu, nezasiahlo to vsak obchod s Čínou.
Čínska vláda povolila len mierne posilnenie jüana - v porovnaní s
americkým dolárom o devätnásť percent od roku 2005. To vsak nestačilo
redukovať enormný prebytok obchodnej bilancie Číny v porovnaní so
Spojenými státmi americkými. Lacný import z Číny bol jedným zo základov
nadmerného amerického konzumu. Z tohto dôvodu bola pozícia Spojených státov
amerických voči obchodu s Čínou nejednoznačná. Medzinárodná
dohoda o koordinácii úrokov a redukcii nerovnováhy v obchodnej bilancii sa vsak
bez Číny javí ako nemozná.
Napriek tomu sú obchodné toky súčasťou vyrovnávania - rovnako ako
peniaze ulozené v USA. Čína totiz investovala v USA masívne finančné
prostriedky. Ľahké znehodnotenie amerického dolára oproti jüanu spôsobilo
znehodnotenie čínskych aktív v tejto mene. Budúce posilňovanie
čínskej meny by preto spôsobilo jej ďalsie znehodnocovanie.
Vzhľadom na tieto skutočnosti začala Čína svoj model rastu
orientovať viac dovnútra.
Redukcia obchodnej nerovnováhy by spochybnila nielen modely opierajúce sa
neomerkantilizmus, ale aj modely vychádzajúce z nadmerného konzumu. V oboch
prípadoch by zmena modelu zahŕňala aj zmenu príjmovej politiky. V
prípade neomerkantilistických státov by boli nutné vyssie príjmy a
vyrovnanejsie príjmové prerozdelenie, aby vôbec bolo mozné umiestniť na
internom trhu viac produktov. Čo sa týka nadmerného konzumu, udrzať
by ho mohli iba zvýsené príjmy pre nizsie príjmové vrstvy.
Finančná kríza je symptómom erózie dominantnej pozície Spojených státov
amerických. Washington nemôze vzhľadom na túto skutočnosť
reagovať tak ako na konci sedemdesiatych rokov, keď náhle zvýsil
úrokovú mieru. V súčasnosti je krehkosť amerického finančného
systému taká výrazná, ze takéto opatrenie by bolo prílis riskantné. Okrem toho
je euro v porovnaní s vtedajsou nemeckou markou podstatne silnejsím konkurentom.
Napriek tomu bude musieť euro bojovať so svojimi vlastnými
problémami. Finančno-politické pravidlá Európskej centrálnej banky sú
totiz prílis rigidné. Vývoj v rámci Európskej únie je veľmi nerovnomerný a
medzi jednotlivými členskými krajinami existuje obrovská nerovnováha.
Zatiaľ čo Nemecko vykazovalo v roku 2006 prebytok bezného účtu
vo výske 5,1 percenta, niekoľko iných státov eurozóny dosahovalo deficit
vo výske okolo desať percent. V niekoľkých státoch mimo eurozóny sú
deficity este vyssie.
Kríza este rozhodne nie je vyriesená...
Bratislava 4. októbra (TASR) - Aktuálna svetová finančná kríza by mala mať na Slovensko iba nepriamy dopad súvisiaci s mozným spomalením rastu ekonomiky. "Či uz s krízou alebo bez krízy, Slovensko nemôze rásť neustále dvojciferným tempom," upozorňuje analytička Postovej banky Eva Sárazová. Aj napriek očakávanému spomaleniu v budúcom roku vsak bude SR naďalej patriť medzi najrýchlejsie rastúce ekonomiky Európskej únie (EÚ).
S krízou súvisiace spomalenie ekonomiky eurozóny môze zníziť spotrebu a následne aj dopyt po tovaroch a sluzbách. To v konečnom dôsledku môze viesť k poklesu dopytu aj po tovaroch vyvázaných zo Slovenska do krajín eurozóny, ktoré sú v súčasnosti nasimi najväčsími obchodnými partnermi.
"Na druhej strane vsak Slovensko patrí medzi menej nákladové, a teda aj konkurencieschopnejsie krajiny na trhoch v eurozóne," pripomína Sárazová. Ako pre TASR analytička ďalej uviedla, slovenským exportérom hrá v súčasnosti do karát aj blíziace sa zavedenie eura ako národnej meny, nakoľko uz nebudú musieť čeliť posilňujúcej sa slovenskej korune. Do eurozóny pritom smeruje priblizne polovica slovenského exportu, do celej EÚ az 85 %.
Aktuálna finančná kríza ovplyvnila aj nárast úrokov na peňaznom trhu v eurozóne, ktoré sú v súčasnosti výrazne vyssie ako medzibankové sadzby v SR. Európske banky totiz bojujú s nedostatkom likvidity, a tak sú si ochotné pozičiavať iba za vyssiu cenu. "Banky na Slovensku podobné problémy s likviditou nemajú, čoho odrazom sú aj nizsie úrokové sadzby, za ktoré si nase banky medzi sebou pozičiavajú," vysvetľuje Sárazová.
Kríza s hypotékami podobná tej americkej podľa nej na Slovensku nehrozí. Banky pôsobiace v SR totiz prísne hodnotia svojich klientov a úvery poskytujú iba tým bonitnejsím, teda tým, u ktorých vidia potenciál budúceho splácania svojich záväzkov. Banky na Slovensku vo vseobecnosti svetovou finančnou krízou ohrozené nie sú. Pôsobia totiz ako samostatné jednotky, podliehajú prísnemu dohľadu Národnej banky Slovenska (NBS) a v súčasnosti nemajú ziadne problémy s likviditou, pripomína analytička.
Finančnú krízu vo svete môzu v súčasnosti negatívnejsie pocítiť tí Slováci, ktorí majú svoje peniaze investované v rizikovejsích aktívach ako akcie resp. v akciových či zmiesaných podielových fondoch. V tomto prípade by si vsak investor mal uvedomiť fakt, upozorňuje Sárazová, ze ide o dlhodobú investíciu minimálne na 5 az 10 rokov. "Dynamickejsie striedanie poklesov a nárastov je typickou črtou na akciových trhoch. Za posledných 40 rokov uz svetové akciové trhy zakúsili niekoľko obdobných kríz a mozno konstatovať, ze po prudkých poklesoch vzdy nasledovalo zotavenie spojené s este výraznejsími nárastmi," pripomína analytička.
Či sa globálna finančná kríza tlmí alebo rozsiruje, mohli ukázať americké banky. Ich aktuálne zverejňované stvrťročné výsledky dokazujú, ze problémy sa este zďaleka nekončia.
Pokles ziskov aj potesil
Prepad ziskov spoločností Citigroup, Wells
Fargo alebo JPMorgan investorov paradoxne potesil. Aj keď v
druhom stvrťroku Citigroup stratila 2,5 miliardy dolárov, investori to povazujú
za dobrú správu. Pôvodné odhady strát totiz boli oveľa vyssie. Aj pokles
zisku JPMorgan, ktorý bol o viac ako polovicu nizsí nez pred rokom,
prekonal trhové odhady.
Relatívne pozitívne správy o hospodárení bánk viedli k rastu akciového trhu a
začali sa ozývať hlasy hovoriace o konci krízy. "Uz vidíme
začiatok konca," povedal séf Deutsche Bank Josef Ackermann.
Studenou sprchou pre trhy vsak bola takmer päťmiliardová strata
investičnej banky Merrill Lynch. Strata bola viac ako dvojnásobná
oproti očakávaniam analytikov a pripomenula investorom, ze kríza
neochabuje.
Včera tiez priznala straty stvrtá najväčsia banka v Spojených
státoch, Wachovia, ktorej sa podarilo za posledné tri mesiace
prerobiť takmer deväť miliárd amerických dolárov. Za rovnaké obdobie
minulého roka pritom zarobila 2,3 miliardy. Banka sa preto rozhodla zníziť
dividendy a prepustiť vyse sesťtisíc zamestnancov. "Výsledky sú
neuspokojivé a neprijateľné," komentoval výsledky predseda predstavenstva
Lanty Smith. "Hoci sú čiastočne odrazom problémov celého
odvetvia a slabsích makroekonomických podmienok, odrázajú aj výkon, za ktorý my
vo Wachovii preberáme zodpovednosť," dodal.
Problémy pokračujú
Straty bánk súvisia s hypotekárnou a úverovou krízou,
ktorá naplno prepukla v polovici minulého roka. "Straty, respektíve pokles
ziskov pochádza väčsinou z odpisov a z precenenia cenných papierov, ktoré
stratili na hodnote po minuloročnej hypotekárnej kríze. Banky si
pravdepodobne tiez tvoria opravné polozky pre ďalsie prípadné straty
vyplývajúce zo spomalenia ekonomiky a ďalsieho poklesu cien
nehnuteľností," vysvetľuje analytička Slovenskej
sporiteľne Mária Valachyová. Finančné spoločnosti po celom
svete museli v minulom roku odpísať aktíva priblizne za 300 miliárd
dolárov. Niektorí odborníci predpokladajú, ze by sa odpisy mohli vysplhať
az na jeden bilión dolárov.
Nie sme na konci
Mimoriadny rozsah investícií na trhu nebonitných hypoték a spomalenie
hospodárskej aktivity v USA podľa analytika Volksbank Vladimíra
Vaňa stále vyvoláva obrovský pesimizmus investorov v súvislosti s
vyhliadkami akcií amerického finančného sektora. "Skúsenosť s
podobnými turbulenciami za posledných takmer 60 rokov naznačuje, ze
najakútnejsia fáza likviditnej krízy trvá spravidla okolo dvadsať mesiacov,"
konstatuje Vaňo. "Hoci tento historický pohľad naznačuje,
ze v prvej polovici budúceho roka by mohol mať svetový peňazný a
úverový trh to najhorsie za sebou, netreba zabúdať, ze rozsah aktuálnej
krízy sa asi len ťazko dá porovnať s čímkoľvek, čo
svetový finančný trh doteraz zazil," dopĺňa. Podobne odhaduje
koniec krízy aj Valachyová. "Na obnovenie dôvery na finančných trhoch
bude treba este nejaký čas, koniec likviditnej krízy očakávame az v
niekedy v prvej polovici budúceho roku," konstatuje.
Hnonline.sk
Ako sa chrániť pred krízou? |
|
Viete čo je isté, keď sa trhy nachádzajú na pokraji hlbokej recesie? Isté je to, ze bohatstvo sa na jednej strane stráca, ale práve v tomto čase zároveň vnikajú začiatky bohatstva pripravených ľudí. Este predtým ako kazdý začne počítať v mysli aké veľké bohatstvo sa vlastné dá vytvoriť počas recesie, je dobré začať rozmýsľať ako najskôr vlastné bohatstvo ochránim. Tu je taktiez dôlezité nezabúdať, ze i keď recesia vytvára zaujímavé moznosti, rovnako vystrasuje investorov i pred investíciami do hodnotovo výhodných prílezitostí alebo uz po stratách z prebiehajúcej krízy nemajú dostatok peňazí. Po tom ako by ste utŕzili výrazné straty na akciovom trhu a hodnota vasich nehnuteľností by sa znízila o 50%, by ste určite tiez ťazko mali odvahu ísť aj do zaujímavých investícií. Práve preto je dôlezité prehodnotiť svoju finančnú situáciu a sústrediť na ochranu vlastného kapitálu. V takýchto situáciách z mnohých frontov a médií počúvame, ze uz teraz sa naskytá prílezitosť na veľmi lacnú kúpu akcií, veď trh predsa skorigoval od svojich vrcholov cez 30%. To si vsak pravdepodobne neuvedomujú, ze sa môzeme veľmi jednoducho nachádzať na začiatku hlbokej a dlhej recesie. Je preto prioritne dôlezité ochrániť si svoj celkový kapitál (nie len spekulačný). Ako náhle je vás kapitál chránený, môzete mať otvorenú myseľ a prostriedky na vyťazenie z hodnotovo výhodných investičných prílezitostí, ktoré sa bezpochyby naskytnú. Ak budete mať totiz polovicu vásho majetku v pasívne spravovaných akciových portfóliách, strach pred moznými stratami týchto portfólií vám môze zabrániť triezvo rozmýsľať o nových investíciách. Ako prvé aktívum v časoch kríz môze prísť na um cash (hotovosť alebo bankové depozity). V sirsom zmysle by sa mohlo jednať o krátkodobé úlozky a státne cenné papiere. Cash je proste kráľom finančných kríz. V preklade by sme mohli povedať, ze ak prudko padá akciový trh a ceny nehnuteľností, drzanie peňazí v najlikvidnejsej forme kazdému umozní minimálne ochrániť to, čo teraz má. Následne zároveň vytvorí spomínanú moznosť investovať do nových investičných prílezitostí. Podstata tohto zmýsľania vsak stojí na kľúčovom faktore neinflačného prostredia, avsak v období inflácie sila meny automaticky klesá. Čize v nominálnom vyjadrení sme bohatí rovnako, no v reálnom vyjadrení a na svojej kozi pociťujeme, ze za tie isté peniaze si môzeme dovoliť stále menej. Pre rýchle utvrdenie v týchto predpokladoch si môze kazdý porovnať náklady na kúpu toho čo kupuje dnes s mnozstvom peňazí na tie isté produkty vynalozené pred desiatimi rokmi. Vsetci okamzite pocítia, ze za dolár, euro, britskú libru, či este zatiaľ slovenskú korunu si kúpime menej. Je to jednoduché, úročenie na bezných účtoch, termínovaných depozitoch alebo na státnych dlhopisoch málokedy udrzalo tempo s rastom cenovej hladiny. Ak začne investor rozmýsľať týmto smerom, okamzite mu je jasné, ze nekryté peniaze nie sú najlepsím spôsobom ochrany bohatstva. Jedným z hlavných dôvodov straty hodnoty peňazí je nárast ich mnozstva v obehu exponenciálnym tempom. Väčsie mnozstvo peňazí v obehu automaticky znamená nizsiu hodnotu drzaného platidla. Ak by malo milión dolárov na svete iba desať ľudí, určite by jeden milión dolár mal väčsiu hodnotu ak sú na svete stovky miliardárov. Druhým hlavným dôvodom je, ze nárast mnozstva peňazí nedrzí tempo s rastom produktivity, čo vedie k stavu, kedy čoraz viac peňazí naháňa čoraz menej statkov. Práve tu sa okľukou znenazdajky dostávame k včera schválenému 700 miliardovému balíčku pre finančný sektor USA. Naliatie tejto masy likvidity do systému je okradnutie vsetkých ľudí drziacich americké doláre a ocenenie mnozstva firiem, ktoré nás do aktuálne recesie dostali. Balíček je vsak uz schválený, tak sa skúsme pozrieť na to, ako si môzeme v súčasnej situácii chrániť svoj kapitál. Pôjde iba o zopár mozností a v ďalsích komentároch sa budeme snaziť hľadať iné moznosti alokácie finančných prostriedkov. 1. Státne pokladničné poukázky: napriek tomu, ze cash ako sme povedali výrazne stráca na hodnote z dlhodobého hľadiska a najmä v obdobiach inflácie, počas extrémne volatilných trhov je dobré mať časť majetku v hotovosti alebo určitej obdobe veľmi likvidných investícií. Bankové depozity sú jedna z foriem, avsak ak sa krízy v minulosti značne prehĺbili a vyvolali obavy o zlyhania bánk, investori radsej presúvali kapitál do krátkodobých státnych cenných papierov, lebo bankrot státu je to posledné čo môze nastať. 2. Zlato: počas posledných 7 rokov malo zlato naozaj svoje zlaté časy. Jeho hodnota pokračuje postupne v graduálnom raste. Stále viac vsak počujeme o tom, ze zlato uz nebude tým aktívom, ku ktorému sa budú investori utiekať počas aktuálnej krízy. Realita vsak doteraz dokazuje opak. Zlato od začiatku krízy dosiahlo na 1000 dolárovú hladinu a aj počas posledných dní krachov brokerských domov a bánk bolo zlato evidentne atraktívne. Zlato má voči nekrytým peniazom minimálne jednu výhodu, ze jeho zásoby nie sú obnoviteľné a stále má zlato mnozstvo potenciálu v priemyselnom vyuzití. Historicky zlato slúzilo ako nástroj ochrany proti inflácii a klesajúcej hodnote dolára v časoch ekonomických a politických kríz. Stále teda stojí za zvázenie investorov, či nealokovať určitú časť kapitálu do zlata. 3. Spekulatívne obchodovanie: jeden vtipný spekulant, na ktorého meno si momentálne nespomeniem raz povedal, ze stratégia nakúpiť a drzať akcie dlhodobo má zmysel iba vtedy ak nakúpite v mladom veku a predáme, keď idete do dôchodku. V prvom rade si vsak treba uvedomiť, ze veľa investorov, ktorí sa hlásia k tejto stratégii často nedokáze zvládnuť dlhodobé obdobia znehodnocovania svojich portfólií a v konečnom dôsledku aj tak predajú. A nie je výnimkou, ze predajú tesne pred koncom medvedieho trhu. Netreba sa tak báť predať stratové aktíva ak máte moznosť nájsť lepsie zhodnotenie. Krátkodobé obchodovanie, moznosť operatívne reagovať so svojim kapitálom na nové situácie, to je moznosť, ktorú ľudia v dávnejsích krízach nemali. Dnes má kazdý moznosť prostredníctvom brokera participovať na finančných trhoch. Samozrejme, obchodovanie je veľmi náročný biznis, ale naučiť sa operatívne riadiť svoj majetok z pohodlia domova môze byť veľmi rentabilná investícia. A aby som nezabudol, tu nemusí ísť o ziadne extrémne rizikové spekulácie. Dnes si cez obchodnú platformu môzete nakúpiť státne dlhopisy, zabezpečiť si svoje menové riziko, investovať do komodít, do fondov fungujúcich ako podielové fondy s rozdielom nizsích poplatkov. Nástrojov je dostatok. Svetové ekonomiky musia zaplatiť daň za nezodpovedné úverové politiky, realitnú bublinu a nezodpovedné konania finančných institúcií. Svetlo na konci tunela bude aj po tejto kríze, avsak tento tunel môze byť oveľa dlhsí ako si mnoho ľudí momentálne pripúsťa. Namiesto toho aby sa maximálna pozornosť sústreďovala na to, čo vlády jednotlivých krajín urobia alebo neurobia, treba začať rozmýsľať ako si chrániť svoj kapitál. Ochrana kapitálu bude prvým stupienkom k moznosti profitovať počas tejto celosvetovej finančnej krízy. |
Openiazoch.zoznam.sk
Na pomoc druhej veľkej banke B&B sa poponáhľala britská vláda.väčsí obrázokAutor: SITA/AP
| Red Zahr, Reuters, das
Amsterdam/Londýn - Americká finančná kríza rezonuje aj v Európe a spôsobuje problémy ďalsím finančným obrom.
Britská vláda znárodnila banku Bradford & Bingley a krajiny Beneluxu vstúpili do finančnej skupiny Fortis, ktorá patrí do dvadsiatky najväčsích európskych bánk.
Belgická, holandská a luxemburská vláda investujú do záchrany európskeho finančného obra celkovo 1,2 miliardy eur.
Fortis bude musieť predať časť holandskej banky ABN Amro, ktorú kúpila minulý rok. Práve táto akvizícia zrejme banke, ktorá patrí k najväčsím v Európe, nakoniec zlomila väzy.
"Mohli sme sa rozhodnúť, ze nebudeme intervenovať, ale otázka je, či by vôbec Fortis prezila pondelok," komentoval faktické znárodnenie banky holandský minister financií Wouter Bos.
Závaznosť situácie dokumentuje aj to, ze sa rokovania o záchrane Fortis zúčastnil aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.
Problémy má aj Veľká Británia. Tamojsia vláda sa musela poponáhľať prísť na pomoc druhej veľkej banke, ktorú zasiahla finančná kríza. Hypotekárny ústav Bradford & Bingley bude musieť predať svoje pobočky a jeho zvysok bude následne znárodnený.
väčsí obrázokAutor: SITA/AP
Zdravú časť firmy prevezme spanielsky bankový ústav Santander, potvrdila to v pondelok britská vláda. Santander uz v roku 2004 vstúpil do britskej banky Abbey.
Santander kúpi retailové vklady a pobočky britského hypotekárneho ústavu Bradford & Bingley (B&B). Zaplatí 400 miliónov libier (15,2 miliardy Sk) za 2,7 milióna sporiacich účtov zákazníkov Bradford & Bingley obsahujúcich vklady v hodnote priblizne 21 miliárd libier.
Spanielsky bankový dom tiez prevezme sieť asi 200 pobočiek britského hypotekárneho ústavu. Značka B&B zostane zachovaná, ale účty sa prevedú na banku Abbey, ktorú Santander kúpila v roku 2004.
Vláda by teraz preferovala, aby privátny kupec získal celú B&B, ale konkurenti banky nemajú záujem o prevzatie portfólia rezidenčných hypoték v hodnote 41 miliárd GBP. Príčinou je globálna úverová kríza a ochladzovanie britského realitného trhu.
V Británii uz ide o druhú banku, ktorá padla kvôli americkej finančnej kríze. Vo februári vláda znárodnila banku Northern Rock.
Aktualne.centrum.sk
Ilustračná fotka.väčsí obrázokAutor: TASR
17:26 | Dnes | Red Eko
Frankfurt nad Rýnom - Finančná kríza vtrhla do Európy "vo svojej plnej kráse". Akcie skoro na vsetkých európskych trhoch padajú prudkým pádom, hlavne Nemecký index Day dokonca dosiahol najnizsiu hodnotu od júla 2006.
Frankfurt hlási jeho prepad o 4,8 percent na 5521 bodov. Parízsky CAC 40 sa prepadol o 4,9 percenta a londýnska FTSE dokonca o 5,1 percenta bodov. Čo sa týka percent, zaznamenali este väčsí prepad ďalsie európske burzy.
Ruský index MICEX na neochotu investorov doplatil 13 percentným prepadom, viedenský ATX o viac ako 7 percent a istanbulský ISE o 7,4 percent. Nervozitu na burzách tak neztlmili ani garancie bankových vkladov, ktoré prisľúbilo hneď niekoľko európskych vlád.
Ako prvá tak urobila írska vláda, ktorú este cez víkend kvôli hroziacemu zrúteniu banky Hypi Real Estate nasledovala i nemecká exekutíva kancelárky Merkelovej. Tá po víkende jednania oznámila, ze bude garantovať vsetky súkromné vlády v bankách, čo si podľa odborníkov vyziada sumu presahujúcu 500 miliárd eur.
väčsí obrázokAutor: Reuters
Okrem Írska a Nemecka uz garanciu vkladov prisľúbilo i Rakúsko, Svédsko a Dánsko.
Práve vláda kráľovstva leziaceho na Jutskom poloostrove oznámila, ze poskytne garanciu vo výske 35 miliárd dánskych korún, čo je v prepočte asi 4,7 miliárd eur.
Svédska vláda potom zdvojnásobila maximálnu čiastku garancie na jednu vkladnú knizku na 500-tisíc svédských korún (51-tisíc eur).
Rakúska vláda zatiaľ svoje konkrétne plány verejnosti neprezradila. Garancia na jednu vkladnú knizku navýsila i britská vláda, a to z pôvodných 35-tisíc libier na 50-tisíc (64-tisíc eur).
Skepsa a nervozita na burzách sa výrazne dotkla i cien ropy. Napríklad ropa WTI uz spadla pod 90 dolárov za barel. Finančná kríza sa potom podpísala i na výraznom poklese eura voči doláru.
Euro tak v pondelok ráno spadlo na najnizsiu hodnotu za posledný viac ako rok. Spoločná mena eurozóny spadla na úroveň 1,3552 dolárov za jedno euro.
Mimo Európy začiatkom tohto týzdňa oslabovali i najdôlezitejsie burzy v Ázii, Pacifiku a Austrálii.
Aktualne.centrum.sk
|
