DIPLOMOVÁ PRáCA

Študijný program:

Manažment

žILINSKá UNIVERZITA V žILINE

FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY

abstrakt

ŠEFFER, Miroslav: Zamestnanos a produktivita vybraného regiónu [diplomová práca] – Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta riadenia a informatiky Katedra makro a mikroekonomiky. – Vedúci: doc. Ing. Alžbeta Kucharèíková, PhD. – Stupeò odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Manažment. Žilina: FRI ŽU v Žiline, 2010 – 70 s.

Zamestnanos a produktivita spolu úzko súvisia a sú dôležitými faktormi, ktoré urèujú vývoj ekonomiky. Cie¾om tejto diplomovej práce je na základe teoretických a praktických vedomostí navrhnú opatrenia na zlepšenie súèasnej situácie v regióne. Na zaèiatku práce sú uvedené teoretické vedomosti týkajúce sa danej problematiky. Jadrom práce sú analýzy, ktoré boli vykonané s použitím najnovších údajov a vytvárajú komplexný poh¾ad na aktuálnu situáciu v regióne. Návrhová èas vychádza z predchádzajúcich analýz zamestnanosti a produktivity a obsahuje ekonomické zhodnotenie realizácie jednotlivých návrhov. Hlavným prínosom diplomovej práce je zlepšenie aktuálnej situácie a vytvorenie nových pracovných miest.

K¾úèové slová: Zamestnanos. Nezamestnanos. Produktivita práce. Produktivita kapitálu. Cestovný ruch. Finanèná kríza.

Abstract

ŠEFFER, Miroslav: Employment and productivity of selected region [Diploma thesis] – The University of Žilina. Faculty of Management Science and Informatics. Department of macro and microeconomics. Tutor: doc. Ing. Alžbeta Kucharèíková, PhD. – Qualification level: Master in field Management. Žilina: FRI ŽU in Žilina, 2010 – 70 pages.

Employment and productivity are closely related and they are important factors, which define development of economy. The aim of the diploma thesis is on the following theoretical and practical knowledge to design arrangements for improvement of the actual situation in region. At the beginning of diploma thesis is presented theoretical knowledge about given difficulty. The core of the diploma thesis are analysis realized with the use of latest data which create general view of the actual situation in region. Design part results from former analysis of employment and productivity and includes economic evaluation of realization of individual designs. The main contribution of the diploma thesis is improvement of actual situation and creation of new jobs.

Key Words: Employment. Unemployment. Productivity of labour. Capital productivity. Tourist traffic. Financial crisis.

Predhovor

V súèasnej dobe zasiahla celý svet finanèná kríza. Jej vplyvom došlo k obmedzeniu produkcie, k hromadnému prepúšaniu a k bankrotu viacerých podnikov. Tento problém sa nevyhol ani Žilinskému kraju, ktorý bol krízou znaène ovplyvnený. Zranite¾nos v podobe závislosti na automobilovom priemysle a stavebníctve sa ukázala pre Žilinský kraj ako ve¾mi nevýhodná.

Zámerom mojej diplomovej práce je analyzova vývoj zamestnanosti, nezamestnanosti, produktivity práce a produktivity kapitálu v Žilinskom kraji v posledných desiatich rokoch a oboznámi èitate¾a so súèasnou situáciou a s možnými návrhmi, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie na trhu práce, k rastu produktivity práce a k vytvoreniu nových pracovných miest v regióne.

Touto cestou by som chcel poïakova najmä doc. Ing. Alžbete Kucharèíkovej, PhD. za jej odbornú pomoc, konzultácie, cenné rady a pripomienky pri spracovaní mojej diplomovej práce. Taktiež by som chcel poïakova pracovníkom Štatistického úradu Slovenskej republiky v Žiline za poskytnuté údaje a rady. Ïalej by som chcel poïakova svojim rodièom a všetkým priate¾om a známym, ktorí mi pomohli pri spracovaní mojej diplomovej práce.

Èestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracoval samostatne s využitím vlastných teoretických poznatkov a praktických skúseností získaných v priebehu štúdia a s použitím uvedenej odbornej literatúry.

Zoznam použitých skratiek

CEZ – celková efektívnos zariadenia

EÚ – Európska únia

HDP – Hrubý domáci produkt

MEN, MN, mn – miera nezamestnanosti

MOP – Medzinárodná organizácia práce

MWh – megawatthodina

NR SR – Národná rada Slovenskej republiky

OKEÈ - odvetvová klasifikácia ekonomických èinností

SK NACE rev. 2 – revidovaná klasifikácia ekonomických èinností

SR – Slovenská republika

ŠÚ – Štatistický úrad

TEEP – totálna efektívnos zariadenia

VÚC – vyšší územný celok

VZPS – výberové zisovanie pracovných síl

ŽK – Žilinský kraj

Úvod

Zamestnanos a produktivita sú dva ve¾mi dôležité faktory, ktoré vplývajú na vývoj ekonomiky. Ich význam rastie hlavne v posledných rokoch v dôsledku finanènej krízy. So zamestnanosou neodmyslite¾ne súvisí nezamestnanos, ktorá sa stáva globálnym problémom na celom svete. Previazanos zamestnanosti a produktivity je odzrkadlená vo vývoji každej ekonomiky.

V súèasnosti, keï svet zasiahla finanèná kríza, sa význam problematiky zamestnanosti a produktivity podstatne zvýšil. V posledných rokoch aj v Žilinskom kraji pocítili dopady krízy, a preto bolo realizovaných viacero analýz a návrhov, ako zlepši stav zamestnanosti a produktivity v regióne.

Cie¾om diplomovej práce bolo na základe získaných teoretických vedomostí a vykonaných analýz zamestnanosti, produktivity a ukazovate¾ov vzájomných vzahov medzi nimi posúdi, aký bol vývoj zamestnanosti a produktivity v Žilinskom regióne a navrhnú opatrenia na zlepšenie zistenej situácie.

V prvej kapitole je venovaná pozornos charakteristike regiónu, ktorým je Žilinský kraj a podrobnejšie je popísaná všeobecná charakteristika kraja a  hospodárstvo a organizaèná štruktúra Žilinského kraja.

Druhá kapitola je zameraná na vymedzenie a charakteristiku zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity. Je tu vysvetlený význam týchto faktorov na vývoj ekonomiky, ich vzájomnú previazanos, ich èlenenie a spôsob ich výpoètu.

Analýza zamestnanosti podáva komplexný preh¾ad o vývoji zamestnanosti v posledných desiatich rokoch. Preto v tretej kapitole je venovaná pozornos práve tejto analýze. Podrobne sa tu zisuje, aký bol vývoj a porovnáva Žilinský kraj s ostatnými krajmi a taktiež s celoslovenským priemerom.

V štvrtej kapitole sa pozornos zameriava na analýzu produktivity vybraných vstupov. Týmito vstupmi sú práca a kapitál, ktorým sú venované viaceré analýzy. Znázoròujú vývoj produktivity v regióne v posledných rokoch.

Piata kapitola je zameraná na porovnanie jednotlivých ukazovate¾ov zamestnanosti a produktivity. Je tu zisovaná vzájomná previazanos, vplyv a vývoj zamestnanosti a produktivity na ekonomiku Žilinského kraja.

Zhrnutie, vytvorenie záverov a zhodnotení bolo cie¾om v šiestej kapitole. Tá podáva výsledky z predchádzajúcich analýz, a tak umožòuje vytvori komplexný poh¾ad na situáciu v danom regióne.

V siedmej kapitole je venovaná pozornos návrhom, ktoré sú navrhnuté ako spôsob riešenia aktuálnej situácie v Žilinskom kraji. V závere kapitoly je uvedené aj ekonomické zhodnotenie a taktiež zhodnotenie samotných návrhov.

Posledná kapitola je venovaná prínosom. Uvádzajú sa tu jednotlivé prínosy, ktoré so sebou priniesla tvorba diplomovej práce a spomínané návrhy.

Pred samotným zaèatím diplomovej práce bolo potrebné zhromaždi potrebné množstvo materiálov, aby bol zabezpeèený plynulý priebeh práce. Údaje uvedené v práci sú èerpané z knižnej literatúry, z internetových zdrojov, z osobných skúseností a stretnutí na Štatistickom úrade Slovenskej republiky v Žiline. Celá diplomová práca je vytvorená na základe poznatkov nadobudnutých poèas štúdia na Žilinskej univerzite v Žiline.

1 CHARAKTERISTIKA REGIÓNU

Žilinský kraj je jedným z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Rozprestiera sa v severnej èasti stredného Slovenska.

1.1 Všeobecná charakteristika Žilinského kraja

Žilinský kraj patrí medzi väèšie kraje Slovenskej republiky. Jeho rozloha je 6 788 km². Zaberá severnú èas stredného Slovenska. Severná hranica kraja je zároveò štátnou hranicou s Èeskou republikou a s Po¾skom. Na východe Žilinský kraj susedí s Prešovským krajom, na juhu s Banskobystrickým krajom a na západe s Trenèianskym krajom.

Obrázok è. 1: Mapa Žilinského kraja.

(Zdroj: https://www.stiefel-eurocart.sk/tovar/282.jpg)

1.1.1 Prírodné podmienky

Územie Žilinského kraja je znaène hornaté a je tvorené viacerými pohoriami. Patria medzi ne napríklad: Javorníky, Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Sú¾ovské vrchy, Malá Fatra, Ve¾ká Fatra, Choèské vrchy, Tatry a iné. Pohoria sú rozdelené viacerými kotlinami, kde sa sústreïuje aj väèšina obyvate¾stva. Medzi najväèšie kotliny patria Žilinská kotlina, Turèianska kotlina, Liptovská kotlina a Oravská kotlina. Najvyšším bodom je vrch Bystrá v Západných Tatrách s výškou 2 248 m n.m. Najnižšie položeným bodom Žilinského kraja je výtok Váhu v Považskom Podolí vo výške 298 m n.m.

Väèšina územia patrí do chladnej klimatickej oblasti, len kotliny a nižšie položené doliny sú v mierne teplej oblasti. Lesy sa rozprestierajú na 362 185 ha, po¾nohospodárska pôda zaberá 37 %, z toho orná pôda 28 %. Zo živoèíchov tu žijú hlavne zástupcovia ihliènatých lesov, alpínskych lúk a holí.

Celým územím preteká rieka Váh, do ktorej sa postupne vlievajú viaceré prítoky. Patria medzi ne rieky Orava, Kysuca, Turiec a Rajèianka. Na území Žilinského kraja sa nachádza viacero vodných priehrad s vodnými nádržami, ako napríklad: Liptovská Mara, Oravská priehrada, Nová Bystrica, Hrièovská priehrada, Vodné dielo Žilina a Krpe¾any. Pri termálnych prameòoch vznikli termálne kúpele a kúpe¾né mestá ako Rajecké Teplice, Turèianske Teplice a iné.

Na území Žilinského kraja sa nachádzajú 4 národné parky: Malá Fatra, Ve¾ká Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry a 3 chránené krajinné oblasti: Kysuce, Horná Orava, Strážovské vrchy, 67 národných prírodných rezervácií a ïalšie prírodné rezervácie, pamiatky a maloplošné chránené územia. Žilinský kraj je známy aj svojimi horskými strediskami: Ve¾ká Raèa, Martinské hole, Vrátna dolina a iné.

Žilinský kraj má 23 národných kultúrnych pamiatok (Budatínsky zámok, Hrad Streèno, Hrad Lietava), jednu mestskú pamiatkovú rezerváciu (Mariánske námestie a pri¾ahlé ulice starého mesta), tri pamiatkové rezervácie ¾udovej architektúry (Èièmany) a 19 pamiatkových zón. Územie Žilinského kraja možno rozdeli na pä geograficky samostatných celkov. Horné Považie, Kysuce, Oravu, Turiec a Liptov.

1.1.2 Èlenenie Žilinského kraja

Územie Žilinského kraja je možné rozdeli na pä prirodzených historických regiónov. Sú nimi: Horné Považie (okresy Bytèa a Žilina), Kysuce (okresy Èadca a Kysucké Nové Mesto), Orava (okresy Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín), Turiec (okresy Martin a Turèianske Teplice) a Liptov (okresy Ružomberok a Liptovský Mikuláš).

Obrázok è. 2: Mapa piatich historických regiónov Žilinského kraja.

(Zdroj: https://i.sme.sk/cdata/0/50/5044760/mapa2.jpg)

V nasledujúcej tabu¾ke sú uvedené okresy Žilinského kraja spolu s aktuálnym poètom obyvate¾ov, rozlohou v kilometroch štvorcových a hustotou za¾udnenia na jeden kilometer štvorcový.

Tabu¾ka è. 1: Okresy Žilinského kraja.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie k 31.12.2009)

1.1.3 Historický vývoj

Prvé stopy osídlenia nájdené na území Žilinského kraja pochádzajú z obdobia mladšieho paleolitu, napríklad v Žiline - Závodí. Súvislé osídlenie bolo až v mladšej dobe bronzovej. Najviac nálezísk má Žilinský kraj z obdobia púchovskej kultúry (3. stor. pred n. l. až 1. - 2. stor. n. l.), keï okrem desiatok sídlisk tu bolo množstvo hradísk ako Liptovská Mara, Divinka, Suèany, Vyšný Kubín a iné. Slovania územie Žilinského kraja osíd¾ovali v 5. a 6. stor., z tohto obdobia je nájdené sídlisko v Žiline. Oblas bola v 9. stor. zaèlenená do Ve¾kej Moravy, kedy zaèínalo aj pokresanèovanie obyvate¾ov a vytváranie územných celkov, z ktorých sa od 11. stor. už v rámci Uhorska vytvorili stolice. Územie dnešného Žilinského kraja patrilo od 13. storoèia do roku 1848 do štyroch stolíc: Trenèianskej, Oravskej, Turèianskej a Liptovskej stolice.

Žilinský kraj vznikol v roku 1949 a bol ve¾mi podobný dnešnému. Jediný rozdiel bol v západnej èasti, kde bol väèší o územie okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. V roku 1960 sa celý Žilinský kraj stal súèasou Stredoslovenského kraja. V júli 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený zákonom NR SR è. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V súèasnosti je toto územie zaèlenené do Žilinského samosprávneho kraja, ktorý vznikol v roku 2001 .

1.1.4 Obyvate¾stvo

Pod¾a poètu obyvate¾ov patrí Žilinský kraj medzi stredne ve¾ké kraje s poètom obyvate¾ov 697 502 (k 31.12.2009[2]). Priemerná hustota za¾udnenia je 102,76 obyvate¾ov na jeden km². Obyvate¾stvo Žilinského kraja je sústredené do kotlín (Žilinská, Turèianska a Liptovská kotlina), horské oblasti sú osídlené ve¾mi riedko. Územie Žilinského kraja je z 51 % urbanizované.

V Žilinskom kraji je najvyšší podiel obyvate¾ov slovenskej národnosti v rámci krajov Slovenskej republiky. Slovákov tu žije 97,5 %, Èechov 0,9 %, Rómov 0,4 % a 1,2 % tvoria ostatné národnosti. Žilinský kraj má 11 okresov, 315 obcí, z ktorých 18 má štatút mesta. Mestské obyvate¾stvo tvorí viac ako 51 % z celkového poètu obyvate¾ov Žilin 656h78g ského kraja. Vo vidieckych sídlach žije cca 49 % obyvate¾ov kraja. Najviac za¾udnený je okres Žilina, najmenej okres Turèianske Teplice.

Najväèšie mesto je krajské mesto Žilina s 84 971 obyvate¾mi (k 30. 11. 2009). Ïalšie naj¾udnatejšie mestá sú Martin, ktorý bol a je kultúrnym centrom kraja, Liptovský Mikuláš Èadca a Ružomberok. Najmenší poèet obyvate¾ov má mesto Rajecké Teplice. Viac ako 2000 obyvate¾ov má 48 vidieckych obcí. Najmenším sídlom, èo do poètu obyvate¾ov (cca 52 obyvate¾ov), sú Liptovské Beharovce v okrese Liptovský Mikuláš. Najväèší podiel obyvate¾ov je v súèasnosti v produktívnom veku (viac ako 57 %).

Okresy Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín patria k okresom s najvyšším prirodzeným prírastkom na Slovensku. Naopak okres Turèianske Teplice je jedným z okresov s najnižším prirodzeným prírastkom na Slovensku (má záporný prirodzený prírastok).

1.1.5 Doprava

Žilinský kraj je významnou križovatkou ciest v smere sever – juh a západ – východ. Rozvinuté sú všetky typy dopravy okrem lodnej dopravy.

Železnièná doprava: Je významná tým, že existuje priame napojenie na Po¾sko železnicou cez Èadcu a Zwardoò a z Èeskej republiky cez Èadcu a Žilinu v smere na Košice alebo na Bratislavu.

Letecká doprava: Je zastúpená regionálnym letiskom v obci Dolný Hrièov neïaleko krajského mesta Žilina, ktoré má štatút verejného medzinárodného letiska. Pomáha rozvoju medzinárodných stykov a vnútroštátneho obchodu.

Cestná doprava: Je znaène rozvinutá. Predstavuje hlavne tranzitné medzinárodné cestné ahy: E50: Èeská republika – Žilina – Košice, E75: Po¾sko – Èadca – Žilina – Maïarsko a Rakúsko, E77: Po¾sko – Trstená – Dolný Kubín – Šahy – Maïarsko, E442: Èeská republika – Makov – Bytèa – Žilina s pripojením na E50 a E75. V súèasnosti prebieha dostavba dia¾nice D1 v smere z Bratislavy do Žiliny. Posledný úsek v Považskej Bystrici by mal by odovzdaný v máji 2010. Ïalej pokraèuje stavba dia¾nice D1 v smere zo Žiliny na Liptovský Mikuláš. Prebieha aj stavba dia¾nice D3 v smere na Po¾sko.

Žilinský kraj má osem hranièných prechodov: Svrèinovec, Èadca - Milošová, Makov, Klokoèov s Èeskou republikou a Skalité, Oravská Polhora, Suchá Hora a Trstená s Po¾skou republikou. Centrálnym uzlom je krajské mesto Žilina s novou zriaïovacou stanicou Teplièka nad Váhom.

1.1.6 Školstvo

V Žilinskom kraji je rozsiahla sústava škôl všetkých typov. Tvoria ju materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, zdravotnícke školy, špeciálne školy a univerzity. Ich poèet sa v súèasnom období mení. Pribúdajú cirkevné základné a stredné školy.

Vysoké školstvo je zastúpené štyrmi školami. Žilinská univerzita má sedem fakúlt, v ktorých je možné vzdeláva sa v 30 odboroch päroèného inžinierskeho denného štúdia. V piatich odboroch denného bakalárskeho štúdia a v desiatich odboroch doktorandského štúdia. V Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. V Liptovskom Mikuláši je Vojenská akadémia a v Ružomberku Pedagogický inštitút sv. Ondreja, ktorý je cirkevnou školou s bakalárskou a magisterskou prípravou .

1.1.7 Zdravotníctvo

Je zastúpené ôsmimi nemocnicami, Fakultnou nemocnicou v Martine, Fakultnou nemocnicou v Žiline a Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku. Nemocnice majú spolu viac ako 5000 lôžok. V súèasnom období dochádza aj na tomto úseku k rôznym zmenám. Žilinský kraj má desa polikliník, 93 lekární a štyri špeciálne lieèebne a lieèebné kúpele v Rajeckých Tepliciach, Turèianskych Tepliciach, Lúèkach a Korytnici. V Žilinskom kraji sa nachádzajú tiež štátne ústavy sociálnej starostlivosti, domovy dôchodcov, penzióny a rôzne neštátne sociálne zariadenia .

1.1.8 Cestovný ruch

Žilinský kraj má dobré podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Je tu viac ako 700 ubytovacích zariadení s viac ako 20 000 poste¾ami, štyri lieèebné kúpele, termálne i kryté kúpaliská, prírodné a umelé vodné nádrže, lyžiarske vleky a lanovky. Pribúdajú strediská agroturistiky a možnosti pre cykloturistiku. Tieto podmienky využívajú nielen domáci, ale aj mnohí zahranièní hostia. Význam cestovného ruchu je ve¾ký a to najmä v oblasti Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej a Ve¾kej Fatry.

1.1.9 Infraštruktúra

Technická vybavenos obcí a miest v Žilinskom kraji presahuje celoštátny priemer. Pitnou vodou z verejných vodovodov je zásobovaných 83 % obyvate¾ov, najviac z vodného zdroja Nová Bystrica na Kysuciach. Napojenie na kanalizaènú sie v Žilinskom kraji je 44 %. V Žilinskom kraji sa splynofikovalo viac ako 31 % obcí.

1.2 Hospodárstvo a organizaèná štruktúra Žilinského kraja

Nasledujúca kapitola je venovaná podrobnému popisu hospodárstva a organizaènej štruktúry Žilinského kraja.

1.2.1 Hospodárstvo

Hospodárskym jadrom Žilinského kraja je dvojica miest Žilina a Martin. Ekonomika Žilinského kraja je zastúpená všetkými odvetviami, prièom rozhodujúcimi sú priemysel, stavebníctvo a po¾nohospodárstvo.

Priemysel so svojim podielom na tvorbe hrubého produktu má dominantné postavenie. ažiskovými odvetviami sú strojárstvo, spracovanie kovov, dreva, chemická a textilná výroba, energetika, automobilová a celulózo-papierenská výroba.

Stavebníctvo, ako druhé najdôležitejšie odvetvie ekonomiky, má podiel na tvorbe hrubého produktu 13 %. Najvýznamnejšími stavbami v poslednom období boli Vodné dielo Žilina, výstavba závodu KIA v Teplièke nad Váhom, výstavba dopravného koridoru do Po¾ska a Èeskej republiky, výstavba dia¾nice a v súèasnosti vrcholí dostavba obchodného strediska Aupark na Štúrovom námestí v Žiline.

Po¾nohospodárstvo má podiel na tvorbe hrubého produktu cca 4 %. V štruktúre pôdy prevládajú lúky a pasienky nad ornou pôdou. V Žilinskom kraji nie je dobrá bonita pôdy. Prevláda živoèíšna výroba. V rastlinnej výrobe sa pestujú obilniny, krmoviny a najmä zemiaky. Po¾nohospodárstvo má teda pre Žilinský kraj menší význam. Cenné sú lesy, ktoré pokrývajú ve¾kú èas Žilinského kraja.

V Žilinskom kraji je vybudovaných jedenás vodných elektrární s inštalovanou energetickou kapacitou výkonom 1192 MWh, z toho energie dodáva Èierny Váh (734 MWh), Liptovská Mara (198 MWh), Mikšová (93 MWh). Napriek existencii týchto ekologických elektrární celková spotreba elektriny v Žilinskom kraji presahovala ich produkciu. Preto bolo vybudované Vodné dielo Žilina s roènou výrobou 171 MWh, ktoré pomáha pokry vzrastajúcu spotrebu elektrickej energie.

Žilinský kraj má rozvetvenú sie peòažných ústavov. Je tu viac ako dvadsa poboèiek rôznych bánk a sporite¾ní. V Žiline sídli centrála Dexia banky Slovensko a.s.

1.2.2 Organizaèná štruktúra

 Štatistický úrad Slovenskej republiky evidoval k 31. decembru 2009 v registri organizácií 12 246 podnikov so sídlom v Žilinskom kraji. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil poèet podnikov o 4,1 %. Pod¾a vlastníctva tvorili podniky v súkromnom sektore 99,5 % a ich poèet medziroène vzrástol o 4,2 %.

Na konci roku 2009 bolo v Žilinskom kraji 59 213 fyzických osôb – podnikate¾ov. Ich poèet sa medziroène znížil o 1 %.

V roku 2009 sa znížil poèet zamestnaných osôb v hospodárstve Žilinského kraja o  5,7 % na 263 923 osôb. V Žilinskom kraji pracovalo 12,1 % z celkového poètu zamestnaných osôb v Slovenskej republike.

Priemerná mesaèná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Žilinského kraja v roku 2009 medziroène vzrástla o 1,7 % na 656,93 €.

Znížením ekonomickej aktivity došlo k zníženiu ponuky vo¾ných pracovných miest v Žilinskom kraji. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa ich poèet znížil o 43,6 % na 1 100. Podiel Žilinského kraja na celkovom poète vo¾ných pracovných miest v Slovenskej republike bol len 6,4 %.

Z celkového poètu pracujúcich v zahranièí pracovalo 6,6 %, èo predstavuje 19 600 osôb. Poèet pracujúcich v zahranièí zo Žilinského kraja sa medziroène znížil o 19 %.

Pod¾a výberového zisovania pracovných síl v hospodárstve Žilinského kraja klesol poèet pracujúcich o 4,2 % na 297 700 osôb. Podiel Žilinského kraja na celkovej zamestnanosti Slovenskej republiky predstavoval 12,6 %.

V roku 2009 dosiahol poèet nezamestnaných 35 400 osôb. Oproti roku 2008 sa nezamestnanos zvýšila o 36,7 %. Nezamestnaní zo Žilinského kraja tvoria 10,9 % z celkového poètu nezamestnaných v Slovenskej republike. Miera nezamestnanosti v Žilinskom kraji vzrástla na 10,6 %.

Produkcia stavebníctva nedosahovala úroveò roku 2008. V roku 2009 sa stavebná produkcia znížila o 15,5 % na 887,9 milióna €. Podiel Žilinského kraja bol druhý najvyšší po Bratislavskom kraji a dosiahol úroveò 15,5 %. V roku 2009 sa dokonèilo v Žilinskom kraji 2 472 bytov. V porovnaní s rokom 2008 sa zvýšil ich poèet o 15,6 %.

Po¾nohospodárske subjekty zapísané v obchodnom registri a vybraní samostatne hospodáriaci ro¾níci so spravodajskou povinnosou realizovali v roku 2009 tržby za predaj vlastných výrobkov v hodnote 57,51 milióna €. Objem tržieb klesol oproti predchádzajúcemu roku o 27,6 % v bežných cenách.

Podniky v stavebníctve realizovali tržby za vlastné výkony a tovar v objeme 1 481,1 milióna €. Medziroène to predstavovalo zníženie o 17,4 %. Na celoslovenských tržbách dosiahol podiel Žilinského kraja 16,2 %, èo predstavovalo druhé miesto za Bratislavským krajom.

Podnikate¾ské subjekty v priemysle dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar v objeme 7 203,4 milióna €. Oproti predchádzajúcemu roku klesli o 21,3 %. Podiel Žilinského kraja bol 12,5 % a bol tretí najvyšší v poradí za Bratislavským a Trnavským krajom .

Najväèší podiel 36,2 % na tržbách za vlastné výkony a tovar v Žilinskom kraji tvorila výroba motorových vozidiel. Na druhom mieste nasleduje dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu s podielom 20,9 %. Ïalej nasledovala výroba papiera a papierových výrobkov 9,4 %, výroba strojov a zariadení 7,4 %, výroba kovových konštrukcií 3,5 %, výroba poèítaèových výrobkov 2,6 % a výroba elektrických zariadení 2,2 %. Podiel ïalších odvetví v Žilinskom kraji mal zastúpenie nižšie ako 1,8 %.

Odvetvia, ktoré zaznamenali medziroèný rast tržieb za vlastné výkony a tovar boli v Žilinskom kraji iba tri. Patrila sem výroba chemikálií a chemických produktov (rast o  27,9 %), zber, úprava a dodávka vody (rast o 5,6 %) a výroba elektrických zariadení (rast o 2,2 %). Vo všetkých ostatných odvetviach tržby nedosiahli úroveò z roku 2008. Najvýraznejší prepad tržieb bol vo výrobe ostatných dopravných prostriedkov o 66 %, vo výrobe a spracovaní kovov o 49,9 %, v zbere, spracúvaní a likvidácií odpadov, recyklácií materiálov o 40,5 %, v odvetví iná ažba a dobývanie o 39 %, vo výrobe kože a kožených výrobkov o 32,7 %, vo výrobe strojov a zariadení o 31,1 % a v iných odvetviach.

Z h¾adiska ve¾kostnej štruktúry podniky s 1 000 – 1 999 zamestnancami realizovali 21,5 % objemu tržieb za vlastné výkony a tovar. Podniky s poètom zamestnancov 500 – 999 sa podie¾ali 11,3 %, podniky s 250 – 499 zamestnancami 8,7 % a podniky so 150 – 249 zamestnancami 7,8 %.

Z územného h¾adiska viac ako polovicu tržieb za vlastné výkony a tovar v Žilinskom kraji vyprodukovali podniky so sídlom v okrese Žilina (61,9 %). Ïalej nasledovali podniky v okresoch Martin 9,4 % a Ružomberok 8,1 %.

V porovnaní krajov Slovenskej republiky podiel Žilinského kraja predstavoval 12,5 % na celoslovenskom objeme tržieb v priemysle a bol tretí v poradí, hneï po Bratislavskom kraji (33,7 %) a Trnavskom kraji (17,4 %).

Podniky v predaji a oprave motorových vozidiel realizovali v roku 2009 tržby za vlastné výkony a tovar v objeme 256,7 milióna €. Oproti predchádzajúcemu roku klesli o  16 %.

Vo ve¾koobchode boli tržby v roku 2009 za vlastné výkony a tovar nižšie. V bežných cenách klesli o 40,6 % na 1 850,3 milióna €. Od zaèiatku roka 2009 pokraèuje pokles tržieb za vlastné výkony a tovar aj v maloobchode. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa znížili o 9,7 % na 1 733,1 milióna €.

V doprave a skladovaní (bez poštových služieb a služieb kuriérov) tržby za vlastné výkony a tovar oproti predchádzajúcemu roku klesli v bežných cenách o 15,9 % na 227,1 milióna €. Vo vybraných trhových službách dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar 510,3 milióna €. Medziroène sa zvýšili o 2,5 % .

2 VYMEDZENIE A CHARAKTERISTIKA ZAMESTNANOSTI A PRODUKTIVITY

Zamestnanos a produktivita sú jedny z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvòujú hospodárstvo krajiny a ekonomický vývoj. Podávajú komplexný poh¾ad na vývoj daného regiónu. Samotná zamestnanos ukazuje, aká èas obyvate¾stva je zárobkovo èinná a ko¾ko obèanov svojou mzdou prispieva do štátnej pokladnice. Naopak, nezamestnanos udáva, ko¾ko obèanov je závislých na štátnych dávkach. Produktivita sa týka výrobných faktorov ako sú práca a kapitál. V nasledujúcich analýzach sa venuje väèšia pozornos produktivite práce a produktivite kapitálu, ktoré dávajú ucelený poh¾ad na vývoj daného regiónu.

2.1 Produktivita

Produktivita výrobných vstupov je ve¾mi úzko previazaná so zamestnanosou. Súvisí s efektívnosou využívania kapitálu, ¾udského kapitálu v podobe vzdelávania a motivácie a v neposlednom rade s efektívnosou práce.

„Produktivita je predovšetkým stav mysle. Je to prístup, ktorý h¾adá neustále zlepšovanie toho, èo existuje. Je to viera, že èlovek dokáže robi lepšie dnes než vèera a že zajtrajšok bude lepší ako dnešok. Produktivita vyžaduje stále snahy adaptova ekonomické aktivity k neustále sa meniacim podmienkam a požiadavkám nových teórií a metód. Je to pevné presvedèenie o pokroku ¾udstva.“

(Productivity Committee of the European Productivity Agency, Rome 1959)

Produktivita znamená:

robi správne veci na prvýkrát,

robi správne veci správne,

robi správne veci správne na prvýkrát a na každýkrát.

Produktivita je viac ako veda, technológia, èi techniky manažmentu. Je to filozofia a spôsob konania, ktoré sú založené na vysokej motivácií ¾udí pre neustále zlepšovanie kvality, konkurencieschopnosti a životnej úrovne.

Produktivita má základ slova v slove „produkt“, èo znamená „výtvor“ alebo „výsledok“. Produktivita je teda schopnos dosahova výsledky. Meria sa množstvom výsledkov dosiahnutých za urèitý èas. Dôležité je zdôrazni, že máme na mysli želané výsledky, nie akéko¾vek výsledky.

Je to pomer medzi výstupom generovaným systémom a vstupmi potrebnými pre tvorbu tohto výstupu. Môžeme ju tiež definova ako vzah medzi výsledkami a èasom, ktorý bol potrebný na ich dosiahnutie. Produktivita je miera efektívnosti použitia vstupov alebo zdrojov vo vzahu k výstupom ako sú tovary alebo služby. Tiež ju možno definova ako ukazovate¾ efektívnosti využitia zdrojov. Je považovaná za najvýznamnejší zdroj konkurencieschopnosti

Tiež je možné definova ju ako vzah medzi výsledkami a èasom, ktorý bol potrebný na ich dosiahnutie. Èím menej èasu sa spotrebuje - tým produktívnejší je systém.

S produktivitou súvisia aj nasledujúce pojmy. Prvým z nich je totálna produktivita. Táto koncepcia nehodnotí vzájomné ovplyvòovanie medzi rôznymi vstupmi a výstupom. Informuje o celkovej efektívnosti podnikových procesov.

Multifaktorová produktivita je váženým vyjadrením toho, ako dobre sú faktory prispievajúce k rozvoju produktivity (práca, kapitál ) usporiadané, rozvíjané a riadené k výrobe požadovaného výstupu.

Parciálna produktivita hodnotí produktivitu individuálnych zdrojov. Je definovaná ako pomer celkového (hrubého alebo èistého) výstupu k urèitému typu vstupu na produkovanie výstupu.

Index produktivity porovnáva skutoène dosahovanú úroveò produktivity s normami produktivity. Tento ukazovate¾ hodnotí percentuálne zmeny v produktivite. Vzahuje sa na celkovú multifaktorovú a parciálnu úroveò produktivity.

Zvyšovanie produktivity neznamená ažšie pracova, ale lepšie využíva zdravý rozum a inteligenciu pri riešení problémov. Je známych ve¾a prístupov, techník a metód podporujúcich rast produktivity (TPM, AMP, LCIA, 5S, PokaYoke, ).

Nasledujúci obrázok znázoròuje cyklus zvyšovania produktivity. Pozostáva zo štyroch krokov, ktoré sa neustále opakujú. Sú nimi: meranie, hodnotenie, plánovanie a zlepšovanie.

Obrázok è. 3: Cyklus zvyšovania produktivity.

(Zdroj: https://www.slcp.sk/index.php?category=118)

Produktivita je pomer medzi výstupom generovaným systémom a vstupmi potrebnými pre tvorbu tohto výstupu. Vyššia produktivita znamená dosiahnu viac s rovnakými zdrojmi alebo dosiahnu vyšší výstup (množstvo, kvalita) z rovnakého vstupu. Toto znázoròuje aj nasledujúci vzorec.

Produktivita = Výstupy / Vstupy

Najèastejšie sa v praxi používajú parciálne a celkové ukazovatele produktivity:

Produktivita práce:

pridaná hodnota na pracovníka (HDP/zamestnanci, HDP/obyvatelia),

celková prácnos na jednotku výroby (doplnkový ukazovate¾ – vstup/výstup),

využitie fondu pracovnej doby.

Produktivita strojov a zariadení:

CEZ - celková efektívnos zariadenia,

TEEP - totálna efektívnos zariadenia,

disponibilita.

Produktivita plôch:

pridaná hodnota na jednotkovú plochu.

Produktivita materiálu:

materiálové náklady na jednotku produkcie,

využite¾nos materiálu[11].

Produktivita ukazuje, ako ekonomika alebo región dokáže efektívne využíva svoje výrobné vstupy. Je to zároveò ukazovate¾ posudzovania výkonnosti národného hospodárstva alebo regiónu.

2.2 Zamestnanos

Ide o makroekonomický jav, ktorý ovplyvòuje úroveò produktivity. Ak zamestnanos rastie, väèšinou to vedie k zníženiu produktivity práce. Ak zamestnanos klesá, môže to vies k rastu produktivity práce a v priemysle to môže vies k zvyšovaniu produktivity kapitálu, keïže nové zariadenia si vyžadujú menej pracovnej sily a vyprodukujú viacej hotových výrobkov. Zamestnanos zároveò súvisí s rastom ekonomiky. Je úzko previazaná s vývojom v danom regióne. Úroveò zamestnanosti predstavuje ukazovate¾ výkonnosti ekonomiky alebo regiónu. Ak sa región rozvíja, rastie aj zamestnanos a pribúdajú nové pracovné miesta. Ak však región stagnuje, dochádza k poklesu zamestnanosti a nastupuje problém s nezamestnanosou.

Pod¾a metodiky výberového zisovania pracovných síl (VZPS) sú za pracujúcich považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré poèas referenèného týždòa:

vykonávali aspoò jednu hodinu prácu za mzdu, plat alebo prácu za úèelom dosiahnutia zisku (prácu na plný alebo kratší pracovný èas, stálu prácu, doèasnú, príležitostnú alebo sezónnu),

mali prácu, ale nemohli pracova z dôvodu choroby, dovolenky, materskej dovolenky, školenia, zlého poèasia, v dôsledku štrajku a výluky (táto skupina nezahàòa osoby na dlhodobom neplatenom vo¾ne a osoby na rodièovskej dovolenke).[12]

Za pracujúce osoby sú považovaní aj vypomáhajúci èlenovia domácností podnikate¾ov, osoby pracujúce v zahranièí a profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek.

Zamestnanos v Slovenskej republike sa monitoruje prostredníctvom výberového zisovania pracovných síl v domácnostiach, ktoré bolo zavedené v roku 1993.

S prácou úzko súvisí problematika zamestnanosti. Rozlišujeme:

plnú zamestnanos, pri ktorej všetci ¾udia schopní a ochotní pracova nachádzajú pracovné uplatnenie; predpokladá pokles nezamestnanosti na prirodzenú mieru,

nadzamestnanos, ktorú charakterizuje previs dopytu po práci nad ponukou práce,

podzamestnanos, vyznaèujúcou sa previsom ponuky práce nad dopytom po práci.

Prirodzenú mieru nezamestnanosti tvorí pracovná sila, ktorá zostáva nezamestnaná pri rovnováhe na trhu práce. Posudzuje sa ako dobrovo¾ne nezamestnaná, pretože pri rovnovážnej mzde volí nepracova.

Nadzamestnanos má rovnako negatívne dopady na ekonomiku ako podzamestnanos. V oboch prípadoch vzniká nevyužívanie výrobných kapacít. Zamestnanos sa posudzuje vo vzahu k celkovej pracovnej sile, ktorá v národnom hospodárstva pôsobí.

Plná zamestnanos je v súlade s medzinárodnou organizáciou práce definovaná ako stav, v ktorom práceschopná osoba, h¾adajúca prácu, má možnos nájs prácu za krátky èas a s prihliadnutím na okolnosti a štandard v danej krajine sa táto považuje za primeranú.

„Je to stav, keï ten, kto chce pracova a akceptova pritom mzdu, ktorú mu zamestnávate¾ za daných podmienok môže ponúknu, zamestnanie si vždy nájde.“

Ak sa má dosiahnu plná zamestnanos, tak musí pripúša nezamestnanos nielen tých, ktorí nemôžu pracova, ale aj urèitý poèet ïalších osôb bez práce, ktoré prácu nevykonávajú, aj keï sú k dispozícii vo¾né pracovné miesta.[14]

Téza plnej zamestnanosti vyplynula zo Všeobecnej deklarácie ¾udských práv z roku 1948. V nej sa hovorí: „Každý má právo na prácu, na slobodnú vo¾bu zamestnania na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.“

Employment and Economic Growth. Ženeva, Ho 1964.

„Každý má právo na slobodnú vo¾bu a výkon povolania pod¾a ustanovení týkajúcich sa každého povolania.“

Charta Európskeho spoloèenstva základných sociálnych práv pracujúcich z roku 1989, hlava I èlánok 4.

Právo na prácu je zakotvené v ústavách alebo v iných základných zákonoch prinajmenšom v tridsiatich štátoch sveta. To predstavuje viac ako 20% èlenských zemí Medzinárodnej organizácie práce (MOP). MOP za prostriedok zabezpeèenia práva na prácu považuje podporu plnej, produktívnej a slobodne zvolenej zamestnanosti.

Jedným z vážnych problémov vo vyspelých trhových ekonomikách, ako i v tranzitívnych ekonomikách, je demografický vývoj obyvate¾stva. Hodnoty demografických ukazovate¾ov majú významný vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj jednotlivých krajín. Preto je potrebné zo strednodobého i dlhodobého h¾adiska pozna demografický vývoj v jednotlivých krajinách.

Základom budúceho vývoja populácie je demografické správanie mládeže. Mladí ¾udia v transformujúcich sa ekonomikách rýchlo reagujú na zmenené životné podmienky, preto dochádza k poklesu sobášnosti a pôrodnosti. Tieto trendy možno oèakáva aj v budúcich rokoch. Prognózy vývoja obyvate¾stva predpovedajú zrýchlenie starnutia obyvate¾stva. Do poproduktívneho veku sa dostanú silné populaèné roèníky 50-tych a 60-tych rokov, slabé populaèné roèníky po roku 1990 budú tvori detskú zložku populácie.

Starnutie populácie spôsobené nízkou plodnosou alebo predažením strednej dažky života, sa týka poèetných životných sociálno-ekonomických sfér ako ponuky pracovnej sily, dôchodkového systému, medzigeneraènej solidarity, zdravotnej starostlivosti a kolektívnych služieb. Financovanie dôchodkov štátom a financovanie starostlivosti o starších obèanov sú predmetom riešenia v mnohých krajinách.

Európske krajiny sa doteraz mohli adaptova nástupom novej vekovej štruktúry. Aktuálne obavy z následkov starnutia sú však opodstatnené. V predchádzajúcich obdobiach pomohol ekonomický rast zabezpeèi rastúce potreby, dnes starnutie spôsobuje ekonomickú recesiu. Úroveò plodnosti je trvalo nižšia ako prah výmeny, populácia v aktívnom veku bude starnú a odchádza pomalšie, èo spôsobí silnú závislos. Štáty musia zabezpeèi pre èím ïalej poèetnejšiu staršiu populáciu istotu a sociálne zabezpeèenie aj v prípade, že aktívna populácia klesá.

Nepriaznivé demografické trendy do znaènej miery súvisia aj s podielom pracujúcich žien na celkovej pracovnej sile, ktorý sa vo vyspelých ekonomikách za 40 rokov takmer zdvojnásobil. Poèet detí pripadajúcich na jednu ženu má výrazne klesajúci trend dokonca aj v krajinách s bohatou náboženskou tradíciou.

S problémami zamestnanosti, najmä z h¾adiska budúcnosti, sa úzko viaže aj podiel jednotlivých regiónov na riešení problémov. Regionálna politika je totiž v úzkom vzahu s regionálnou politikou zamestnanosti. Jedným z cie¾ov regionálnej politiky je aj znižovanie priestorovej nevyváženosti sociálno-ekonomickej, kde sa zahròuje aj nevyváženos zamestnanosti.

Cie¾om politiky zamestnanosti je trvale podporova vytváranie rovnováhy na trhu práce. Rovnováha na trhu práce predstavuje rovnováhu medzi zdrojmi a potrebami pracovných síl, medzi dopytom a ponukou práce.

Makroekonomické nástroje politiky zamestnanosti, ako sú napríklad rozpoètová, daòová, úverová a finanèná politika, ovplyvòujú tak ponuku, ako aj dopyt po pracovných silách. Okrem nich existujú aj nástroje regionálnej politiky zamestnanosti. Ide najmä o nástroje ako: podporu na umiestnenie zahranièného kapitálu, regionálne diferencovanú daòovú a úverovú politiku, aktivaèné práce a efektívne využitie miestnych a obecných rozpoètov.

Úèinná politika zamestnanosti v regiónoch musí vychádza z vhodnej kombinácie makroekonomických nástrojov a správnych opatrení v jednotlivých regiónoch. Medzi makroekonomické nástroje regionálnej politiky zamestnanosti patria: úverová politika, rozpoètová politika, regionálne transfery príjmov a podpora exportu. Možnosti a nástroje regionálnej politiky zamestnanosti sú pomerne široké, avšak vo¾ba správnych nástrojov je zložitá. Nástroje sú úèinné vtedy, keï sú adekvátne charakteru nerovnováhy na trhu práce. Úèinná politika zamestnanosti musí uplatòova celoplošné nástroje aj špecifické nástroje a opatrenia, najmä vo vzahu k depresívnym regiónom.

Napriek pozitívnym krokom, ktoré sa dosiahli v regiónoch pri riešení problémov zamestnanosti, sa nevyužívajú najdostupnejšie nástroje a to už z objektívnych alebo subjektívnych príèin. Realizujú sa opatrenia krátkodobého charakteru a riešia len najaktuálnejšie problémy, ktoré na trhu práce vznikli. V regionálnej politike zamestnanosti chýbajú dlhodobejšie, konceptnejšie ciele, prístupy a opatrenia.

2.2.1 Flexikonto

Novinkou v slovenskom zákonodarstve je opatrenie, ktoré bolo navrhnuté a zavedené firmou Volkswagen, nazývané flexikonto. Je to najnovšie riešenie, ktoré ponúka zákonník práce pre zamestnávate¾ov, ktorí z objektívnych príèin nemôžu ude¾ova zamestnancom prácu. Túto možnos schválil parlament Slovenskej republiky ako opatrenie vo vzahu k ekonomickej kríze s úèinnosou od 1. marca 2009. Toto opatrenie sa dá uplatni až do konca roku 2012. Ak poèas tohto obdobia zamestnanec nemôže z vážnych prevádzkových dôvodov vykonáva prácu, môže zamestnávate¾, po dohode so zástupcami zamestnancov, poskytnú zamestnancovi pracovné vo¾no, za ktoré dostane zamestnanec najmenej mzdu vo výške jeho základnej zložky mzdy.

Po odstránení prekážok v práci na strane zamestnávate¾a, je zamestnanec povinný odpracova poskytnuté pracovné vo¾no bez nároku na mzdu. Èas, poèas ktorého zamestnanec vykonáva prácu, sa potom nezahàòa do poètu odpracovaných hodín. Flexikonto môže zavies iba zamestnávate¾, u ktorého pôsobia odbory. Dohoda so zamestnaneckou radou ani so zamestnaneckým dôverníkom nie je postaèujúca. Flexikonto sa preto pravdepodobne uplatní u väèších zamestnávate¾ov.

Výhoda pre zamestnávate¾a spoèíva v tom, že teraz celkom nenároène udrží zamestnanos, za èo dostane od štátu príspevky, a v budúcnosti, keï kríza pominie, pracujúci budú tvrdo pracova aby „vrátili požièanú mzdu“.

Zákon však nie je dokonalý. Ak zamestnanec mínusové hodiny neodrobí a dá výpoveï, nemusí vráti mzdu, ktorú dostal. Takže riziko, že zamestnanec ukonèí pracovný pomer skôr, ako stihne odpracova hodiny, za ktoré už dostal mzdu, nesie zamestnávate¾. Ak by zamestnanec mal morálne problémy s týmto postupom, môže využi ïalšiu možnos, a to takú, že odpracovanie hodín si bude zamestnávate¾ od zamestnanca môc požadova len do konca roku 2012. Ak zamestnanec dovtedy neodpracuje všetky hodiny, za ktoré už dostal zaplatené, automaticky sa mu vynulujú.

Toto platí len teoreticky, pretože v zákonníku práce takýto skorý odchod zamestnanca nie je, môže si ho podnik upravi v podnikových dohodách. O flexikonte v praxi sa toho ešte ve¾a nevie, jeho ïalší vývoj a využitie sú preto nejasné.

Zjednodušene to znamená, že v èase, keï zamestnávate¾ nie je schopný pride¾ova zamestnancovi prácu, si zamestnanec pripisuje „mínusové hodiny“. Tieto hodiny si zamestnanec potom odpracuje v èase, keï bude ma zamestnávate¾ opä dostatok práce pre svojich zamestnancov. Zamestnanec teda teraz dostane základnú mzdu za budúcu prácu cez víkendy alebo sviatky, ktorá nebude chápaná ako práca nadèas, a nebude ani finanène zvýhodnená. Závisí len od rozhodnutia zamestnávate¾a, èi využije flexikonto v boji proti ekonomickej kríze.

2.3 Nezamestnanos

Nezamestnanos je sociálno-ekonomický jav, ktorý je spojený s existenciou trhu práce. Je prejavom nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou po práci a dopytom po práci. Ponuka práce je vyjadrená poètom pracovníkov alebo poètom hodín práce, ktoré sú k dispozícií v danej ekonomike. Dopyt po práci je vyjadrený poètom pracovných miest, èi už obsadených, alebo vo¾ných. Poèet pracovných miest je urèovaný stavom ekonomiky.

Výška nezamestnanosti predstavuje mieru ekonomického zdravia národa. Miera nezamestnanosti je vážnym ekonomickým problémom, pretože reprezentuje stratenú potenciálnu hodnotu celej ekonomiky, ale je zároveò aj sociálny indikátor, lebo nezamestnanos je spojená so spoloèenskými javmi, ako napríklad zvýšená rozvodovos, zlé mentálne a fyzické zdravie, zloèinnos a iné.

Pokia¾ sa nezamestnanos nestáva masovou, nie je považovaná za vážny ekonomický ani sociálny problém. Samotná existencia nezamestnanosti sa považuje za prirodzený fenomén slobodnej spoloènosti, založenej na trhovom mechanizme a demokracii. Existencia nezamestnanosti primárne vyplýva a je ospravedlnená potrebami:

pohybu ekonomiky, ktorý si vyžaduje i zodpovedajúci pohyb pracovníkov, èo je spojené s urèitým èasom, poèas ktorého sa oba pohyby navzájom prispôsobujú,

slobodnej vo¾by osôb a ich slobodného rozhodovania o tom, èi prijmú zamestnanie, alebo budú existenène závislé od iných príjmov, najmä od rôznych sociálnych dávok, alebo od príjmov z èinnosti v neformálnej ekonomike.[19]

Masová nezamestnanos je nerovnováhou spôsobenou takou zmenou v dopyte alebo ponuke pracovnej sily, ktorá vytvorí na trhu práce masovú prevahu na strane jej ponuky. Vytvára pre spoloènos i pre vládu vážne problémy finanèného, organizaèného a politického charakteru. Pretrvávajúca masová nezamestnanos môže ma i dlhodobé následky. Masová nezamestnanos môže nasta:

znížením dopytu po práci, a to v dôsledku cyklickej krízy alebo technologického pokroku, ktorý vedie k zníženiu potreby živej práce na produkciu rovnakého rozsahu výroby a služieb,

zvýšením ponuky na trhu práce, najmä ako dôsledok nových poèetných vstupov na trh práce,

disproporciou medzi štruktúrou ponuky a dopytu, kde existuje na strane jednej rozsiahla nezamestnanos a na strane druhej nezanedbate¾ný poèet vo¾ných pracovných miest, to znamená, že nezamestnaní nemajú vlastnosti, ktoré si tieto vo¾ne pracovné miesta vyžadujú.

Vysoká miera nezamestnanosti prináša pre spoloènos problémy rôzneho charakteru. Najcitlivejšie sú sociálne dôsledky, problémy organizaèného, politického a finanèného charakteru i negatívne následky na budúci hospodársky rast. Mnohé štúdie poukazujú na zistenú súvislos medzi mierou kriminality, rastom delikvencie a násilia v súvislosti s dlhodobou nezamestnanosou.

Nezamestnanos predstavuje neúplné využitie práceschopného obyvate¾stva uchádzajúceho sa o prácu. Do rozsahu nezamestnanosti sa teda nezahròuje obyvate¾stvo práceschopné, na povolanie sa pripravujúce, ale v povolaní sa neuplatòujúce. Nezamestnaný nie je teda synonymom pre termín neaktívny, lebo medzi neaktívne obyvate¾stvo patrí i obyvate¾stvo neschopné pracova. Vymedzenie pojmu nezamestnaný nie je jednotné. Najvýstižnejšie možno za nezamestnané osoby považova osoby práceschopné, ktoré proti svojej vôli stratili prácu, teda osoby, ktoré síce prácu h¾adajú, nemôžu zamestnanie nájs. Niekedy je nezamestnanos len èiastoèná, taká situácia nastáva vtedy, keï nezamestnaná osoba nepracuje plne poèas celého pracovného èasu, alebo keï nezamestnaná osoba dostáva nižší pracovný príjem pre zlé pracovné podmienky.

Nezamestnanos registrovaná úradmi práce obsahuje urèité skreslenie, pretože zahrnuje i osoby, ktoré v skutoènosti môžu, ale z nejakých bližšie špecifikovaných dôvodov nechcú pracova. Na druhej strane, nezahrnuje osoby nepracujúce, pretože nemôžu nájs pre seba vhodné pracovné miesto, ale nepožiadali príslušný úrad práce o sprostredkovanie vhodného zamestnania.

Pod¾a Medzinárodného úradu práce v Ženeve (ILO) je definícia nezamestnanosti založená nielen na tom, že osoba schopná vykonáva prácu je z možnosti pracova v platenom zamestnaní vyradená, ale i na tom, že sa so svojím stavom neuspokojuje a h¾adá si nové platené zamestnanie, hoci len na èiastoèný pracovný úväzok. V ekonomickom zmysle dochádza k nedobrovo¾nej nezamestnanosti, ak existujú spôsobilí pracovníci, ktorí by boli ochotní pri existujúcej úrovni miezd pracova, ale nemôžu nájs prácu. Oficiálna definícia považuje za nezamestnaného toho:

kto nepracuje (je bez práce),

kto èaká, že bude po doèasnom vyradení z práce znovu zapojený do zamestnania (je pripravený nastúpi do práce),

kto si aktívne h¾adá prácu.[20]

Za nezamestnaného je v ekonomickej teórii považovaná osoba schopná pracova, ktorá si však nemôže nájs platené zamestnanie.

Oficiálne (metodika Medzinárodná organizácia práce 'ILO') sa za nezamestnaného považuje osoba, ktorá:

je staršia ako 15 rokov,

aktívne h¾adá prácu,

je pripravená k nástupu do práce do 199 dní.[21]

V oblasti nezamestnanosti existujú viaceré rizikové skupiny, ktoré ¾ahko podliehajú nezamestnanosti. Sú nimi:

mladiství,

absolventi škôl,

ženy po materskej dovolenke,

uchádzaèi o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosou,

uchádzaèi v preddôchodkovom veku,

dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzaèi.

Vyjadrením výšky nezamestnanosti je miera nezamestnanosti. Poskytuje dôležité informácie o ekonomickom vývoji regiónu a poskytuje dôležité informácie pre hospodársku politiku. Mieru nezamestnanosti (mn)môžeme vypoèíta pomocou nasledujúceho vzorca:

mn =

Mieru nezamestnanosti na Slovensku zisujú dve inštitúcie. Jednou z nich je Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorá vypoèítava mieru evidovanej nezamestnanosti (MEN), kde vychádza z poètu uchádzaèov o zamestnanie.

MEN =

Druhou inštitúciou je Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR), ktorý zisuje mieru nezamestnanosti (MN), kde vychádza z výberového zisovania pracovných síl (VZPS).

MN =

Uchádzaèi o zamestnanie sú obèania, ktorí môžu pracova, chcú pracova, h¾adajú zamestnanie a sú vedení v evidencii UoZ.

Disponibilní uchádzaèi o zamestnanie sú takí UoZ, ktorí v prípade vo¾ného pracovného miesta môžu okamžite nastúpi do zamestnania.

Ekonomicky aktívne obyvate¾stvo sú všetky zamestnané i nezamestnané osoby vo veku nad 15 rokov .

2.3.1 Vývoj nezamestnanosti

Nezamestnanos sa stala vážnym sociálnym problémom prvýkrát na prelome 19. a 20. storoèia, kedy sa nechápala ešte ako jav patriaci k trhovej ekonomike. Vznikali prvé štátne inštitúcie sprostredkujúce prácu a systémy poistenia pre prípad nezamestnanosti. Zlom nastal poèas prvej svetovej vojny, ktorá síce nezamestnanos odstránila, ale po jej skonèení nastal zaèiatok depresie, ktorá vyvrcholila v 30. rokoch. Kríza a nezamestnanos v 30. rokoch predstavovala šok, vynorila sa masová nezamestnanos.

Èeskoslovensko bolo postihnuté nezamestnanosou cyklického charakteru. V rokoch 1928 a 1929 bolo v Èeskoslovensku asi 50 tisíc nezamestnaných, v rokoch 1932-1933 ich poèet stúpol na 700 tisíc.

V povojnovej Európe sa podarilo dos dlho udrža nízku mieru nezamestnanosti, až do zaèiatku 60. rokov neprekroèila jej miera 3-4%. Bolo to spôsobené hlavne povojnovou rekonštrukciou ekonomík, odvetvovými presunmi pracovných síl, rastom dopytu po tovaroch a službách a prudko sa rozvíjajúcim sektorom služieb. Na pokles nezamestnanosti vplýval aj pokles na strane ponuky práce, ten bol spôsobený hlavne zvýšeným záujmom starších ¾udí o odchod do dôchodku a zníženým záujmom žien v produktívnom veku o prácu. Takáto situácia však netrvala dlho, od 60. rokov zaèala nezamestnanos pomaly rás v krajinách Európskeho spoloèenstva sa zvýšila v 70. rokoch dvojnásobne v porovnaní so 60. rokmi.

V súèasnosti je nezamestnanos jedným z najvážnejších problémov v Európe. Tento stav je logickým dôsledkom vývoja z predchádzajúcich rokov. Poèas obdobia hospodárskej recesie sa znížil poèet zamestnaných osôb o 4%, èo znamenalo dvojnásobný poèet oproti obdobiu od konca 2. svetovej vojny. V rokoch 1985-1990 došlo k rekordnej expanzií v oblasti zamestnanosti a vytvorilo sa 10 miliónov pracovných miest, v nasledujúcich 4 rokoch ich však 6 miliónov zaniklo. Dlhodobá nezamestnanos sa nielen znaène rozšírila, ale stala sa aj vážnym sociálno-politickým problémom s multiplikaèným efektom: èím sú ¾udia dlhšie bez zamestnania, tým je u nich menšia šanca si opä nájs prácu. Dlhodobá nezamestnanos bola a je typická najmä pre niektoré sociálne skupiny ako napríklad: nekvalifikovaná pracovná sila, mladí ¾udia, hendikepovaní, príslušníci etnickým skupín, obyvatelia vidieka.

Nezamestnanos v Slovenskej republike sa od jej vzniku v roku 1993 znižovala až do roku 1997, kedy dosiahla úroveò približne 350 000 nezamestnaných. V období rokov 1997 – 2001 sa poèet nezamestnaných zvyšoval, až dosiahol úroveò takmer 550 000 nezamestnaných. Od roku 2001 pokraèoval pokles nezamestnanosti na Slovensku. Ten bol spôsobený prílevom priamych zahranièných investícií a rozvojom automobilového priemyslu a subdodávate¾ských podnikov. V roku 2008 bol poèet nezamestnaných na Slovensku takmer 260 000. Nasledujúci rok zaèala nezamestnanos prudko rás pôsobením finanènej krízy. Aktuálne v polovici apríla 2010 bolo na Slovensku takmer 400 000 nezamestnaných.

2.3.2 Typy nezamestnanosti

Vo vyspelých trhových ekonomikách, ale i v podmienkach Slovenskej republiky, sa rozlišujú viaceré typy nezamestnanosti. Základnými typmi nezamestnanosti teda sú:

frikèná nezamestnanos

opatrnostná nezamestnanos

vyh¾adávacia nezamestnanos

špekulaèná nezamestnanos

sezónna nezamestnanos

štrukturálna nezamestnanos

cyklická nezamestnanos

nezamestnanos z nedostatoèného dopytu

nezamestnanos z nedostatoèného rastu

technologická nezamestnanos[25].

Moderná ekonómia v súèasnosti rozlišuje, už len dva základné typy nezamestnanosti, ktorými sú:

dobrovo¾ná - ktorá zahròuje frikènú a štrukturálnu, je východiskom tzv. prirodzenej miery nezamestnanosti,

nedobrovo¾ná - do ktorej patrí iba cyklická nezamestnanos.

Ïalšie významné èlenenie nezamestnanosti rozlišuje nezamestnanos pod¾a èasového obdobia na:

krátkodobú - do 12 mesiacov,

dlhodobú - dlhšiu ako 12 mesiacov, ktorej úèinky na ekonomiku sú podstatne deštruktívnejšie ako u krátkodobej nezamestnanosti.

3 ANALÝZA ZAMESTNANOSTI

Na zamestnanos vplýva mnoho faktorov, ktoré spôsobujú jej rastúcu, èi klesajúcu tendenciu. Vzh¾adom na analýzu na regionálnej úrovni, je potrebné bra do úvahy faktory, ktoré sú na mikroekonomickej úrovni a taktiež opatrenia hospodárskej politiky a VÚC. Pre celkový preh¾ad zamestnanosti v Žilinskom kraji bolo potrebné vykona analýzu samotnej zamestnanosti v regióne a výrobných vstupov, ktoré zamestnanos ovplyvòujú.

Analýza zamestnanosti pomáha lepšie pochopi dôvody rastu alebo poklesu ekonomiky v Žilinskom kraji, ale aj v celej Slovenskej republike. Na presnejšie urèenie vývoja ekonomiky v Žilinskom kraji sú preto uvedené viaceré analýzy. Analýzy sú zamerané na urèovanie vývoja zamestnanosti, nezamestnanosti, poètu vo¾ných pracovných miest, poètu podnikate¾ov a zaoberajú sa aj najvýznamnejšími zamestnávate¾mi v regióne. Dokopy podávajú ucelený poh¾ad na vývoj ekonomickej situácie v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike.

3.1 Vývoj celkovej zamestnanosti v Žilinskom kraji

Celková zamestnanos odzrkad¾uje vývoj regiónu. Spolu s ïalšími faktormi ovplyvòuje rast ekonomiky a rast životnej úrovne obyvate¾stva. Jej rast pozitívne vplýva na rozvoj regiónu a na rast celej Slovenskej republiky.

Zamestnanos v Žilinskom kraji mala v rokoch 2000 – 2008 mierne rastúcu tendenciu, okrem rokov 2002 – 2004, keï zamestnanos mierne poklesla. Tento mierny pokles mohol by spôsobený doèasným nasýtením trhu práce. Po tomto poklese pokraèoval rast zamestnanosti až do roku 2008, keï dosiahol úroveò 279 827 zamestnancov. Potom sa prejavili následky finanènej krízy a zamestnanos v roku 2009 klesla na úroveò 263 923, èo predstavuje medziroèný pokles o 15 904 zamestnancov.

Tabu¾ka è. 2: Celková zamestnanos v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Žilinský kraj sa radí na tretie miesto v celkovej zamestnanosti za rok 2009 v porovnaní krajov. Na prvom mieste je Bratislavský kraj s 441 859 zamestnanými a na druhom mieste je Košický kraj s 287 316 zamestnanými. Na poslednom mieste je Banskobystrický kraj s 217 665 zamestnanými v roku 2009.

Najväèší nárast zamestnanosti zaznamenal za posledných desa rokov Bratislavský kraj, kde pribudlo 143 339 zamestnaných. Žilinský kraj sa s prírastkom takmer 16 000 zamestnaných radí na štvrté miesto. Naopak najväèší pokles zamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj, kde poèet zamestnaných klesol o 19 350.

Medziroène najviac stúpla zamestnanos v Žilinskom kraji medzi rokmi 2007 – 2008. K tomuto nárastu zamestnanosti prispelo aj otvorenie podniku KIA Motors Slovakia s.r.o. v Teplièke nad Váhom, kde pracuje 2 700 zamestnancov a otvorenie viacerých subdodávate¾ských podnikov v okolitých oblastiach. Nasledujúci graf znázoròuje celkový poèet zamestnancov v Žilinskom kraji a v krajoch s najnižším a s najvyšším poètom zamestnancov v rokoch 2000 – 2009, podáva vizuálny poh¾ad na rozdiely v jednotlivých krajoch Slovenska.

 

Obrázok è. 4: Celková zamestnanos v krajoch SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Na vývoj zamestnanosti v Žilinskom kraji pôsobilo poèas posledných desiatich rokov viacero faktorov. Vstup do Európskej únie v roku 2004 odštartoval rast zamestnanosti a rast ekonomiky v Žilinskom kraji. Umožnil otvorenie Európskeho trhu, vo¾ný pohyb obèanov, kapitálu a informácií. Pozitívny trend v raste zamestnanosti súvisí tak s príchodom investorov ako aj s konjunktúrou domácich firiem po vstupe do Európskej únie. To viedlo k rastu zamestnanosti v Žilinskom kraji. Ve¾ká èas obyvate¾stva v severných okresoch Žilinského kraja pracuje v Po¾skej republike a v Èeskej republike. Finanèná kríza v minulom roku spôsobila, že ve¾ké množstvo týchto pracovníkov prišlo o svoje miesta v zahranièí a museli sa vráti na Slovensko. Rast zamestnanosti sa preto v roku 2009 zastavil a zaznamenal aj prudký pokles. Vláda vyèlenila na udržanie zamestnanosti 332 miliónov € (10 miliárd korún). Chce obmedzi spotrebu štátnych úradov a ministerstiev. Cie¾om opatrení je pomôc firmám, zamestnávate¾om, aby v èase tlaku a paniky na trhu nepristupovali okamžite k hromadným prepúšaniam zamestnancov. Štát prispeje na odvody za zamestnancov firmám, ktoré neprepustia ¾udí, ale napríklad skrátia pracovný týždeò na 3 až 4 dni. Zvyšok èasu budú ¾udia doma s tým, že budú dostáva 60 percent mzdy.

3.2 Vývoj celkovej zamestnanosti pod¾a odvetví v Žilinskom kraji

Vývoj zamestnanosti pod¾a jednotlivých odvetví presnejšie naznaèuje, v ktorých odvetviach sa zvyšoval, poprípade znižoval poèet zamestnaných. Táto analýza ukazuje, ktorým smerom sa uberá zameranie regiónu, v ktorých odvetviach dosahuje silnú pozíciu a ktorým odvetviam sa v danom regióne nedarí. Udáva podrobnejší poh¾ad na vývoj zamestnanosti v Žilinskom kraji.

Celková zamestnanos sa delí pod¾a OKEÈ (odvetvová klasifikácia ekonomických èinností) na tieto odvetvia. Sú nimi: po¾nohospodárstvo, priemyselná výroba, stavebníctvo, ve¾koobchod a maloobchod, finanèné sprostredkovanie a verejná správa a obrana.

Ïalším delením je delenie pod¾a SK NACE Rev. 2 – revidovaná klasifikácia ekonomických èinností. V roku 2008 prešiel Štatistický úrad Slovenskej republiky na revidovanú klasifikáciu ekonomických èinností SK NACE.

Nasledujúci graf znázoròuje vývoj poètu zamestnancov v jednotlivých odvetviach pod¾a OKEÈ v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2007. Novšie údaje sú už v Štatistickom úrade uvedené pod¾a klasifikácie SK NACE.

Obrázok è. 5: Celková zamestnanos v ŽK pod¾a OKEÈ za roky 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Klasifikácia pod¾a OKEÈ naznaèuje, že najväèší poèet zamestnaných obyvate¾ov Žilinského kraja pracovalo v priemyselnej výrobe, ktorá zamestnáva takmer 80 000 zamestnancov. Tento trend platil do roku 2006. Od roku 2007 pracuje najväèší poèet zamestnancov vo ve¾koobchode a maloobchode, kde sa poèet zamestnancov neustále zvyšuje. Na treom mieste je verejná správa a obrana, ktorá si drží stabilnú úroveò cca 62 000 zamestnancov. Na štvrtom mieste je stavebníctvo, ktoré zaznamenáva každoroène mierny nárast zamestnancov. Piatym odvetvím v poradí je finanèné sprostredkovanie, ktoré zaznamenáva každoroène mierny nárast. Na poslednom mieste je po¾nohospodárstvo, ktorého poèet zamestnancov neustále klesá. Stagnácia a ve¾mi mierne výkyvy v po¾nohospodárstve sú spôsobené nedostatkom úrodnej pôdy v regióne.

Najväèší nárast zamestnancov bol vo ve¾koobchode a maloobchode, kde za posledných sedem rokov pribudlo 31 000 zamestnancov, èo je nárast o 54,4 %. Toto odvetvie sa v súèasnosti najrýchlejšie rozvíja jeho vývoj sa dá predpoklada aj do budúcnosti. Na druhom mieste je stavebníctvo, kde pribudlo 7 100 zamestnancov, èo je nárast o 34,1 %. Tento nárast spôsobil stavebný boom v rokoch 2006 – 2007 kedy došlo k stavbe viacerých významných stavebných projektov v Žilinskom kraji. Najväèší pokles zamestnancov zaznamenalo po¾nohospodárstvo. Tu klesol poèet zamestnancov o 4 600, èo predstavuje 38,8 %. Ostatné odvetvia si udržali stabilnú úroveò.

Zmeny vývoja zamestnanosti závisia aj od výkonnosti jednotlivých odvetví v Žilinskom kraji, ktorý patrí medzi najpodporovanejšie regióny v Slovenskej republike z h¾adiska poskytnutých investièných stimulov. Prevažným podporovaným odvetvím bol automobilový priemysel, ktorý sa aj vïaka tejto podpore stal ahúòom hospodárskeho rastu regiónu. Priemysel prispieva významnou mierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a výkonnosti regiónu. Priemyselné subjekty so sídlom v Žilinskom kraji dosiahli v roku 2005 tržby za vlastné výkony a tovar v hodnote 4,5 mld. €. V roku 2007 to bolo už 7,4 mld. €. Z h¾adiska podielu na tržbách sa stali významnými priemyselnými odvetviami výroba motorových vozidiel (38,7 %), výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody (16,5 %), výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera (8,6 %) a výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaných (8,4 %). Tento vývoj bol v roku 2009 pozastavený v dôsledku finanènej krízy, ktorá zasiahla aj odvetvia v Žilinskom kraji. Najviac boli krízou postihnuté odvetvia priemyslu a stavebníctva, ktoré majú v Žilinskom kraji silné zastúpenie už mnoho rokov a boli hlavnými odvetviami rozvoja kraja v minulosti.

3.3 Vývoj miery zamestnanosti v Žilinskom kraji

Miera zamestnanosti (pod¾a VZPS) udáva percento populácie v produktívnom veku, ktorá je zamestnaná. Je ïalšou analýzou zamestnanosti, ktorá opisuje vývoj regiónu. Jej rastúca tendencia svedèí o raste ekonomiky a zamestnanosti, zatia¾ èo jej klesajúca tendencia napovedá o stagnácií ekonomiky.

Vývoj miery zamestnanosti v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike bol v rokoch 2000 – 2008 ve¾mi podobný. Po miernom raste v rokoch 2000 – 2003 prišiel mierny pokles v roku 2004. Od roku 2004 rástla miera zamestnanosti v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike takmer identicky a prudkým tempom.

Miera zamestnanosti v Žilinskom kraji sa v rokoch 2000 – 2004 pohybovala na úrovni 56 % až 58 %. Od roku 2004 miera zamestnanosti rástla. V roku 2008 dosahovala úroveò 62,4 %, èo je oproti roku 2004 nárast o 5,9 %. Prudký nárast miery zamestnanosti v Žilinskom kraji od roku 2004 bol spôsobený prudkým rastom Slovenskej ekonomiky a s tým spojeným prudkým rastom zamestnanosti.

Žilinský kraj sa radí na piatu prieèku v miere zamestnanosti oproti ostatným krajom. Najvyššiu mieru zamestnanosti má Bratislavský kraj (72,1 %) a najnižšiu mieru zamestnanosti má Košický kraj (55,3 %).

Miera zamestnanosti pre Slovenskú republiku v roku 2008 bola 62,3 %. To znamená, že úroveò miery zamestnanosti je v Žilinskom kraji o 0,1 % vyššia ako je priemer Slovenskej republiky. To radí Žilinský kraj medzi kraje s priemernou úrovòou miery zamestnanosti v Slovenskej republike.

Rast miery zamestnanosti bol od roku 2000 pozvo¾ný. Od roku 2004 zaèala miera zamestnanosti prudko stúpa. Tento rast spôsobil vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Pokraèujúci rast miery zamestnanosti bol reakciou na prudký rast hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý si vyžadoval nové pracovné miesta. Rast miery zamestnanosti v tomto období bol stimulovaný aj prílevom zahranièných investícií a výstavbou viacerých priemyselných závodov na území Žilinského kraja. Nové pracovné miesta v kraji pomáhal vytvára i projekt rozvoja inovácie a inovaèného myslenia. Zaèal sa v roku 2005, skonèil v roku 2006 a podporovala ho Európska únia. Vývoj miery zamestnanosti poznaèila v minulom roku finanèná kríza, ktorá spôsobila jej pokles.

Obrázok è. 6: Vývoj miery zamestnanosti (15 - 64) pod¾a VZPS v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

3.4 Vývoj miery nezamestnanosti pod¾a krajov

S pojmom zamestnanos neodmyslite¾ne súvisí pojem nezamestnanos. Miera nezamestnanosti udáva aká èas populácie v produktívnom veku, ktorá si aktívne h¾adá zamestnanie, je bez zamestnania. Klesajúca miera nezamestnanosti je jedným z dôsledkov rastu ekonomiky, vytvárania nových pracovných miest a podpory zamestnania.

Miera nezamestnanosti (pod¾a VZPS) v rokoch 2000 – 2008 vo všetkých krajoch klesala. Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, kde sa miera nezamestnanosti držala nad úrovòou 20 % až do roku 2006. Táto vysoká miera nezamestnanosti v týchto troch krajoch je spôsobená nízkym rozvojom týchto krajov a taktiež poèetnou Rómskou komunitou.

Naopak najnižšiu mieru nezamestnanosti mal Bratislavský kraj, kde miera nezamestnanosti klesala zo 7 % na 4 %. Od roku 2007 sa k hranici 5 % priblížili aj Trnavský a Trenèiansky kraj. Kraje v západnej èasti Slovenskej republiky vykazujú najvyšší rozvoj a smeruje sem aj prevažná èas zahranièných investícií.

Najväèší pokles v miere nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2008 zaznamenali Košický kraj (pokles o 12,1 %), Nitriansky kraj (pokles o 12 %) a Žilinský kraj (pokles o 10,8 %). O klesajúcej tendencií miery nezamestnanosti svedèí aj fakt, že v roku 2000 až sedem krajov malo vyššiu mieru nezamestnanosti ako 15 %, zatia¾ èo v roku 2008 to bol iba jeden kraj.

Žilinský kraj si v miere nezamestnanosti udržiava od roku 2000 priemernú úroveò a radí sa na štvrtú prieèku v porovnaní s ostatnými krajmi. Oproti priemeru Slovenskej republiky (9,6 %) v roku 2008 má Žilinský kraj nižšiu mieru nezamestnanosti o 1,9 %.

Tabu¾ka è. 3: Vývoj miery nezamestnanosti v ŽK v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Najvyššiu mieru nezamestnanosti v roku 2008 mal Banskobystrický kraj (18,2 %), najnižšiu mieru nezamestnanosti mal Bratislavský kraj (3,6 %). Žilinský kraj mal v roku 2008 mieru nezamestnanosti na úrovni 7,7 %. Graf znázoròuje mieru nezamestnanosti v Žilinskom kraji a v krajoch s najnižšou a najvyššou mierou nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2008.

Obrázok è. 7: Vývoj miery nezamestnanosti pod¾a VZPS v krajoch SR v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

Miera nezamestnanosti zaèala prudko klesa po roku 2004. Tento rok bol pre Slovenskú republiku významný z viacerých dôvodov. V máji sa Slovensko stalo súèasou Európskej únie a otvoril sa pre nás Európsky trh. V marci 2004 Ministerstvo hospodárstva SR a mesto Žilina rozhodli, že do žilinského regiónu vstúpi nový investor – KIA Motors Corporation. Tým sa znaène zlepšila situácia na regionálnom trhu práce. Okrem pracovných miest, ktoré ponúka priamo KIA Motors sa v Žiline a blízkom okolí zaèali intenzívne stava nové hotely, dia¾nica, pripravuje sa výstavba tunelov, vznikajú nové subdodávate¾ské firmy a existujúce podniky menia svoje výrobné programy, èo tiež predstavuje vznik nových pracovných miest. Vstup na Európsky trh spolu s priaznivou politikou na Slovensku viedol k zvýšeniu zahranièných investícií na Slovensku a viedol k zvýšeniu zamestnanosti (k poklesu nezamestnanosti). Situácia sa však v roku 2009 zmenila, keï vplyvom finanènej krízy došlo k hromadnému prepúšaniu v Žilinskom kraji. Ani pomoc zo strany štátu nedokázala do súèasnej doby zastavi rast nezamestnanosti v Žilinskom kraji.

3.5 Vývoj poètu podnikate¾ov v Žilinskom kraji

So zamestnanosou súvisí aj vývoj poètu podnikate¾ov, a tým aj tvorba nových, èi zánik pôvodných pracovných pozícií. Rast poètu podnikate¾ov pôsobí na rast poètu pracovných miest, a tým zvyšuje zamestnanos.

Vývoj poètu podnikate¾ov v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike bol podobný. Medzi rokmi 2003 – 2004 a 2007 – 2008 nastal prudký nárast. V ostatnom období rástol poèet podnikate¾ov miernejším tempom.

Obrázok è. 8: Vývoj poètu podnikate¾ov v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Poèet podnikate¾ov v Žilinskom kraji neustále stúpal. Ich poèet od roku 2001 do roku 2005 rástol pomerne prudko. Po roku 2005 sa rast zmiernil. Medzi rokmi 2000 – 2007 sa poèet podnikate¾ov takmer zdvojnásobil. V roku 2008 došlo k prudkému rastu podnikate¾ov v Žilinskom kraji. Pôsobenie finanènej krízy zastavilo rast poètu podnikate¾ov v roku 2009 a došlo dokonca k miernemu poklesu o 600 podnikate¾ov.

Žilinský kraj mal v roku 2007 najväèší poèet podnikate¾ov spomedzi všetkých krajov, túto pozíciu si udržiava až do súèasnosti. Poèet podnikate¾ov v Žilinskom kraji za posledných desa rokov vzrástol o 36 930, èo je oproti roku 2000 nárast o 165,73 %. Žilinský kraj eviduje 16,33 % podnikate¾ov na Slovensku.

Poèet podnikate¾ov v Slovenskej republike každoroène rástol. V roku 2009 dosiahol poèet podnikate¾ov 362 700. Oproti roku 2000 to predstavuje nárast o 194 182, èo predstavuje nárast o 115,23 %.

Prioritou štátu do roku 2004 bolo podporova nových i stálych podnikate¾ov k zvýšeniu celkovej produkcie a tvorbe pracovných miest, a tým prispie ku zlepšovaniu ekonomických ukazovate¾ov pre plánovaný vstup do Európskej únie. Žilinský kraj dodnes patrí k najpodporovanejším regiónom Slovenska. Podnikate¾om sa otvorili ïalšie možnosti po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Lepšie možnosti pre obchodovanie a lepší prienik priamych zahranièných investícií mali za následok nárast poètu podnikate¾ov. Prudký rast podnikate¾ov bol zbrzdený svetovou finanènou krízou v roku 2009, to sa odzrkadlilo poklesom poètu podnikate¾ov v Žilinskom kraji. V celkovom meradle poèet podnikate¾ov v Slovenskej republike aj napriek kríze mierne vzrástol.

3.6 Najvýznamnejší zamestnávatelia v Žilinskom kraji

Na území Žilinského kraja sa nachádza 14 podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako tisíc zamestnancov. Polovica z nich sídli v krajskom meste Žilina, ktoré je centrom priemyslu v Žilinskom kraji. Títo zamestnávatelia vytvárajú ve¾ké množstvo pracovných miest. Pre rast zamestnanosti je pozitívne, keï títo rozhodujúci zamestnávatelia vytvárajú nové pracovné miesta, a keï ich poèet neustále pribúda.

Tabu¾ka è. 4: Zoznam najväèších zamestnávate¾ov v ŽK v roku 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR - pracovisko ŠÚ SR v Žiline.)

(Poznámka: Presné údaje o poète zamestnancov neboli zverejnené.)

Medzi najväèších zamestnávate¾ov patria INA Kysuce, a.s. v Kysuckom Novom Meste a Slovenský vodohospodársky podnik v Žiline, ktoré zamestnávajú viac ako 3 000 zamestnancov. Ïalšími významnými zamestnávate¾mi sú Krajské riadite¾stvo Policajného zboru v Žiline a KIA Motors Slovakia s.r.o. sídliace v Teplièke nad Váhom a zamestnávajúce viac ako 2 000 zamestnancov. Presné údaje o poète zamestnancov neboli uvedené v štatistických údajoch a neboli vo¾ne dostupné pre verejnos.

Najväèšie zastúpenie podnikov nad 1000 zamestnancov má Žilinský okres, kde sa nachádza až 50 % podnikov. Žilinský okres je aj centrom priemyslu, obchodu a služieb v Žilinskom kraji a zaujíma ve¾mi dôležitú pozíciu oproti ostatným okresom. Potom nasledujú okresy Martin a Ružomberok s 14,3 % a za nimi nasledujú okresy Bytèa, Kysucké Nové Mesto a Tvrdošín každý s 7,1 %. Ostatné okresy nemajú podniky s viac ako 1000 zamestnancami. V okrese Liptovský Mikuláš je sústredená znaèná èas priemyslu Žilinského kraja, aj napriek tomu sa tam nenachádza žiadny podnik s viac ako 1000 zamestnancami. Okresy Èadca, Námestovo a Dolný Kubín nemajú dos rozvinutú priemyselnú výrobu. Okres Turèianske Teplice je takmer bez priemyselnej produkcie, hospodárstvo okresu je zamerané na po¾nohospodárstvo a kúpe¾níctvo.

Podpora a snaha priláka najväèších zamestnávate¾ov na územie Žilinského kraja je jednou z priorít VÚC. Nový investor alebo zamestnávate¾ môže vytvori nové pracovné miesta a prispie k rozvoju Žilinského kraja.

3.7 Vo¾né pracovné miesta v Žilinskom kraji

Poèet vo¾ných pracovných miest je jedným z ukazovate¾ov vývoja zamestnanosti. Úzko súvisí so zamestnanosou a je závislý aj od ekonomického rastu. Nízky poèet vo¾ných pracovných miest vedie k rastu nezamestnanosti, keï obyvate¾stvo nemá príležitos sa zamestna, aj keï sa o prácu usiluje.

Obrázok è. 9: Vývoj miery rastu vo¾ných pracovných miest v ŽK a v SR v rokoch 2006 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Poèet vo¾ných pracovných miest v rokoch 2006 – 2008 v Žilinskom kraji klesal. V roku 2009 došlo k miernemu rastu miery vo¾ných pracovných miest. Bolo to spôsobené nasýtením trhu práce v Žilinskom kraji. V súèasnosti však poèet vo¾ných pracovných miest aj naïalej klesá, èo bolo spôsobené finanènou krízou. Poèet vo¾ných pracovných miest v Žilinskom kraji dosahuje už nieko¾ko rokov ve¾mi nízke hodnoty, len necelých 6 % z poètu vo¾ných pracovných miest v Slovenskej republike.

V Slovenskej republike poèet vo¾ných pracovných miest rástol až do roku 2008, kedy dosiahol hodnotu takmer 25 000. V roku 2009 sa však pôsobením finanènej krízy poèet vo¾ných pracovných miest v Slovenskej republike znížil na 14 100. Tento prepad bol najväèší v samostatnej histórií Slovenskej republiky.

Vývoj vo¾ných pracovných miest v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike bol odlišný. V Žilinskom kraji poèet vo¾ných pracovných miest od roku 2006 klesal, pretože trh práce v Žilinskom kraji bol nasýtený. Naopak poèet vo¾ných pracovných miest v Slovenskej republike rástol od roku 2006 do roku 2008 spolu s rastom ekonomiky. V roku 2009 bol rast zastavený finanènou krízou a zaznamenal rekordný pokles.

Príchod investorov spôsobil rast pracovných miest. Tento rast bol v Žilinskom kraji výrazný, ale aj napriek tomu zamestnanos rástla ešte rýchlejšie, takže poèet vo¾ných pracovných miest sa znižoval. V Slovenskej republike rast ekonomiky, zahranièné investície a štátna podpora vytvárania nových pracovných miest spôsobili prudký nárast vo¾ných pracovných miest v rokoch 2006 – 2008. Tento rast v roku 2009 zastavila finanèná kríza, ktorá spôsobila pokles o viac ako 40 %.

3.8 Záver analýzy zamestnanosti

Zamestnanos v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2008 rástla spolu s rastom ekonomiky. V posledných štyroch rokoch bol rast zamestnanosti jeden z najvyšších v Slovenskej republike. Otvorilo sa viacero významných závodov, nastal prudký rozvoj stavebníctva a služieb. V roku 2009 prišiel prudký pokles zapríèinený finanènou krízou. Zamestnanos v tomto roku poklesla o 16 000 pracovných miest a celkový poèet zamestnancov tak predstavoval hodnotu takmer 264 000.

Najvýznamnejší rast zamestnanosti v Žilinskom kraji nastal v rokoch 2000 – 2007 vo ve¾koobchode a maloobchode (nárast o 54,4 %), v stavebníctve (nárast o 34,1 %) a vo finanènom sprostredkovaní (nárast o 11,4 %). Tento nárast spôsobil rozvoj hospodárstva a rast ekonomiky Žilinského kraja a celej Slovenskej republiky v rokoch 2004 – 2008. Naopak pokles zamestnanosti zaznamenalo po¾nohospodárstvo, kde za posledných 8 rokov klesol poèet zamestnancov o 38,8 %. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou po¾nohospodárskej výroby a taktiež znížením produkcie po¾nohospodárstva v Žilinskom kraji v poslednom období. Svetová finanèná kríza v roku 2009 spôsobila pokles zamestnanosti v Žilinskom kraji, ktorý sa týkal všetkých odvetví a najviac postihol priemysel a stavebníctvo.

Vývoj miery zamestnanosti v Žilinskom kraji takmer kopíroval vývoj miery zamestnanosti v Slovenskej republike. V roku 2008 bola miera zamestnanosti v Žilinskom kraji 62,4 %, èo je len o 0,1 % viac ako celoslovenský priemer. Miera zamestnanosti prudko rástla hlavne v období rokov 2004 – 2008, keï v Žilinskom kraji stúpla o takmer 6 % a v Slovenskej republike o 5,5 %. V roku 2009 sa miera zamestnanosti v Žilinskom kraji znížila, èo bolo spôsobené krachom viacerých firiem a podnikov a prepúšaním ve¾kého poètu zamestnancov.

Miera nezamestnanosti mala v rokoch 2000 – 2008 klesajúci charakter. V Žilinskom kraji sa za toto obdobie znížila z 18,5 % (v roku 2000) na 7,7 % (v roku 2008). Žilinský kraj patril v roku 2008 ku krajom s najväèším poklesom miery nezamestnanosti a ku krajom s najnižšou úrovòou miery nezamestnanosti za posledné obdobie. Vplyv finanènej krízy v roku 2009 spôsobil rast miery nezamestnanosti v Žilinskom kraji aj v ostatných krajoch Slovenskej republiky.

Žilinský kraj má najväèší poèet podnikate¾ov spomedzi všetkých krajov Slovenskej republiky. Ich poèet vzrástol z 22 283 (v roku 2000) na 59 213 (v roku 2009). Poèet podnikate¾ov sa prudko zvyšoval v rokoch 2006 – 2008, kedy dosiahol aj maximum a to 59 830 podnikate¾ov. V roku 2009 došlo k menšiemu poklesu v poète podnikate¾ov v Žilinskom kraji. V súèasnosti je v Žilinskom kraji 16,33 % podnikate¾ov Slovenskej republiky.

Najväèšími zamestnávate¾mi v Žilinskom kraji sú INA Kysuce, a.s. so sídlom v Kysuckom Novom Meste a Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik so sídlom v Žiline. Okrem týchto podnikov sa na území Žilinského kraja nachádza ïalších 12 podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 1000 zamestnancov. Polovica z týchto podnikov sídli v krajskom meste Žilina. Ïalšie sídlia v okresoch Ružomberok, Martin, Kysucké Nové Mesto, Bytèa a Tvrdošín. Presné informácie o poète zamestnancov neboli k dispozícií pre verejnos, preto sú uvedené len ve¾kostné intervaly poètu zamestnancov.

Poèet vo¾ných pracovných miest v Žilinskom kraji sa za posledných pä rokov neustále znižoval. Bolo to spôsobené nasýtením trhu práce. Poèet vo¾ných pracovných miest v Žilinskom kraji v roku 2009 predstavoval poèet 838 miest, èo predstavuje necelých 6 % z poètu vo¾ných pracovných miest v Slovenskej republike. V Slovenskej republike poèet vo¾ných pracovných miest rástol až do roku 2008, potom prudko klesol o viac ako 40 % na 14 100 miest.

4 Analýza produktivity výrobných vstupov

Rastom dopytu po výrobných vstupoch rastie aj dopyt po pracovnej sile, èím sa zvyšuje výroba a zamestnanos. Produktivita výrobných vstupov je ve¾mi úzko previazaná so zamestnanosou. Súvisí s efektívnosou využívania kapitálu, ¾udského kapitálu v podobe vzdelávania a motivácie a v neposlednom rade s efektívnosou práce a jej podielu na HDP. Analýza je zameraná na zisovanie úrovne produktivity práce a produktivity kapitálu v Žilinskom kraji.

4.1 Produktivita práce na obyvate¾a v Žilinskom kraji

Zaužívaným a jedným z najbežnejších ukazovate¾ov hodnotenia miery vyspelosti ekonomiky, intenzity rozvoja, životnej úrovne a produktivity práce je hrubý domáci produkt na obyvate¾a. Poskytuje ucelený poh¾ad na vývoj Žilinského kraja. Pokia¾ produktivita práce, ale aj nominálny HDP rastie rýchlejšie ako náklady na prácu, rastie rýchlejšie aj objem vyplatených hrubých miezd. Tento vývoj je spojený s prudkým poklesom zamestnanosti, poklesom reálnych miezd a zhoršovaním podmienok pre rozvoj pracovnej sily.

Produktivita práce na obyvate¾a sa vyèísluje pomocou HDP na obyvate¾a. Hrubý domáci produkt na obyvate¾a sa v Slovenskej republike v období medzi rokmi 2000 – 2007 zdvojnásobil. V roku 2000 bol HDP na obyvate¾a na úrovni 5 800 €. V roku 2007 to už bolo 11 400 €. V grafe sú znázornené okrem Žilinského kraja aj kraje s najnižším a najvyšším HDP na obyvate¾a a celoslovenský priemer.

Obrázok è. 10: Produktivita práce na obyvate¾a v € v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

HDP na obyvate¾a na Slovensku vzrástlo od roku 2000 do roku 2007 o 198 %. V porovnaní krajov najväèší rast HDP na obyvate¾a v rokoch 2000 – 2007 zaznamenali Trnavský kraj (227 %) spôsobený investièným stimulom PSA a Bratislavský kraj (216 %). Najnižší rast HDP na obyvate¾a bol v Banskobystrickom kraji (175 %) a Prešovskom kraji (177 %). Žilinský kraj zaznamenal nárast o 202 %, èo ho radí na tretiu pozíciu v porovnaní s ostatnými krajmi.

V porovnaní s celoslovenským priemerom Žilinský kraj každoroène mierne zaostáva, aj keï tempo rastu HDP na obyvate¾a rastie v Žilinskom kraji rýchlejšie ako v Slovenskej republike. HDP na obyvate¾a v roku 2007 bol v Žilinskom kraji na úrovni 9 600 €, èo je o 1 800 € menej ako celoslovenský priemer. V porovnaní krajov je Žilinský kraj na štvrtom mieste v HDP na obyvate¾a.

Tabu¾ka è. 5: Produktivita práce na obyvate¾a v ŽK v € v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Z krajov výrazne vyènieva Bratislavský kraj, ktorý má dvojnásobne vyšší HDP na obyvate¾a ako celoslovenský priemer. V porovnaní so Žilinským krajom má dokonca trojnásobne vyšší HDP na obyvate¾a. V roku 2007 bol HDP na obyvate¾a v Bratislavskom kraji na úrovni nieèo cez 27 000 €.

Naopak, najnižší HDP na obyvate¾a je v Prešovskom kraji, kde úroveò dosahuje len 55 % z celoslovenského priemeru. V porovnaní so Žilinským krajom má Prešovský kraj HDP na obyvate¾a na úrovni 6 200 €, èo je len 65 % z úrovne Žilinského kraja.  

Žilinský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z h¾adiska tvorby HDP patrí k stredne výkonným regiónom Slovenskej republiky. Tvorba hrubého domáceho produktu v období rokov 2000 až 2004 mala stúpajúci trend, èo naznaèuje progresívny vývoj regionálnej ekonomiky. Pozitívny vplyv na rast produktivity práce na obyvate¾a malo posunutie veku odchodu do dôchodku. To však prispelo aj k negatívnej stránke veci, prièom sa pracovné pozície zaèali uvo¾òova po dlhšej perióde, èo malo za následok rast nezamestnanosti. Priemer HDP na obyvate¾a v roku 2004 predstavoval v parite kúpnej sily 56,7 % priemeru EÚ 27. V tom roku iba Bratislavský kraj v rámci Slovenska dosahoval hodnoty nad priemerom EÚ 27. V rokoch 2005 a 2006 bol rast HDP založený na oživení domáceho dopytu vïaka zvyšovaniu reálnych miezd a spotreby domácností. Rast ekonomiky bol spôsobený aj prílevom priamych zahranièných investícií, nižšími úrokovými mierami a rastom úverov. V roku 2007 nastal výrazný nárast produktivity práce takmer vo všetkých krajoch. Produktivita práce sa zvýšila v dôsledku dokonalejších technológií, vyššou pracovnou zruènosou a zvyšovaním kapitálu. Produktivita práce v Slovenskej republike bola v roku 2007 v rámci krajín V4 najvyššia na úrovni 45,3 %.

Základným ukazovate¾om výkonnosti ekonomiky je hrubý domáci produkt. Štruktúra produkènej sféry Žilinského kraja je charakterizovaná prostredníctvom hrubej pridanej hodnoty štruktúrovanej pod¾a ekonomických èinností. Èo sa týka ekonomickej výkonnosti jednotlivých odvetví v roku 2005, najvyššia hrubá pridaná hodnota bola tvorená v odvetví priemyslu, èo predstavovalo 29,4 % pridanej hodnoty kraja. Najnižšia pridaná hodnota bola dosiahnutá v odvetví pôdohospodárstva, a to 2,8 % z hrubej pridanej hodnoty dosiahnutej v Žilinskom kraji.

4.2 Produktivita práce na zamestnanca v Žilinskom kraji

Na presnejšie vyjadrenie produktivity práce je vhodnejší výpoèet produktivity pomocou hrubého domáceho produktu na zamestnanca. Takto vyjadrená produktivita lepšie znázoròuje vývoj a zmeny v produktivite práce. Vo výpoète pomocou hrubého domáceho produktu na obyvate¾a, sa do pracovnej sily zaraïujú aj obèania, ktorí sa na tvorbe hrubého domáceho produktu nepodie¾ali, èo skres¾uje výsledok.

Produktivita práce na zamestnanca je prepoèet HDP na poèet pracujúcich. HDP na zamestnanca na Slovensku v rokoch 2000 – 2007 vzrástol o 176 %. V roku 2000 bol HDP na zamestnanca na Slovensku 14 800 € a v roku 2007 bol na úrovni 26 100 €.

Žilinský kraj si podobne ako pri HDP na obyvate¾a udržiava mierne podpriemernú úroveò. V roku 2007 bol HDP na zamestnanca v Žilinskom kraji na úrovni 22 200 €, èo je o 3 900 € menej ako celoslovenský priemer. V porovnaní krajov je Žilinský kraj na piatej pozícií. Rast HDP na zamestnanca v rokoch 2000 - 2007 bol v Žilinskom kraji mierne vyšší ako celoslovenský priemer.

Tabu¾ka è. 6: Produktivita práce na zamestnanca v ŽK v € v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Výrazný odstup oproti ostatným krajom zaujíma Bratislavský kraj, ktorý má dvojnásobne vyšší HDP na zamestnanca ako celoslovenský priemer a 228 % vyšší HDP na zamestnanca ako Žilinský kraj. V roku 2007 HDP na zamestnanca v Bratislavskom kraji dosiahla úroveò 50 700 €.

Obrázok è. 11: Produktivita práce na zamestnanca v € v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Výrazne najnižší HDP na zamestnanca má Prešovský kraj. Ten dosahuje len 59 % celoslovenského priemeru a 70 % v porovnaní so Žilinským krajom. V roku 2007 bol HDP na zamestnanca v Prešovskom kraji na úrovni 15 400 €.

HDP na zamestnanca na Slovensku v rokoch 2000 – 2007 vzrástlo o 176 %. Najväèší nárast zaznamenali Bratislavský kraj (204 %) a Trnavský kraj (190 %). Najnižší rast HDP na zamestnanca mali Prešovský kraj (155 %) a Nitriansky kraj (159 %). Žilinský kraj zaznamenal rast o 181 %, èo predstavuje tretiu pozíciu.

V porovnaní s HDP na obyvate¾a, bol rast HDP na zamestnanca v rokoch 2000 - 2007 nižší (o 22 %), èo bolo spôsobené zvýšením poètu pracujúcich na Slovensku. Vo všetkých krajoch bol rast HDP na obyvate¾a vyšší ako rast HDP na zamestnanca.

Produktivita práce v priemysle od roku 2001 neustále rástla. Nárast bol priestorovo diferencovaný v dôsledku èoho sa prehlbovali regionálne nerovnosti. Taktiež za nárastom produktivity práce na zamestnanca v Žilinskom kraji stojí postupná reštrukturalizácia priemyslu. Nárast produktivity práce na zamestnanca v regióne je spôsobený tiež vyššou mierou vzdelania, motiváciou zamestnancov, využívaním novších technológií a efektívnejších strojov.

4.3 Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji

Produktivita kapitálu je ïalším ukazovate¾om, ktorý úzko súvisí so zamestnanosou. Udáva ako efektívne sú využívané stroje, zariadenia a budovy. Taktiež ukazuje ako dobre sú zamestnanci zaškolení v používaní jednotlivých zariadení, aké technológie majú k dispozícií a v ko¾kých smenách pracujú. Toto všetko spolu s technickým stavom zariadenia vplýva na produktivitu kapitálu.

Ukazovate¾ produktivity kapitálu bol získaný podielom HDP a tvorbou hrubého fixného kapitálu. Produktivita kapitálu na Slovensku v rokoch 2000 – 2007 kolísala v rozmedzí 3,5 € (v roku 2001) až 4,17 € (v roku 2004). V roku 2007 bola produktivita kapitálu na úrovni 3,83 €.

Tabu¾ka è. 7: Hrubý domáci produkt, tvorba hrubého fixného kapitálu a produktivita kapitálu v € v ŽK v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji je hlboko pod celoslovenským priemerom. Medzi rokmi 2000 – 2007 sa pohybovala v rozmedzí od 3 € (v roku 2001) až po 3,67 € (v roku 2004). V roku 2007 bola produktivita kapitálu v Žilinskom kraji na úrovni 3,29 €, èo je o 0,88 € menej ako celoslovenský priemer (79 % z celoslovenského priemeru). Žilinský kraj zaujíma poslednú prieèku spomedzi krajov v produktivite kapitálu. Na porovnanie sú uvedené aj hodnoty hrubého domáceho produktu v miliónoch € a tvorba hrubého fixného kapitálu v miliónoch €.

Najvyššiu produktivitu kapitálu spomedzi krajov mal v roku 2007 Nitriansky kraj a to na úrovni 4,85 €. To je o 0,68 € viac ako celoslovenský priemer a o 1,56 € viac ako v Žilinskom kraji.

Nasledujúci graf znázoròuje produktivitu kapitálu v Žilinskom kraji, v krajoch s najnižšou a najvyššou produktivitou kapitálu a celoslovenský priemer.

Obrázok è. 12: Produktivita kapitálu v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Nízka produktivita kapitálu, ktorá je v Žilinskom kraji svedèí o tom, že zamestnanci v Žilinskom kraji pracujú so zastaranými zariadeniami. Investori, ktorí už investovali na území Žilinského kraja nevenujú ïalej pozornos modernizácií zariadení a výrobných liniek. Vzdelanostná úroveò je v Žilinskom kraji aj vïaka vysokej škole na vysokej úrovni èo v budúcnosti môže napomôc rastu produktivity kapitálu v tomto regióne.

4.4 Záver analýzy produktivity výrobných vstupov

Produktivita práce v Žilinskom kraji mala v rokoch 2000 – 2007 rastúci charakter. Významne sa zvýšila úroveò HDP na obyvate¾a (nárast o 202 %) aj HDP na zamestnanca (nárast o 181 %). Oproti celoslovenského priemeru vzrástol HDP na obyvate¾a o 4 % rýchlejšie a HDP na zamestnanca o 5 % rýchlejšie. Tento rast zaradil Žilinský kraj v roku 2007 na štvrté miesto v HDP na obyvate¾a a na piate miesto v HDP na zamestnanca spomedzi krajov na Slovensku. Rastúca produktivita práce je pozitívnym signálom pre rast ekonomiky v Žilinskom kraji aj na celom Slovensku.

Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2007 mierne poklesla o 7,25 %. V roku 2007 bola produktivita kapitálu v Žilinskom kraji najnižšia spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Pokles produktivity kapitálu je negatívnym znakom vývoja hospodárstva v Žilinskom kraji.

Uvedené údaje však ešte nezachytávajú pôsobenie svetovej finanènej krízy, ktorá v Žilinskom kraji prepukla koncom roku 2008. Dá sa ale predpoklada, že sa rast HDP na obyvate¾a aj na zamestnanca podstatne spomalil, a že došlo aj k poklesu produktivity kapitálu. Spomalenie rastu HDP na zamestnanca a HDP na obyvate¾a je negatívnym znakom vývoja ekonomiky v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike.

5 Analýza ukazovate¾ov vzájomný vzah zamestnanosti a produktivity

Zamestnanos a produktivita sú dva vzájomne súvisiace pojmy. Osobitne nám nedávajú presný poh¾ad na vývoj regiónu. Ak napríklad rastie zamestnanos, ale klesá produktivita práce v koneènom dôsledku to môže vies k zbrzdeniu hospodárskeho rastu a k obmedzeniu produkcie. Ale v prípade ak rastie aj zamestnanos aj produktivita, môžeme hovori o raste ekonomiky a o pozitívnom vývoji v regióne. Aby sme mohli porovnáva zamestnanos a produktivitu bolo potrebné vykona viacero analýz. Na vývoj ekonomiky však nevplývajú len tieto dva faktory, ale aj ve¾ké množstvo iných faktorov.

Pojmy zamestnanos a produktivita spolu úzko súvisia. Pomocou viacerých analýz zamestnanosti a produktivity je opísaný vývoj ekonomiky Žilinského kraja od roku 2000 až do súèasného obdobia. Na vývoj ekonomiky však pôsobia aj ïalšie faktory ako sú inflácia, zahranièné investície, export, import a iné. Spomenuté analýzy popisujú vývoj v jednotlivých odvetviach, sústreïujú sa na rôzne ukazovatele a to všetko za úèelom presného popisu situácie v Žilinskom kraji. Na porovnanie aktuálnej situácie v Žilinskom kraji sú analýzy zamerané aj na iné kraje a na celú Slovenskú republiku.

5.1 Vývoj priemernej mesaènej mzdy v Žilinskom kraji

Mzdy sú dôležitý kanál prenosu ekonomických informácií medzi podnikovou sférou a domácnosami. Pre podniky je èasto k¾úèový ukazovate¾ mzdových nákladov. Tieto náklady sa môžu pri plne flexibilných mzdách prispôsobi situácii ich poklesom. Ak treba mzdové náklady zníži a mzdy sú rigidné, podniky reagujú znížením odpracovaných hodín na zamestnanca alebo aj znížením zamestnanosti, èo má ïalšie nepriaznivé efekty. Index rastu miezd je jedným z ukazovate¾ov rastu ekonomiky. Index rastu miezd by mal by podobný ako index rastu zamestnanosti, aby nedošlo k vzniku inflácie.

Obrázok è. 13: Index rastu miezd v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu priemernej mesaènej mzdy na Slovensku a aj vo všetkých krajoch má rastúcu tendenciu. V období medzi rokmi 2000 – 2008 bol rast miezd v rozmedzí medzi 3,5 % a 11,3 %. V roku 2009 nastal prudký pokles v raste miezd, èo bolo spôsobené svetovou finanènou krízou. Rast miezd v jednotlivých krajoch v roku 2009 bol v rozmedzí 0,7 % až 5 %, èo predstavuje pokles rastu o viac ako polovicu. V nasledujúcom grafe sú znázornené indexy rastu mzdy v Žilinskom kraji, Slovenskej republike a v krajoch s najnižším a najvyšším indexom rastu miezd.

Žilinský kraj patrí medzi kraje s nadpriemerným rastom miezd. V roku 2000 mal Žilinský kraj najväèší medziroèný nárast spomedzi všetkých krajov (8,2 %). A v rokoch 2002, 2004, 2006, 2007 a 2008 zaznamenal druhý najvyšší nárast spomedzi krajov Slovenskej republiky. Naopak v rokoch 2001, 2003 a 2009 zaznamenal Žilinský kraj jeden z najnižších prírastkov miezd spomedzi krajov Slovenskej republiky.

Tabu¾ka è. 8: Index rastu miezd v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Nasledujúci graf znázoròuje index rastu miezd v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike. Mzdy v Slovenskej republike zaznamenali najväèšie medziroèné nárasty v rokoch 2004 (10,2 %) a 2002 (9,3 %). Najmenšie medziroèné nárasty zaznamenala Slovenská republika v rokoch 2009 (3 %) a 2003 (6,3 %). Žilinský kraj zaznamenal podobne ako Slovenská republika najväèšie nárasty mzdy v rokoch 2004 (10,6 %) a 2002 (10,3 %). Taktiež najnižšie prírastky mzdy boli zaznamenané v rokoch 2009 (1,7 %) a 2003 (4,5 %).

Obrázok è. 14: Index rastu miezd v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Najväèší medziroèný nárast miezd bol v Bratislavskom kraji v roku 2004 (11,3 %) a v Košickom kraji v roku 2002 (10,9 %). Naopak najmenší medziroèný nárast miezd bol v Trenèianskom kraji v roku 2009 (0,7 %) a v Banskobystrickom kraji v roku 2009 (0,9 %).

Z desiatich pozorovaných rokov mal Žilinský kraj šeskrát vyšší nárast mzdy ako celoslovenský priemer a štyrikrát nižší nárast mzdy. Najväèší pokles bol v roku 2003 a potom v roku 2009, kde to bolo spôsobené finanènou krízou a rast miezd dosiahol len minimálne hodnoty.

Krivky rastu miezd Žilinského kraja aj Slovenskej republiky sú vzájomne ve¾mi podobné. Vyznaèujú sa spoloèným rastom v rokoch 2000 – 2002. Potom prudkým poklesom v roku 2003. Ïalej nasleduje prudký nárast miezd v roku 2004. Po roku 2004 úroveò miezd mierne klesala a v roku 2008 zaznamenala dokonca mierny nárast. Rok 2009 je charakteristický ve¾kým prepadom rastu miezd, zapríèineným šíriacou sa finanènou krízou, ktorá zaèala pôsobi koncom roka 2008, ale štatisticky sa naplno prejavila až poèas roku 2009.

Vývoj priemernej mesaènej mzdy bol ovplyvnený viacerými faktormi. K poklesu rastu miezd došlo v roku 2003. K tomuto zhoršeniu ukazovate¾ov oproti predchádzajúcemu obdobiu prišlo z toho dôvodu, že miera inflácie za I. polrok 2003 sa zvýšila oproti I. polroku 2002 o 3,8 %. Nižší prírastok nominálnej mzdy a rýchlejší rast spotrebite¾ských cien ovplyvnili vývoj reálnej mzdy, ktorá medziroène poklesla o 1,7 %. V ïalšom období pokraèoval rast indexu rastu miezd na úrovni 7 % -11 %. Tento rast bol podporený prudkým rastom ekonomiky a zamestnanosti na Slovensku. V roku 2009 následkom finanènej krízy index rastu miezd poklesol o viac ako 5 % na úroveò 2 % až 3 %.

5.2 Vývoj zamestnanosti v Žilinskom kraji

Index rastu zamestnanosti znázoròuje medziroèné zvyšovanie alebo znižovanie zamestnanosti. Prudký rast zamestnanosti je hybnou silou hospodárstva a pomáha zvyšova životnú úroveò. Naopak pokles zamestnanosti vedie k viacerým problémom a spôsobuje rast nezamestnanosti v krajine.

Index rastu zamestnanosti mal v rokoch 2000 – 2008 mierne rastúcu tendenciu. V roku 2009 nastal prudký pokles, èo spôsobilo zníženie zamestnanosti v Slovenskej republike v dôsledku finanènej krízy.

Vo všetkých krajoch Slovenskej republiky okrem Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja bol v období rokov 2001 – 2008 mierny rast zamestnanosti v rozmedzí 0,1 % až 5,8 %. V roku 2009 nastal prudký pokles o 5 % až 10 %.

Žilinský kraj má priemerný rast zamestnanosti v porovnaní s ostatnými krajmi. Najväèší nárast zamestnanosti zaznamenal v roku 2008, keï mal najvyšší nárast zamestnanosti (5,8 %) spomedzi všetkých krajov. Naopak v rokoch 2000 a 2009 zaznamenal Žilinský kraj jeden z najväèších poklesov zamestnanosti spomedzi všetkých krajov.

Tabu¾ka è. 9: Vývoj indexu rastu zamestnanosti v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Najväèší medziroèný nárast bol v roku 2008 v Žilinskom kraji (5,8 %) a v Nitrianskom kraji (5,7 %). Najväèší rast zamestnanosti si udržal Trnavský kraj kde v rokoch 2004 – 2008 rástol index zamestnanosti v rozmedzí od 2,5 % do 5,1 %. Taktiež vysoký rast indexu zamestnanosti zaznamenal Nitriansky kraj v rokoch 2004 – 2008 a to v rozmedzí od 1,9 % do 5,7 % a Žilinský kraj v rokoch 2005 – 2008 v rozmedzí od 2,2 % do 5,8 %.

Najväèší pokles zamestnanosti bol v roku 2009 v Nitrianskom kraji (-7,3 %) a Trenèianskom kraji (-6 %). Dlhodobo nízky index zamestnanosti si udržiaval Banskobystrický kraj v rokoch 2002 – 2006 a to na úrovni od -2,4 % do 0,2 % a Prešovský kraj v rokoch 2006 – 2009 a to na úrovni od -4,2 % do 1,8 %.

Obrázok è. 15: Index rastu zamestnanosti v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index zamestnanosti v Slovenskej republike aj v Žilinskom kraji rástol poèas rokov 2000 – 2008. V roku 2009 zaznamenali prudký pokles, ktorý bol spôsobený zastavením rastu zamestnanosti a viedol k znížením zamestnanosti o 5 %. Najväèšie medziroèné nárasty boli zaznamenané v roku 2008. V Žilinskom kraji predstavovali nárast o 5,8 % a celoslovenský nárast bol o 2,6 %. Najväèší pokles bol zaznamenaný v roku 2009 v Žilinskom kraji to bolo -5,7 % a celoslovenský priemer klesol o -4,5 %.

Z desiatich pozorovaných rokov mal Žilinský kraj štyrikrát vyšší rast zamestnanosti, štyrikrát nižší rast zamestnanosti a dvakrát rovnaký rast zamestnanosti ako celoslovenský priemer.

Krivky indexu rastu zamestnanosti Žilinského kraja a Slovenskej republiky majú podobný priebeh. V rokoch 2000 a 2001 bol rast zamestnanosti v Žilinskom kraji pomalší ako celoslovenský priemer. V rokoch 2002 až 2007 bol priebeh takmer totožný a index zamestnanosti pozvo¾ne narastal. V roku 2008 zaznamenal v Žilinskom kraji prudký nárast, zatia¾ èo celoslovenský priemer sa výraznejšie nemenil. V roku 2009 nastal prudký pokles indexu zamestnanosti, ktorý bol výraznejší v Žilinskom kraji, kde klesol o 11,5 %, to znamená, že oproti roku 2008 klesla zamestnanos o 5,7 %.

Index rastu zamestnanosti zaèal výraznejšie rás od roku 2004. Tento rast spôsobilo viacero faktorov. Najdôležitejšími faktormi boli vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a otvorenie Európskeho trhu a rast ekonomiky v Slovenskej republike. Tieto dva faktory boli hybnými silami, ktoré si žiadali stále nové a nové pracovné miesta, a preto stúpal aj index zamestnanosti. V Žilinskom kraji rástla zamestnanos ešte rýchlejšie od roku 2007, keï bola spustená do prevádzky automobilka KIA a spolu s òou viacero subdodávate¾ských firiem. Tento rast zastavila finanèná kríza v roku 2009, èo sa prejavilo na poklese indexu zamestnanosti, ktorý prvýkrát od roku 2000 klesol pod úroveò 98 % na úroveò 95 %.

Obrázok è. 16: Index rastu zamestnanosti v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

5.3 Porovnanie vývoja miezd a zamestnanosti

Táto analýza nadväzuje na analýzu vývoja priemernej mesaènej mzdy a na analýzu vývoja zamestnanosti. Slúži na zistenie, vzahov a vývoja zamestnanosti a produktivity v danom regióne. Poskytuje podrobnejší poh¾ad na riešenú problematiku.

Index rastu miezd bol v období rokov 2000 – 2009 väèší ako index rastu zamestnanosti. Index rastu zamestnanosti sa do roku 2008 neustále zvyšoval a v roku 2008 dosiahol v Žilinskom kraji až 5,8 % nárast a v Slovenskej republike 2,6 % nárast. Oproti tomu index rastu miezd mal v rokoch 2001 – 2004 premenlivý charakter. Po roku 2004 rast miezd neustále rástol, ale miernejším tempom. V roku 2009 nastal prudký pokles indexu zamestnanosti v Žilinskom kraji o 5,7 % a v Slovenskej republike o 4,5 %. Taktiež sa znížil index rastu miezd, kde z 10 % nárastu v roku 2008 klesol nárast na 1,7 % v Žilinskom kraji a z 8 % nárastu klesol na 3 % v Slovenskej republike.

V období rokov 2000 – 2009 sa rozdiel medzi rastom indexu miezd a indexu zamestnanosti mierne znížil. V roku 2001 bol index rastu miezd oproti indexu rastu zamestnanosti v Slovenskej republike o 6,7 % väèší. V Žilinskom kraji bol index rastu miezd oproti indexu rastu zamestnanosti väèší o 6,3 %. V roku 2008 bol tento rozdiel v Slovenskej republike už iba 5,5 % a v Žilinskom kraji len 3,9 %.

Rast miezd je v Slovenskej republike aj v Žilinskom kraji neustále vyšší ako rast zamestnanosti. V období medzi rokmi 2000 – 2009 sa tento rozdiel mierne znížil. Avšak aj napriek negatívnemu pôsobeniu krízy mzdy mierne vzrástli, avšak zamestnanos prudko klesla. Aj tento fakt napomohol k opätovnému zvýšeniu rozdielu medzi rastom miezd a rastom zamestnanosti.

 

Obrázok è. 17: Porovnanie indexu rastu miezd a indexu rastu zamestnanosti v SR a v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Analýza ukázala, že rast miezd bol podstatne väèší ako rast zamestnanosti aj v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike v posledných desiatich rokoch. Vyšší rast miezd, ako rast zamestnanosti môže by negatívny a v ekonomike Slovenskej republiky aj v ekonomike Žilinského kraja to mohlo vies k zvyšovaniu miery inflácie. Na druhej strane to mohlo znamena, že podnikom a firmám sa v Žilinskom kraji aj na Slovensku darilo nato¾ko, že mohli zvyšova mzdu vo vyššej miere ako by sa oèakávalo. V roku 2009 pôsobením finanènej krízy klesol rast miezd a výrazne sa znížil poèet zamestnaných v Žilinskom kraji.

5.4 Vývoj nezamestnanosti v Žilinskom kraji

Na urèenie vývoja nezamestnanosti bol použitý index rastu nezamestnanosti. Rast tohto indexu vedie k rastu nezamestnanosti a naopak pokles indexu vedie k zníženiu nezamestnanosti. Takto sa dá presnejšie zisti ako sa medziroène vyvíjala nezamestnanos.

Nezamestnanos (pod¾a VZPS) v Slovenskej republike v období rokov 2000 – 2008 klesala. Bolo to spôsobené rozvojom ekonomiky, otváraním nových závodov, príchodom nových investorov na Slovensko a podobne. Tento rast zamestnanosti, respektíve pokles nezamestnanosti sa v roku 2009 zastavil a nabral rastúcu tendenciu. Miera nezamestnanosti v roku 2009 výrazne stúpla oproti predchádzajúcemu roku.

Žilinský kraj patrí medzi kraje s priemerným poklesom indexu rastu nezamestnanosti. V roku 2008 mal Žilinský kraj dokonca najväèší pokles nezamestnanosti a to až o 23,8 %.

Tabu¾ka è. 10: Index rastu nezamestnanosti v ŽK v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu nezamestnanosti mal v období medzi rokmi 2000 – 2008 klesajúci charakter, sprevádzaný viacerými výkyvmi. Najvýznamnejší nárast indexu rastu nezamestnanosti bol v Bratislavskom kraji v roku 2004 (18,8 %) a v roku 2001 (15,3 %). Najväèší pokles indexu rastu nezamestnanosti bol v Bratislavskom kraji v roku 2005 (36,6 %) a v Trnavskom kraji v roku 2007 (26,1 %).

Obrázok è. 18: Index rastu nezamestnanosti pod¾a VZPS v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2008 klesal. Výnimkou sú len malé nárasty v rokoch 2001 a 2004. Najväèší medziroèný pokles bol v Žilinskom kraji v roku 2006 až o 23,8 % a v Slovenskej republike v roku 2006 až o 17,9 %.

Z deviatich pozorovaných rokov až sedemkrát mal Žilinský kraj väèší pokles miery nezamestnanosti ako celoslovenský priemer a len dvakrát mal vyšší nárast.

Krivky indexu rastu nezamestnanosti Žilinského kraja aj Slovenskej republiky mali v rokoch 2000 – 2003 premenlivý charakter. V roku 2004 dosiahol index rastu nezamestnanosti znaèný nárast. Od roku 2004 zaznamenal index rastu nezamestnanosti prudký pokles. V roku 2008 sa na celoslovenskej úrovni prejavil už zaèínajúci vplyv finanènej krízy a tak index rastu nezamestnanosti pre Slovenskú republiku mierne vzrástol, v Žilinskom kraji index rastu nezamestnanosti poklesol.

Obrázok è. 19: Index rastu nezamestnanosti pod¾a VZPS v ŽK a SR v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu nezamestnanosti zaèal prudko klesa po roku 2004 podobne ako miera nezamestnanosti. Obidva tieto ukazovatele dokazujú, že nezamestnanos po roku 2004 výrazne klesla. Ako bolo spomenuté v kapitole 3.1.4, nezamestnanos klesla z dôvodov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, prílevu investícií zo zahranièia a stavbe automobilky KIA a vzniku viacerých subdodávate¾ských podnikov v Žilinskom kraji. V súèasnosti nezamestnanos vzrástla, pretože viaceré podniky skrachovali, alebo boli nútené prepúša zamestnancov v dôsledku finanènej krízy.

5.5 Porovnanie vývoja miezd a nezamestnanosti

Analýza nadväzuje na predchádzajúcu analýzu vývoja priemernej mesaènej mzdy a na analýzu vývoja nezamestnanosti. Podáva presnejší poh¾ad na vývoj situácie v Žilinskom kraji. Priaznivé pre vývoj ekonomiky je, keï rastú mzdy a klesá nezamestnanos.

Index rastu miezd si poèas celého obdobia rokov 2000 – 2009 držal vyšší rast ako index rastu nezamestnanosti. To bolo spôsobené aj neustálym poklesom nezamestnanosti v Slovenskej republike, v Žilinskom kraji aj v ostatných krajoch v posledných deviatich rokoch. V roku 2009, aj keï nie sú k dispozícií presné údaje, sa miera nezamestnanosti prudko zvýšila.

Od roku 2000 do roku 2008 sa zvýšil rozdiel medzi indexom rastu miezd a indexom rastu nezamestnanosti. V roku 2000 bol rozdiel v Slovenskej republike 4,5 % a v Žilinskom kraji 8,3 %. V roku 2008 bol rozdiel v Slovenskej republike už 20,8 % a v Žilinskom kraji až 33,5 %. V roku 2009 sa tento rozdiel podstatne znížil, pretože došlo k poklesu rastu miezd a nastal prudký nárast miery nezamestnanosti.

Zväèšujúci sa rozdiel medzi indexom rastu miezd a indexom rastu nezamestnanosti bol spôsobený v rokoch 2004 – 2008 (keï bol rozdiel najpodstatnejší) prudkým rastom ekonomiky. V roku 2009 sa tento rast spomalil pôsobením svetovej finanènej krízy, ktorá vo výraznej miere zasiahla aj Slovenskú republiku. Rovnako sa spomalil rast ekonomiky vo všetkých krajoch Slovenskej republiky vrátane Žilinského kraja.

Obrázok è. 20: Porovnanie indexu rastu miezd a indexu rastu nezamestnanosti v SR a v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Z analýzy vyplýva, že index rastu miezd bol poèas celého sledovaného obdobia vyšší ako index rastu nezamestnanosti. To bolo spôsobené rastom výkonnosti ekonomiky Slovenskej republiky. Od roku 2004, keï došlo k viacerým pozitívnym faktorom (vstup do EÚ, zahranièné investície, výstavba automobilky KIA v Žilinskom kraji a iné), ktoré ovplyvnili nezamestnanos v Slovenskej republike, došlo k zvýšeniu rozdielu medzi týmito indexmi. Rast miezd a klesajúca nezamestnanos boli pozitívnymi ukazovate¾mi vývoja hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2008. V roku 2009 Slovenskú republiku zasiahla finanèná kríza, ktorá podstatne ovplyvnila v negatívnom smere tieto indexy.

5.6 Porovnanie vývoja miezd a produktivity práce v jednotlivých odvetviach v Žilinskom kraji

Na presnejšie posúdenie vývoja v Žilinskom kraji slúžia nasledujúce analýzy, ktoré nadväzujú na analýzy 3.3.1 a 3.1.2. Porovnanie indexu rastu tržieb a indexu rastu miezd v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike v rokoch 2000 – 2009 je uvedené pre odvetvia: po¾nohospodárstvo, priemyselná výroba a stavebníctvo.

5.6.1 Po¾nohospodárstvo

Po¾nohospodárstvo je v Žilinskom kraji poznaèené úbytkom po¾nohospodárskej pôdy a prírastkom trvalých trávnatých porastov a lesných pozemkov. Pôdy sú stredne, až nízko produkèné. Štruktúra pestovania plodín zodpovedá pôdno-klimatickým podmienkam územia. Tržby za predaj vlastných výrobkov vzrástli oproti roku 2005 o 2,8 %.

V Žilinskom kraji sa index rastu tržieb v po¾nohospodárstve pohyboval v rokoch 2000 – 2008 v rozmedzí od -4,2 % (v roku 2005) do 18,6 % (v roku 2001). V roku 2008 vzrástol index rastu tržieb v po¾nohospodárstve v Žilinskom kraji o 4,4 %.

Index rastu tržieb v po¾nohospodárstve v Slovenskej republike sa pohyboval v rozmedzí od -6,8 % (v roku 2005) do 24,4 % (v roku 2001). Rast indexu tržieb v roku 2008 narástol o 12,4 %.

Produktivitu práce reprezentuje index rastu tržieb v po¾nohospodárstve. Vývoj indexu rastu tržieb v po¾nohospodárstve v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike bol podobný. V roku 2001 zaznamenali tržby až 20 % nárast. Potom nasledoval pokles až do roku 2004, kedy tržby mierne vzrástli. V roku 2005 však zaznamenali tržby rapídny pokles. Medziroène tržby poklesli až o 15 %. Od roku 2005 zaèal ïalší rast tržieb, ktorý v roku 2008 mierne poklesol.

Najvyšší index rastu tržieb bol zaznamenaný v roku 2001, naopak najmenší index rastu tržieb bol zaznamenaný v roku 2005, kedy došlo k znaènému poklesu tržieb, ktoré boli spôsobené vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a tak došlo k zvýšeniu konkurencie v po¾nohospodárskej produkcií.

Index rastu tržieb v po¾nohospodárstve sa vyvíjal dos odlišne. Zatia¾ èo sa úroveò rastu miezd držala na relatívne stálej úrovni (až na rok 2009 kedy index rastu miezd výrazne poklesol) a rástla približne o 10 % za rok, tak úroveò indexu rastu tržieb v po¾nohospodárstve mala ove¾a premenlivejší charakter. V rokoch 2001 a 2007 zaznamenal index tržieb rapídny nárast oproti stabilnej úrovni indexu miezd. A v roku 2005 zasa index tržieb rapídne poklesol, zatia¾ èo index miezd poklesol len mierne. Rast tržieb v roku 2007 bol spôsobený dotáciami štátu do po¾nohospodárskej produkcie.

Index rastu tržieb v po¾nohospodárstve bol vyšší v rokoch 2001 a 2007, v ostatných rokoch bol na rovnakej alebo nižšej úrovni ako index rastu miezd. V roku 2005 bol index rastu tržieb až o 15 % nižší ako index rastu miezd.

Tieto údaje naznaèujú negatívny vývoj. Aj keï rast tržieb bol v rokoch 2001 a 2007 podstatne výraznejší ako rast miezd, celkovo nevzrástol za posledných desa rokov o to¾ko ako narástol index miezd. Z tohto sa dá usúdi, že mzdy rástli v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike rýchlejšie ako rástli tržby (produktivita práce) v po¾nohospodárstve, èo viedlo k vzniku inflácie.

Obrázok è. 21: Porovnanie indexu rastu tržieb v po¾nohospodárstve a indexu rastu miezd v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Prudký pokles tržieb v po¾nohospodárstve v roku 2005 bol spôsobený vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a zvýšením konkurencie. Od roku 2006 zaèal štát prispieva slovenským po¾nohospodárom, èím produktivita práce v po¾nohospodárstve stúpla. V roku 2009 postihla aj po¾nohospodárstvo svetová finanèná kríza.

5.6.2 Priemyselná výroba

Priemysel s jednotlivými svojimi odvetviami výrazne ovplyvòuje hospodárske postavenie regiónu a takmer kopíruje odvetvové zastúpenie v kraji. Celoslovenský význam má najmä automobilový priemysel, výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera, výroba elektrických, optických zariadení a taktiež i palivo-energetický priemysel. Významné postavenie má i výroba potravín. Z h¾adiska koncentrácie priemyslu môžeme región zaèleni v rámci krajov za oblas s vysokou koncentráciou priemyslu hlavne v okrese Žilina.

Produktivitu práce reprezentuje index rastu tržieb v priemysle. Index rastu tržieb v priemysle bol v Žilinskom kraji v každom roku na nižšej úrovni ako celoslovenský priemer. Výnimkou sú roky od roku 2007, kedy tržby v priemyselnej produkcií v Žilinskom kraji rapídne stúpli.

V Žilinskom kraji sa index rastu tržieb v priemysle pohyboval v rokoch 2002 – 2008 v rozmedzí od 3,8 % (v roku 2006) do 37,4 % (v roku 2007). Najväèší medziroèný nárast bol v rokoch 2006 – 2007 kedy stúpli tržby až o viac ako 35 %. V roku 2008 bol rast indexu tržieb na úrovni 17 %.

Index rastu tržieb v priemysle v Slovenskej republike sa pohyboval v rozmedzí od 2,2 % (v roku 2008) do 15,7 % (v roku 2003). Rast tržieb bol v Slovenskej republike až do roku 2007 vyšší, potom nastal prudký nárast tržieb v Žilinskom kraji.

Vývoj tržieb v Žilinskom kraji bol mierne nižší ako celoslovenský priemer až do roku 2007, kedy tržby prudko vzrástli a odvtedy si držia vyššiu úroveò ako celoslovenský priemer. Tento prudký nárast bol spôsobený spustením prevádzky v podniku KIA Motors Slovakia s.r.o. so sídlom v Teplièke nad Váhom a vo viacerých pridružených prevádzkach a logistických centrách.

Obrázok è. 22: Porovnanie indexu rastu tržieb v priemysle a indexu rastu miezd v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu tržieb v rokoch 2002 – 2006 bol podobný ako index rastu miezd. V roku 2007 došlo k prudkému nárastu tržieb v priemysle, ktoré podstatne predbehli nárast miezd. Aj keï sa rast tržieb znižuje, stále nadobúda vyššie hodnoty ako rast miezd. Z týchto údajov teda vyplýva, že produktivita práce (rast tržieb) v priemysle sa zvyšuje rýchlejšie ako rastú mzdy. Tento faktor je pozitívny pre vývoj ekonomiky, aj keï v súèasnosti už neplatí, keïže ve¾ké množstvo podnikov skrachovalo, obmedzilo výrobu alebo prepustilo ve¾kú èas zamestnancov z dôvodu pôsobenia svetovej finanènej krízy.

Postupná reštrukturalizácia priemyslu sa prejavuje aj v raste produktivity práce. Významne vzrástla predovšetkým vo výrobe motorových vozidiel, vo výrobe a rozvode elektriny, plynu, pary, vo výrobe odevov a kovov. Najviac klesla v ažbe ostatných nerastov a vo výrobe výrobkov z gumy a plastov.

Zvyšovanie produktivity a rast konkurencieschopnosti ekonomiky vytvára predpoklady pre vznik pracovných príležitostí, a tým aj pre rast zamestnanosti za predpokladu, že finanèné zdroje získané týmto rastom sa použijú na investovanie do rozvoja pracovných miest.

Priemysel v Žilinskom kraji bol v roku 2009 jedným z odvetví, ktoré boli najviac ovplyvnené finanènou krízou. Došlo k skrachovaniu viacerých podnikov a k obmedzeniu produkcie vo všetkých významných priemyselných závodoch na území Žilinského kraja.

5.6.3 Stavebníctvo

Stavebníctvo je jedným z hnacích motorov Žilinského kraja. Medzi najväèšie stavebné podniky regiónu patrí: Váhostav-SK, Doprastav a.s. závod Žilina, REaMos spol s r.o. KNM, ADOTEL-HEX s.r.o. KNM, Stavomontáže Žilina a.s., BCI a.s. Žilina, SkyBau s.r.o. Žilina, Slovpanel a.s. Žilina, Cestné stavby Žilina. V roku 2009 však stavebníctvo v Žilinskom kraji stagnovalo v dôsledku finanènej krízy.

Obrázok è. 23: Porovnanie indexu rastu tržieb v stavebníctve a indexu rastu miezd v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Produktivitu práce reprezentuje index rastu tržieb v stavebníctve. Tržby v stavebníctve v Žilinskom kraji rástli v rokoch 2003 – 2004 a v rokoch 2007 – 2008 pomalšie ako celoslovenský priemer. Naopak v rokoch 2004 – 2007 rástli tržby v stavebníctve v Žilinskom kraji podstatne rýchlejšie ako celoslovenský priemer.

Index rastu tržieb v stavebníctve sa v Žilinskom kraji pohyboval v rokoch 2003 – 2008 v rozpätí od -0,2 % (v roku 2003) do 28,2 % (v roku 2005). Najväèší medziroèný nárast bol v rokoch 2004 – 2005 kedy tržby medziroène vzrástli o viac ako 20 %. V roku 2008 bol index rastu tržieb v Žilinskom kraji 4 %.

V Slovenskej republike sa index rastu tržieb pohyboval v rozmedzí od 5,6 % (v roku 2007) do 19,1 % (v roku 2005). V roku 2008 bol index rastu 14,3 %.

Prudký nárast tržieb v stavebníctve v rokoch 2004 – 2007 bol spôsobený prudkým rozvojom ekonomiky Slovenskej republiky. V Žilinskom kraji sa v tomto období postavilo viacero obchodných centier, podnikových závodov a logistických centier.

Produktivita práce (tržby v stavebníctve) bola do roku 2004 nižšia ako index rastu miezd, podobný vývoj môžeme sledova aj po roku 2007. Tržby v stavebníctve narastali rýchlejšie len v rokoch 2004 – 2007. Z toho vyplýva, že index rastu tržieb v stavebníctve (produktivita práce) rástli pomalšie ako bol index rastu miezd. V súèasnosti sa v dôsledku krízy zastavila výstavba viacerých projektov a ich dokonèenie bolo odložené na neskorší dátum. Tento faktor negatívne pôsobí na vývoj ekonomiky a spôsobuje znižovanie pracovných miest v stavebníctve.

Stavebníctvo je odvetvím, ktoré za posledné roky zaznamenáva znaèný vzostup a je jedným z hnacích motorov ekonomického rozvoja v regióne. Asi najviac zo všetkých odvetví sa pri òom uplatòuje tzv. multiplikaèný efekt. V rokoch 2000 až 2002 v dôsledku transformaèného procesu došlo k útlmu stavebnej výroby, ktorého dôsledkom bol rozpad ve¾kých firiem a vznik firiem menších. Po roku 2004 nastal stavebný boom v Žilinskom kraji, ktoré bolo spôsobené zahraniènými investíciami a zaèala sa výstavba automobilky KIA a ïalších subdodávate¾ských podnikov. V roku 2007 sa stavebné podniky so sídlom v Žilinskom kraji podie¾ali na tržbách 15,5 %, èo predstavuje tretí najvyšší podiel za Bratislavským a Košickým krajom. Stavebníctvo bolo jedno z odvetví, ktoré utrpelo vplyvom finanènej krízy najviac. Od roku 2008 došlo k pozastaveniu viacerých stavebných projektov a k odloženiu ich dátumu dokonèenia.

5.7 Porovnanie vývoja zamestnanosti a produktivity kapitálu v Žilinskom kraji

Analýza sa opiera o predchádzajúce analýzy v kapitolách 3.3.2 a 3.2.3. Podáva podrobnejší poh¾ad na vývoj zamestnanosti a produktivity kapitálu v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike.

Vývoj indexu rastu produktivity kapitálu bol výrazne premenlivejší ako vývoj indexu rastu zamestnanosti. V Žilinskom kraji sa pohyboval v rozmedzí od 84,52 (v roku 2001) do 117,74 (v roku 2002) a v Slovenskej republike v rozmedzí od 90,4 (v roku 2005) do 110,59 (v roku 2003). Zatia¾ èo index rastu zamestnanosti sa v Žilinskom kraji pohyboval v rozmedzí od 94,3 (v roku 2009) do 105,8 (v roku 2008) a v Slovenskej republike v rozmedzí od 95,5 (v roku 2009) do 102,6 (v roku 2008).

V rokoch 2002 až 2004 bol index rastu kapitálu vyšší ako index rastu zamestnanosti, v ostatnom období prevládal opaèný trend. Celkovo sa dá odvodi, že produktivita kapitálu rástla pomalšie ako rástla zamestnanos. To znamená, že podniky uprednostòovali prijímanie nových zamestnancov pred školením a vzdelávaním súèasných zamestnancov a neinvestovali dostatok finanèných prostriedkov do nových zariadení a technológií.

Obrázok è. 24: Index rastu zamestnanosti a index rastu produktivity kapitálu v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Na nízky rast produktivity kapitálu pôsobilo viacero faktorov. Na jednej strane Žilinský kraj zaznamenal viacero zahranièných investícií, ktoré prišli na Slovensko aj s novými technológiami a zariadeniami. Na druhej strane zamestnanci, ktorí pracovali s týmito zariadeniami, neboli dostatoène školení na ich používanie. Nízku produktivitu kapitálu mohlo spôsobi aj èasté striedanie pracovníkov pri jednotlivých zariadeniach, èo znemožòovalo dokonalé oboznámenie sa so zariadením. Ïalším faktorom, ktorý mohol ovplyvni úroveò produktivity kapitálu, bol poèet zmien, ktoré sa denne na zariadení vykonávali. Zahranièní investori sa nižšiu produktivitu kapitálu na Slovensku rozhodli rieši rastom poètu zamestnancov. To od roku 2004 spôsobilo rast zamestnanosti. V roku 2005 to viedlo k zníženiu produktivity kapitálu, pretože pracovníci potrebovali istý èas na oboznámenie sa so zariadením. Produktivita kapitálu potom v roku 2006 opätovne vzrástla. Finanèná kríza v roku 2009 mala negatívny vplyv na vývoj obidvoch indexov.

5.8 Záver analýzy vzahu medzi zamestnanosou a produktivitou v Žilinskom kraji

V Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2008 bol rast miezd jedným z najvyšších. V roku 2000 bol rast miezd dokonca najrýchlejší spomedzi všetkých krajov. Rast miezd bol vo väèšine rokov mierne nad celoslovenským priemerom, èo dokazuje, že mzdy v Žilinskom kraji rástli rýchlejšie ako v iných krajoch (okrem Bratislavského kraja, kde bol rast ešte rýchlejší). Aj napriek tomuto rastu je priemerná úroveò miezd v Žilinskom kraji o približne 90 € nižšia ako celoslovenský priemer. Spomedzi krajov zaujíma Žilinský kraj štvrtú prieèku v priemernej mesaènej mzde. V roku 2009 sa rast miezd prudko spomalil èo bolo spôsobené finanènou krízou.

Zamestnanos v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2008 rástla najskôr pomalšie ako celoslovenský priemer, ale od roku 2004 zaèala rás podstatne rýchlejšie. Tento nárast spôsobilo otvorenie viacerých obchodných centier, priemyselných závodov a logistických centier v Žilinskom kraji. V roku 2008 zaznamenal Žilinský kraj najvyšší rast miery zamestnanosti a to až 5,8 %. V porovnaní s rastom miezd rástla miera zamestnanosti pomalšie. To viedlo k zvyšovaniu inflácie v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike.

Miera nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2008 klesala. V Žilinskom kraji klesala prudším tempom ako v ostatných krajoch. V porovnaní s vývojom priemernej mesaènej mzdy bol vývoj miery nezamestnanosti nižší. To znamená, že sa úroveò miezd zvyšovala a miera nezamestnanosti prudko klesala. Tieto dva efekty viedli k rozvoju ekonomiky v Žilinskom kraji aj v celej Slovenskej republike. V roku 2009 však došlo k prudkému nárastu miery nezamestnanosti v Žilinskom kraji aj v celej Slovenskej republike a spomalil sa aj rast miezd na Slovensku. Tieto zmeny vo vývoji nezamestnanosti a miezd viedli k stagnácií ekonomiky a zhoršeniu hospodárskej situácie v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike.

Produktivita práce (index rastu tržieb) v po¾nohospodárstve v Žilinskom kraji rástla pomalšie ako index rastu miezd. Aj keï v rokoch 2001 a 2007 zaznamenali tržby ve¾ký nárast, tieto medziroèné nárasty nestaèili dobehnú rast miezd. Tie rástli rýchlejšie ako produktivita práce, èo viedlo k vzniku inflácie a negatívnemu vývoju v ekonomike Žilinského kraja aj v ekonomike Slovenskej republiky. Ani vládne dotácie do po¾nohospodárstva nezabránili nižšiemu rastu tržieb ako bol rast miezd.

Index rastu miezd a index rastu tržieb (produktivita práce) v priemysle v Žilinskom kraji rástli do roku 2006 približne rovnako. Od roku 2007 nastal prudký rast tržieb v priemysle. Tento trend v súèasnosti už neplatí, pretože ve¾ké množstvo podnikov v Žilinskom kraji zasiahla finanèná kríza, a tak museli obmedzi svoju produkciu. Celkovo sa však dá poveda, že produktivita práce v priemysle v Žilinskom kraji rástla rýchlejšie ako rástli mzdy. Tento vývoj je ve¾mi pozitívny pre vývoj ekonomiky Žilinského kraja aj celého Slovenska.

Produktivita práce v stavebníctve v Žilinskom kraji bola do roku 2004 a je od roku 2007 nižšia ako rast miezd v Žilinskom kraji. V roku 2009 zasiahla stavebníctvo ako aj ostatné odvetvia finanèná kríza. Tá spôsobila zastavenie viacerých stavieb a odloženie termínov ich dokonèenia na neskoršie dátumy. Tento vývoj bol v rokoch 2004 – 2007 prerušený ve¾kým nárastom tržieb v stavebníctve, ktoré spôsobili stavebný boom v týchto rokoch. Došlo k výstavbe viacerých priemyselných parkov, obchodných centier a logistických centier. Aj napriek tomuto rastu sa dá poznamena, že index rastu tržieb (produktivita práce) v stavebníctve v Žilinskom kraji rástol pomalšie ako index rastu miezd. To negatívne pôsobilo na ekonomiku a viedlo k rastu inflácie v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike.

Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji mierne poklesla v období rokov 2000 – 2007. V Slovenskej republike si udržala stabilnú úroveò. Oproti tomu zamestnanos v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike v tomto období rástla. Mierny pokles produktivity kapitálu v Žilinskom kraji bol nahradený rastom zamestnanosti. Podobne bola rastúca produkcia Slovenskej republiky uspokojená rastom zamestnanosti, keïže sa produktivita kapitálu výraznejšie nezvýšila. V súèasnosti sa zamestnanos v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike výrazne znížila, èo bolo spôsobené svetovou finanènou krízou. Dá sa predpoklada, že pokles zamestnanosti spôsobí rast produktivity kapitálu, aby sa naplnila produkcia Žilinského kraja aj Slovenskej republiky.

6 Zhodnotenie výsledkov analýz

Analýzy pomohli ozrejmi vývoj Žilinského kraja v posledných desiatich rokoch. Boli zamerané na zisovanie zamestnanosti, nezamestnanosti, produktivity práce, produktivity kapitálu a vzahov medzi zamestnanosou a produktivitou. Analýzy podávajú celkový poh¾ad na vývoj ekonomiky Žilinského kraja. Na porovnanie vývoja boli použité ostatné kraje Slovenskej republiky a priemer za celú Slovenskú republiku.

Prvou z analýz bola analýza celkovej zamestnanosti v Žilinskom kraji. Zamestnanos v Žilinskom kraji v posledných rokoch rástla spolu s rastom ekonomiky. Od roku 2004 bol rast zamestnanosti jeden z najvyšších v Slovenskej republike. Rast zamestnanosti podporil vstup Slovenskej republiky do EÚ, príchod automobilky KIA a viacerých subdodávate¾ských podnikov, podpora štátu a nastal prudký rozmach stavebníctva a služieb. V roku 2009 prišiel prudký pokles zapríèinený finanènou krízou. Zamestnanos v tomto roku poklesla o 16 000 pracovných miest a celkový poèet zamestnancov tak predstavoval hodnotu necelých 264 000.

Vývoj zamestnanosti v jednotlivých odvetviach v Žilinskom kraji bol rôznorodý. Najvýznamnejší nárast zamestnanosti v posledných rokoch vo ve¾koobchode a maloobchode (nárast o 54,4 %), v stavebníctve (nárast o 34,1 %) a vo finanènom sprostredkovaní (nárast o 11,4 %). Tento nárast spôsobil rozvoj hospodárstva a rast ekonomiky Žilinského kraja po roku 2004. Naopak pokles zamestnanosti zaznamenalo po¾nohospodárstvo, kde za posledných osem rokov klesol poèet zamestnancov o 38,8 %. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou po¾nohospodárskej výroby, a taktiež znížením produkcie po¾nohospodárstva v Žilinskom kraji v poslednom období. Svetová finanèná kríza v roku 2009 spôsobila pokles zamestnanosti v Žilinskom kraji, ktorý sa týkal všetkých odvetví a najviac postihol priemysel a stavebníctvo, ktoré prepustili najväèší poèet zamestnancov.

Miera zamestnanosti udáva percento populácie v produktívnom veku, ktorá je zamestnaná. Jej vývoj v Žilinskom kraji takmer kopíroval vývoj miery zamestnanosti v Slovenskej republike. V roku 2008 bola miera zamestnanosti v Žilinskom kraji 62,4 %, èo je len o 0,1 % viac ako celoslovenský priemer. Miera zamestnanosti prudko rástla hlavne v období rokov 2004 – 2008, keï v Žilinskom kraji stúpla o takmer 6 % a v Slovenskej republike o 5,5 %. Tento nárast spôsobilo viacero faktorov, ako vstup do EÚ, príchod automobilky KIA a iné. V roku 2009 sa miera zamestnanosti v Žilinskom kraji znížila, èo bolo spôsobené krachom viacerých podnikov, obmedzením výroby a prepúšaním ve¾kého poètu zamestnancov.

Vývoj miery nezamestnanosti mal v rokoch 2000 – 2008 klesajúci charakter. V Žilinskom kraji sa za toto obdobie znížila z 18,5 % (v roku 2000) na 7,7 % (v roku 2008). Žilinský kraj patril v roku 2008 ku krajom s najväèším poklesom miery nezamestnanosti a ku krajom s najnižšou úrovòou miery nezamestnanosti za posledné obdobie. Tento pokles nezamestnanosti spôsobil rozvoj regiónu a to hlavne rozvoj v oblasti priemyslu a stavebníctva, ktoré boli hybnými silami ekonomiky kraja. Finanèná kríza v roku 2009 spôsobila rast miery nezamestnanosti v Žilinskom kraji aj v ostatných krajoch Slovenskej republiky, vo ve¾kej miere to postihlo hlavne priemysel a stavebníctvo.

Vývoj poètu podnikate¾ov je ïalšou z analýz zamestnanosti, ktorá podáva obraz vývoja podnikate¾skej èinnosti v regióne. Žilinský kraj má najväèší poèet podnikate¾ov spomedzi všetkých krajov Slovenskej republiky. V súèasnosti je v Žilinskom kraji 16,33 % podnikate¾ov Slovenskej republiky. Ich poèet vzrástol z 22 283 (v roku 2000) na 59 213 (v roku 2009). Poèet podnikate¾ov sa prudko zvyšoval v rokoch 2006 – 2008, kedy dosiahol aj maximum a to 59 830 podnikate¾ov. Tento rast bol spôsobený priaznivými podmienkami, ktoré vytvorila vláda, napomohol mu aj vstup Slovenskej republiky do EÚ. V roku 2009 došlo k menšiemu poklesu v poète podnikate¾ov v Žilinskom kraji.

Preh¾ad najväèších zamestnávate¾ov ukazuje, v ktorých oblastiach a odvetviach sú najviac sústredení. Najväèšími zamestnávate¾mi v Žilinskom kraji sú INA Kysuce, a.s. so sídlom v Kysuckom Novom Meste a Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik so sídlom v Žiline. Okrem týchto podnikov sa v Žilinskom kraji nachádza ïalších 12 podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 1000 zamestnancov. Väèšina týchto podnikov sídli v krajskom meste Žilina. Ïalšie sú umiestnené v okresoch Ružomberok, Martin, Kysucké Nové Mesto, Bytèa a Tvrdošín. Presné informácie o poète zamestnancov v jednotlivých podnikoch neboli k dispozícií pre verejnos.

Poèet vo¾ných pracovných miest je jedným z ukazovate¾ov vývoja zamestnanosti. V Žilinskom kraji sa za posledných pä rokov ich poèet neustále znižoval. Bolo to spôsobené nasýtením trhu práce. Poèet vo¾ných pracovných miest v Žilinskom kraji v roku 2009 predstavoval poèet 838 miest, èo predstavuje necelých 6 % z poètu vo¾ných pracovných miest v Slovenskej republike. V Slovenskej republike poèet vo¾ných pracovných miest rástol až do roku 2008, potom prudko klesol o viac ako 40 % na 14 100 miest. Tento pokles spôsobila finanèná kríza, ktorá zasiahla viaceré odvetvia.

Produktivita výrobných vstupov je ve¾mi úzko previazaná so zamestnanosou. Preto boli spracované viaceré analýzy vývoja produktivity v Žilinskom kraji. Produktivita práce sa v posledných rokoch zvyšovala. Významne sa zvýšila úroveò HDP na obyvate¾a (nárast o  202 %) aj HDP na zamestnanca (nárast o 181 %) od roku 2000 do roku 2007. Oproti celoslovenského priemeru vzrástol HDP na obyvate¾a o 4 % rýchlejšie a HDP na zamestnanca o 5 % rýchlejšie. Tento rast zaradil Žilinský kraj v roku 2007 na štvrté miesto v HDP na obyvate¾a a na piate miesto v HDP na zamestnanca spomedzi krajov na Slovenskej republiky. Pozitívny vplyv na rast produktivity práce na obyvate¾a malo posunutie veku odchodu do dôchodku. To však prispelo aj k negatívnej stránke veci, prièom sa pracovné pozície zaèali uvo¾òova po dlhšej perióde, èo malo za následok rast nezamestnanosti. Rastúca produktivita práce je pozitívnym signálom pre rast ekonomiky v Žilinskom kraji aj na celom Slovensku. Jej rast bol však pôsobením finanènej krízy spomalený.

Produktivita kapitálu taktiež znázoròuje ako sa vyvíjala ekonomika v regióne. Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2007 mierne poklesla o 7,25 %. V roku 2007 bola produktivita kapitálu v Žilinskom kraji najnižšia spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Nízka produktivita kapitálu, ktorá je v Žilinskom kraji svedèí o tom, že zamestnanci pracujú so zastaranými zariadeniami alebo majú málo èasu na oboznámenie sa so zariadením, a preto ho nevedia správne používa.

Analýza vývoja priemernej mesaènej mzdy udáva index rastu miezd v Žilinskom kraji. Mzdy v Žilinskom kraji rástli v posledných rokoch dos prudko. V roku 2000 bol rast miezd dokonca najrýchlejší spomedzi všetkých krajov. Rast miezd bol vo väèšine rokov mierne nad celoslovenským priemerom, èo dokazuje, že mzdy v Žilinskom kraji rástli rýchlejšie ako v iných krajoch (okrem Bratislavského kraja, kde bol rast ešte rýchlejší). Aj napriek tomuto rastu je priemerná úroveò miezd v regióne o približne 90 € nižšia ako celoslovenský priemer. Spomedzi krajov zaujíma Žilinský kraj štvrtú prieèku v priemernej mesaènej mzde. Rast miezd bol podporený prudkým rastom ekonomiky a zamestnanosti na Slovensku. V roku 2009 sa rast miezd prudko spomalil, èo spôsobila finanèná kríza.

Index rastu zamestnanosti zaèal rás po roku 2004. Tento nárast spôsobilo otvorenie viacerých obchodných centier, priemyselných závodov, logistických centier a vstup do EÚ. V roku 2008 zaznamenal Žilinský kraj najvyšší rast miery zamestnanosti a to až 5,8 %. V porovnaní s rastom miezd rástla miera zamestnanosti pomalšie. To viedlo k zvyšovaniu inflácie.

Miera nezamestnanosti v Žilinskom kraji v posledných rokoch klesala. Tento pokles bol výrazný hlavne od roku 2004, keï na územie Žilinského kraja zaèali prenika zahranièní investori. Pokles miery nezamestnanosti a rast miezd boli spôsobené rastom ekonomiky Slovenskej republiky. V roku 2009 došlo k prudkému nárastu miery nezamestnanosti v Žilinskom kraji aj v celej Slovenskej republike a spomalil sa aj rast miezd. Tento negatívny vývoj spôsobila finanèná kríza.

Produktivita práce bola analyzovaná v troch odvetviach. V po¾nohospodárstve, priemysle a stavebníctve. V každom odvetví sa pohybovala na inej úrovni a mala rozdielny vývoj.

Produktivita práce v po¾nohospodárstve v Žilinskom kraji rástla pomalšie ako index rastu miezd. V rokoch 2001 a 2007 zaznamenali tržby ve¾ký nárast. Ale ani tieto medziroèné nárasty nestaèili dobehnú rast miezd. Tie rástli rýchlejšie ako produktivita práce. Ani vládne dotácie do po¾nohospodárstva nezabránili nižšiemu rastu tržieb ako bol rast miezd.

Produktivita práce v priemysle a v Žilinskom kraji rástli do roku 2006 približne rovnako. Od roku 2007 nastal prudký rast tržieb v priemysle, ktorý bol spôsobený reštrukturalizáciou priemyslu. Produktivita práce výrazne stúpla hlavne vo výrobe motorových vozidiel, vo výrobe a rozvode elektriny, plynu, pary a vo výrobe odevov a kovov. Tento trend v súèasnosti už neplatí, pretože ve¾ké množstvo podnikov v Žilinskom kraji zasiahla finanèná kríza, a tak museli obmedzi svoju produkciu. Celkovo produktivita práce v priemysle v Žilinskom kraji rástla rýchlejšie ako rástli mzdy.

Produktivita práce v stavebníctve v Žilinskom kraji bola v rokoch 2004 – 2007 vyššia ako rast miezd. Tento rast spôsobil stavebný boom. Došlo k výstavbe viacerých priemyselných parkov, obchodných centier a logistických centier. V roku 2009 zasiahla stavebníctvo, ako aj ostatné odvetvia finanèná kríza. Tá spôsobila zastavenie viacerých stavieb a odloženie termínov ich dokonèenia na neskoršie dátumy. Produktivita práce v stavebníctve v Žilinskom kraji rástla pomalšie ako index rastu miezd. To negatívne pôsobilo na ekonomiku a viedlo k rastu inflácie.

Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji v posledných rokoch mierne poklesla. Tento pokles, aj napriek novým technológiám, zapríèinila nízka kvalifikovanos pracovníkov, ich èasté striedanie pri zariadeniach a viacsmenná prevádzka, ktorá spôsobovala opotrebenie zariadení. V Slovenskej republike si udržala produktivita kapitálu stabilnú úroveò. Oproti tomu zamestnanos v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike v tomto období rástla. Mierny pokles produktivity kapitálu v Žilinskom kraji bol nahradený rastom zamestnanosti. V súèasnosti sa zamestnanos v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike výrazne znížila, èo bolo spôsobené svetovou finanènou krízou. Dá sa predpoklada, že pokles zamestnanosti spôsobí rast produktivity kapitálu, aby sa naplnila produkcia Žilinského kraja aj Slovenskej republiky.

7 Návrhy na zlepšenie zisteného stavu a ich vyhodnotenie

Súèasná situácia nielen v Žilinskom kraji, ale aj v celom svete naznaèuje, že treba pristúpi k výrazným zmenám vo vývoji. Pri spracovávaní analýz som zistil, že pre Žilinský kraj boli v minulosti hybnou silou priemysel a stavebníctvo. Tieto dve odvetvia v dôsledku finanènej krízy v posledných rokoch utrpeli výrazné straty, èo sa negatívne odzrkadlilo aj na ekonomike kraja.

Preto navrhujem opatrenia na pomoc týmto zasiahnutým odvetvia a hlavne navrhujem podporu zamestnancom a podnikate¾om, ktorí boli touto krízou najviac ovplyvnení. Ich podpora môže v budúcnosti vies k opätovnému rozvoju týchto odvetví, ktoré už majú na území Žilinského kraja vybudovanú rozvinutú infraštruktúru.

Z vypracovaných analýz a z vývoja v posledných rokoch predpokladám, že jednostranná orientácia na automobilový priemysel a stavebníctvo je ve¾mi zranite¾ná. Preto mojim hlavným návrhom je, aby sa pozornos venovala aj ïalším odvetviam, hlavne cestovnému ruchu, ktorý má na území Žilinského kraja bohatú históriu a stále môže poskytnú ve¾ký potenciál rozvoja do budúcnosti.

Žilinský kraj oplýva ve¾kým prírodným bohatstvom, ktoré nie je v súèasnosti dostatoène využívané. Na území kraja sa nachádza ve¾ké množstvo pohorí, národných parkov, historických pamiatok, riek a vodných nádrží, termálnych prameòov a roz¾ahlé plochy sú pokryté neporušenými lesnými porastmi.

7.1 Cie¾ diplomovej práce

Základným cie¾om diplomovej práce bolo: Na základe získaných teoretických vedomostí, vypracovanej charakteristiky regiónu, zamestnanosti a produktivity, vykonanej analýzy zamestnanosti, produktivity a ukazovate¾ov vyjadrujúcich vzájomný vzah medzi nimi posúdi vývoj zamestnanosti a produktivity vo vybranom regióne a následne navrhnú opatrenia na zlepšenie zistenej situácie. Na základe tohto cie¾a som vytvoril hlavný návrh: podporu cestovného ruchu v Žilinskom kraji, ktorý má podpori rozvoj ostatných odvetví na èele s cestovným ruchom. A ïalšie dva ved¾ajšie návrhy, podporu obèanov ohrozených hromadným prepúšaním v dôsledku finanènej krízy a podpora spoloèných služieb pre podnikate¾ov, ktoré sú zamerané na podporu obèanov a podnikate¾ov najviac postihnutých finanènou krízou.

7.2 Podpora rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji

Nasledujúci návrh musí nadväzova na predchádzajúce projekty, ktoré sa v minulosti na území Žilinského kraja už uskutoènili. Podpora a rozvoj v tejto oblasti sa už v minulosti stretol s pozitívnym ohlasom, preto treba namieri pozornos na tie projekty, ktoré sa ukázali ako úspešné. Rozvoj cestovného ruchu je dlhotrvajúca aktivita, vyžiada si ve¾ké množstvo finanèných prostriedkov a pomerne dlhé èasové obdobie, kým sa prejavia jeho zmeny v podobe nových návštevníkov a finanèných prostriedkov, ktoré budú ochotní za jednotlivé služby minú. Navrhujem projekt zaháji 21. júna 2010 a ukonèi 11. októbra 2014. Poèas tohto obdobia budú vykonané viaceré aktivity, ako to znázoròuje obrázok è. 29 na konci siedmej kapitoly.

Navrhujem využi aktuálnu výzvu európskych fondov o nenávratný finanèný príspevok pre Žilinský kraj. Tá by mala zabezpeèi 95 % finanèných prostriedkov. Zvyšných 5 % by do projektu investoval Žilinský samosprávny kraj , súkromní podnikatelia, sponzori a investori.

Riadiacim orgánom spomínaného eurofondu je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ide o druh pomoci v podobe nenávratného finanèného príspevku. Výzva je orientovaná pre celé územie Slovenskej republiky a žiadate¾mi môžu by VÚC, mestá a subjekty verejného a súkromného sektora aktívne v cestovnom ruchu. Dátum uzávierky výzvy je stanovený na 28. 05. 2010.

7.2.1 Ciele rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji

Hlavným cie¾om projektu je zvýšenie zamestnanosti v Žilinskom kraji a snaha prispie k rozvoju ostatných odvetví v hospodárstve. Navrhujem, aby rozvoj cestovného ruchu viedol k zvidite¾neniu Žilinského kraja, prilákaniu nových investorov a k vytvoreniu nových pracovných miest pre obyvate¾ov. Tento strategický cie¾ by som naplnil pomocou nasledujúcich èiastkových cie¾ov:

vytvorenie nových pracovných miest v Žilinskom kraji: Rozvoj turistického ruchu si vyžiada vytvorenie nových pracovných miest. Èi už to bude v oblasti ubytovacích služieb, rekreaèných služieb, športových služieb a podobne. To napomôže rieši súèasný problém s rastúcim poètom nezamestnaných.

zvýšenie informovanosti o turistických možnostiach v Žilinskom kraji: Mojim návrhom je, aby sa pomocou reklamnej kampane zameranej na obèanov celej SR zvidite¾nili turistické možnosti, ktoré poskytuje Žilinský kraj. To by malo priláka väèší poèet turistov a investorov a prispie tak k tvorbe nových pracovných miest.

zvýšenie poètu turistov zo Slovenska a zo zahranièia: Zvidite¾nenie Žilinského kraja nielen pre turistov zo Slovenska, ale aj zo zahranièia, by malo vies k rozvoju turizmu a zvýšeniu poètu návštevníkov vo viacerých turistických strediskách. To bude vies k rozvoju aj v ostatných odvetviach, ktoré sú napojené na turistický ruch.

rozvoj viacerých odvetví nadväzujúcich na cestovný ruch: Na základe môjho návrhu by tento cie¾ mal pomôc dosiahnu rastúci poèet turistov v Žilinskom kraji. Vyžiada si viac dodávate¾ských podnikov pre turistické centrá, povedie k rozvoju aj ostatných odvetví, ktoré boli v minulosti v útlme.

motivovanie zamestnávate¾ov vytvára nové pracovné miesta: Navrhujem, aby zamestnávate¾om podnikajúcim v cestovnom ruchu, boli ponúknuté príspevky a ú¾avy na vytváranie pracovných miest. Samotný rast cestovného ruchu v Žilinskom kraji by mal motivova viacerých zamestnávate¾ov, aby vytvorili nové pracovné miesta, a tak dokázali kvalitnejšie uspokoji požiadavky zákazníkov.

zachovanie kultúrneho dedièstva pre ïalšie generácie: Navrhujem, aby oprava a rekonštrukèné práce boli vykonané na viacerých kultúrnych pamiatkach. Takto by mali prispie k zachovaniu kultúrneho dedièstva aj do budúcnosti. Tieto rekonštrukèné práce si vyžiadajú aj nových pracovníkov a pomôžu rieši problém nezamestnanosti.

zvýšenie kvality práce a produktivity práce: Vyššia kvalita služieb bude vyžadova aj zvýšenie kvality práce a produktivity práce. Toto zvýšenie napomôžu dosiahnu viaceré vzdelávacie kurzy a školenia, ktoré budú zamerané pre zamestnancov pracujúcich v cestovnom ruchu.

7.2.2 Cie¾ové skupiny projektu

Navrhujem, aby bol projekt orientovaný na podnikate¾ské subjekty sídliace na území Žilinského kraja. Tie sa budú sústreïova na zamestnancov, ktorí boli postihnutí finanènou krízou. Medzi týchto zamestnancov budú patri nezamestnaní, zamestnanci, ktorí sú ohrození prepúšaním v dôsledku globálnej finanènej krízy, zamestnanci v procese prepúšania a dobrovo¾níci. Do projektu budú zaèlenení aj ostatní obyvatelia, ktorí prejavia záujem o niektorú z uvedených aktivít. Jedinou podmienkou je, aby boli v produktívnom veku, teda vo veku od 15 do 64 rokov a mali èistý register trestov.

Prioritne je návrh zameraný na mladých obèanov a na nezamestnaných, ktorí prišli o prácu z dôvodu finanènej krízy a aktívne si h¾adajú nové zamestnanie. Návrh zahàòa viacero aktivít, na každú sa hodí iný typ zamestnancov, a preto je návrh vhodný pre širokú verejnos.

7.2.3 Hlavné aktivity rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji

Nasledujúce aktivity som zameral na dosiahnutie jednotlivých èiastkových cie¾ov. Celkovo prispejú k uskutoèneniu hlavného cie¾a, ktorým je zvýšenie zamestnanosti a vytvorenie nových pracovných miest v Žilinskom kraji, a tak napomôžu vyriešeniu súèasnej finanènej krízy. Ich presné èasové ohranièenie je uvedené na obrázku è. 29 na konci kapitoly. Navrhované aktivity na dosiahnutie zvýšenia zamestnanosti sú:

údržba turistických chodníkov: Pomôže skvalitni orientáciu na turistických chodníkoch a vytvorí nové pracovné miesta (aj keï iba krátkodobého charakteru) potrebné na opravu turistických chodníkov. Pozornos by mala by venovaná hlavne turistickým chodníkom v Malej a Ve¾kej Fatre a v Západných Tatrách. Konkrétne by sa mal projekt zamera na turistické chodníky vedúce z Tatliakovej chaty na hrebeò Roháèov, turistické chodníky smerujúce na chatu pod Suchým a na chatu pod Chlebom v Malej Fatre a na náuèné chodníky v Sú¾ovských skalách, Slneèných skalách a Jánošíkove diery. Ekonomické zhodnotenie tejto aktivity je uvedené v kapitole 7.4.

vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu: Vzdelávacie kurzy pomôžu zvýši konkurencieschopnos viacerých obèanov na trhu práce. Taktiež pomôžu skvalitni úroveò služieb a zvýšia produktivitu práce. Projekt bude zameraný na zlepšovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov, na zlepšenie komunikaèných zruèností, výuèbu cudzieho jazyka (angliètina, nemèina, francúzština a iné) a na zlepšenie prístupu k zákazníkom. V kapitole 7.5 je uvedené ekonomické zhodnotenie tejto aktivity.

reklamná kampaò o možnostiach turistiky v Žilinskom kraji: Reklama je v súèasnosti ve¾mi silným spoloèenským motivátorom. Jej vplyv môže zvýši nielen návštevnos Žilinského kraja, ale môže priláka aj zahranièných investorov, ktorí budú chcie investova do rozvoja cestovného ruchu. Kampaò by mala trva približne štyri roky a bola by realizovaná pomocou internetu, rozhlasu, tlaèe, televízie, reklamných brožúr a literatúry a pomocou medzinárodných výstav. Ekonomické zhodnotenie aktivity je uvedené v kapitole 7.6.

rekonštrukcia hotelov v horských oblastiach: Rekonštrukcia viacerých turistických stredísk povedie k zvýšeniu kvality služieb a k zvýšeniu komfortu. V koneènom dôsledku by to malo vies k prilákaniu väèšieho poètu návštevníkov a k vytvoreniu nových pracovných miest.

podpora vodných športov na vodných priehradách: Vytvorí nové pracovné miesta a poskytne ve¾ký poèet nových služieb pre verejnos. Povedie to k zatraktívneniu vodných nádrží, k rozvoju vodných športov v týchto oblastiach a k prilákaniu nových návštevníkov.

rozvoj letiska Dolný Hrièov pri Žiline: Rozvoj leteckej dopravy môže zvýši poèet zahranièných turistov, ktorí budú ma záujem navštívi Žilinský kraj. Zavedenie priameho leteckého spojenia do iných štátov sa ukázalo ako pozitívne aj v prípade letiska v Poprade. Rozvoj letiska podporí vytvorenie nových pracovných miest a zjednoduší dopravu z ve¾kých vzdialeností.

obnova historických pamiatok: Pre zachovanie kultúrneho dedièstva aj pre nasledujúce generácie bude potrebné investova do obnovy kultúrnych pamiatok. Táto obnova nielenže prispeje k zachovaniu historických pamiatok, ale bude si vyžadova aj nové pracovné miesta.

rozvoj agroturistiky: Žilinský kraj je ideálnym miestom pre rozvoj agroturistiky. Na území kraja už dlhšiu dobu fungujú viaceré farmy zamerané na agroturistiku a ich ïalší rozvoj môže napomôc rozvoju cestovného ruchu v tomto odvetví.

7.3 Ïalšie návrhy na zlepšenie súèasného stavu v Žilinskom kraji

Ïalej navrhujem ïalšie dva návrhy, ktoré sa taktiež opierajú o výsledky analýz, sú však orientované podstatne iným smerom. Zameriavam sa v nich na podporu obèanov a podnikate¾ských subjektov v období krízy. Ich snahou je nadviaza na vybudovanú infraštruktúru podnikov, priemyslu a dobrého mena, ktoré majú podniky Žilinského kraja už vybudované. Ved¾ajšími návrhmi, ktoré som navrhol na riešenie súèasnej situácie v Žilinskom kraji sú:

podpora obèanov, ohrozených hromadným prepúšaním v dôsledku finanènej krízy,

podpora spoloèných služieb pre podnikate¾ov.

7.3.1 Podpora obèanov, ohrozených hromadným prepúšaním v dôsledku finanènej krízy

Týmto návrhom sa snažím rieši následky globálnej finanènej krízy. Základnými cie¾mi je predchádzanie nezamestnanosti a zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch a možných riešeniach. Tieto ciele by sa mali dosiahnu pomocou viacerých kurzov, školení, testov, sedení a pohovorov, ktoré budú zamerané pre širokú verejnos a budú poskytova dôležité informácie a skúsenosti pre obèanov h¾adajúcich si prácu. Podpora vzdelávania bude zameraná pod¾a potrieb potenciálneho zamestnávate¾a, bude prebieha vzdelávanie k¾úèových zruèností a vzdelávanie k samozamestnávaniu. Taktiež do tohto vzdelávania budú zahrnuté aj viaceré média (rozhlas, tlaè, televízia, internet a iné), ktoré budú poskytova potrebné informácie. Cie¾ovými skupinami sú zamestnanci, ktorí sú ohrození prepúšaním v dôsledku globálnej finanènej krízy a zamestnanci v procese prepúšania. Aktivity sa budú vykonáva od júna 2010 do júna 2011 a budú prebieha v spolupráci s úradmi a so zamestnávate¾mi.

7.3.2 Podpora spoloèných služieb pre podnikate¾ov

Cie¾om môjho návrhu je poskytnú pomoc v oblasti budovania infraštruktúry pre rozvoj podnikania v službách a priemysle a vytvorenie nových pracovných príležitostí. Navrhujem, aby bol projekt financovaný pomocou eurofondu. Riadiacim orgánom projektu by malo by Ministerstvo hospodárstva SR. Bude sa jedna o nenávratný finanèný príspevok, o ktorý môžu požiada obce a VÚC. Ich spolufinancovanie bude na úrovni 5 %, zvyšných 95 % pokryjú financie z eurofondu. Eurofond je zameraný pre celé územie Slovenskej republiky a dátum jeho uzávierky je do 16. 07. 2010. Projekt by mal by zameraný na rekonštrukciu a modernizáciu starých priemyselných a podnikate¾ských lokalít a na vybudovanie zelených priemyselných parkov (postavených na zelenej lúke) a hnedých priemyselných parkov (postavených v areály bývalých fabrík). Mal by vytvori v Žilinskom kraji nové pracovné miesta, a tak napomôc k riešeniu súèasnej finanènej krízy.

7.4 Ekonomické zhodnotenie údržby turistických chodníkov

Pred zahájením projektu je nutné zisti, èi je projekt realizovate¾ný z finanèného h¾adiska. Projekt je možné zrealizova, ak zdroje, z ktorých je možné financova projekt sú vyššie ako náklady na jeho uskutoènenie. Z tohto dôvodu bolo vykonané ekonomické zhodnotenie èasti projektu. Jedná sa o jednu z aktivít, konkrétne o aktivitu údržby turistických chodníkov v Žilinskom kraji.

Táto aktivita sama o sebe neprinesie nejaké významné zmeny na trhu práce (vytvorí len doèasne 26 pracovných miest), ale v koneènom dôsledku výrazne napomôže rozvoju cestovného ruchu v Žilinskom kraji, priláka nových turistov, a tak dá impulz k tvorbe nových pracovných miest.

Navrhujem, aby projekt zaèal 21. júna 2010 a skonèil by 21. októbra 2010. Projekt by prebiehal štyri mesiace. Zúèastnili by sa na òom približne 26 pracovníci. Boli by rozdelení do troch štvorèlenných tímov a siedmich dvojèlenných tímov. Práce by prebiehali priamo v teréne a zúèastni na nich by sa mohli tak muži aj ženy.

7.4.1 Náklady projektu

Štruktúra nákladov spojených s realizáciou projektu je rozdelená nasledovne. Náklady nazvané turistická výstroj zahàòajú turistické obleèenie (nepremokavé nohavice, termoobleèenie, športová mikina, nepremokavá bunda a turistická obuv) a turistickú výstroj (maèky, cepín, lano a pod.) pre 26 èlenov projektu a mali by stᝠpribližne 7 100 €.

Ïalšie náklady sú spojené s informovanosou verejnosti o projekte. Reklama bude pozostáva z vytvorenia internetovej stránky, ktorá bude vo¾ne dostupná pre verejnos. Ïalej sem bude zahrnutá výroba informaèných brožúrok v množstve okolo 2 000 kusov a rozhlasová reklama, ktorá bude vysielaná vo viacerých rádiách po celom Slovensku a Èeskej republike. Náklady na informovanie verejnosti budú predstavova 8 550 €.

Náklady na materiál si vyžiadajú približne 8 500 €. Táto suma bude použitá na nákup stavebného dreva na lavièky, mostíky, zábradlie a podobne, na nákup farieb, a iného materiálu potrebného na opravu a údržbu turistických chodníkov.

Na výmenu turistických tabú¾ je vyèlenených 11 000 €. Táto èiastka predstavuje približne 200 nových turistických tabú¾, ktoré budú umiestnené k turistickým chodníkom a nahradia staré a poškodené tabule.

Pracovníci budú pri svojej práci potrebova rôzne náradie. Toto náradie im bude poskytnuté v rámci projektu. Pôjde o bežné vybavenie (kladivo, kliešte, vàtaèka, hoblík a pod.) v hodnote 1 100 €.

Najväèšiu položku nákladov budú tvori mzdy pracovníkov. Tie by mali celkovo predstavova sumu 72 790 €, èo vychádza mesaène na jednu osobu 700 €. Mzdové ohodnotenie je na priemernej úrovni, lebo si nevyžaduje zvláštne schopnosti ani zruènosti a malo by dostatoène motivova záujemcov o prácu.

Preplácanie dopravy by pomáhalo zamestnancom zníži náklady na dopravu, keïže táto práca by si vyžadovala neustály pohyb po území Žilinského kraja. Takto by sa zvýšil záujem o tieto pracovné posty.

Poslednou nákladovou položkou je príspevok na stravu a obèerstvenie. Tento príspevok by bol vyplácaný raz týždne každému pracovníkovi v hodnote 12,40 €.

Tabu¾ka è. 11: Náklady spojené s realizáciou projektu údržby turistických chodníkov.

(Zdroj: Vlastné spracovanie)

Celkové náklady tejto aktivity údržba turistických chodníkov zameranej na rozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji by boli 120 560 € (3 631 991 SKK). Táto aktivita by vytvorila 26 pracovných miest a mala by pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu, ktorý by v budúcnosti mohol zamestna ove¾a väèší poèet zamestnancov a vytvori nové pracovné miesta.

7.4.2 Zdroje krytia

Slovenská republika má možnos v rokoch 2007 – 2013 èerpa zdroje z fondov EÚ. Projekt údržby turistických chodníkov spadá pod opatrenie 3.2 Podpora a rozvoj cestovného ruchu, ktorého cie¾om je zlepšenie infraštruktúry cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky.

Projekt údržby turistických chodníkov vyhovuje so svojim rozpoètom 120 560 € rozsahu uznate¾ných výdavkov eurofondu, ktoré sú v rozmedzí od 33 000 € do 300 000 €. Pri tomto nenávratnom príspevku sa dá èerpa 95 % z európskych fondov, èo v prípade projektu predstavuje èiastku 114 532 €. Zvyšných 5 % musí by zaplatených z iných zdrojov. Na tejto èiastke by sa spoloène podie¾ali VÚC 3 % (3 617 €) a sponzori 2 % (2 411 €).

V prípade schválenia projektu a poskytnutiu eurofondu by bolo možné projekt zrealizova v plnom rozsahu a v uvedenom termíne. V prípade pozitívneho ohlasu medzi obèanmi a s ïalšou finanènou pomocou by sa projekt mohol znova zrealizova v roku 2011.

Obrázok è. 25: Zdroje krytia projektu údržba turistických chodníkov v ŽK.

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

7.5 Ekonomické zhodnotenie vzdelávania zamestnancov v oblasti cestovného ruchu

Náklady vynaložené na vzdelávanie sú vždy výhodné. Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvate¾stva prispieva k zlepšeniu mnohých èinností. Preto navrhujem zrealizova nasledujúci projekt, ktorý bude zameraný na vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu. Projekt bude zameraný na zlepšovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov, na zlepšenie komunikaèných zruèností, výuèbu cudzieho jazyka (angliètina, nemèina, francúzština a iné) a na zlepšenie prístupu k zákazníkom. Pred samotnou realizáciou projektu je nutné zhodnoti èi je projekt finanène uskutoènite¾ný a nájs zdroje, z ktorých by sa uskutoènil.

Projekt by si vyžiadal vytvorenie štyroch nových pracovných miest na dobu jedného roku. Celkový prínos projektu by však bol v tom, že by sa zvýšila kvalifikaèná úroveò pracovníkov v oblasti cestovného ruchu, èo by v budúcnosti viedlo k tvorbe nových pracovných miest a k rozvoju tohto odvetvia. Prebiehal by v období od 1. júla 2010 do 1. júla 2011. Jednotlivé kurzy budú trva približne dva týždne, to znamená 24 hodín a zúèastní sa ich 30 ¾udí. Súbežne budú každý deò prebieha dva kurzy. Poèas celého obdobia sa predpokladá, že kurzy absolvuje 1200 až 1400 ¾udí. Bol by z väèšej èasti financovaný z eurofondov a zvyšných 5 % by prispel VÚC.

7.5.1 Náklady projektu

Štruktúra nákladov projektu pozostáva z nasledujúcich položiek. Prvou skupinou nákladov sú náklady na prenájom priestorov. Vzdelávanie bude prebieha po dobu jedného roku a bude sa realizova v dvoch miestnostiach, každá s kapacitou 15 ¾udí. Náklady na prenájom priestorov tak predstavujú sumu roèného nájomného za dve miestnosti.

Ïalšia nákladová položka sú energie, ktoré zahàòajú elektrinu, kúrenie, teplú a studenú vodu a vynášanie odpadkov. Tieto náklady sú taktiež rozrátané na obdobie jedného roku a predstavujú hodnotu 2 200 €.

Náklady spojené s kancelárskymi potrebami budú predstavova náklady v hodnote 140 €. Zahàòajú písacie a rysovacie potreby, papier a zošity a ïalšie pomôcky.

Uèebné pomôcky sú v podobe vzdelávacích materiálov, ktorých bude potrebné zakúpi približne 50 kusov.

Ïalšie náklady budú predstavova dve tabule s príslušenstvom, dve premietacie plátna a dva multimediálne projektory v celkovej hodnote približne 2 750 €. Toto vybavenie by potom mohlo v budúcnosti slúži v nadstavbových kurzoch alebo by mohlo ma uplatnenie pri vzdelávaní v iných oblastiach.

Ïalším potrebným vybavením by boli dve tlaèiarne, každá do jednej miestnosti a 32 notebookov. Tridsa notebookov by bolo urèených pre návštevníkov kurzov a dva pre lektorov. V každej uèebni by bolo 15 notebookov pre úèastníkov kurzov a jeden pre lektora. Táto položka si vyžiada náklady v hodnote 22 660 €.

V projekte by boli zamestnaní štyria lektori po dobu jedného roka. Mesaène by absolvovali 48 hodín. Ich mesaèná mzda by bola v hodnote 956 €. Celkovo si náklady na mzdy vyžiadajú 45 890 €.

Poslednou nákladovou položkou je reklama. Aby sa zabezpeèil záujem o vzdelávacie kurzy je potrebné informova o nich verejnos. Informovanie by prebiehalo prostredníctvom internetovej stránky, reklamných letákov a inzerciou v regionálnych denníkoch. Náklady spojené s realizáciou všetkých reklamných aktivít by predstavovali hodnotu na úrovni približne 4 800 €.

Tabu¾ka è. 12: Náklady spojené s realizáciou projektu vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu v ŽK.

(Zdroj: Vlastné spracovanie)

Celkové náklady projektu predstavujú hodnotu 88 280 €. Okrem vytvorenia štyroch pracovných miest by tento projekt napomohol zvýši kvalitu služieb v cestovnom ruchu a prilákal by nových návštevníkov a podporil by rozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji a v pri¾ahlých oblastiach.

7.5.2 Zdroje krytia

Na èerpanie projektu vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu by sa taktiež dal použi eurofond, ako to bolo v prípade prvého návrhu. Ide o opatrenie 3.2 Podpora a rozvoj cestovného ruchu, ktorého cie¾om je zlepšenie infraštruktúry cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky.

Uzávierka výzvy na èerpanie tohto eurofondu je stanovená na 28. 05. 2010. Projekt by bol v prípade schválenia financovaný 95 % pomocou nenávratného finanèného príspevku z Európskej únie. Zvyšných 5 % by financoval Žilinský samosprávny kraj.

Celkové náklady projektu vzdelávania zamestnancov v oblasti cestovného ruchu predstavujú hodnotu 88 280 €. Táto hodnota spaòa podmienky výzvy, ktoré sú v rozsahu od 33 000 € do 300 000 €.

Finanèné prostriedky èerpané z eurofondu by predstavovali hodnotu 83 866 € a finanèné prostriedky, ktoré by spolufinancoval Žilinský samosprávny kraj by predstavovali hodnotu 4 414 €.

V prípade schválenia projektu by bolo možné projekt zrealizova. Prebiehal by poèas jedného roku. Po jeho skonèení by v prípade záujmu mohol by zrealizovaný podobný vzdelávací projekt, ktorý by sa zameriaval na iné oblasti vzdelávania v cestovnom ruchu.

Obrázok è. 26: Zdroje krytia projektu vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu v ŽK.

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

7.6 Ekonomické zhodnotenie reklamnej kampane o možnostiach turistiky v Žilinskom kraji

Reklama je v súèasnosti ve¾mi silným spoloèenským motivátorom. Mojim návrhom je, aby sa využila na zatraktívnenie turistického ruchu v Žilinskom kraji, a tak napomohla rozvoju turistiky a prilákala nových návštevníkov.

Projekt by mal zaèa 2. augusta 2010 a trval by štyri roky do 2. augusta 2014. Poèas tohto obdobia by boli vysielané reklamy, ktoré by informovali obyvate¾ov o turistických možnostiach v regióne. Reklamná kampaò by pozostávala z reklamy na internete, v televízií, rozhlase a tlaèi vysielanej na Slovensku, ale aj v zahranièí. Taktiež by bola realizované tlaè propagaèných brožúr a náuènej literatúry. Významným prínosom by bolo zúèastnenie sa viacerých medzinárodných výstav a informovanie o prírodných krásach a možnostiach v regióne. Samotný projekt nevytvorí nové pracovné miesta, ale bude slúži na zvýšenie povedomia verejnosti o turistických možnostiach v regióne. To povedie k rastu turistického ruchu a v koneènom dôsledku povedie aj k vytvoreniu nových pracovných miest.

7.6.1 Náklady projektu

Náklady projektu sú rozdelené do šiestich hlavných oblasti, pod¾a média, ktoré bude slúži na reklamu. Prvú skupinu nákladov budú tvori náklady na reklamu cez internet. Tie budú predstavova iba 1 % z celkových nákladov. Táto suma zahàòa tvorbu internetovej stránky, jej prevádzku a zverejnenie na internete.

Reklama v televízii predstavuje najväèšiu finanènú položku a tvorí až 32 % z celkových nákladov projektu. Zahàòa tvorbu dvoch krátkych reklamných spotov a ich vysielanie vo viacerých televíziách na Slovensku, ale aj v zahranièí.

Rozhlasová reklama bude vysielaná v slovenských a èeských rádiách. Táto reklama tvorí 11 % z celkových nákladov projektu.

Reklama v tlaèi bude pravidelne uverejòovaná v slovenských týždenníkoch a bude znázoròova desa najkrajších prírodných a kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji. Náklady budú predstavova približne 5 % z celkových nákladov projektu.

Ïalšiu položku predstavuje tvorba a predaj reklamnej literatúry. Tá bude realizovaná formou troch typov reklamných brožúr, letákov a kníh. Náklady spojené s touto reklamou budú predstavova 22 % nákladov projektu.

Tabu¾ka è. 13: Náklady na realizáciu projektu reklamnej kampane o možnostiach turistiky v Žilinskom kraji

(Zdroj: Vlastné spracovanie)

Poslednou položkou sú náklady spojené s úèasou na medzinárodných výstavách. Tieto náklady predstavujú cestovné, rezerváciu miesta na výstave a ostatné položky. Plánuje sa úèas na štyroch výstavách (každý rok na jednej) a náklady budú predstavova 29 % nákladov projektu.

Celkové náklady projektu predstavujú hodnotu 153 530 €. Táto èiastka je finanène zvládnute¾ná a v budúcnosti prinesie zisky v mnohonásobne vyššej miere.

Obrázok è. 27: Percentuálne zastúpenie jednotlivých nákladov na realizáciu projektu reklamnej kampane o možnostiach turistiky v ŽK

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

7.6.2 Zdroje krytia

Projekt môže by èiastoène financovaný pomocou nenávratného finanèného príspevku z Európskej únie. Ide o opatrenie 3.2 Podpora a rozvoj cestovného ruchu, ktorého cie¾om je zlepšenie infraštruktúry cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. Tento finanèný príspevok by pokryl 95 % nákladov projektu, èo predstavuje hodnotu 145 853,5 €. Ïalšie 3 % by financovali sponzori (4 605,9 €) a 2 % by spolufinancoval VÚC (3 070,6 €).

Uzávierka výzvy na èerpanie tohto eurofondu je stanovená na 28. 05. 2010. Realizácia projektu je plánovaná na august 2010.

Celkové náklady projektu reklamnej kampane o možnostiach turistiky v Žilinskom kraji predstavujú hodnotu 153 530 €. Táto hodnota spaòa podmienky, ktoré stanovuje výzva Európskej únie. Tá stanovuje rozsah nákladov v rozmedzí medzi minimálne 33 000 € a maximálne 300 000 €.

V prípade schválenia finanèného príspevku by sa projekt mohol zaèa okamžite realizova. Prebiehal by nasledujúce štyri roky.

Obrázok è. 28: Zdroje krytia projektu reklamnej kampane o možnostiach turistiky v ŽK.

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

7.7 Vyhodnotenie návrhov

Hlavný návrh podpora rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji má prispie k rozvoju cestovného ruchu, k zvýšeniu produktivity práce, k zvýšeniu kvality práce a kvality služieb, má priláka nových investorov a zvýši poèet návštevníkov v Žilinskom kraji a má vytvori nové pracovné miesta pre obyvate¾ov. Rozvoj cestovného ruchu napomôže preorientova ekonomiku kraja, ktorá je v súèasnosti ve¾mi závislá od automobilového priemyslu a stavebníctva, aj na ïalšie odvetvia, ktoré nadväzujú na cestovný ruch.

Návrh pozostáva z viacerých aktivít, ktoré majú napomôc realizácii návrhu. Tieto aktivity sú podrobne rozpísané v kapitole 7.4. Dve z týchto aktivít boli podrobne rozpracované v ekonomickom zhodnotení v kapitolách 7.7 a 7.8. Aktivity sú orientované na tvorbu nových pracovných miest, na podporu rozvoja cestovného ruchu, kvalifikaènej úrovne zamestnancov a v koneènom dôsledku by mali vies k zlepšeniu situácie na trhu práce a k podpore ekonomiky kraja.

Ved¾ajšie návrhy, podpora obèanov ohrozených hromadným prepúšaním v dôsledku finanènej krízy a podpora spoloèných služieb pre podnikate¾ov, sú zamerané na podporu existujúcich podnikate¾ských subjektov a majú im napomôc vyrieši súèasnú negatívnu situáciu spôsobenú finanènou krízou. Návrhy majú pomôc obèanom udrža si prácu alebo nájs si novú prácu a majú podpori podnikate¾skú èinnos v Žilinskom kraji. Projekty môžu by taktiež spolufinancované z európskych fondov.

Finanèné prostriedky potrebné na spomínané návrhy budú financované z európskych fondov, sponzorských darov, vkladom investorov, z úverov od bánk a z rozpoètu VÚC. Náklady, ktoré budú potrebné na zrealizovanie a zabezpeèenie chodu projektov sa v priebehu nasledujúcich rokov mnohonásobne vrátia.

Obrázok è. 29: Èasový harmonogram realizácie projektu podpora rozvoja cestovného ruchu v ŽK a jeho jednotlivých aktivít.

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

8 prínosy

Samotným prínosom bolo vypracovanie a vyhodnotenie jednotlivých analýz. Podobné analýzy sa príliš rozsiahlo a podrobne nevykonávajú. Analýza ukazovate¾ov vyjadrujúcich vzájomný vzah zamestnanosti a produktivity je významným prínosom diplomovej práce. Takto mohol by vykonaný komplexný preh¾ad o vývoji zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity v Žilinskom kraji.

Prínosy návrhov spoèívajú okrem finanèných a nefinanèných prínosov aj v dvoch hlavných smeroch. Sú nimi posilnenie a rozvoj ekonomiky Žilinského kraja a podpora a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne zamestnancov.

Návrhy sú orientované, aby podporili rozvoj jednotlivých odvetví hospodárstva Žilinského kraja. Ide o podporu priemyselnej a podnikate¾skej èinnosti, aby sa odstránili nepriaznivé vplyvy finanènej krízy a naštartoval sa nový rozvoj týchto odvetví. Alebo ide o podporu cestovného ruchu a s ním spojených ïalších odvetví, aby sa rozšírila odvetvová štruktúra v hospodárstve Žilinského kraja a znížila sa závislos na automobilovom priemysle a stavebníctve.

Zrealizovanie návrhov pomôže zvýši produktivitu práce, kvalitu práce, zvýši vzdelanostnú úroveò zamestnancov a zabezpeèí podporu udržania si pracovného miesta. Toto spôsobí nielen rast produkcie, ale aj rast ¾udského kapitálu a zlepšenie ekonomickej situácie pre obèanov Žilinského kraja.

Finanèné prostriedky vynaložené na realizáciu návrhov, sa v priebehu nasledujúcich desiatich rokov mnohonásobne vrátia v podobe zahranièných investícií, sponzorských príspevkov, zvýšenia produkcie, vytvorení nových pracovných miest a zvýšenia príjmov z cestovného ruchu.

Okrem finanèných prínosov budú ma návrhy aj nefinanèné prínosy. V prvom rade k nefinanèným prínosom patrí údržba turistických chodníkov, odstránenie odpadkov a vytvorenie príjemných miest na odpoèívanie v prírode, èo zlepší životné prostredie v horských oblastiach Žilinského kraja. Ïalej k nefinanèným prínosom treba zaradi opravu historických pamiatok. Takto sa zachovajú historické pamiatky aj pre ïalšie generácie a poskytnú tak možnos rozvoja kultúrneho dedièstva. K nefinanèným prínosom návrhov (najmä hlavného návrhu podpora a rozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji) taktiež patrí zvýšenie povedomia obèanov v Žilinskom kraji o prírodných a kultúrnych pamiatkach, ktoré sa nachádzajú v tomto regióne.

Záver

Cie¾om mojej diplomovej práce bolo, na základe získaných teoretických vedomostí, vypracovanej charakteristiky regiónu, zamestnanosti a produktivity, vykona analýzy zamestnanosti, produktivity a ukazovate¾ov vyjadrujúcich vzájomný vzah medzi nimi a posúdi vývoj zamestnanosti a produktivity v Žilinskom kraji v posledných rokoch a následne navrhnú opatrenia na zlepšenie zistenej situácie.

Údaje som získaval zo Štatistického úradu Slovenskej republiky v Žiline a z internetových zdrojov. Slúžili ako podklad pre analýzy zamestnanosti a produktivity, ktoré som vypracoval v kapitolách 3, 4 a 5. Taktiež slúžili ako podklad pre tvorbu návrhov na zlepšenie aktuálnej situácie.

V prvých dvoch kapitolách som sa venoval charakteristike regiónu a vymedzeniu a charakteristike zamestnanosti a produktivity. Tieto teoretické podklady boli základom k tvorbe nasledujúcich analýz.

V kapitolách tri až pä som sa venoval analyzovaniu vývoja zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce a kapitálu v Žilinskom kraji v posledných desiatich rokoch. Analýzy boli vykonané osobitne na zamestnanos aj na produktivitu. Následne boli porovnané aj vzájomné vzahy medzi vývojom zamestnanosti a produktivity v Žilinskom kraji. V šiestej kapitole som zhrnul závery vyplývajúce z analýz a charakterizoval som súèasnú situáciu v Žilinskom kraji.

Siedma kapitola je zameraná na návrhy, ktoré som navrhol na základe vypracovaných analýz a výsledkov, ktoré priniesli. Návrhy slúžia na zlepšenie súèasnej situácie v Žilinskom kraji. Na konci kapitoly je uvedené ekonomické zhodnotenie spolu s celkových zhodnotením návrhov.

Prínosom mojej diplomovej práce bolo samotné vypracovanie analýz týkajúcich sa vzahov medzi zamestnanosou a produktivitou. Tieto analýzy sa takto podrobne bežne nevykonávajú a mnohé z nich som musel sám vypoèíta. Samotná realizácia návrhov bude prínosom nielen pre zlepšenie súèasnej situácie v Žilinskom kraji, ale bude aj prínosom pre rozvoj cestovného ruchu, vzdelanostnej úrovne zamestnancov a vytvorí nové pracovné miesta pre obèanov.

Zoznam použitej literatúry

Kucharèíková A.: Makroekonómia. EDIS – vydavate¾stvo ŽU, Žilina 2009.

Kucharèíková A., Tokarèíková E.: Základy ekonomickej teórie EDIS – vydavate¾stvo ŽU, Žilina 2004.

Kotler, P. – Armstrong, G.: Marketing. Praha, Grada Publishing, 2003.

Rievajová E., Stanek V., Dubová I.:Teória a politika zamestnanosti. Ekonóm, Bratislava 1999.

Hamalová, M., Tvrdoò, J. Žárska, E.: Regionalistika. Bratislava 1997.

Kováèová,E. a kol.: Teória a politika zamestnanosti. ES EU, Bratislava 1995.

P. Korec, V. Lauko, L. Tolmáèi, G. Zubriczký: Kraje a okresy Slovenska. Bratislava: Q 111, 1997.

Údaje zo Štatistického úradu v Žiline.

 

Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky

https://portal.gov.sk

Európsky portál pre pracovnú mobilitu

https://ec.europa.eu

Štatistický úrad Slovenskej republiky

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7189

Štatistický úrad Slovenskej republiky Bulletin 2009

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=18312

Žilinský kraj – Inštitút zamestnanosti

https://www.iz.sk/sk/projekty/regiony-eu/SK031

Štatistický úrad SR Bulletin 2009

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=21449

Štatistický úrad: Priemysel v ŽK za rok 2009

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=21378

Žilinský samosprávny kraj

https://vtpzilina.sk/kip/pages/regional_bussiness

Štatistický úrad SR, databáza regionálnej štatistiky

https://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/

IPA Slovakia

https://www.ipaslovakia.sk/slovnik_view.aspx?id_s=167

Produktivita práce – Business Success

https://www.success.sk

Prieskum platov

https://www.prieskumplatov.wbl.sk/

Štatistický úrad SR

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4

Èasopis Trend

https://www.etrend.sk/

Hospodárske noviny

https://hnonline.sk/

Slovenské centrum produktivity

https://www.slcp.sk/index.php?category=118

Štatistický úrad SR: Zamestnanos

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1644

Wikipédia

https://sk.wikipedia.org/wiki/

Priama akcia

https://www.priamaakcia.sk

EPI.sk - Ekonomické a právne informácie

https://www.epi.sk

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR

https://www.employment.gov.sk/index.php?id=16484