DIPLOMOVÁ PRáCA

Študijný program:

Manažment

žILINSKá UNIVERZITA V žILINE

FAKULTA RIADENIA A INFORMATIKY

abstrakt

ŠEFFER, Miroslav: Zamestnanosť a produktivita vybraného regiónu [diplomová práca] – Žilinská univerzita v Žiline. Fakulta riadenia a informatiky Katedra makro a mikroekonomiky. – Vedúci: doc. Ing. Alžbeta Kucharčíková, PhD. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier v odbore Manažment. Žilina: FRI ŽU v Žiline, 2010 – 70 s.

Zamestnanosť a produktivita spolu úzko súvisia a sú dôležitými faktormi, ktoré určujú vývoj ekonomiky. Cieľom tejto diplomovej práce je na základe teoretických a praktických vedomostí navrhnúť opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie v regióne. Na začiatku práce sú uvedené teoretické vedomosti týkajúce sa danej problematiky. Jadrom práce sú analýzy, ktoré boli vykonané s použitím najnovších údajov a vytvárajú komplexný pohľad na aktuálnu situáciu v regióne. Návrhová časť vychádza z predchádzajúcich analýz zamestnanosti a produktivity a obsahuje ekonomické zhodnotenie realizácie jednotlivých návrhov. Hlavným prínosom diplomovej práce je zlepšenie aktuálnej situácie a vytvorenie nových pracovných miest.

Kľúčové slová: Zamestnanosť. Nezamestnanosť. Produktivita práce. Produktivita kapitálu. Cestovný ruch. Finančná kríza.

Abstract

ŠEFFER, Miroslav: Employment and productivity of selected region [Diploma thesis] – The University of Žilina. Faculty of Management Science and Informatics. Department of macro and microeconomics. Tutor: doc. Ing. Alžbeta Kucharčíková, PhD. – Qualification level: Master in field Management. Žilina: FRI ŽU in Žilina, 2010 – 70 pages.

Employment and productivity are closely related and they are important factors, which define development of economy. The aim of the diploma thesis is on the following theoretical and practical knowledge to design arrangements for improvement of the actual situation in region. At the beginning of diploma thesis is presented theoretical knowledge about given difficulty. The core of the diploma thesis are analysis realized with the use of latest data which create general view of the actual situation in region. Design part results from former analysis of employment and productivity and includes economic evaluation of realization of individual designs. The main contribution of the diploma thesis is improvement of actual situation and creation of new jobs.

Key Words: Employment. Unemployment. Productivity of labour. Capital productivity. Tourist traffic. Financial crisis.

Predhovor

V súčasnej dobe zasiahla celý svet finančná kríza. Jej vplyvom došlo k obmedzeniu produkcie, k hromadnému prepúšťaniu a k bankrotu viacerých podnikov. Tento problém sa nevyhol ani Žilinskému kraju, ktorý bol krízou značne ovplyvnený. Zraniteľnosť v podobe závislosti na automobilovom priemysle a stavebníctve sa ukázala pre Žilinský kraj ako veľmi nevýhodná.

Zámerom mojej diplomovej práce je analyzovať vývoj zamestnanosti, nezamestnanosti, produktivity práce a produktivity kapitálu v Žilinskom kraji v posledných desiatich rokoch a oboznámiť čitateľa so súčasnou situáciou a s možnými návrhmi, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie na trhu práce, k rastu produktivity práce a k vytvoreniu nových pracovných miest v regióne.

Touto cestou by som chcel poďakovať najmä doc. Ing. Alžbete Kucharčíkovej, PhD. za jej odbornú pomoc, konzultácie, cenné rady a pripomienky pri spracovaní mojej diplomovej práce. Taktiež by som chcel poďakovať pracovníkom Štatistického úradu Slovenskej republiky v Žiline za poskytnuté údaje a rady. Ďalej by som chcel poďakovať svojim rodičom a všetkým priateľom a známym, ktorí mi pomohli pri spracovaní mojej diplomovej práce.

Čestne vyhlasujem, že diplomovú prácu som vypracoval samostatne s využitím vlastných teoretických poznatkov a praktických skúseností získaných v priebehu štúdia a s použitím uvedenej odbornej literatúry.

Zoznam použitých skratiek

CEZ – celková efektívnosť zariadenia

EÚ – Európska únia

HDP – Hrubý domáci produkt

MEN, MN, mn – miera nezamestnanosti

MOP – Medzinárodná organizácia práce

MWh – megawatthodina

NR SR – Národná rada Slovenskej republiky

OKEČ - odvetvová klasifikácia ekonomických činností

SK NACE rev. 2 – revidovaná klasifikácia ekonomických činností

SR – Slovenská republika

ŠÚ – Štatistický úrad

TEEP – totálna efektívnosť zariadenia

VÚC – vyšší územný celok

VZPS – výberové zisťovanie pracovných síl

ŽK – Žilinský kraj

Úvod

Zamestnanosť a produktivita sú dva veľmi dôležité faktory, ktoré vplývajú na vývoj ekonomiky. Ich význam rastie hlavne v posledných rokoch v dôsledku finančnej krízy. So zamestnanosťou neodmysliteľne súvisí nezamestnanosť, ktorá sa stáva globálnym problémom na celom svete. Previazanosť zamestnanosti a produktivity je odzrkadlená vo vývoji každej ekonomiky.

V súčasnosti, keď svet zasiahla finančná kríza, sa význam problematiky zamestnanosti a produktivity podstatne zvýšil. V posledných rokoch aj v Žilinskom kraji pocítili dopady krízy, a preto bolo realizovaných viacero analýz a návrhov, ako zlepšiť stav zamestnanosti a produktivity v regióne.

Cieľom diplomovej práce bolo na základe získaných teoretických vedomostí a vykonaných analýz zamestnanosti, produktivity a ukazovateľov vzájomných vzťahov medzi nimi posúdiť, aký bol vývoj zamestnanosti a produktivity v Žilinskom regióne a navrhnúť opatrenia na zlepšenie zistenej situácie.

V prvej kapitole je venovaná pozornosť charakteristike regiónu, ktorým je Žilinský kraj a podrobnejšie je popísaná všeobecná charakteristika kraja a  hospodárstvo a organizačná štruktúra Žilinského kraja.

Druhá kapitola je zameraná na vymedzenie a charakteristiku zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity. Je tu vysvetlený význam týchto faktorov na vývoj ekonomiky, ich vzájomnú previazanosť, ich členenie a spôsob ich výpočtu.

Analýza zamestnanosti podáva komplexný prehľad o vývoji zamestnanosti v posledných desiatich rokoch. Preto v tretej kapitole je venovaná pozornosť práve tejto analýze. Podrobne sa tu zisťuje, aký bol vývoj a porovnáva Žilinský kraj s ostatnými krajmi a taktiež s celoslovenským priemerom.

V štvrtej kapitole sa pozornosť zameriava na analýzu produktivity vybraných vstupov. Týmito vstupmi sú práca a kapitál, ktorým sú venované viaceré analýzy. Znázorňujú vývoj produktivity v regióne v posledných rokoch.

Piata kapitola je zameraná na porovnanie jednotlivých ukazovateľov zamestnanosti a produktivity. Je tu zisťovaná vzájomná previazanosť, vplyv a vývoj zamestnanosti a produktivity na ekonomiku Žilinského kraja.

Zhrnutie, vytvorenie záverov a zhodnotení bolo cieľom v šiestej kapitole. Tá podáva výsledky z predchádzajúcich analýz, a tak umožňuje vytvoriť komplexný pohľad na situáciu v danom regióne.

V siedmej kapitole je venovaná pozornosť návrhom, ktoré sú navrhnuté ako spôsob riešenia aktuálnej situácie v Žilinskom kraji. V závere kapitoly je uvedené aj ekonomické zhodnotenie a taktiež zhodnotenie samotných návrhov.

Posledná kapitola je venovaná prínosom. Uvádzajú sa tu jednotlivé prínosy, ktoré so sebou priniesla tvorba diplomovej práce a spomínané návrhy.

Pred samotným začatím diplomovej práce bolo potrebné zhromaždiť potrebné množstvo materiálov, aby bol zabezpečený plynulý priebeh práce. Údaje uvedené v práci sú čerpané z knižnej literatúry, z internetových zdrojov, z osobných skúseností a stretnutí na Štatistickom úrade Slovenskej republiky v Žiline. Celá diplomová práca je vytvorená na základe poznatkov nadobudnutých počas štúdia na Žilinskej univerzite v Žiline.

1 CHARAKTERISTIKA REGIÓNU

Žilinský kraj je jedným z ôsmich krajov Slovenskej republiky. Rozprestiera sa v severnej časti stredného Slovenska.

1.1 Všeobecná charakteristika Žilinského kraja

Žilinský kraj patrí medzi väčšie kraje Slovenskej republiky. Jeho rozloha je 6 788 km². Zaberá severnú časť stredného Slovenska. Severná hranica kraja je zároveň štátnou hranicou s Českou republikou a s Poľskom. Na východe Žilinský kraj susedí s Prešovským krajom, na juhu s Banskobystrickým krajom a na západe s Trenčianskym krajom.

Obrázok č. 1: Mapa Žilinského kraja.

(Zdroj: https://www.stiefel-eurocart.sk/tovar/282.jpg)

1.1.1 Prírodné podmienky

Územie Žilinského kraja je značne hornaté a je tvorené viacerými pohoriami. Patria medzi ne napríklad: Javorníky, Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Súľovské vrchy, Malá Fatra, Veľká Fatra, Chočské vrchy, Tatry a iné. Pohoria sú rozdelené viacerými kotlinami, kde sa sústreďuje aj väčšina obyvateľstva. Medzi najväčšie kotliny patria Žilinská kotlina, Turčianska kotlina, Liptovská kotlina a Oravská kotlina. Najvyšším bodom je vrch Bystrá v Západných Tatrách s výškou 2 248 m n.m. Najnižšie položeným bodom Žilinského kraja je výtok Váhu v Považskom Podolí vo výške 298 m n.m.

Väčšina územia patrí do chladnej klimatickej oblasti, len kotliny a nižšie položené doliny sú v mierne teplej oblasti. Lesy sa rozprestierajú na 362 185 ha, poľnohospodárska pôda zaberá 37 %, z toho orná pôda 28 %. Zo živočíchov tu žijú hlavne zástupcovia ihličnatých lesov, alpínskych lúk a holí.

Celým územím preteká rieka Váh, do ktorej sa postupne vlievajú viaceré prítoky. Patria medzi ne rieky Orava, Kysuca, Turiec a Rajčianka. Na území Žilinského kraja sa nachádza viacero vodných priehrad s vodnými nádržami, ako napríklad: Liptovská Mara, Oravská priehrada, Nová Bystrica, Hričovská priehrada, Vodné dielo Žilina a Krpeľany. Pri termálnych prameňoch vznikli termálne kúpele a kúpeľné mestá ako Rajecké Teplice, Turčianske Teplice a iné.

Na území Žilinského kraja sa nachádzajú 4 národné parky: Malá Fatra, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Vysoké Tatry a 3 chránené krajinné oblasti: Kysuce, Horná Orava, Strážovské vrchy, 67 národných prírodných rezervácií a ďalšie prírodné rezervácie, pamiatky a maloplošné chránené územia. Žilinský kraj je známy aj svojimi horskými strediskami: Veľká Rača, Martinské hole, Vrátna dolina a iné.

Žilinský kraj má 23 národných kultúrnych pamiatok (Budatínsky zámok, Hrad Strečno, Hrad Lietava), jednu mestskú pamiatkovú rezerváciu (Mariánske námestie a priľahlé ulice starého mesta), tri pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry (Čičmany) a 19 pamiatkových zón. Územie Žilinského kraja možno rozdeliť na päť geograficky samostatných celkov. Horné Považie, Kysuce, Oravu, Turiec a Liptov.

1.1.2 Členenie Žilinského kraja

Územie Žilinského kraja je možné rozdeliť na päť prirodzených historických regiónov. Sú nimi: Horné Považie (okresy Bytča a Žilina), Kysuce (okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto), Orava (okresy Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín), Turiec (okresy Martin a Turčianske Teplice) a Liptov (okresy Ružomberok a Liptovský Mikuláš).

Obrázok č. 2: Mapa piatich historických regiónov Žilinského kraja.

(Zdroj: https://i.sme.sk/cdata/0/50/5044760/mapa2.jpg)

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené okresy Žilinského kraja spolu s aktuálnym počtom obyvateľov, rozlohou v kilometroch štvorcových a hustotou zaľudnenia na jeden kilometer štvorcový.

Tabuľka č. 1: Okresy Žilinského kraja.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie k 31.12.2009)

1.1.3 Historický vývoj

Prvé stopy osídlenia nájdené na území Žilinského kraja pochádzajú z obdobia mladšieho paleolitu, napríklad v Žiline - Závodí. Súvislé osídlenie bolo až v mladšej dobe bronzovej. Najviac nálezísk má Žilinský kraj z obdobia púchovskej kultúry (3. stor. pred n. l. až 1. - 2. stor. n. l.), keď okrem desiatok sídlisk tu bolo množstvo hradísk ako Liptovská Mara, Divinka, Sučany, Vyšný Kubín a iné. Slovania územie Žilinského kraja osídľovali v 5. a 6. stor., z tohto obdobia je nájdené sídlisko v Žiline. Oblasť bola v 9. stor. začlenená do Veľkej Moravy, kedy začínalo aj pokresťančovanie obyvateľov a vytváranie územných celkov, z ktorých sa od 11. stor. už v rámci Uhorska vytvorili stolice. Územie dnešného Žilinského kraja patrilo od 13. storočia do roku 1848 do štyroch stolíc: Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej stolice.

Žilinský kraj vznikol v roku 1949 a bol veľmi podobný dnešnému. Jediný rozdiel bol v západnej časti, kde bol väčší o územie okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava. V roku 1960 sa celý Žilinský kraj stal súčasťou Stredoslovenského kraja. V júli 1996 bol Žilinský kraj opätovne obnovený zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. V súčasnosti je toto územie začlenené do Žilinského samosprávneho kraja, ktorý vznikol v roku 2001 .

1.1.4 Obyvateľstvo

Podľa počtu obyvateľov patrí Žilinský kraj medzi stredne veľké kraje s počtom obyvateľov 697 502 (k 31.12.2009[2]). Priemerná hustota zaľudnenia je 102,76 obyvateľov na jeden km². Obyvateľstvo Žilinského kraja je sústredené do kotlín (Žilinská, Turčianska a Liptovská kotlina), horské oblasti sú osídlené veľmi riedko. Územie Žilinského kraja je z 51 % urbanizované.

V Žilinskom kraji je najvyšší podiel obyvateľov slovenskej národnosti v rámci krajov Slovenskej republiky. Slovákov tu žije 97,5 %, Čechov 0,9 %, Rómov 0,4 % a 1,2 % tvoria ostatné národnosti. Žilinský kraj má 11 okresov, 315 obcí, z ktorých 18 má štatút mesta. Mestské obyvateľstvo tvorí viac ako 51 % z celkového počtu obyvateľov Žilin 656h78g ského kraja. Vo vidieckych sídlach žije cca 49 % obyvateľov kraja. Najviac zaľudnený je okres Žilina, najmenej okres Turčianske Teplice.

Najväčšie mesto je krajské mesto Žilina s 84 971 obyvateľmi (k 30. 11. 2009). Ďalšie najľudnatejšie mestá sú Martin, ktorý bol a je kultúrnym centrom kraja, Liptovský Mikuláš Čadca a Ružomberok. Najmenší počet obyvateľov má mesto Rajecké Teplice. Viac ako 2000 obyvateľov má 48 vidieckych obcí. Najmenším sídlom, čo do počtu obyvateľov (cca 52 obyvateľov), sú Liptovské Beharovce v okrese Liptovský Mikuláš. Najväčší podiel obyvateľov je v súčasnosti v produktívnom veku (viac ako 57 %).

Okresy Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín patria k okresom s najvyšším prirodzeným prírastkom na Slovensku. Naopak okres Turčianske Teplice je jedným z okresov s najnižším prirodzeným prírastkom na Slovensku (má záporný prirodzený prírastok).

1.1.5 Doprava

Žilinský kraj je významnou križovatkou ciest v smere sever – juh a západ – východ. Rozvinuté sú všetky typy dopravy okrem lodnej dopravy.

Železničná doprava: Je významná tým, že existuje priame napojenie na Poľsko železnicou cez Čadcu a Zwardoň a z Českej republiky cez Čadcu a Žilinu v smere na Košice alebo na Bratislavu.

Letecká doprava: Je zastúpená regionálnym letiskom v obci Dolný Hričov neďaleko krajského mesta Žilina, ktoré má štatút verejného medzinárodného letiska. Pomáha rozvoju medzinárodných stykov a vnútroštátneho obchodu.

Cestná doprava: Je značne rozvinutá. Predstavuje hlavne tranzitné medzinárodné cestné ťahy: E50: Česká republika – Žilina – Košice, E75: Poľsko – Čadca – Žilina – Maďarsko a Rakúsko, E77: Poľsko – Trstená – Dolný Kubín – Šahy – Maďarsko, E442: Česká republika – Makov – Bytča – Žilina s pripojením na E50 a E75. V súčasnosti prebieha dostavba diaľnice D1 v smere z Bratislavy do Žiliny. Posledný úsek v Považskej Bystrici by mal byť odovzdaný v máji 2010. Ďalej pokračuje stavba diaľnice D1 v smere zo Žiliny na Liptovský Mikuláš. Prebieha aj stavba diaľnice D3 v smere na Poľsko.

Žilinský kraj má osem hraničných prechodov: Svrčinovec, Čadca - Milošová, Makov, Klokočov s Českou republikou a Skalité, Oravská Polhora, Suchá Hora a Trstená s Poľskou republikou. Centrálnym uzlom je krajské mesto Žilina s novou zriaďovacou stanicou Teplička nad Váhom.

1.1.6 Školstvo

V Žilinskom kraji je rozsiahla sústava škôl všetkých typov. Tvoria ju materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy, zdravotnícke školy, špeciálne školy a univerzity. Ich počet sa v súčasnom období mení. Pribúdajú cirkevné základné a stredné školy.

Vysoké školstvo je zastúpené štyrmi školami. Žilinská univerzita má sedem fakúlt, v ktorých je možné vzdelávať sa v 30 odboroch päťročného inžinierskeho denného štúdia. V piatich odboroch denného bakalárskeho štúdia a v desiatich odboroch doktorandského štúdia. V Martine sídli Jesseniova lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. V Liptovskom Mikuláši je Vojenská akadémia a v Ružomberku Pedagogický inštitút sv. Ondreja, ktorý je cirkevnou školou s bakalárskou a magisterskou prípravou .

1.1.7 Zdravotníctvo

Je zastúpené ôsmimi nemocnicami, Fakultnou nemocnicou v Martine, Fakultnou nemocnicou v Žiline a Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku. Nemocnice majú spolu viac ako 5000 lôžok. V súčasnom období dochádza aj na tomto úseku k rôznym zmenám. Žilinský kraj má desať polikliník, 93 lekární a štyri špeciálne liečebne a liečebné kúpele v Rajeckých Tepliciach, Turčianskych Tepliciach, Lúčkach a Korytnici. V Žilinskom kraji sa nachádzajú tiež štátne ústavy sociálnej starostlivosti, domovy dôchodcov, penzióny a rôzne neštátne sociálne zariadenia .

1.1.8 Cestovný ruch

Žilinský kraj má dobré podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Je tu viac ako 700 ubytovacích zariadení s viac ako 20 000 posteľami, štyri liečebné kúpele, termálne i kryté kúpaliská, prírodné a umelé vodné nádrže, lyžiarske vleky a lanovky. Pribúdajú strediská agroturistiky a možnosti pre cykloturistiku. Tieto podmienky využívajú nielen domáci, ale aj mnohí zahraniční hostia. Význam cestovného ruchu je veľký a to najmä v oblasti Vysokých Tatier, Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry.

1.1.9 Infraštruktúra

Technická vybavenosť obcí a miest v Žilinskom kraji presahuje celoštátny priemer. Pitnou vodou z verejných vodovodov je zásobovaných 83 % obyvateľov, najviac z vodného zdroja Nová Bystrica na Kysuciach. Napojenie na kanalizačnú sieť v Žilinskom kraji je 44 %. V Žilinskom kraji sa splynofikovalo viac ako 31 % obcí.

1.2 Hospodárstvo a organizačná štruktúra Žilinského kraja

Nasledujúca kapitola je venovaná podrobnému popisu hospodárstva a organizačnej štruktúry Žilinského kraja.

1.2.1 Hospodárstvo

Hospodárskym jadrom Žilinského kraja je dvojica miest Žilina a Martin. Ekonomika Žilinského kraja je zastúpená všetkými odvetviami, pričom rozhodujúcimi sú priemysel, stavebníctvo a poľnohospodárstvo.

Priemysel so svojim podielom na tvorbe hrubého produktu má dominantné postavenie. Ťažiskovými odvetviami sú strojárstvo, spracovanie kovov, dreva, chemická a textilná výroba, energetika, automobilová a celulózo-papierenská výroba.

Stavebníctvo, ako druhé najdôležitejšie odvetvie ekonomiky, má podiel na tvorbe hrubého produktu 13 %. Najvýznamnejšími stavbami v poslednom období boli Vodné dielo Žilina, výstavba závodu KIA v Tepličke nad Váhom, výstavba dopravného koridoru do Poľska a Českej republiky, výstavba diaľnice a v súčasnosti vrcholí dostavba obchodného strediska Aupark na Štúrovom námestí v Žiline.

Poľnohospodárstvo má podiel na tvorbe hrubého produktu cca 4 %. V štruktúre pôdy prevládajú lúky a pasienky nad ornou pôdou. V Žilinskom kraji nie je dobrá bonita pôdy. Prevláda živočíšna výroba. V rastlinnej výrobe sa pestujú obilniny, krmoviny a najmä zemiaky. Poľnohospodárstvo má teda pre Žilinský kraj menší význam. Cenné sú lesy, ktoré pokrývajú veľkú časť Žilinského kraja.

V Žilinskom kraji je vybudovaných jedenásť vodných elektrární s inštalovanou energetickou kapacitou výkonom 1192 MWh, z toho energie dodáva Čierny Váh (734 MWh), Liptovská Mara (198 MWh), Mikšová (93 MWh). Napriek existencii týchto ekologických elektrární celková spotreba elektriny v Žilinskom kraji presahovala ich produkciu. Preto bolo vybudované Vodné dielo Žilina s ročnou výrobou 171 MWh, ktoré pomáha pokryť vzrastajúcu spotrebu elektrickej energie.

Žilinský kraj má rozvetvenú sieť peňažných ústavov. Je tu viac ako dvadsať pobočiek rôznych bánk a sporiteľní. V Žiline sídli centrála Dexia banky Slovensko a.s.

1.2.2 Organizačná štruktúra

 Štatistický úrad Slovenskej republiky evidoval k 31. decembru 2009 v registri organizácií 12 246 podnikov so sídlom v Žilinskom kraji. Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil počet podnikov o 4,1 %. Podľa vlastníctva tvorili podniky v súkromnom sektore 99,5 % a ich počet medziročne vzrástol o 4,2 %.

Na konci roku 2009 bolo v Žilinskom kraji 59 213 fyzických osôb – podnikateľov. Ich počet sa medziročne znížil o 1 %.

V roku 2009 sa znížil počet zamestnaných osôb v hospodárstve Žilinského kraja o  5,7 % na 263 923 osôb. V Žilinskom kraji pracovalo 12,1 % z celkového počtu zamestnaných osôb v Slovenskej republike.

Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve Žilinského kraja v roku 2009 medziročne vzrástla o 1,7 % na 656,93 €.

Znížením ekonomickej aktivity došlo k zníženiu ponuky voľných pracovných miest v Žilinskom kraji. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa ich počet znížil o 43,6 % na 1 100. Podiel Žilinského kraja na celkovom počte voľných pracovných miest v Slovenskej republike bol len 6,4 %.

Z celkového počtu pracujúcich v zahraničí pracovalo 6,6 %, čo predstavuje 19 600 osôb. Počet pracujúcich v zahraničí zo Žilinského kraja sa medziročne znížil o 19 %.

Podľa výberového zisťovania pracovných síl v hospodárstve Žilinského kraja klesol počet pracujúcich o 4,2 % na 297 700 osôb. Podiel Žilinského kraja na celkovej zamestnanosti Slovenskej republiky predstavoval 12,6 %.

V roku 2009 dosiahol počet nezamestnaných 35 400 osôb. Oproti roku 2008 sa nezamestnanosť zvýšila o 36,7 %. Nezamestnaní zo Žilinského kraja tvoria 10,9 % z celkového počtu nezamestnaných v Slovenskej republike. Miera nezamestnanosti v Žilinskom kraji vzrástla na 10,6 %.

Produkcia stavebníctva nedosahovala úroveň roku 2008. V roku 2009 sa stavebná produkcia znížila o 15,5 % na 887,9 milióna €. Podiel Žilinského kraja bol druhý najvyšší po Bratislavskom kraji a dosiahol úroveň 15,5 %. V roku 2009 sa dokončilo v Žilinskom kraji 2 472 bytov. V porovnaní s rokom 2008 sa zvýšil ich počet o 15,6 %.

Poľnohospodárske subjekty zapísané v obchodnom registri a vybraní samostatne hospodáriaci roľníci so spravodajskou povinnosťou realizovali v roku 2009 tržby za predaj vlastných výrobkov v hodnote 57,51 milióna €. Objem tržieb klesol oproti predchádzajúcemu roku o 27,6 % v bežných cenách.

Podniky v stavebníctve realizovali tržby za vlastné výkony a tovar v objeme 1 481,1 milióna €. Medziročne to predstavovalo zníženie o 17,4 %. Na celoslovenských tržbách dosiahol podiel Žilinského kraja 16,2 %, čo predstavovalo druhé miesto za Bratislavským krajom.

Podnikateľské subjekty v priemysle dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar v objeme 7 203,4 milióna €. Oproti predchádzajúcemu roku klesli o 21,3 %. Podiel Žilinského kraja bol 12,5 % a bol tretí najvyšší v poradí za Bratislavským a Trnavským krajom .

Najväčší podiel 36,2 % na tržbách za vlastné výkony a tovar v Žilinskom kraji tvorila výroba motorových vozidiel. Na druhom mieste nasleduje dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu s podielom 20,9 %. Ďalej nasledovala výroba papiera a papierových výrobkov 9,4 %, výroba strojov a zariadení 7,4 %, výroba kovových konštrukcií 3,5 %, výroba počítačových výrobkov 2,6 % a výroba elektrických zariadení 2,2 %. Podiel ďalších odvetví v Žilinskom kraji mal zastúpenie nižšie ako 1,8 %.

Odvetvia, ktoré zaznamenali medziročný rast tržieb za vlastné výkony a tovar boli v Žilinskom kraji iba tri. Patrila sem výroba chemikálií a chemických produktov (rast o  27,9 %), zber, úprava a dodávka vody (rast o 5,6 %) a výroba elektrických zariadení (rast o 2,2 %). Vo všetkých ostatných odvetviach tržby nedosiahli úroveň z roku 2008. Najvýraznejší prepad tržieb bol vo výrobe ostatných dopravných prostriedkov o 66 %, vo výrobe a spracovaní kovov o 49,9 %, v zbere, spracúvaní a likvidácií odpadov, recyklácií materiálov o 40,5 %, v odvetví iná ťažba a dobývanie o 39 %, vo výrobe kože a kožených výrobkov o 32,7 %, vo výrobe strojov a zariadení o 31,1 % a v iných odvetviach.

Z hľadiska veľkostnej štruktúry podniky s 1 000 – 1 999 zamestnancami realizovali 21,5 % objemu tržieb za vlastné výkony a tovar. Podniky s počtom zamestnancov 500 – 999 sa podieľali 11,3 %, podniky s 250 – 499 zamestnancami 8,7 % a podniky so 150 – 249 zamestnancami 7,8 %.

Z územného hľadiska viac ako polovicu tržieb za vlastné výkony a tovar v Žilinskom kraji vyprodukovali podniky so sídlom v okrese Žilina (61,9 %). Ďalej nasledovali podniky v okresoch Martin 9,4 % a Ružomberok 8,1 %.

V porovnaní krajov Slovenskej republiky podiel Žilinského kraja predstavoval 12,5 % na celoslovenskom objeme tržieb v priemysle a bol tretí v poradí, hneď po Bratislavskom kraji (33,7 %) a Trnavskom kraji (17,4 %).

Podniky v predaji a oprave motorových vozidiel realizovali v roku 2009 tržby za vlastné výkony a tovar v objeme 256,7 milióna €. Oproti predchádzajúcemu roku klesli o  16 %.

Vo veľkoobchode boli tržby v roku 2009 za vlastné výkony a tovar nižšie. V bežných cenách klesli o 40,6 % na 1 850,3 milióna €. Od začiatku roka 2009 pokračuje pokles tržieb za vlastné výkony a tovar aj v maloobchode. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa znížili o 9,7 % na 1 733,1 milióna €.

V doprave a skladovaní (bez poštových služieb a služieb kuriérov) tržby za vlastné výkony a tovar oproti predchádzajúcemu roku klesli v bežných cenách o 15,9 % na 227,1 milióna €. Vo vybraných trhových službách dosiahli tržby za vlastné výkony a tovar 510,3 milióna €. Medziročne sa zvýšili o 2,5 % .

2 VYMEDZENIE A CHARAKTERISTIKA ZAMESTNANOSTI A PRODUKTIVITY

Zamestnanosť a produktivita sú jedny z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú hospodárstvo krajiny a ekonomický vývoj. Podávajú komplexný pohľad na vývoj daného regiónu. Samotná zamestnanosť ukazuje, aká časť obyvateľstva je zárobkovo činná a koľko občanov svojou mzdou prispieva do štátnej pokladnice. Naopak, nezamestnanosť udáva, koľko občanov je závislých na štátnych dávkach. Produktivita sa týka výrobných faktorov ako sú práca a kapitál. V nasledujúcich analýzach sa venuje väčšia pozornosť produktivite práce a produktivite kapitálu, ktoré dávajú ucelený pohľad na vývoj daného regiónu.

2.1 Produktivita

Produktivita výrobných vstupov je veľmi úzko previazaná so zamestnanosťou. Súvisí s efektívnosťou využívania kapitálu, ľudského kapitálu v podobe vzdelávania a motivácie a v neposlednom rade s efektívnosťou práce.

„Produktivita je predovšetkým stav mysle. Je to prístup, ktorý hľadá neustále zlepšovanie toho, čo existuje. Je to viera, že človek dokáže robiť lepšie dnes než včera a že zajtrajšok bude lepší ako dnešok. Produktivita vyžaduje stále snahy adaptovať ekonomické aktivity k neustále sa meniacim podmienkam a požiadavkám nových teórií a metód. Je to pevné presvedčenie o pokroku ľudstva.“

(Productivity Committee of the European Productivity Agency, Rome 1959)

Produktivita znamená:

robiť správne veci na prvýkrát,

robiť správne veci správne,

robiť správne veci správne na prvýkrát a na každýkrát.

Produktivita je viac ako veda, technológia, či techniky manažmentu. Je to filozofia a spôsob konania, ktoré sú založené na vysokej motivácií ľudí pre neustále zlepšovanie kvality, konkurencieschopnosti a životnej úrovne.

Produktivita má základ slova v slove „produkt“, čo znamená „výtvor“ alebo „výsledok“. Produktivita je teda schopnosť dosahovať výsledky. Meria sa množstvom výsledkov dosiahnutých za určitý čas. Dôležité je zdôrazniť, že máme na mysli želané výsledky, nie akékoľvek výsledky.

Je to pomer medzi výstupom generovaným systémom a vstupmi potrebnými pre tvorbu tohto výstupu. Môžeme ju tiež definovať ako vzťah medzi výsledkami a časom, ktorý bol potrebný na ich dosiahnutie. Produktivita je miera efektívnosti použitia vstupov alebo zdrojov vo vzťahu k výstupom ako sú tovary alebo služby. Tiež ju možno definovať ako ukazovateľ efektívnosti využitia zdrojov. Je považovaná za najvýznamnejší zdroj konkurencieschopnosti

Tiež je možné definovať ju ako vzťah medzi výsledkami a časom, ktorý bol potrebný na ich dosiahnutie. Čím menej času sa spotrebuje - tým produktívnejší je systém.

S produktivitou súvisia aj nasledujúce pojmy. Prvým z nich je totálna produktivita. Táto koncepcia nehodnotí vzájomné ovplyvňovanie medzi rôznymi vstupmi a výstupom. Informuje o celkovej efektívnosti podnikových procesov.

Multifaktorová produktivita je váženým vyjadrením toho, ako dobre sú faktory prispievajúce k rozvoju produktivity (práca, kapitál ) usporiadané, rozvíjané a riadené k výrobe požadovaného výstupu.

Parciálna produktivita hodnotí produktivitu individuálnych zdrojov. Je definovaná ako pomer celkového (hrubého alebo čistého) výstupu k určitému typu vstupu na produkovanie výstupu.

Index produktivity porovnáva skutočne dosahovanú úroveň produktivity s normami produktivity. Tento ukazovateľ hodnotí percentuálne zmeny v produktivite. Vzťahuje sa na celkovú multifaktorovú a parciálnu úroveň produktivity.

Zvyšovanie produktivity neznamená ťažšie pracovať, ale lepšie využívať zdravý rozum a inteligenciu pri riešení problémov. Je známych veľa prístupov, techník a metód podporujúcich rast produktivity (TPM, AMP, LCIA, 5S, PokaYoke, ).

Nasledujúci obrázok znázorňuje cyklus zvyšovania produktivity. Pozostáva zo štyroch krokov, ktoré sa neustále opakujú. Sú nimi: meranie, hodnotenie, plánovanie a zlepšovanie.

Obrázok č. 3: Cyklus zvyšovania produktivity.

(Zdroj: https://www.slcp.sk/index.php?category=118)

Produktivita je pomer medzi výstupom generovaným systémom a vstupmi potrebnými pre tvorbu tohto výstupu. Vyššia produktivita znamená dosiahnuť viac s rovnakými zdrojmi alebo dosiahnuť vyšší výstup (množstvo, kvalita) z rovnakého vstupu. Toto znázorňuje aj nasledujúci vzorec.

Produktivita = Výstupy / Vstupy

Najčastejšie sa v praxi používajú parciálne a celkové ukazovatele produktivity:

Produktivita práce:

pridaná hodnota na pracovníka (HDP/zamestnanci, HDP/obyvatelia),

celková prácnosť na jednotku výroby (doplnkový ukazovateľ – vstup/výstup),

využitie fondu pracovnej doby.

Produktivita strojov a zariadení:

CEZ - celková efektívnosť zariadenia,

TEEP - totálna efektívnosť zariadenia,

disponibilita.

Produktivita plôch:

pridaná hodnota na jednotkovú plochu.

Produktivita materiálu:

materiálové náklady na jednotku produkcie,

využiteľnosť materiálu[11].

Produktivita ukazuje, ako ekonomika alebo región dokáže efektívne využívať svoje výrobné vstupy. Je to zároveň ukazovateľ posudzovania výkonnosti národného hospodárstva alebo regiónu.

2.2 Zamestnanosť

Ide o makroekonomický jav, ktorý ovplyvňuje úroveň produktivity. Ak zamestnanosť rastie, väčšinou to vedie k zníženiu produktivity práce. Ak zamestnanosť klesá, môže to viesť k rastu produktivity práce a v priemysle to môže viesť k zvyšovaniu produktivity kapitálu, keďže nové zariadenia si vyžadujú menej pracovnej sily a vyprodukujú viacej hotových výrobkov. Zamestnanosť zároveň súvisí s rastom ekonomiky. Je úzko previazaná s vývojom v danom regióne. Úroveň zamestnanosti predstavuje ukazovateľ výkonnosti ekonomiky alebo regiónu. Ak sa región rozvíja, rastie aj zamestnanosť a pribúdajú nové pracovné miesta. Ak však región stagnuje, dochádza k poklesu zamestnanosti a nastupuje problém s nezamestnanosťou.

Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sú za pracujúcich považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré počas referenčného týždňa:

vykonávali aspoň jednu hodinu prácu za mzdu, plat alebo prácu za účelom dosiahnutia zisku (prácu na plný alebo kratší pracovný čas, stálu prácu, dočasnú, príležitostnú alebo sezónnu),

mali prácu, ale nemohli pracovať z dôvodu choroby, dovolenky, materskej dovolenky, školenia, zlého počasia, v dôsledku štrajku a výluky (táto skupina nezahŕňa osoby na dlhodobom neplatenom voľne a osoby na rodičovskej dovolenke).[12]

Za pracujúce osoby sú považovaní aj vypomáhajúci členovia domácností podnikateľov, osoby pracujúce v zahraničí a profesionálni príslušníci ozbrojených zložiek.

Zamestnanosť v Slovenskej republike sa monitoruje prostredníctvom výberového zisťovania pracovných síl v domácnostiach, ktoré bolo zavedené v roku 1993.

S prácou úzko súvisí problematika zamestnanosti. Rozlišujeme:

plnú zamestnanosť, pri ktorej všetci ľudia schopní a ochotní pracovať nachádzajú pracovné uplatnenie; predpokladá pokles nezamestnanosti na prirodzenú mieru,

nadzamestnanosť, ktorú charakterizuje previs dopytu po práci nad ponukou práce,

podzamestnanosť, vyznačujúcou sa previsom ponuky práce nad dopytom po práci.

Prirodzenú mieru nezamestnanosti tvorí pracovná sila, ktorá zostáva nezamestnaná pri rovnováhe na trhu práce. Posudzuje sa ako dobrovoľne nezamestnaná, pretože pri rovnovážnej mzde volí nepracovať.

Nadzamestnanosť má rovnako negatívne dopady na ekonomiku ako podzamestnanosť. V oboch prípadoch vzniká nevyužívanie výrobných kapacít. Zamestnanosť sa posudzuje vo vzťahu k celkovej pracovnej sile, ktorá v národnom hospodárstva pôsobí.

Plná zamestnanosť je v súlade s medzinárodnou organizáciou práce definovaná ako stav, v ktorom práceschopná osoba, hľadajúca prácu, má možnosť nájsť prácu za krátky čas a s prihliadnutím na okolnosti a štandard v danej krajine sa táto považuje za primeranú.

„Je to stav, keď ten, kto chce pracovať a akceptovať pritom mzdu, ktorú mu zamestnávateľ za daných podmienok môže ponúknuť, zamestnanie si vždy nájde.“

Ak sa má dosiahnuť plná zamestnanosť, tak musí pripúšťať nezamestnanosť nielen tých, ktorí nemôžu pracovať, ale aj určitý počet ďalších osôb bez práce, ktoré prácu nevykonávajú, aj keď sú k dispozícii voľné pracovné miesta.[14]

Téza plnej zamestnanosti vyplynula zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948. V nej sa hovorí: „Každý má právo na prácu, na slobodnú voľbu zamestnania na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.“

Employment and Economic Growth. Ženeva, Ho 1964.

„Každý má právo na slobodnú voľbu a výkon povolania podľa ustanovení týkajúcich sa každého povolania.“

Charta Európskeho spoločenstva základných sociálnych práv pracujúcich z roku 1989, hlava I článok 4.

Právo na prácu je zakotvené v ústavách alebo v iných základných zákonoch prinajmenšom v tridsiatich štátoch sveta. To predstavuje viac ako 20% členských zemí Medzinárodnej organizácie práce (MOP). MOP za prostriedok zabezpečenia práva na prácu považuje podporu plnej, produktívnej a slobodne zvolenej zamestnanosti.

Jedným z vážnych problémov vo vyspelých trhových ekonomikách, ako i v tranzitívnych ekonomikách, je demografický vývoj obyvateľstva. Hodnoty demografických ukazovateľov majú významný vplyv na sociálno-ekonomický rozvoj jednotlivých krajín. Preto je potrebné zo strednodobého i dlhodobého hľadiska poznať demografický vývoj v jednotlivých krajinách.

Základom budúceho vývoja populácie je demografické správanie mládeže. Mladí ľudia v transformujúcich sa ekonomikách rýchlo reagujú na zmenené životné podmienky, preto dochádza k poklesu sobášnosti a pôrodnosti. Tieto trendy možno očakávať aj v budúcich rokoch. Prognózy vývoja obyvateľstva predpovedajú zrýchlenie starnutia obyvateľstva. Do poproduktívneho veku sa dostanú silné populačné ročníky 50-tych a 60-tych rokov, slabé populačné ročníky po roku 1990 budú tvoriť detskú zložku populácie.

Starnutie populácie spôsobené nízkou plodnosťou alebo predažením strednej dažky života, sa týka početných životných sociálno-ekonomických sfér ako ponuky pracovnej sily, dôchodkového systému, medzigeneračnej solidarity, zdravotnej starostlivosti a kolektívnych služieb. Financovanie dôchodkov štátom a financovanie starostlivosti o starších občanov sú predmetom riešenia v mnohých krajinách.

Európske krajiny sa doteraz mohli adaptovať nástupom novej vekovej štruktúry. Aktuálne obavy z následkov starnutia sú však opodstatnené. V predchádzajúcich obdobiach pomohol ekonomický rast zabezpečiť rastúce potreby, dnes starnutie spôsobuje ekonomickú recesiu. Úroveň plodnosti je trvalo nižšia ako prah výmeny, populácia v aktívnom veku bude starnúť a odchádzať pomalšie, čo spôsobí silnú závislosť. Štáty musia zabezpečiť pre čím ďalej početnejšiu staršiu populáciu istotu a sociálne zabezpečenie aj v prípade, že aktívna populácia klesá.

Nepriaznivé demografické trendy do značnej miery súvisia aj s podielom pracujúcich žien na celkovej pracovnej sile, ktorý sa vo vyspelých ekonomikách za 40 rokov takmer zdvojnásobil. Počet detí pripadajúcich na jednu ženu má výrazne klesajúci trend dokonca aj v krajinách s bohatou náboženskou tradíciou.

S problémami zamestnanosti, najmä z hľadiska budúcnosti, sa úzko viaže aj podiel jednotlivých regiónov na riešení problémov. Regionálna politika je totiž v úzkom vzťahu s regionálnou politikou zamestnanosti. Jedným z cieľov regionálnej politiky je aj znižovanie priestorovej nevyváženosti sociálno-ekonomickej, kde sa zahrňuje aj nevyváženosť zamestnanosti.

Cieľom politiky zamestnanosti je trvale podporovať vytváranie rovnováhy na trhu práce. Rovnováha na trhu práce predstavuje rovnováhu medzi zdrojmi a potrebami pracovných síl, medzi dopytom a ponukou práce.

Makroekonomické nástroje politiky zamestnanosti, ako sú napríklad rozpočtová, daňová, úverová a finančná politika, ovplyvňujú tak ponuku, ako aj dopyt po pracovných silách. Okrem nich existujú aj nástroje regionálnej politiky zamestnanosti. Ide najmä o nástroje ako: podporu na umiestnenie zahraničného kapitálu, regionálne diferencovanú daňovú a úverovú politiku, aktivačné práce a efektívne využitie miestnych a obecných rozpočtov.

Účinná politika zamestnanosti v regiónoch musí vychádzať z vhodnej kombinácie makroekonomických nástrojov a správnych opatrení v jednotlivých regiónoch. Medzi makroekonomické nástroje regionálnej politiky zamestnanosti patria: úverová politika, rozpočtová politika, regionálne transfery príjmov a podpora exportu. Možnosti a nástroje regionálnej politiky zamestnanosti sú pomerne široké, avšak voľba správnych nástrojov je zložitá. Nástroje sú účinné vtedy, keď sú adekvátne charakteru nerovnováhy na trhu práce. Účinná politika zamestnanosti musí uplatňovať celoplošné nástroje aj špecifické nástroje a opatrenia, najmä vo vzťahu k depresívnym regiónom.

Napriek pozitívnym krokom, ktoré sa dosiahli v regiónoch pri riešení problémov zamestnanosti, sa nevyužívajú najdostupnejšie nástroje a to už z objektívnych alebo subjektívnych príčin. Realizujú sa opatrenia krátkodobého charakteru a riešia len najaktuálnejšie problémy, ktoré na trhu práce vznikli. V regionálnej politike zamestnanosti chýbajú dlhodobejšie, konceptnejšie ciele, prístupy a opatrenia.

2.2.1 Flexikonto

Novinkou v slovenskom zákonodarstve je opatrenie, ktoré bolo navrhnuté a zavedené firmou Volkswagen, nazývané flexikonto. Je to najnovšie riešenie, ktoré ponúka zákonník práce pre zamestnávateľov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu udeľovať zamestnancom prácu. Túto možnosť schválil parlament Slovenskej republiky ako opatrenie vo vzťahu k ekonomickej kríze s účinnosťou od 1. marca 2009. Toto opatrenie sa dá uplatniť až do konca roku 2012. Ak počas tohto obdobia zamestnanec nemôže z vážnych prevádzkových dôvodov vykonávať prácu, môže zamestnávateľ, po dohode so zástupcami zamestnancov, poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, za ktoré dostane zamestnanec najmenej mzdu vo výške jeho základnej zložky mzdy.

Po odstránení prekážok v práci na strane zamestnávateľa, je zamestnanec povinný odpracovať poskytnuté pracovné voľno bez nároku na mzdu. Čas, počas ktorého zamestnanec vykonáva prácu, sa potom nezahŕňa do počtu odpracovaných hodín. Flexikonto môže zaviesť iba zamestnávateľ, u ktorého pôsobia odbory. Dohoda so zamestnaneckou radou ani so zamestnaneckým dôverníkom nie je postačujúca. Flexikonto sa preto pravdepodobne uplatní u väčších zamestnávateľov.

Výhoda pre zamestnávateľa spočíva v tom, že teraz celkom nenáročne udrží zamestnanosť, za čo dostane od štátu príspevky, a v budúcnosti, keď kríza pominie, pracujúci budú tvrdo pracovať aby „vrátili požičanú mzdu“.

Zákon však nie je dokonalý. Ak zamestnanec mínusové hodiny neodrobí a dá výpoveď, nemusí vrátiť mzdu, ktorú dostal. Takže riziko, že zamestnanec ukončí pracovný pomer skôr, ako stihne odpracovať hodiny, za ktoré už dostal mzdu, nesie zamestnávateľ. Ak by zamestnanec mal morálne problémy s týmto postupom, môže využiť ďalšiu možnosť, a to takú, že odpracovanie hodín si bude zamestnávateľ od zamestnanca môcť požadovať len do konca roku 2012. Ak zamestnanec dovtedy neodpracuje všetky hodiny, za ktoré už dostal zaplatené, automaticky sa mu vynulujú.

Toto platí len teoreticky, pretože v zákonníku práce takýto skorý odchod zamestnanca nie je, môže si ho podnik upraviť v podnikových dohodách. O flexikonte v praxi sa toho ešte veľa nevie, jeho ďalší vývoj a využitie sú preto nejasné.

Zjednodušene to znamená, že v čase, keď zamestnávateľ nie je schopný prideľovať zamestnancovi prácu, si zamestnanec pripisuje „mínusové hodiny“. Tieto hodiny si zamestnanec potom odpracuje v čase, keď bude mať zamestnávateľ opäť dostatok práce pre svojich zamestnancov. Zamestnanec teda teraz dostane základnú mzdu za budúcu prácu cez víkendy alebo sviatky, ktorá nebude chápaná ako práca nadčas, a nebude ani finančne zvýhodnená. Závisí len od rozhodnutia zamestnávateľa, či využije flexikonto v boji proti ekonomickej kríze.

2.3 Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav, ktorý je spojený s existenciou trhu práce. Je prejavom nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou po práci a dopytom po práci. Ponuka práce je vyjadrená počtom pracovníkov alebo počtom hodín práce, ktoré sú k dispozícií v danej ekonomike. Dopyt po práci je vyjadrený počtom pracovných miest, či už obsadených, alebo voľných. Počet pracovných miest je určovaný stavom ekonomiky.

Výška nezamestnanosti predstavuje mieru ekonomického zdravia národa. Miera nezamestnanosti je vážnym ekonomickým problémom, pretože reprezentuje stratenú potenciálnu hodnotu celej ekonomiky, ale je zároveň aj sociálny indikátor, lebo nezamestnanosť je spojená so spoločenskými javmi, ako napríklad zvýšená rozvodovosť, zlé mentálne a fyzické zdravie, zločinnosť a iné.

Pokiaľ sa nezamestnanosť nestáva masovou, nie je považovaná za vážny ekonomický ani sociálny problém. Samotná existencia nezamestnanosti sa považuje za prirodzený fenomén slobodnej spoločnosti, založenej na trhovom mechanizme a demokracii. Existencia nezamestnanosti primárne vyplýva a je ospravedlnená potrebami:

pohybu ekonomiky, ktorý si vyžaduje i zodpovedajúci pohyb pracovníkov, čo je spojené s určitým časom, počas ktorého sa oba pohyby navzájom prispôsobujú,

slobodnej voľby osôb a ich slobodného rozhodovania o tom, či prijmú zamestnanie, alebo budú existenčne závislé od iných príjmov, najmä od rôznych sociálnych dávok, alebo od príjmov z činnosti v neformálnej ekonomike.[19]

Masová nezamestnanosť je nerovnováhou spôsobenou takou zmenou v dopyte alebo ponuke pracovnej sily, ktorá vytvorí na trhu práce masovú prevahu na strane jej ponuky. Vytvára pre spoločnosť i pre vládu vážne problémy finančného, organizačného a politického charakteru. Pretrvávajúca masová nezamestnanosť môže mať i dlhodobé následky. Masová nezamestnanosť môže nastať:

znížením dopytu po práci, a to v dôsledku cyklickej krízy alebo technologického pokroku, ktorý vedie k zníženiu potreby živej práce na produkciu rovnakého rozsahu výroby a služieb,

zvýšením ponuky na trhu práce, najmä ako dôsledok nových početných vstupov na trh práce,

disproporciou medzi štruktúrou ponuky a dopytu, kde existuje na strane jednej rozsiahla nezamestnanosť a na strane druhej nezanedbateľný počet voľných pracovných miest, to znamená, že nezamestnaní nemajú vlastnosti, ktoré si tieto voľne pracovné miesta vyžadujú.

Vysoká miera nezamestnanosti prináša pre spoločnosť problémy rôzneho charakteru. Najcitlivejšie sú sociálne dôsledky, problémy organizačného, politického a finančného charakteru i negatívne následky na budúci hospodársky rast. Mnohé štúdie poukazujú na zistenú súvislosť medzi mierou kriminality, rastom delikvencie a násilia v súvislosti s dlhodobou nezamestnanosťou.

Nezamestnanosť predstavuje neúplné využitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o prácu. Do rozsahu nezamestnanosti sa teda nezahrňuje obyvateľstvo práceschopné, na povolanie sa pripravujúce, ale v povolaní sa neuplatňujúce. Nezamestnaný nie je teda synonymom pre termín neaktívny, lebo medzi neaktívne obyvateľstvo patrí i obyvateľstvo neschopné pracovať. Vymedzenie pojmu nezamestnaný nie je jednotné. Najvýstižnejšie možno za nezamestnané osoby považovať osoby práceschopné, ktoré proti svojej vôli stratili prácu, teda osoby, ktoré síce prácu hľadajú, nemôžu zamestnanie nájsť. Niekedy je nezamestnanosť len čiastočná, taká situácia nastáva vtedy, keď nezamestnaná osoba nepracuje plne počas celého pracovného času, alebo keď nezamestnaná osoba dostáva nižší pracovný príjem pre zlé pracovné podmienky.

Nezamestnanosť registrovaná úradmi práce obsahuje určité skreslenie, pretože zahrnuje i osoby, ktoré v skutočnosti môžu, ale z nejakých bližšie špecifikovaných dôvodov nechcú pracovať. Na druhej strane, nezahrnuje osoby nepracujúce, pretože nemôžu nájsť pre seba vhodné pracovné miesto, ale nepožiadali príslušný úrad práce o sprostredkovanie vhodného zamestnania.

Podľa Medzinárodného úradu práce v Ženeve (ILO) je definícia nezamestnanosti založená nielen na tom, že osoba schopná vykonávať prácu je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, ale i na tom, že sa so svojím stavom neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie, hoci len na čiastočný pracovný úväzok. V ekonomickom zmysle dochádza k nedobrovoľnej nezamestnanosti, ak existujú spôsobilí pracovníci, ktorí by boli ochotní pri existujúcej úrovni miezd pracovať, ale nemôžu nájsť prácu. Oficiálna definícia považuje za nezamestnaného toho:

kto nepracuje (je bez práce),

kto čaká, že bude po dočasnom vyradení z práce znovu zapojený do zamestnania (je pripravený nastúpiť do práce),

kto si aktívne hľadá prácu.[20]

Za nezamestnaného je v ekonomickej teórii považovaná osoba schopná pracovať, ktorá si však nemôže nájsť platené zamestnanie.

Oficiálne (metodika Medzinárodná organizácia práce 'ILO') sa za nezamestnaného považuje osoba, ktorá:

je staršia ako 15 rokov,

aktívne hľadá prácu,

je pripravená k nástupu do práce do 199 dní.[21]

V oblasti nezamestnanosti existujú viaceré rizikové skupiny, ktoré ľahko podliehajú nezamestnanosti. Sú nimi:

mladiství,

absolventi škôl,

ženy po materskej dovolenke,

uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou,

uchádzači v preddôchodkovom veku,

dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzači.

Vyjadrením výšky nezamestnanosti je miera nezamestnanosti. Poskytuje dôležité informácie o ekonomickom vývoji regiónu a poskytuje dôležité informácie pre hospodársku politiku. Mieru nezamestnanosti (mn)môžeme vypočítať pomocou nasledujúceho vzorca:

mn =

Mieru nezamestnanosti na Slovensku zisťujú dve inštitúcie. Jednou z nich je Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), ktorá vypočítava mieru evidovanej nezamestnanosti (MEN), kde vychádza z počtu uchádzačov o zamestnanie.

MEN =

Druhou inštitúciou je Štatistický úrad Slovenskej republiky (ŠÚ SR), ktorý zisťuje mieru nezamestnanosti (MN), kde vychádza z výberového zisťovania pracovných síl (VZPS).

MN =

Uchádzači o zamestnanie sú občania, ktorí môžu pracovať, chcú pracovať, hľadajú zamestnanie a sú vedení v evidencii UoZ.

Disponibilní uchádzači o zamestnanie sú takí UoZ, ktorí v prípade voľného pracovného miesta môžu okamžite nastúpiť do zamestnania.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú všetky zamestnané i nezamestnané osoby vo veku nad 15 rokov .

2.3.1 Vývoj nezamestnanosti

Nezamestnanosť sa stala vážnym sociálnym problémom prvýkrát na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa nechápala ešte ako jav patriaci k trhovej ekonomike. Vznikali prvé štátne inštitúcie sprostredkujúce prácu a systémy poistenia pre prípad nezamestnanosti. Zlom nastal počas prvej svetovej vojny, ktorá síce nezamestnanosť odstránila, ale po jej skončení nastal začiatok depresie, ktorá vyvrcholila v 30. rokoch. Kríza a nezamestnanosť v 30. rokoch predstavovala šok, vynorila sa masová nezamestnanosť.

Československo bolo postihnuté nezamestnanosťou cyklického charakteru. V rokoch 1928 a 1929 bolo v Československu asi 50 tisíc nezamestnaných, v rokoch 1932-1933 ich počet stúpol na 700 tisíc.

V povojnovej Európe sa podarilo dosť dlho udržať nízku mieru nezamestnanosti, až do začiatku 60. rokov neprekročila jej miera 3-4%. Bolo to spôsobené hlavne povojnovou rekonštrukciou ekonomík, odvetvovými presunmi pracovných síl, rastom dopytu po tovaroch a službách a prudko sa rozvíjajúcim sektorom služieb. Na pokles nezamestnanosti vplýval aj pokles na strane ponuky práce, ten bol spôsobený hlavne zvýšeným záujmom starších ľudí o odchod do dôchodku a zníženým záujmom žien v produktívnom veku o prácu. Takáto situácia však netrvala dlho, od 60. rokov začala nezamestnanosť pomaly rásť v krajinách Európskeho spoločenstva sa zvýšila v 70. rokoch dvojnásobne v porovnaní so 60. rokmi.

V súčasnosti je nezamestnanosť jedným z najvážnejších problémov v Európe. Tento stav je logickým dôsledkom vývoja z predchádzajúcich rokov. Počas obdobia hospodárskej recesie sa znížil počet zamestnaných osôb o 4%, čo znamenalo dvojnásobný počet oproti obdobiu od konca 2. svetovej vojny. V rokoch 1985-1990 došlo k rekordnej expanzií v oblasti zamestnanosti a vytvorilo sa 10 miliónov pracovných miest, v nasledujúcich 4 rokoch ich však 6 miliónov zaniklo. Dlhodobá nezamestnanosť sa nielen značne rozšírila, ale stala sa aj vážnym sociálno-politickým problémom s multiplikačným efektom: čím sú ľudia dlhšie bez zamestnania, tým je u nich menšia šanca si opäť nájsť prácu. Dlhodobá nezamestnanosť bola a je typická najmä pre niektoré sociálne skupiny ako napríklad: nekvalifikovaná pracovná sila, mladí ľudia, hendikepovaní, príslušníci etnickým skupín, obyvatelia vidieka.

Nezamestnanosť v Slovenskej republike sa od jej vzniku v roku 1993 znižovala až do roku 1997, kedy dosiahla úroveň približne 350 000 nezamestnaných. V období rokov 1997 – 2001 sa počet nezamestnaných zvyšoval, až dosiahol úroveň takmer 550 000 nezamestnaných. Od roku 2001 pokračoval pokles nezamestnanosti na Slovensku. Ten bol spôsobený prílevom priamych zahraničných investícií a rozvojom automobilového priemyslu a subdodávateľských podnikov. V roku 2008 bol počet nezamestnaných na Slovensku takmer 260 000. Nasledujúci rok začala nezamestnanosť prudko rásť pôsobením finančnej krízy. Aktuálne v polovici apríla 2010 bolo na Slovensku takmer 400 000 nezamestnaných.

2.3.2 Typy nezamestnanosti

Vo vyspelých trhových ekonomikách, ale i v podmienkach Slovenskej republiky, sa rozlišujú viaceré typy nezamestnanosti. Základnými typmi nezamestnanosti teda sú:

frikčná nezamestnanosť

opatrnostná nezamestnanosť

vyhľadávacia nezamestnanosť

špekulačná nezamestnanosť

sezónna nezamestnanosť

štrukturálna nezamestnanosť

cyklická nezamestnanosť

nezamestnanosť z nedostatočného dopytu

nezamestnanosť z nedostatočného rastu

technologická nezamestnanosť[25].

Moderná ekonómia v súčasnosti rozlišuje, už len dva základné typy nezamestnanosti, ktorými sú:

dobrovoľná - ktorá zahrňuje frikčnú a štrukturálnu, je východiskom tzv. prirodzenej miery nezamestnanosti,

nedobrovoľná - do ktorej patrí iba cyklická nezamestnanosť.

Ďalšie významné členenie nezamestnanosti rozlišuje nezamestnanosť podľa časového obdobia na:

krátkodobú - do 12 mesiacov,

dlhodobú - dlhšiu ako 12 mesiacov, ktorej účinky na ekonomiku sú podstatne deštruktívnejšie ako u krátkodobej nezamestnanosti.

3 ANALÝZA ZAMESTNANOSTI

Na zamestnanosť vplýva mnoho faktorov, ktoré spôsobujú jej rastúcu, či klesajúcu tendenciu. Vzhľadom na analýzu na regionálnej úrovni, je potrebné brať do úvahy faktory, ktoré sú na mikroekonomickej úrovni a taktiež opatrenia hospodárskej politiky a VÚC. Pre celkový prehľad zamestnanosti v Žilinskom kraji bolo potrebné vykonať analýzu samotnej zamestnanosti v regióne a výrobných vstupov, ktoré zamestnanosť ovplyvňujú.

Analýza zamestnanosti pomáha lepšie pochopiť dôvody rastu alebo poklesu ekonomiky v Žilinskom kraji, ale aj v celej Slovenskej republike. Na presnejšie určenie vývoja ekonomiky v Žilinskom kraji sú preto uvedené viaceré analýzy. Analýzy sú zamerané na určovanie vývoja zamestnanosti, nezamestnanosti, počtu voľných pracovných miest, počtu podnikateľov a zaoberajú sa aj najvýznamnejšími zamestnávateľmi v regióne. Dokopy podávajú ucelený pohľad na vývoj ekonomickej situácie v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike.

3.1 Vývoj celkovej zamestnanosti v Žilinskom kraji

Celková zamestnanosť odzrkadľuje vývoj regiónu. Spolu s ďalšími faktormi ovplyvňuje rast ekonomiky a rast životnej úrovne obyvateľstva. Jej rast pozitívne vplýva na rozvoj regiónu a na rast celej Slovenskej republiky.

Zamestnanosť v Žilinskom kraji mala v rokoch 2000 – 2008 mierne rastúcu tendenciu, okrem rokov 2002 – 2004, keď zamestnanosť mierne poklesla. Tento mierny pokles mohol byť spôsobený dočasným nasýtením trhu práce. Po tomto poklese pokračoval rast zamestnanosti až do roku 2008, keď dosiahol úroveň 279 827 zamestnancov. Potom sa prejavili následky finančnej krízy a zamestnanosť v roku 2009 klesla na úroveň 263 923, čo predstavuje medziročný pokles o 15 904 zamestnancov.

Tabuľka č. 2: Celková zamestnanosť v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Žilinský kraj sa radí na tretie miesto v celkovej zamestnanosti za rok 2009 v porovnaní krajov. Na prvom mieste je Bratislavský kraj s 441 859 zamestnanými a na druhom mieste je Košický kraj s 287 316 zamestnanými. Na poslednom mieste je Banskobystrický kraj s 217 665 zamestnanými v roku 2009.

Najväčší nárast zamestnanosti zaznamenal za posledných desať rokov Bratislavský kraj, kde pribudlo 143 339 zamestnaných. Žilinský kraj sa s prírastkom takmer 16 000 zamestnaných radí na štvrté miesto. Naopak najväčší pokles zamestnanosti zaznamenal Prešovský kraj, kde počet zamestnaných klesol o 19 350.

Medziročne najviac stúpla zamestnanosť v Žilinskom kraji medzi rokmi 2007 – 2008. K tomuto nárastu zamestnanosti prispelo aj otvorenie podniku KIA Motors Slovakia s.r.o. v Tepličke nad Váhom, kde pracuje 2 700 zamestnancov a otvorenie viacerých subdodávateľských podnikov v okolitých oblastiach. Nasledujúci graf znázorňuje celkový počet zamestnancov v Žilinskom kraji a v krajoch s najnižším a s najvyšším počtom zamestnancov v rokoch 2000 – 2009, podáva vizuálny pohľad na rozdiely v jednotlivých krajoch Slovenska.

 

Obrázok č. 4: Celková zamestnanosť v krajoch SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Na vývoj zamestnanosti v Žilinskom kraji pôsobilo počas posledných desiatich rokov viacero faktorov. Vstup do Európskej únie v roku 2004 odštartoval rast zamestnanosti a rast ekonomiky v Žilinskom kraji. Umožnil otvorenie Európskeho trhu, voľný pohyb občanov, kapitálu a informácií. Pozitívny trend v raste zamestnanosti súvisí tak s príchodom investorov ako aj s konjunktúrou domácich firiem po vstupe do Európskej únie. To viedlo k rastu zamestnanosti v Žilinskom kraji. Veľká časť obyvateľstva v severných okresoch Žilinského kraja pracuje v Poľskej republike a v Českej republike. Finančná kríza v minulom roku spôsobila, že veľké množstvo týchto pracovníkov prišlo o svoje miesta v zahraničí a museli sa vrátiť na Slovensko. Rast zamestnanosti sa preto v roku 2009 zastavil a zaznamenal aj prudký pokles. Vláda vyčlenila na udržanie zamestnanosti 332 miliónov € (10 miliárd korún). Chce obmedziť spotrebu štátnych úradov a ministerstiev. Cieľom opatrení je pomôcť firmám, zamestnávateľom, aby v čase tlaku a paniky na trhu nepristupovali okamžite k hromadným prepúšťaniam zamestnancov. Štát prispeje na odvody za zamestnancov firmám, ktoré neprepustia ľudí, ale napríklad skrátia pracovný týždeň na 3 až 4 dni. Zvyšok času budú ľudia doma s tým, že budú dostávať 60 percent mzdy.

3.2 Vývoj celkovej zamestnanosti podľa odvetví v Žilinskom kraji

Vývoj zamestnanosti podľa jednotlivých odvetví presnejšie naznačuje, v ktorých odvetviach sa zvyšoval, poprípade znižoval počet zamestnaných. Táto analýza ukazuje, ktorým smerom sa uberá zameranie regiónu, v ktorých odvetviach dosahuje silnú pozíciu a ktorým odvetviam sa v danom regióne nedarí. Udáva podrobnejší pohľad na vývoj zamestnanosti v Žilinskom kraji.

Celková zamestnanosť sa delí podľa OKEČ (odvetvová klasifikácia ekonomických činností) na tieto odvetvia. Sú nimi: poľnohospodárstvo, priemyselná výroba, stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod, finančné sprostredkovanie a verejná správa a obrana.

Ďalším delením je delenie podľa SK NACE Rev. 2 – revidovaná klasifikácia ekonomických činností. V roku 2008 prešiel Štatistický úrad Slovenskej republiky na revidovanú klasifikáciu ekonomických činností SK NACE.

Nasledujúci graf znázorňuje vývoj počtu zamestnancov v jednotlivých odvetviach podľa OKEČ v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2007. Novšie údaje sú už v Štatistickom úrade uvedené podľa klasifikácie SK NACE.

Obrázok č. 5: Celková zamestnanosť v ŽK podľa OKEČ za roky 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Klasifikácia podľa OKEČ naznačuje, že najväčší počet zamestnaných obyvateľov Žilinského kraja pracovalo v priemyselnej výrobe, ktorá zamestnáva takmer 80 000 zamestnancov. Tento trend platil do roku 2006. Od roku 2007 pracuje najväčší počet zamestnancov vo veľkoobchode a maloobchode, kde sa počet zamestnancov neustále zvyšuje. Na treťom mieste je verejná správa a obrana, ktorá si drží stabilnú úroveň cca 62 000 zamestnancov. Na štvrtom mieste je stavebníctvo, ktoré zaznamenáva každoročne mierny nárast zamestnancov. Piatym odvetvím v poradí je finančné sprostredkovanie, ktoré zaznamenáva každoročne mierny nárast. Na poslednom mieste je poľnohospodárstvo, ktorého počet zamestnancov neustále klesá. Stagnácia a veľmi mierne výkyvy v poľnohospodárstve sú spôsobené nedostatkom úrodnej pôdy v regióne.

Najväčší nárast zamestnancov bol vo veľkoobchode a maloobchode, kde za posledných sedem rokov pribudlo 31 000 zamestnancov, čo je nárast o 54,4 %. Toto odvetvie sa v súčasnosti najrýchlejšie rozvíja jeho vývoj sa dá predpokladať aj do budúcnosti. Na druhom mieste je stavebníctvo, kde pribudlo 7 100 zamestnancov, čo je nárast o 34,1 %. Tento nárast spôsobil stavebný boom v rokoch 2006 – 2007 kedy došlo k stavbe viacerých významných stavebných projektov v Žilinskom kraji. Najväčší pokles zamestnancov zaznamenalo poľnohospodárstvo. Tu klesol počet zamestnancov o 4 600, čo predstavuje 38,8 %. Ostatné odvetvia si udržali stabilnú úroveň.

Zmeny vývoja zamestnanosti závisia aj od výkonnosti jednotlivých odvetví v Žilinskom kraji, ktorý patrí medzi najpodporovanejšie regióny v Slovenskej republike z hľadiska poskytnutých investičných stimulov. Prevažným podporovaným odvetvím bol automobilový priemysel, ktorý sa aj vďaka tejto podpore stal ťahúňom hospodárskeho rastu regiónu. Priemysel prispieva významnou mierou k hospodárskemu rastu, zamestnanosti a výkonnosti regiónu. Priemyselné subjekty so sídlom v Žilinskom kraji dosiahli v roku 2005 tržby za vlastné výkony a tovar v hodnote 4,5 mld. €. V roku 2007 to bolo už 7,4 mld. €. Z hľadiska podielu na tržbách sa stali významnými priemyselnými odvetviami výroba motorových vozidiel (38,7 %), výroba a rozvod elektriny, plynu, pary a teplej vody (16,5 %), výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera (8,6 %) a výroba strojov a zariadení inde neklasifikovaných (8,4 %). Tento vývoj bol v roku 2009 pozastavený v dôsledku finančnej krízy, ktorá zasiahla aj odvetvia v Žilinskom kraji. Najviac boli krízou postihnuté odvetvia priemyslu a stavebníctva, ktoré majú v Žilinskom kraji silné zastúpenie už mnoho rokov a boli hlavnými odvetviami rozvoja kraja v minulosti.

3.3 Vývoj miery zamestnanosti v Žilinskom kraji

Miera zamestnanosti (podľa VZPS) udáva percento populácie v produktívnom veku, ktorá je zamestnaná. Je ďalšou analýzou zamestnanosti, ktorá opisuje vývoj regiónu. Jej rastúca tendencia svedčí o raste ekonomiky a zamestnanosti, zatiaľ čo jej klesajúca tendencia napovedá o stagnácií ekonomiky.

Vývoj miery zamestnanosti v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike bol v rokoch 2000 – 2008 veľmi podobný. Po miernom raste v rokoch 2000 – 2003 prišiel mierny pokles v roku 2004. Od roku 2004 rástla miera zamestnanosti v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike takmer identicky a prudkým tempom.

Miera zamestnanosti v Žilinskom kraji sa v rokoch 2000 – 2004 pohybovala na úrovni 56 % až 58 %. Od roku 2004 miera zamestnanosti rástla. V roku 2008 dosahovala úroveň 62,4 %, čo je oproti roku 2004 nárast o 5,9 %. Prudký nárast miery zamestnanosti v Žilinskom kraji od roku 2004 bol spôsobený prudkým rastom Slovenskej ekonomiky a s tým spojeným prudkým rastom zamestnanosti.

Žilinský kraj sa radí na piatu priečku v miere zamestnanosti oproti ostatným krajom. Najvyššiu mieru zamestnanosti má Bratislavský kraj (72,1 %) a najnižšiu mieru zamestnanosti má Košický kraj (55,3 %).

Miera zamestnanosti pre Slovenskú republiku v roku 2008 bola 62,3 %. To znamená, že úroveň miery zamestnanosti je v Žilinskom kraji o 0,1 % vyššia ako je priemer Slovenskej republiky. To radí Žilinský kraj medzi kraje s priemernou úrovňou miery zamestnanosti v Slovenskej republike.

Rast miery zamestnanosti bol od roku 2000 pozvoľný. Od roku 2004 začala miera zamestnanosti prudko stúpať. Tento rast spôsobil vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Pokračujúci rast miery zamestnanosti bol reakciou na prudký rast hospodárstva Slovenskej republiky, ktorý si vyžadoval nové pracovné miesta. Rast miery zamestnanosti v tomto období bol stimulovaný aj prílevom zahraničných investícií a výstavbou viacerých priemyselných závodov na území Žilinského kraja. Nové pracovné miesta v kraji pomáhal vytvárať i projekt rozvoja inovácie a inovačného myslenia. Začal sa v roku 2005, skončil v roku 2006 a podporovala ho Európska únia. Vývoj miery zamestnanosti poznačila v minulom roku finančná kríza, ktorá spôsobila jej pokles.

Obrázok č. 6: Vývoj miery zamestnanosti (15 - 64) podľa VZPS v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

3.4 Vývoj miery nezamestnanosti podľa krajov

S pojmom zamestnanosť neodmysliteľne súvisí pojem nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti udáva aká časť populácie v produktívnom veku, ktorá si aktívne hľadá zamestnanie, je bez zamestnania. Klesajúca miera nezamestnanosti je jedným z dôsledkov rastu ekonomiky, vytvárania nových pracovných miest a podpory zamestnania.

Miera nezamestnanosti (podľa VZPS) v rokoch 2000 – 2008 vo všetkých krajoch klesala. Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, kde sa miera nezamestnanosti držala nad úrovňou 20 % až do roku 2006. Táto vysoká miera nezamestnanosti v týchto troch krajoch je spôsobená nízkym rozvojom týchto krajov a taktiež početnou Rómskou komunitou.

Naopak najnižšiu mieru nezamestnanosti mal Bratislavský kraj, kde miera nezamestnanosti klesala zo 7 % na 4 %. Od roku 2007 sa k hranici 5 % priblížili aj Trnavský a Trenčiansky kraj. Kraje v západnej časti Slovenskej republiky vykazujú najvyšší rozvoj a smeruje sem aj prevažná časť zahraničných investícií.

Najväčší pokles v miere nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2008 zaznamenali Košický kraj (pokles o 12,1 %), Nitriansky kraj (pokles o 12 %) a Žilinský kraj (pokles o 10,8 %). O klesajúcej tendencií miery nezamestnanosti svedčí aj fakt, že v roku 2000 až sedem krajov malo vyššiu mieru nezamestnanosti ako 15 %, zatiaľ čo v roku 2008 to bol iba jeden kraj.

Žilinský kraj si v miere nezamestnanosti udržiava od roku 2000 priemernú úroveň a radí sa na štvrtú priečku v porovnaní s ostatnými krajmi. Oproti priemeru Slovenskej republiky (9,6 %) v roku 2008 má Žilinský kraj nižšiu mieru nezamestnanosti o 1,9 %.

Tabuľka č. 3: Vývoj miery nezamestnanosti v ŽK v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Najvyššiu mieru nezamestnanosti v roku 2008 mal Banskobystrický kraj (18,2 %), najnižšiu mieru nezamestnanosti mal Bratislavský kraj (3,6 %). Žilinský kraj mal v roku 2008 mieru nezamestnanosti na úrovni 7,7 %. Graf znázorňuje mieru nezamestnanosti v Žilinskom kraji a v krajoch s najnižšou a najvyššou mierou nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2008.

Obrázok č. 7: Vývoj miery nezamestnanosti podľa VZPS v krajoch SR v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

Miera nezamestnanosti začala prudko klesať po roku 2004. Tento rok bol pre Slovenskú republiku významný z viacerých dôvodov. V máji sa Slovensko stalo súčasťou Európskej únie a otvoril sa pre nás Európsky trh. V marci 2004 Ministerstvo hospodárstva SR a mesto Žilina rozhodli, že do žilinského regiónu vstúpi nový investor – KIA Motors Corporation. Tým sa značne zlepšila situácia na regionálnom trhu práce. Okrem pracovných miest, ktoré ponúka priamo KIA Motors sa v Žiline a blízkom okolí začali intenzívne stavať nové hotely, diaľnica, pripravuje sa výstavba tunelov, vznikajú nové subdodávateľské firmy a existujúce podniky menia svoje výrobné programy, čo tiež predstavuje vznik nových pracovných miest. Vstup na Európsky trh spolu s priaznivou politikou na Slovensku viedol k zvýšeniu zahraničných investícií na Slovensku a viedol k zvýšeniu zamestnanosti (k poklesu nezamestnanosti). Situácia sa však v roku 2009 zmenila, keď vplyvom finančnej krízy došlo k hromadnému prepúšťaniu v Žilinskom kraji. Ani pomoc zo strany štátu nedokázala do súčasnej doby zastaviť rast nezamestnanosti v Žilinskom kraji.

3.5 Vývoj počtu podnikateľov v Žilinskom kraji

So zamestnanosťou súvisí aj vývoj počtu podnikateľov, a tým aj tvorba nových, či zánik pôvodných pracovných pozícií. Rast počtu podnikateľov pôsobí na rast počtu pracovných miest, a tým zvyšuje zamestnanosť.

Vývoj počtu podnikateľov v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike bol podobný. Medzi rokmi 2003 – 2004 a 2007 – 2008 nastal prudký nárast. V ostatnom období rástol počet podnikateľov miernejším tempom.

Obrázok č. 8: Vývoj počtu podnikateľov v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Počet podnikateľov v Žilinskom kraji neustále stúpal. Ich počet od roku 2001 do roku 2005 rástol pomerne prudko. Po roku 2005 sa rast zmiernil. Medzi rokmi 2000 – 2007 sa počet podnikateľov takmer zdvojnásobil. V roku 2008 došlo k prudkému rastu podnikateľov v Žilinskom kraji. Pôsobenie finančnej krízy zastavilo rast počtu podnikateľov v roku 2009 a došlo dokonca k miernemu poklesu o 600 podnikateľov.

Žilinský kraj mal v roku 2007 najväčší počet podnikateľov spomedzi všetkých krajov, túto pozíciu si udržiava až do súčasnosti. Počet podnikateľov v Žilinskom kraji za posledných desať rokov vzrástol o 36 930, čo je oproti roku 2000 nárast o 165,73 %. Žilinský kraj eviduje 16,33 % podnikateľov na Slovensku.

Počet podnikateľov v Slovenskej republike každoročne rástol. V roku 2009 dosiahol počet podnikateľov 362 700. Oproti roku 2000 to predstavuje nárast o 194 182, čo predstavuje nárast o 115,23 %.

Prioritou štátu do roku 2004 bolo podporovať nových i stálych podnikateľov k zvýšeniu celkovej produkcie a tvorbe pracovných miest, a tým prispieť ku zlepšovaniu ekonomických ukazovateľov pre plánovaný vstup do Európskej únie. Žilinský kraj dodnes patrí k najpodporovanejším regiónom Slovenska. Podnikateľom sa otvorili ďalšie možnosti po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Lepšie možnosti pre obchodovanie a lepší prienik priamych zahraničných investícií mali za následok nárast počtu podnikateľov. Prudký rast podnikateľov bol zbrzdený svetovou finančnou krízou v roku 2009, to sa odzrkadlilo poklesom počtu podnikateľov v Žilinskom kraji. V celkovom meradle počet podnikateľov v Slovenskej republike aj napriek kríze mierne vzrástol.

3.6 Najvýznamnejší zamestnávatelia v Žilinskom kraji

Na území Žilinského kraja sa nachádza 14 podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako tisíc zamestnancov. Polovica z nich sídli v krajskom meste Žilina, ktoré je centrom priemyslu v Žilinskom kraji. Títo zamestnávatelia vytvárajú veľké množstvo pracovných miest. Pre rast zamestnanosti je pozitívne, keď títo rozhodujúci zamestnávatelia vytvárajú nové pracovné miesta, a keď ich počet neustále pribúda.

Tabuľka č. 4: Zoznam najväčších zamestnávateľov v ŽK v roku 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR - pracovisko ŠÚ SR v Žiline.)

(Poznámka: Presné údaje o počte zamestnancov neboli zverejnené.)

Medzi najväčších zamestnávateľov patria INA Kysuce, a.s. v Kysuckom Novom Meste a Slovenský vodohospodársky podnik v Žiline, ktoré zamestnávajú viac ako 3 000 zamestnancov. Ďalšími významnými zamestnávateľmi sú Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline a KIA Motors Slovakia s.r.o. sídliace v Tepličke nad Váhom a zamestnávajúce viac ako 2 000 zamestnancov. Presné údaje o počte zamestnancov neboli uvedené v štatistických údajoch a neboli voľne dostupné pre verejnosť.

Najväčšie zastúpenie podnikov nad 1000 zamestnancov má Žilinský okres, kde sa nachádza až 50 % podnikov. Žilinský okres je aj centrom priemyslu, obchodu a služieb v Žilinskom kraji a zaujíma veľmi dôležitú pozíciu oproti ostatným okresom. Potom nasledujú okresy Martin a Ružomberok s 14,3 % a za nimi nasledujú okresy Bytča, Kysucké Nové Mesto a Tvrdošín každý s 7,1 %. Ostatné okresy nemajú podniky s viac ako 1000 zamestnancami. V okrese Liptovský Mikuláš je sústredená značná časť priemyslu Žilinského kraja, aj napriek tomu sa tam nenachádza žiadny podnik s viac ako 1000 zamestnancami. Okresy Čadca, Námestovo a Dolný Kubín nemajú dosť rozvinutú priemyselnú výrobu. Okres Turčianske Teplice je takmer bez priemyselnej produkcie, hospodárstvo okresu je zamerané na poľnohospodárstvo a kúpeľníctvo.

Podpora a snaha prilákať najväčších zamestnávateľov na územie Žilinského kraja je jednou z priorít VÚC. Nový investor alebo zamestnávateľ môže vytvoriť nové pracovné miesta a prispieť k rozvoju Žilinského kraja.

3.7 Voľné pracovné miesta v Žilinskom kraji

Počet voľných pracovných miest je jedným z ukazovateľov vývoja zamestnanosti. Úzko súvisí so zamestnanosťou a je závislý aj od ekonomického rastu. Nízky počet voľných pracovných miest vedie k rastu nezamestnanosti, keď obyvateľstvo nemá príležitosť sa zamestnať, aj keď sa o prácu usiluje.

Obrázok č. 9: Vývoj miery rastu voľných pracovných miest v ŽK a v SR v rokoch 2006 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Počet voľných pracovných miest v rokoch 2006 – 2008 v Žilinskom kraji klesal. V roku 2009 došlo k miernemu rastu miery voľných pracovných miest. Bolo to spôsobené nasýtením trhu práce v Žilinskom kraji. V súčasnosti však počet voľných pracovných miest aj naďalej klesá, čo bolo spôsobené finančnou krízou. Počet voľných pracovných miest v Žilinskom kraji dosahuje už niekoľko rokov veľmi nízke hodnoty, len necelých 6 % z počtu voľných pracovných miest v Slovenskej republike.

V Slovenskej republike počet voľných pracovných miest rástol až do roku 2008, kedy dosiahol hodnotu takmer 25 000. V roku 2009 sa však pôsobením finančnej krízy počet voľných pracovných miest v Slovenskej republike znížil na 14 100. Tento prepad bol najväčší v samostatnej histórií Slovenskej republiky.

Vývoj voľných pracovných miest v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike bol odlišný. V Žilinskom kraji počet voľných pracovných miest od roku 2006 klesal, pretože trh práce v Žilinskom kraji bol nasýtený. Naopak počet voľných pracovných miest v Slovenskej republike rástol od roku 2006 do roku 2008 spolu s rastom ekonomiky. V roku 2009 bol rast zastavený finančnou krízou a zaznamenal rekordný pokles.

Príchod investorov spôsobil rast pracovných miest. Tento rast bol v Žilinskom kraji výrazný, ale aj napriek tomu zamestnanosť rástla ešte rýchlejšie, takže počet voľných pracovných miest sa znižoval. V Slovenskej republike rast ekonomiky, zahraničné investície a štátna podpora vytvárania nových pracovných miest spôsobili prudký nárast voľných pracovných miest v rokoch 2006 – 2008. Tento rast v roku 2009 zastavila finančná kríza, ktorá spôsobila pokles o viac ako 40 %.

3.8 Záver analýzy zamestnanosti

Zamestnanosť v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2008 rástla spolu s rastom ekonomiky. V posledných štyroch rokoch bol rast zamestnanosti jeden z najvyšších v Slovenskej republike. Otvorilo sa viacero významných závodov, nastal prudký rozvoj stavebníctva a služieb. V roku 2009 prišiel prudký pokles zapríčinený finančnou krízou. Zamestnanosť v tomto roku poklesla o 16 000 pracovných miest a celkový počet zamestnancov tak predstavoval hodnotu takmer 264 000.

Najvýznamnejší rast zamestnanosti v Žilinskom kraji nastal v rokoch 2000 – 2007 vo veľkoobchode a maloobchode (nárast o 54,4 %), v stavebníctve (nárast o 34,1 %) a vo finančnom sprostredkovaní (nárast o 11,4 %). Tento nárast spôsobil rozvoj hospodárstva a rast ekonomiky Žilinského kraja a celej Slovenskej republiky v rokoch 2004 – 2008. Naopak pokles zamestnanosti zaznamenalo poľnohospodárstvo, kde za posledných 8 rokov klesol počet zamestnancov o 38,8 %. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou poľnohospodárskej výroby a taktiež znížením produkcie poľnohospodárstva v Žilinskom kraji v poslednom období. Svetová finančná kríza v roku 2009 spôsobila pokles zamestnanosti v Žilinskom kraji, ktorý sa týkal všetkých odvetví a najviac postihol priemysel a stavebníctvo.

Vývoj miery zamestnanosti v Žilinskom kraji takmer kopíroval vývoj miery zamestnanosti v Slovenskej republike. V roku 2008 bola miera zamestnanosti v Žilinskom kraji 62,4 %, čo je len o 0,1 % viac ako celoslovenský priemer. Miera zamestnanosti prudko rástla hlavne v období rokov 2004 – 2008, keď v Žilinskom kraji stúpla o takmer 6 % a v Slovenskej republike o 5,5 %. V roku 2009 sa miera zamestnanosti v Žilinskom kraji znížila, čo bolo spôsobené krachom viacerých firiem a podnikov a prepúšťaním veľkého počtu zamestnancov.

Miera nezamestnanosti mala v rokoch 2000 – 2008 klesajúci charakter. V Žilinskom kraji sa za toto obdobie znížila z 18,5 % (v roku 2000) na 7,7 % (v roku 2008). Žilinský kraj patril v roku 2008 ku krajom s najväčším poklesom miery nezamestnanosti a ku krajom s najnižšou úrovňou miery nezamestnanosti za posledné obdobie. Vplyv finančnej krízy v roku 2009 spôsobil rast miery nezamestnanosti v Žilinskom kraji aj v ostatných krajoch Slovenskej republiky.

Žilinský kraj má najväčší počet podnikateľov spomedzi všetkých krajov Slovenskej republiky. Ich počet vzrástol z 22 283 (v roku 2000) na 59 213 (v roku 2009). Počet podnikateľov sa prudko zvyšoval v rokoch 2006 – 2008, kedy dosiahol aj maximum a to 59 830 podnikateľov. V roku 2009 došlo k menšiemu poklesu v počte podnikateľov v Žilinskom kraji. V súčasnosti je v Žilinskom kraji 16,33 % podnikateľov Slovenskej republiky.

Najväčšími zamestnávateľmi v Žilinskom kraji sú INA Kysuce, a.s. so sídlom v Kysuckom Novom Meste a Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik so sídlom v Žiline. Okrem týchto podnikov sa na území Žilinského kraja nachádza ďalších 12 podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 1000 zamestnancov. Polovica z týchto podnikov sídli v krajskom meste Žilina. Ďalšie sídlia v okresoch Ružomberok, Martin, Kysucké Nové Mesto, Bytča a Tvrdošín. Presné informácie o počte zamestnancov neboli k dispozícií pre verejnosť, preto sú uvedené len veľkostné intervaly počtu zamestnancov.

Počet voľných pracovných miest v Žilinskom kraji sa za posledných päť rokov neustále znižoval. Bolo to spôsobené nasýtením trhu práce. Počet voľných pracovných miest v Žilinskom kraji v roku 2009 predstavoval počet 838 miest, čo predstavuje necelých 6 % z počtu voľných pracovných miest v Slovenskej republike. V Slovenskej republike počet voľných pracovných miest rástol až do roku 2008, potom prudko klesol o viac ako 40 % na 14 100 miest.

4 Analýza produktivity výrobných vstupov

Rastom dopytu po výrobných vstupoch rastie aj dopyt po pracovnej sile, čím sa zvyšuje výroba a zamestnanosť. Produktivita výrobných vstupov je veľmi úzko previazaná so zamestnanosťou. Súvisí s efektívnosťou využívania kapitálu, ľudského kapitálu v podobe vzdelávania a motivácie a v neposlednom rade s efektívnosťou práce a jej podielu na HDP. Analýza je zameraná na zisťovanie úrovne produktivity práce a produktivity kapitálu v Žilinskom kraji.

4.1 Produktivita práce na obyvateľa v Žilinskom kraji

Zaužívaným a jedným z najbežnejších ukazovateľov hodnotenia miery vyspelosti ekonomiky, intenzity rozvoja, životnej úrovne a produktivity práce je hrubý domáci produkt na obyvateľa. Poskytuje ucelený pohľad na vývoj Žilinského kraja. Pokiaľ produktivita práce, ale aj nominálny HDP rastie rýchlejšie ako náklady na prácu, rastie rýchlejšie aj objem vyplatených hrubých miezd. Tento vývoj je spojený s prudkým poklesom zamestnanosti, poklesom reálnych miezd a zhoršovaním podmienok pre rozvoj pracovnej sily.

Produktivita práce na obyvateľa sa vyčísluje pomocou HDP na obyvateľa. Hrubý domáci produkt na obyvateľa sa v Slovenskej republike v období medzi rokmi 2000 – 2007 zdvojnásobil. V roku 2000 bol HDP na obyvateľa na úrovni 5 800 €. V roku 2007 to už bolo 11 400 €. V grafe sú znázornené okrem Žilinského kraja aj kraje s najnižším a najvyšším HDP na obyvateľa a celoslovenský priemer.

Obrázok č. 10: Produktivita práce na obyvateľa v € v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

HDP na obyvateľa na Slovensku vzrástlo od roku 2000 do roku 2007 o 198 %. V porovnaní krajov najväčší rast HDP na obyvateľa v rokoch 2000 – 2007 zaznamenali Trnavský kraj (227 %) spôsobený investičným stimulom PSA a Bratislavský kraj (216 %). Najnižší rast HDP na obyvateľa bol v Banskobystrickom kraji (175 %) a Prešovskom kraji (177 %). Žilinský kraj zaznamenal nárast o 202 %, čo ho radí na tretiu pozíciu v porovnaní s ostatnými krajmi.

V porovnaní s celoslovenským priemerom Žilinský kraj každoročne mierne zaostáva, aj keď tempo rastu HDP na obyvateľa rastie v Žilinskom kraji rýchlejšie ako v Slovenskej republike. HDP na obyvateľa v roku 2007 bol v Žilinskom kraji na úrovni 9 600 €, čo je o 1 800 € menej ako celoslovenský priemer. V porovnaní krajov je Žilinský kraj na štvrtom mieste v HDP na obyvateľa.

Tabuľka č. 5: Produktivita práce na obyvateľa v ŽK v € v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Z krajov výrazne vyčnieva Bratislavský kraj, ktorý má dvojnásobne vyšší HDP na obyvateľa ako celoslovenský priemer. V porovnaní so Žilinským krajom má dokonca trojnásobne vyšší HDP na obyvateľa. V roku 2007 bol HDP na obyvateľa v Bratislavskom kraji na úrovni niečo cez 27 000 €.

Naopak, najnižší HDP na obyvateľa je v Prešovskom kraji, kde úroveň dosahuje len 55 % z celoslovenského priemeru. V porovnaní so Žilinským krajom má Prešovský kraj HDP na obyvateľa na úrovni 6 200 €, čo je len 65 % z úrovne Žilinského kraja.  

Žilinský kraj v hodnotení ekonomického postavenia z hľadiska tvorby HDP patrí k stredne výkonným regiónom Slovenskej republiky. Tvorba hrubého domáceho produktu v období rokov 2000 až 2004 mala stúpajúci trend, čo naznačuje progresívny vývoj regionálnej ekonomiky. Pozitívny vplyv na rast produktivity práce na obyvateľa malo posunutie veku odchodu do dôchodku. To však prispelo aj k negatívnej stránke veci, pričom sa pracovné pozície začali uvoľňovať po dlhšej perióde, čo malo za následok rast nezamestnanosti. Priemer HDP na obyvateľa v roku 2004 predstavoval v parite kúpnej sily 56,7 % priemeru EÚ 27. V tom roku iba Bratislavský kraj v rámci Slovenska dosahoval hodnoty nad priemerom EÚ 27. V rokoch 2005 a 2006 bol rast HDP založený na oživení domáceho dopytu vďaka zvyšovaniu reálnych miezd a spotreby domácností. Rast ekonomiky bol spôsobený aj prílevom priamych zahraničných investícií, nižšími úrokovými mierami a rastom úverov. V roku 2007 nastal výrazný nárast produktivity práce takmer vo všetkých krajoch. Produktivita práce sa zvýšila v dôsledku dokonalejších technológií, vyššou pracovnou zručnosťou a zvyšovaním kapitálu. Produktivita práce v Slovenskej republike bola v roku 2007 v rámci krajín V4 najvyššia na úrovni 45,3 %.

Základným ukazovateľom výkonnosti ekonomiky je hrubý domáci produkt. Štruktúra produkčnej sféry Žilinského kraja je charakterizovaná prostredníctvom hrubej pridanej hodnoty štruktúrovanej podľa ekonomických činností. Čo sa týka ekonomickej výkonnosti jednotlivých odvetví v roku 2005, najvyššia hrubá pridaná hodnota bola tvorená v odvetví priemyslu, čo predstavovalo 29,4 % pridanej hodnoty kraja. Najnižšia pridaná hodnota bola dosiahnutá v odvetví pôdohospodárstva, a to 2,8 % z hrubej pridanej hodnoty dosiahnutej v Žilinskom kraji.

4.2 Produktivita práce na zamestnanca v Žilinskom kraji

Na presnejšie vyjadrenie produktivity práce je vhodnejší výpočet produktivity pomocou hrubého domáceho produktu na zamestnanca. Takto vyjadrená produktivita lepšie znázorňuje vývoj a zmeny v produktivite práce. Vo výpočte pomocou hrubého domáceho produktu na obyvateľa, sa do pracovnej sily zaraďujú aj občania, ktorí sa na tvorbe hrubého domáceho produktu nepodieľali, čo skresľuje výsledok.

Produktivita práce na zamestnanca je prepočet HDP na počet pracujúcich. HDP na zamestnanca na Slovensku v rokoch 2000 – 2007 vzrástol o 176 %. V roku 2000 bol HDP na zamestnanca na Slovensku 14 800 € a v roku 2007 bol na úrovni 26 100 €.

Žilinský kraj si podobne ako pri HDP na obyvateľa udržiava mierne podpriemernú úroveň. V roku 2007 bol HDP na zamestnanca v Žilinskom kraji na úrovni 22 200 €, čo je o 3 900 € menej ako celoslovenský priemer. V porovnaní krajov je Žilinský kraj na piatej pozícií. Rast HDP na zamestnanca v rokoch 2000 - 2007 bol v Žilinskom kraji mierne vyšší ako celoslovenský priemer.

Tabuľka č. 6: Produktivita práce na zamestnanca v ŽK v € v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Výrazný odstup oproti ostatným krajom zaujíma Bratislavský kraj, ktorý má dvojnásobne vyšší HDP na zamestnanca ako celoslovenský priemer a 228 % vyšší HDP na zamestnanca ako Žilinský kraj. V roku 2007 HDP na zamestnanca v Bratislavskom kraji dosiahla úroveň 50 700 €.

Obrázok č. 11: Produktivita práce na zamestnanca v € v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Výrazne najnižší HDP na zamestnanca má Prešovský kraj. Ten dosahuje len 59 % celoslovenského priemeru a 70 % v porovnaní so Žilinským krajom. V roku 2007 bol HDP na zamestnanca v Prešovskom kraji na úrovni 15 400 €.

HDP na zamestnanca na Slovensku v rokoch 2000 – 2007 vzrástlo o 176 %. Najväčší nárast zaznamenali Bratislavský kraj (204 %) a Trnavský kraj (190 %). Najnižší rast HDP na zamestnanca mali Prešovský kraj (155 %) a Nitriansky kraj (159 %). Žilinský kraj zaznamenal rast o 181 %, čo predstavuje tretiu pozíciu.

V porovnaní s HDP na obyvateľa, bol rast HDP na zamestnanca v rokoch 2000 - 2007 nižší (o 22 %), čo bolo spôsobené zvýšením počtu pracujúcich na Slovensku. Vo všetkých krajoch bol rast HDP na obyvateľa vyšší ako rast HDP na zamestnanca.

Produktivita práce v priemysle od roku 2001 neustále rástla. Nárast bol priestorovo diferencovaný v dôsledku čoho sa prehlbovali regionálne nerovnosti. Taktiež za nárastom produktivity práce na zamestnanca v Žilinskom kraji stojí postupná reštrukturalizácia priemyslu. Nárast produktivity práce na zamestnanca v regióne je spôsobený tiež vyššou mierou vzdelania, motiváciou zamestnancov, využívaním novších technológií a efektívnejších strojov.

4.3 Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji

Produktivita kapitálu je ďalším ukazovateľom, ktorý úzko súvisí so zamestnanosťou. Udáva ako efektívne sú využívané stroje, zariadenia a budovy. Taktiež ukazuje ako dobre sú zamestnanci zaškolení v používaní jednotlivých zariadení, aké technológie majú k dispozícií a v koľkých smenách pracujú. Toto všetko spolu s technickým stavom zariadenia vplýva na produktivitu kapitálu.

Ukazovateľ produktivity kapitálu bol získaný podielom HDP a tvorbou hrubého fixného kapitálu. Produktivita kapitálu na Slovensku v rokoch 2000 – 2007 kolísala v rozmedzí 3,5 € (v roku 2001) až 4,17 € (v roku 2004). V roku 2007 bola produktivita kapitálu na úrovni 3,83 €.

Tabuľka č. 7: Hrubý domáci produkt, tvorba hrubého fixného kapitálu a produktivita kapitálu v € v ŽK v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji je hlboko pod celoslovenským priemerom. Medzi rokmi 2000 – 2007 sa pohybovala v rozmedzí od 3 € (v roku 2001) až po 3,67 € (v roku 2004). V roku 2007 bola produktivita kapitálu v Žilinskom kraji na úrovni 3,29 €, čo je o 0,88 € menej ako celoslovenský priemer (79 % z celoslovenského priemeru). Žilinský kraj zaujíma poslednú priečku spomedzi krajov v produktivite kapitálu. Na porovnanie sú uvedené aj hodnoty hrubého domáceho produktu v miliónoch € a tvorba hrubého fixného kapitálu v miliónoch €.

Najvyššiu produktivitu kapitálu spomedzi krajov mal v roku 2007 Nitriansky kraj a to na úrovni 4,85 €. To je o 0,68 € viac ako celoslovenský priemer a o 1,56 € viac ako v Žilinskom kraji.

Nasledujúci graf znázorňuje produktivitu kapitálu v Žilinskom kraji, v krajoch s najnižšou a najvyššou produktivitou kapitálu a celoslovenský priemer.

Obrázok č. 12: Produktivita kapitálu v rokoch 2000 – 2007.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Nízka produktivita kapitálu, ktorá je v Žilinskom kraji svedčí o tom, že zamestnanci v Žilinskom kraji pracujú so zastaranými zariadeniami. Investori, ktorí už investovali na území Žilinského kraja nevenujú ďalej pozornosť modernizácií zariadení a výrobných liniek. Vzdelanostná úroveň je v Žilinskom kraji aj vďaka vysokej škole na vysokej úrovni čo v budúcnosti môže napomôcť rastu produktivity kapitálu v tomto regióne.

4.4 Záver analýzy produktivity výrobných vstupov

Produktivita práce v Žilinskom kraji mala v rokoch 2000 – 2007 rastúci charakter. Významne sa zvýšila úroveň HDP na obyvateľa (nárast o 202 %) aj HDP na zamestnanca (nárast o 181 %). Oproti celoslovenského priemeru vzrástol HDP na obyvateľa o 4 % rýchlejšie a HDP na zamestnanca o 5 % rýchlejšie. Tento rast zaradil Žilinský kraj v roku 2007 na štvrté miesto v HDP na obyvateľa a na piate miesto v HDP na zamestnanca spomedzi krajov na Slovensku. Rastúca produktivita práce je pozitívnym signálom pre rast ekonomiky v Žilinskom kraji aj na celom Slovensku.

Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2007 mierne poklesla o 7,25 %. V roku 2007 bola produktivita kapitálu v Žilinskom kraji najnižšia spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Pokles produktivity kapitálu je negatívnym znakom vývoja hospodárstva v Žilinskom kraji.

Uvedené údaje však ešte nezachytávajú pôsobenie svetovej finančnej krízy, ktorá v Žilinskom kraji prepukla koncom roku 2008. Dá sa ale predpokladať, že sa rast HDP na obyvateľa aj na zamestnanca podstatne spomalil, a že došlo aj k poklesu produktivity kapitálu. Spomalenie rastu HDP na zamestnanca a HDP na obyvateľa je negatívnym znakom vývoja ekonomiky v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike.

5 Analýza ukazovateľov vzájomný vzťah zamestnanosti a produktivity

Zamestnanosť a produktivita sú dva vzájomne súvisiace pojmy. Osobitne nám nedávajú presný pohľad na vývoj regiónu. Ak napríklad rastie zamestnanosť, ale klesá produktivita práce v konečnom dôsledku to môže viesť k zbrzdeniu hospodárskeho rastu a k obmedzeniu produkcie. Ale v prípade ak rastie aj zamestnanosť aj produktivita, môžeme hovoriť o raste ekonomiky a o pozitívnom vývoji v regióne. Aby sme mohli porovnávať zamestnanosť a produktivitu bolo potrebné vykonať viacero analýz. Na vývoj ekonomiky však nevplývajú len tieto dva faktory, ale aj veľké množstvo iných faktorov.

Pojmy zamestnanosť a produktivita spolu úzko súvisia. Pomocou viacerých analýz zamestnanosti a produktivity je opísaný vývoj ekonomiky Žilinského kraja od roku 2000 až do súčasného obdobia. Na vývoj ekonomiky však pôsobia aj ďalšie faktory ako sú inflácia, zahraničné investície, export, import a iné. Spomenuté analýzy popisujú vývoj v jednotlivých odvetviach, sústreďujú sa na rôzne ukazovatele a to všetko za účelom presného popisu situácie v Žilinskom kraji. Na porovnanie aktuálnej situácie v Žilinskom kraji sú analýzy zamerané aj na iné kraje a na celú Slovenskú republiku.

5.1 Vývoj priemernej mesačnej mzdy v Žilinskom kraji

Mzdy sú dôležitý kanál prenosu ekonomických informácií medzi podnikovou sférou a domácnosťami. Pre podniky je často kľúčový ukazovateľ mzdových nákladov. Tieto náklady sa môžu pri plne flexibilných mzdách prispôsobiť situácii ich poklesom. Ak treba mzdové náklady znížiť a mzdy sú rigidné, podniky reagujú znížením odpracovaných hodín na zamestnanca alebo aj znížením zamestnanosti, čo má ďalšie nepriaznivé efekty. Index rastu miezd je jedným z ukazovateľov rastu ekonomiky. Index rastu miezd by mal byť podobný ako index rastu zamestnanosti, aby nedošlo k vzniku inflácie.

Obrázok č. 13: Index rastu miezd v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu priemernej mesačnej mzdy na Slovensku a aj vo všetkých krajoch má rastúcu tendenciu. V období medzi rokmi 2000 – 2008 bol rast miezd v rozmedzí medzi 3,5 % a 11,3 %. V roku 2009 nastal prudký pokles v raste miezd, čo bolo spôsobené svetovou finančnou krízou. Rast miezd v jednotlivých krajoch v roku 2009 bol v rozmedzí 0,7 % až 5 %, čo predstavuje pokles rastu o viac ako polovicu. V nasledujúcom grafe sú znázornené indexy rastu mzdy v Žilinskom kraji, Slovenskej republike a v krajoch s najnižším a najvyšším indexom rastu miezd.

Žilinský kraj patrí medzi kraje s nadpriemerným rastom miezd. V roku 2000 mal Žilinský kraj najväčší medziročný nárast spomedzi všetkých krajov (8,2 %). A v rokoch 2002, 2004, 2006, 2007 a 2008 zaznamenal druhý najvyšší nárast spomedzi krajov Slovenskej republiky. Naopak v rokoch 2001, 2003 a 2009 zaznamenal Žilinský kraj jeden z najnižších prírastkov miezd spomedzi krajov Slovenskej republiky.

Tabuľka č. 8: Index rastu miezd v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Nasledujúci graf znázorňuje index rastu miezd v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike. Mzdy v Slovenskej republike zaznamenali najväčšie medziročné nárasty v rokoch 2004 (10,2 %) a 2002 (9,3 %). Najmenšie medziročné nárasty zaznamenala Slovenská republika v rokoch 2009 (3 %) a 2003 (6,3 %). Žilinský kraj zaznamenal podobne ako Slovenská republika najväčšie nárasty mzdy v rokoch 2004 (10,6 %) a 2002 (10,3 %). Taktiež najnižšie prírastky mzdy boli zaznamenané v rokoch 2009 (1,7 %) a 2003 (4,5 %).

Obrázok č. 14: Index rastu miezd v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Najväčší medziročný nárast miezd bol v Bratislavskom kraji v roku 2004 (11,3 %) a v Košickom kraji v roku 2002 (10,9 %). Naopak najmenší medziročný nárast miezd bol v Trenčianskom kraji v roku 2009 (0,7 %) a v Banskobystrickom kraji v roku 2009 (0,9 %).

Z desiatich pozorovaných rokov mal Žilinský kraj šesťkrát vyšší nárast mzdy ako celoslovenský priemer a štyrikrát nižší nárast mzdy. Najväčší pokles bol v roku 2003 a potom v roku 2009, kde to bolo spôsobené finančnou krízou a rast miezd dosiahol len minimálne hodnoty.

Krivky rastu miezd Žilinského kraja aj Slovenskej republiky sú vzájomne veľmi podobné. Vyznačujú sa spoločným rastom v rokoch 2000 – 2002. Potom prudkým poklesom v roku 2003. Ďalej nasleduje prudký nárast miezd v roku 2004. Po roku 2004 úroveň miezd mierne klesala a v roku 2008 zaznamenala dokonca mierny nárast. Rok 2009 je charakteristický veľkým prepadom rastu miezd, zapríčineným šíriacou sa finančnou krízou, ktorá začala pôsobiť koncom roka 2008, ale štatisticky sa naplno prejavila až počas roku 2009.

Vývoj priemernej mesačnej mzdy bol ovplyvnený viacerými faktormi. K poklesu rastu miezd došlo v roku 2003. K tomuto zhoršeniu ukazovateľov oproti predchádzajúcemu obdobiu prišlo z toho dôvodu, že miera inflácie za I. polrok 2003 sa zvýšila oproti I. polroku 2002 o 3,8 %. Nižší prírastok nominálnej mzdy a rýchlejší rast spotrebiteľských cien ovplyvnili vývoj reálnej mzdy, ktorá medziročne poklesla o 1,7 %. V ďalšom období pokračoval rast indexu rastu miezd na úrovni 7 % -11 %. Tento rast bol podporený prudkým rastom ekonomiky a zamestnanosti na Slovensku. V roku 2009 následkom finančnej krízy index rastu miezd poklesol o viac ako 5 % na úroveň 2 % až 3 %.

5.2 Vývoj zamestnanosti v Žilinskom kraji

Index rastu zamestnanosti znázorňuje medziročné zvyšovanie alebo znižovanie zamestnanosti. Prudký rast zamestnanosti je hybnou silou hospodárstva a pomáha zvyšovať životnú úroveň. Naopak pokles zamestnanosti vedie k viacerým problémom a spôsobuje rast nezamestnanosti v krajine.

Index rastu zamestnanosti mal v rokoch 2000 – 2008 mierne rastúcu tendenciu. V roku 2009 nastal prudký pokles, čo spôsobilo zníženie zamestnanosti v Slovenskej republike v dôsledku finančnej krízy.

Vo všetkých krajoch Slovenskej republiky okrem Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja bol v období rokov 2001 – 2008 mierny rast zamestnanosti v rozmedzí 0,1 % až 5,8 %. V roku 2009 nastal prudký pokles o 5 % až 10 %.

Žilinský kraj má priemerný rast zamestnanosti v porovnaní s ostatnými krajmi. Najväčší nárast zamestnanosti zaznamenal v roku 2008, keď mal najvyšší nárast zamestnanosti (5,8 %) spomedzi všetkých krajov. Naopak v rokoch 2000 a 2009 zaznamenal Žilinský kraj jeden z najväčších poklesov zamestnanosti spomedzi všetkých krajov.

Tabuľka č. 9: Vývoj indexu rastu zamestnanosti v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Najväčší medziročný nárast bol v roku 2008 v Žilinskom kraji (5,8 %) a v Nitrianskom kraji (5,7 %). Najväčší rast zamestnanosti si udržal Trnavský kraj kde v rokoch 2004 – 2008 rástol index zamestnanosti v rozmedzí od 2,5 % do 5,1 %. Taktiež vysoký rast indexu zamestnanosti zaznamenal Nitriansky kraj v rokoch 2004 – 2008 a to v rozmedzí od 1,9 % do 5,7 % a Žilinský kraj v rokoch 2005 – 2008 v rozmedzí od 2,2 % do 5,8 %.

Najväčší pokles zamestnanosti bol v roku 2009 v Nitrianskom kraji (-7,3 %) a Trenčianskom kraji (-6 %). Dlhodobo nízky index zamestnanosti si udržiaval Banskobystrický kraj v rokoch 2002 – 2006 a to na úrovni od -2,4 % do 0,2 % a Prešovský kraj v rokoch 2006 – 2009 a to na úrovni od -4,2 % do 1,8 %.

Obrázok č. 15: Index rastu zamestnanosti v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index zamestnanosti v Slovenskej republike aj v Žilinskom kraji rástol počas rokov 2000 – 2008. V roku 2009 zaznamenali prudký pokles, ktorý bol spôsobený zastavením rastu zamestnanosti a viedol k znížením zamestnanosti o 5 %. Najväčšie medziročné nárasty boli zaznamenané v roku 2008. V Žilinskom kraji predstavovali nárast o 5,8 % a celoslovenský nárast bol o 2,6 %. Najväčší pokles bol zaznamenaný v roku 2009 v Žilinskom kraji to bolo -5,7 % a celoslovenský priemer klesol o -4,5 %.

Z desiatich pozorovaných rokov mal Žilinský kraj štyrikrát vyšší rast zamestnanosti, štyrikrát nižší rast zamestnanosti a dvakrát rovnaký rast zamestnanosti ako celoslovenský priemer.

Krivky indexu rastu zamestnanosti Žilinského kraja a Slovenskej republiky majú podobný priebeh. V rokoch 2000 a 2001 bol rast zamestnanosti v Žilinskom kraji pomalší ako celoslovenský priemer. V rokoch 2002 až 2007 bol priebeh takmer totožný a index zamestnanosti pozvoľne narastal. V roku 2008 zaznamenal v Žilinskom kraji prudký nárast, zatiaľ čo celoslovenský priemer sa výraznejšie nemenil. V roku 2009 nastal prudký pokles indexu zamestnanosti, ktorý bol výraznejší v Žilinskom kraji, kde klesol o 11,5 %, to znamená, že oproti roku 2008 klesla zamestnanosť o 5,7 %.

Index rastu zamestnanosti začal výraznejšie rásť od roku 2004. Tento rast spôsobilo viacero faktorov. Najdôležitejšími faktormi boli vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a otvorenie Európskeho trhu a rast ekonomiky v Slovenskej republike. Tieto dva faktory boli hybnými silami, ktoré si žiadali stále nové a nové pracovné miesta, a preto stúpal aj index zamestnanosti. V Žilinskom kraji rástla zamestnanosť ešte rýchlejšie od roku 2007, keď bola spustená do prevádzky automobilka KIA a spolu s ňou viacero subdodávateľských firiem. Tento rast zastavila finančná kríza v roku 2009, čo sa prejavilo na poklese indexu zamestnanosti, ktorý prvýkrát od roku 2000 klesol pod úroveň 98 % na úroveň 95 %.

Obrázok č. 16: Index rastu zamestnanosti v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

5.3 Porovnanie vývoja miezd a zamestnanosti

Táto analýza nadväzuje na analýzu vývoja priemernej mesačnej mzdy a na analýzu vývoja zamestnanosti. Slúži na zistenie, vzťahov a vývoja zamestnanosti a produktivity v danom regióne. Poskytuje podrobnejší pohľad na riešenú problematiku.

Index rastu miezd bol v období rokov 2000 – 2009 väčší ako index rastu zamestnanosti. Index rastu zamestnanosti sa do roku 2008 neustále zvyšoval a v roku 2008 dosiahol v Žilinskom kraji až 5,8 % nárast a v Slovenskej republike 2,6 % nárast. Oproti tomu index rastu miezd mal v rokoch 2001 – 2004 premenlivý charakter. Po roku 2004 rast miezd neustále rástol, ale miernejším tempom. V roku 2009 nastal prudký pokles indexu zamestnanosti v Žilinskom kraji o 5,7 % a v Slovenskej republike o 4,5 %. Taktiež sa znížil index rastu miezd, kde z 10 % nárastu v roku 2008 klesol nárast na 1,7 % v Žilinskom kraji a z 8 % nárastu klesol na 3 % v Slovenskej republike.

V období rokov 2000 – 2009 sa rozdiel medzi rastom indexu miezd a indexu zamestnanosti mierne znížil. V roku 2001 bol index rastu miezd oproti indexu rastu zamestnanosti v Slovenskej republike o 6,7 % väčší. V Žilinskom kraji bol index rastu miezd oproti indexu rastu zamestnanosti väčší o 6,3 %. V roku 2008 bol tento rozdiel v Slovenskej republike už iba 5,5 % a v Žilinskom kraji len 3,9 %.

Rast miezd je v Slovenskej republike aj v Žilinskom kraji neustále vyšší ako rast zamestnanosti. V období medzi rokmi 2000 – 2009 sa tento rozdiel mierne znížil. Avšak aj napriek negatívnemu pôsobeniu krízy mzdy mierne vzrástli, avšak zamestnanosť prudko klesla. Aj tento fakt napomohol k opätovnému zvýšeniu rozdielu medzi rastom miezd a rastom zamestnanosti.

 

Obrázok č. 17: Porovnanie indexu rastu miezd a indexu rastu zamestnanosti v SR a v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Analýza ukázala, že rast miezd bol podstatne väčší ako rast zamestnanosti aj v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike v posledných desiatich rokoch. Vyšší rast miezd, ako rast zamestnanosti môže byť negatívny a v ekonomike Slovenskej republiky aj v ekonomike Žilinského kraja to mohlo viesť k zvyšovaniu miery inflácie. Na druhej strane to mohlo znamenať, že podnikom a firmám sa v Žilinskom kraji aj na Slovensku darilo natoľko, že mohli zvyšovať mzdu vo vyššej miere ako by sa očakávalo. V roku 2009 pôsobením finančnej krízy klesol rast miezd a výrazne sa znížil počet zamestnaných v Žilinskom kraji.

5.4 Vývoj nezamestnanosti v Žilinskom kraji

Na určenie vývoja nezamestnanosti bol použitý index rastu nezamestnanosti. Rast tohto indexu vedie k rastu nezamestnanosti a naopak pokles indexu vedie k zníženiu nezamestnanosti. Takto sa dá presnejšie zistiť ako sa medziročne vyvíjala nezamestnanosť.

Nezamestnanosť (podľa VZPS) v Slovenskej republike v období rokov 2000 – 2008 klesala. Bolo to spôsobené rozvojom ekonomiky, otváraním nových závodov, príchodom nových investorov na Slovensko a podobne. Tento rast zamestnanosti, respektíve pokles nezamestnanosti sa v roku 2009 zastavil a nabral rastúcu tendenciu. Miera nezamestnanosti v roku 2009 výrazne stúpla oproti predchádzajúcemu roku.

Žilinský kraj patrí medzi kraje s priemerným poklesom indexu rastu nezamestnanosti. V roku 2008 mal Žilinský kraj dokonca najväčší pokles nezamestnanosti a to až o 23,8 %.

Tabuľka č. 10: Index rastu nezamestnanosti v ŽK v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu nezamestnanosti mal v období medzi rokmi 2000 – 2008 klesajúci charakter, sprevádzaný viacerými výkyvmi. Najvýznamnejší nárast indexu rastu nezamestnanosti bol v Bratislavskom kraji v roku 2004 (18,8 %) a v roku 2001 (15,3 %). Najväčší pokles indexu rastu nezamestnanosti bol v Bratislavskom kraji v roku 2005 (36,6 %) a v Trnavskom kraji v roku 2007 (26,1 %).

Obrázok č. 18: Index rastu nezamestnanosti podľa VZPS v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2008 klesal. Výnimkou sú len malé nárasty v rokoch 2001 a 2004. Najväčší medziročný pokles bol v Žilinskom kraji v roku 2006 až o 23,8 % a v Slovenskej republike v roku 2006 až o 17,9 %.

Z deviatich pozorovaných rokov až sedemkrát mal Žilinský kraj väčší pokles miery nezamestnanosti ako celoslovenský priemer a len dvakrát mal vyšší nárast.

Krivky indexu rastu nezamestnanosti Žilinského kraja aj Slovenskej republiky mali v rokoch 2000 – 2003 premenlivý charakter. V roku 2004 dosiahol index rastu nezamestnanosti značný nárast. Od roku 2004 zaznamenal index rastu nezamestnanosti prudký pokles. V roku 2008 sa na celoslovenskej úrovni prejavil už začínajúci vplyv finančnej krízy a tak index rastu nezamestnanosti pre Slovenskú republiku mierne vzrástol, v Žilinskom kraji index rastu nezamestnanosti poklesol.

Obrázok č. 19: Index rastu nezamestnanosti podľa VZPS v ŽK a SR v rokoch 2000 – 2008.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu nezamestnanosti začal prudko klesať po roku 2004 podobne ako miera nezamestnanosti. Obidva tieto ukazovatele dokazujú, že nezamestnanosť po roku 2004 výrazne klesla. Ako bolo spomenuté v kapitole 3.1.4, nezamestnanosť klesla z dôvodov vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, prílevu investícií zo zahraničia a stavbe automobilky KIA a vzniku viacerých subdodávateľských podnikov v Žilinskom kraji. V súčasnosti nezamestnanosť vzrástla, pretože viaceré podniky skrachovali, alebo boli nútené prepúšťať zamestnancov v dôsledku finančnej krízy.

5.5 Porovnanie vývoja miezd a nezamestnanosti

Analýza nadväzuje na predchádzajúcu analýzu vývoja priemernej mesačnej mzdy a na analýzu vývoja nezamestnanosti. Podáva presnejší pohľad na vývoj situácie v Žilinskom kraji. Priaznivé pre vývoj ekonomiky je, keď rastú mzdy a klesá nezamestnanosť.

Index rastu miezd si počas celého obdobia rokov 2000 – 2009 držal vyšší rast ako index rastu nezamestnanosti. To bolo spôsobené aj neustálym poklesom nezamestnanosti v Slovenskej republike, v Žilinskom kraji aj v ostatných krajoch v posledných deviatich rokoch. V roku 2009, aj keď nie sú k dispozícií presné údaje, sa miera nezamestnanosti prudko zvýšila.

Od roku 2000 do roku 2008 sa zvýšil rozdiel medzi indexom rastu miezd a indexom rastu nezamestnanosti. V roku 2000 bol rozdiel v Slovenskej republike 4,5 % a v Žilinskom kraji 8,3 %. V roku 2008 bol rozdiel v Slovenskej republike už 20,8 % a v Žilinskom kraji až 33,5 %. V roku 2009 sa tento rozdiel podstatne znížil, pretože došlo k poklesu rastu miezd a nastal prudký nárast miery nezamestnanosti.

Zväčšujúci sa rozdiel medzi indexom rastu miezd a indexom rastu nezamestnanosti bol spôsobený v rokoch 2004 – 2008 (keď bol rozdiel najpodstatnejší) prudkým rastom ekonomiky. V roku 2009 sa tento rast spomalil pôsobením svetovej finančnej krízy, ktorá vo výraznej miere zasiahla aj Slovenskú republiku. Rovnako sa spomalil rast ekonomiky vo všetkých krajoch Slovenskej republiky vrátane Žilinského kraja.

Obrázok č. 20: Porovnanie indexu rastu miezd a indexu rastu nezamestnanosti v SR a v ŽK v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Z analýzy vyplýva, že index rastu miezd bol počas celého sledovaného obdobia vyšší ako index rastu nezamestnanosti. To bolo spôsobené rastom výkonnosti ekonomiky Slovenskej republiky. Od roku 2004, keď došlo k viacerým pozitívnym faktorom (vstup do EÚ, zahraničné investície, výstavba automobilky KIA v Žilinskom kraji a iné), ktoré ovplyvnili nezamestnanosť v Slovenskej republike, došlo k zvýšeniu rozdielu medzi týmito indexmi. Rast miezd a klesajúca nezamestnanosť boli pozitívnymi ukazovateľmi vývoja hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2008. V roku 2009 Slovenskú republiku zasiahla finančná kríza, ktorá podstatne ovplyvnila v negatívnom smere tieto indexy.

5.6 Porovnanie vývoja miezd a produktivity práce v jednotlivých odvetviach v Žilinskom kraji

Na presnejšie posúdenie vývoja v Žilinskom kraji slúžia nasledujúce analýzy, ktoré nadväzujú na analýzy 3.3.1 a 3.1.2. Porovnanie indexu rastu tržieb a indexu rastu miezd v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike v rokoch 2000 – 2009 je uvedené pre odvetvia: poľnohospodárstvo, priemyselná výroba a stavebníctvo.

5.6.1 Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo je v Žilinskom kraji poznačené úbytkom poľnohospodárskej pôdy a prírastkom trvalých trávnatých porastov a lesných pozemkov. Pôdy sú stredne, až nízko produkčné. Štruktúra pestovania plodín zodpovedá pôdno-klimatickým podmienkam územia. Tržby za predaj vlastných výrobkov vzrástli oproti roku 2005 o 2,8 %.

V Žilinskom kraji sa index rastu tržieb v poľnohospodárstve pohyboval v rokoch 2000 – 2008 v rozmedzí od -4,2 % (v roku 2005) do 18,6 % (v roku 2001). V roku 2008 vzrástol index rastu tržieb v poľnohospodárstve v Žilinskom kraji o 4,4 %.

Index rastu tržieb v poľnohospodárstve v Slovenskej republike sa pohyboval v rozmedzí od -6,8 % (v roku 2005) do 24,4 % (v roku 2001). Rast indexu tržieb v roku 2008 narástol o 12,4 %.

Produktivitu práce reprezentuje index rastu tržieb v poľnohospodárstve. Vývoj indexu rastu tržieb v poľnohospodárstve v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike bol podobný. V roku 2001 zaznamenali tržby až 20 % nárast. Potom nasledoval pokles až do roku 2004, kedy tržby mierne vzrástli. V roku 2005 však zaznamenali tržby rapídny pokles. Medziročne tržby poklesli až o 15 %. Od roku 2005 začal ďalší rast tržieb, ktorý v roku 2008 mierne poklesol.

Najvyšší index rastu tržieb bol zaznamenaný v roku 2001, naopak najmenší index rastu tržieb bol zaznamenaný v roku 2005, kedy došlo k značnému poklesu tržieb, ktoré boli spôsobené vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a tak došlo k zvýšeniu konkurencie v poľnohospodárskej produkcií.

Index rastu tržieb v poľnohospodárstve sa vyvíjal dosť odlišne. Zatiaľ čo sa úroveň rastu miezd držala na relatívne stálej úrovni (až na rok 2009 kedy index rastu miezd výrazne poklesol) a rástla približne o 10 % za rok, tak úroveň indexu rastu tržieb v poľnohospodárstve mala oveľa premenlivejší charakter. V rokoch 2001 a 2007 zaznamenal index tržieb rapídny nárast oproti stabilnej úrovni indexu miezd. A v roku 2005 zasa index tržieb rapídne poklesol, zatiaľ čo index miezd poklesol len mierne. Rast tržieb v roku 2007 bol spôsobený dotáciami štátu do poľnohospodárskej produkcie.

Index rastu tržieb v poľnohospodárstve bol vyšší v rokoch 2001 a 2007, v ostatných rokoch bol na rovnakej alebo nižšej úrovni ako index rastu miezd. V roku 2005 bol index rastu tržieb až o 15 % nižší ako index rastu miezd.

Tieto údaje naznačujú negatívny vývoj. Aj keď rast tržieb bol v rokoch 2001 a 2007 podstatne výraznejší ako rast miezd, celkovo nevzrástol za posledných desať rokov o toľko ako narástol index miezd. Z tohto sa dá usúdiť, že mzdy rástli v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike rýchlejšie ako rástli tržby (produktivita práce) v poľnohospodárstve, čo viedlo k vzniku inflácie.

Obrázok č. 21: Porovnanie indexu rastu tržieb v poľnohospodárstve a indexu rastu miezd v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Prudký pokles tržieb v poľnohospodárstve v roku 2005 bol spôsobený vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a zvýšením konkurencie. Od roku 2006 začal štát prispievať slovenským poľnohospodárom, čím produktivita práce v poľnohospodárstve stúpla. V roku 2009 postihla aj poľnohospodárstvo svetová finančná kríza.

5.6.2 Priemyselná výroba

Priemysel s jednotlivými svojimi odvetviami výrazne ovplyvňuje hospodárske postavenie regiónu a takmer kopíruje odvetvové zastúpenie v kraji. Celoslovenský význam má najmä automobilový priemysel, výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera, výroba elektrických, optických zariadení a taktiež i palivo-energetický priemysel. Významné postavenie má i výroba potravín. Z hľadiska koncentrácie priemyslu môžeme región začleniť v rámci krajov za oblasť s vysokou koncentráciou priemyslu hlavne v okrese Žilina.

Produktivitu práce reprezentuje index rastu tržieb v priemysle. Index rastu tržieb v priemysle bol v Žilinskom kraji v každom roku na nižšej úrovni ako celoslovenský priemer. Výnimkou sú roky od roku 2007, kedy tržby v priemyselnej produkcií v Žilinskom kraji rapídne stúpli.

V Žilinskom kraji sa index rastu tržieb v priemysle pohyboval v rokoch 2002 – 2008 v rozmedzí od 3,8 % (v roku 2006) do 37,4 % (v roku 2007). Najväčší medziročný nárast bol v rokoch 2006 – 2007 kedy stúpli tržby až o viac ako 35 %. V roku 2008 bol rast indexu tržieb na úrovni 17 %.

Index rastu tržieb v priemysle v Slovenskej republike sa pohyboval v rozmedzí od 2,2 % (v roku 2008) do 15,7 % (v roku 2003). Rast tržieb bol v Slovenskej republike až do roku 2007 vyšší, potom nastal prudký nárast tržieb v Žilinskom kraji.

Vývoj tržieb v Žilinskom kraji bol mierne nižší ako celoslovenský priemer až do roku 2007, kedy tržby prudko vzrástli a odvtedy si držia vyššiu úroveň ako celoslovenský priemer. Tento prudký nárast bol spôsobený spustením prevádzky v podniku KIA Motors Slovakia s.r.o. so sídlom v Tepličke nad Váhom a vo viacerých pridružených prevádzkach a logistických centrách.

Obrázok č. 22: Porovnanie indexu rastu tržieb v priemysle a indexu rastu miezd v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Index rastu tržieb v rokoch 2002 – 2006 bol podobný ako index rastu miezd. V roku 2007 došlo k prudkému nárastu tržieb v priemysle, ktoré podstatne predbehli nárast miezd. Aj keď sa rast tržieb znižuje, stále nadobúda vyššie hodnoty ako rast miezd. Z týchto údajov teda vyplýva, že produktivita práce (rast tržieb) v priemysle sa zvyšuje rýchlejšie ako rastú mzdy. Tento faktor je pozitívny pre vývoj ekonomiky, aj keď v súčasnosti už neplatí, keďže veľké množstvo podnikov skrachovalo, obmedzilo výrobu alebo prepustilo veľkú časť zamestnancov z dôvodu pôsobenia svetovej finančnej krízy.

Postupná reštrukturalizácia priemyslu sa prejavuje aj v raste produktivity práce. Významne vzrástla predovšetkým vo výrobe motorových vozidiel, vo výrobe a rozvode elektriny, plynu, pary, vo výrobe odevov a kovov. Najviac klesla v ťažbe ostatných nerastov a vo výrobe výrobkov z gumy a plastov.

Zvyšovanie produktivity a rast konkurencieschopnosti ekonomiky vytvára predpoklady pre vznik pracovných príležitostí, a tým aj pre rast zamestnanosti za predpokladu, že finančné zdroje získané týmto rastom sa použijú na investovanie do rozvoja pracovných miest.

Priemysel v Žilinskom kraji bol v roku 2009 jedným z odvetví, ktoré boli najviac ovplyvnené finančnou krízou. Došlo k skrachovaniu viacerých podnikov a k obmedzeniu produkcie vo všetkých významných priemyselných závodoch na území Žilinského kraja.

5.6.3 Stavebníctvo

Stavebníctvo je jedným z hnacích motorov Žilinského kraja. Medzi najväčšie stavebné podniky regiónu patrí: Váhostav-SK, Doprastav a.s. závod Žilina, REaMos spol s r.o. KNM, ADOTEL-HEX s.r.o. KNM, Stavomontáže Žilina a.s., BCI a.s. Žilina, SkyBau s.r.o. Žilina, Slovpanel a.s. Žilina, Cestné stavby Žilina. V roku 2009 však stavebníctvo v Žilinskom kraji stagnovalo v dôsledku finančnej krízy.

Obrázok č. 23: Porovnanie indexu rastu tržieb v stavebníctve a indexu rastu miezd v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Produktivitu práce reprezentuje index rastu tržieb v stavebníctve. Tržby v stavebníctve v Žilinskom kraji rástli v rokoch 2003 – 2004 a v rokoch 2007 – 2008 pomalšie ako celoslovenský priemer. Naopak v rokoch 2004 – 2007 rástli tržby v stavebníctve v Žilinskom kraji podstatne rýchlejšie ako celoslovenský priemer.

Index rastu tržieb v stavebníctve sa v Žilinskom kraji pohyboval v rokoch 2003 – 2008 v rozpätí od -0,2 % (v roku 2003) do 28,2 % (v roku 2005). Najväčší medziročný nárast bol v rokoch 2004 – 2005 kedy tržby medziročne vzrástli o viac ako 20 %. V roku 2008 bol index rastu tržieb v Žilinskom kraji 4 %.

V Slovenskej republike sa index rastu tržieb pohyboval v rozmedzí od 5,6 % (v roku 2007) do 19,1 % (v roku 2005). V roku 2008 bol index rastu 14,3 %.

Prudký nárast tržieb v stavebníctve v rokoch 2004 – 2007 bol spôsobený prudkým rozvojom ekonomiky Slovenskej republiky. V Žilinskom kraji sa v tomto období postavilo viacero obchodných centier, podnikových závodov a logistických centier.

Produktivita práce (tržby v stavebníctve) bola do roku 2004 nižšia ako index rastu miezd, podobný vývoj môžeme sledovať aj po roku 2007. Tržby v stavebníctve narastali rýchlejšie len v rokoch 2004 – 2007. Z toho vyplýva, že index rastu tržieb v stavebníctve (produktivita práce) rástli pomalšie ako bol index rastu miezd. V súčasnosti sa v dôsledku krízy zastavila výstavba viacerých projektov a ich dokončenie bolo odložené na neskorší dátum. Tento faktor negatívne pôsobí na vývoj ekonomiky a spôsobuje znižovanie pracovných miest v stavebníctve.

Stavebníctvo je odvetvím, ktoré za posledné roky zaznamenáva značný vzostup a je jedným z hnacích motorov ekonomického rozvoja v regióne. Asi najviac zo všetkých odvetví sa pri ňom uplatňuje tzv. multiplikačný efekt. V rokoch 2000 až 2002 v dôsledku transformačného procesu došlo k útlmu stavebnej výroby, ktorého dôsledkom bol rozpad veľkých firiem a vznik firiem menších. Po roku 2004 nastal stavebný boom v Žilinskom kraji, ktoré bolo spôsobené zahraničnými investíciami a začala sa výstavba automobilky KIA a ďalších subdodávateľských podnikov. V roku 2007 sa stavebné podniky so sídlom v Žilinskom kraji podieľali na tržbách 15,5 %, čo predstavuje tretí najvyšší podiel za Bratislavským a Košickým krajom. Stavebníctvo bolo jedno z odvetví, ktoré utrpelo vplyvom finančnej krízy najviac. Od roku 2008 došlo k pozastaveniu viacerých stavebných projektov a k odloženiu ich dátumu dokončenia.

5.7 Porovnanie vývoja zamestnanosti a produktivity kapitálu v Žilinskom kraji

Analýza sa opiera o predchádzajúce analýzy v kapitolách 3.3.2 a 3.2.3. Podáva podrobnejší pohľad na vývoj zamestnanosti a produktivity kapitálu v Žilinskom kraji a v Slovenskej republike.

Vývoj indexu rastu produktivity kapitálu bol výrazne premenlivejší ako vývoj indexu rastu zamestnanosti. V Žilinskom kraji sa pohyboval v rozmedzí od 84,52 (v roku 2001) do 117,74 (v roku 2002) a v Slovenskej republike v rozmedzí od 90,4 (v roku 2005) do 110,59 (v roku 2003). Zatiaľ čo index rastu zamestnanosti sa v Žilinskom kraji pohyboval v rozmedzí od 94,3 (v roku 2009) do 105,8 (v roku 2008) a v Slovenskej republike v rozmedzí od 95,5 (v roku 2009) do 102,6 (v roku 2008).

V rokoch 2002 až 2004 bol index rastu kapitálu vyšší ako index rastu zamestnanosti, v ostatnom období prevládal opačný trend. Celkovo sa dá odvodiť, že produktivita kapitálu rástla pomalšie ako rástla zamestnanosť. To znamená, že podniky uprednostňovali prijímanie nových zamestnancov pred školením a vzdelávaním súčasných zamestnancov a neinvestovali dostatok finančných prostriedkov do nových zariadení a technológií.

Obrázok č. 24: Index rastu zamestnanosti a index rastu produktivity kapitálu v ŽK a v SR v rokoch 2000 – 2009.

(Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie)

Na nízky rast produktivity kapitálu pôsobilo viacero faktorov. Na jednej strane Žilinský kraj zaznamenal viacero zahraničných investícií, ktoré prišli na Slovensko aj s novými technológiami a zariadeniami. Na druhej strane zamestnanci, ktorí pracovali s týmito zariadeniami, neboli dostatočne školení na ich používanie. Nízku produktivitu kapitálu mohlo spôsobiť aj časté striedanie pracovníkov pri jednotlivých zariadeniach, čo znemožňovalo dokonalé oboznámenie sa so zariadením. Ďalším faktorom, ktorý mohol ovplyvniť úroveň produktivity kapitálu, bol počet zmien, ktoré sa denne na zariadení vykonávali. Zahraniční investori sa nižšiu produktivitu kapitálu na Slovensku rozhodli riešiť rastom počtu zamestnancov. To od roku 2004 spôsobilo rast zamestnanosti. V roku 2005 to viedlo k zníženiu produktivity kapitálu, pretože pracovníci potrebovali istý čas na oboznámenie sa so zariadením. Produktivita kapitálu potom v roku 2006 opätovne vzrástla. Finančná kríza v roku 2009 mala negatívny vplyv na vývoj obidvoch indexov.

5.8 Záver analýzy vzťahu medzi zamestnanosťou a produktivitou v Žilinskom kraji

V Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2008 bol rast miezd jedným z najvyšších. V roku 2000 bol rast miezd dokonca najrýchlejší spomedzi všetkých krajov. Rast miezd bol vo väčšine rokov mierne nad celoslovenským priemerom, čo dokazuje, že mzdy v Žilinskom kraji rástli rýchlejšie ako v iných krajoch (okrem Bratislavského kraja, kde bol rast ešte rýchlejší). Aj napriek tomuto rastu je priemerná úroveň miezd v Žilinskom kraji o približne 90 € nižšia ako celoslovenský priemer. Spomedzi krajov zaujíma Žilinský kraj štvrtú priečku v priemernej mesačnej mzde. V roku 2009 sa rast miezd prudko spomalil čo bolo spôsobené finančnou krízou.

Zamestnanosť v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2008 rástla najskôr pomalšie ako celoslovenský priemer, ale od roku 2004 začala rásť podstatne rýchlejšie. Tento nárast spôsobilo otvorenie viacerých obchodných centier, priemyselných závodov a logistických centier v Žilinskom kraji. V roku 2008 zaznamenal Žilinský kraj najvyšší rast miery zamestnanosti a to až 5,8 %. V porovnaní s rastom miezd rástla miera zamestnanosti pomalšie. To viedlo k zvyšovaniu inflácie v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike.

Miera nezamestnanosti v rokoch 2000 – 2008 klesala. V Žilinskom kraji klesala prudším tempom ako v ostatných krajoch. V porovnaní s vývojom priemernej mesačnej mzdy bol vývoj miery nezamestnanosti nižší. To znamená, že sa úroveň miezd zvyšovala a miera nezamestnanosti prudko klesala. Tieto dva efekty viedli k rozvoju ekonomiky v Žilinskom kraji aj v celej Slovenskej republike. V roku 2009 však došlo k prudkému nárastu miery nezamestnanosti v Žilinskom kraji aj v celej Slovenskej republike a spomalil sa aj rast miezd na Slovensku. Tieto zmeny vo vývoji nezamestnanosti a miezd viedli k stagnácií ekonomiky a zhoršeniu hospodárskej situácie v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike.

Produktivita práce (index rastu tržieb) v poľnohospodárstve v Žilinskom kraji rástla pomalšie ako index rastu miezd. Aj keď v rokoch 2001 a 2007 zaznamenali tržby veľký nárast, tieto medziročné nárasty nestačili dobehnúť rast miezd. Tie rástli rýchlejšie ako produktivita práce, čo viedlo k vzniku inflácie a negatívnemu vývoju v ekonomike Žilinského kraja aj v ekonomike Slovenskej republiky. Ani vládne dotácie do poľnohospodárstva nezabránili nižšiemu rastu tržieb ako bol rast miezd.

Index rastu miezd a index rastu tržieb (produktivita práce) v priemysle v Žilinskom kraji rástli do roku 2006 približne rovnako. Od roku 2007 nastal prudký rast tržieb v priemysle. Tento trend v súčasnosti už neplatí, pretože veľké množstvo podnikov v Žilinskom kraji zasiahla finančná kríza, a tak museli obmedziť svoju produkciu. Celkovo sa však dá povedať, že produktivita práce v priemysle v Žilinskom kraji rástla rýchlejšie ako rástli mzdy. Tento vývoj je veľmi pozitívny pre vývoj ekonomiky Žilinského kraja aj celého Slovenska.

Produktivita práce v stavebníctve v Žilinskom kraji bola do roku 2004 a je od roku 2007 nižšia ako rast miezd v Žilinskom kraji. V roku 2009 zasiahla stavebníctvo ako aj ostatné odvetvia finančná kríza. Tá spôsobila zastavenie viacerých stavieb a odloženie termínov ich dokončenia na neskoršie dátumy. Tento vývoj bol v rokoch 2004 – 2007 prerušený veľkým nárastom tržieb v stavebníctve, ktoré spôsobili stavebný boom v týchto rokoch. Došlo k výstavbe viacerých priemyselných parkov, obchodných centier a logistických centier. Aj napriek tomuto rastu sa dá poznamenať, že index rastu tržieb (produktivita práce) v stavebníctve v Žilinskom kraji rástol pomalšie ako index rastu miezd. To negatívne pôsobilo na ekonomiku a viedlo k rastu inflácie v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike.

Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji mierne poklesla v období rokov 2000 – 2007. V Slovenskej republike si udržala stabilnú úroveň. Oproti tomu zamestnanosť v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike v tomto období rástla. Mierny pokles produktivity kapitálu v Žilinskom kraji bol nahradený rastom zamestnanosti. Podobne bola rastúca produkcia Slovenskej republiky uspokojená rastom zamestnanosti, keďže sa produktivita kapitálu výraznejšie nezvýšila. V súčasnosti sa zamestnanosť v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike výrazne znížila, čo bolo spôsobené svetovou finančnou krízou. Dá sa predpokladať, že pokles zamestnanosti spôsobí rast produktivity kapitálu, aby sa naplnila produkcia Žilinského kraja aj Slovenskej republiky.

6 Zhodnotenie výsledkov analýz

Analýzy pomohli ozrejmiť vývoj Žilinského kraja v posledných desiatich rokoch. Boli zamerané na zisťovanie zamestnanosti, nezamestnanosti, produktivity práce, produktivity kapitálu a vzťahov medzi zamestnanosťou a produktivitou. Analýzy podávajú celkový pohľad na vývoj ekonomiky Žilinského kraja. Na porovnanie vývoja boli použité ostatné kraje Slovenskej republiky a priemer za celú Slovenskú republiku.

Prvou z analýz bola analýza celkovej zamestnanosti v Žilinskom kraji. Zamestnanosť v Žilinskom kraji v posledných rokoch rástla spolu s rastom ekonomiky. Od roku 2004 bol rast zamestnanosti jeden z najvyšších v Slovenskej republike. Rast zamestnanosti podporil vstup Slovenskej republiky do EÚ, príchod automobilky KIA a viacerých subdodávateľských podnikov, podpora štátu a nastal prudký rozmach stavebníctva a služieb. V roku 2009 prišiel prudký pokles zapríčinený finančnou krízou. Zamestnanosť v tomto roku poklesla o 16 000 pracovných miest a celkový počet zamestnancov tak predstavoval hodnotu necelých 264 000.

Vývoj zamestnanosti v jednotlivých odvetviach v Žilinskom kraji bol rôznorodý. Najvýznamnejší nárast zamestnanosti v posledných rokoch vo veľkoobchode a maloobchode (nárast o 54,4 %), v stavebníctve (nárast o 34,1 %) a vo finančnom sprostredkovaní (nárast o 11,4 %). Tento nárast spôsobil rozvoj hospodárstva a rast ekonomiky Žilinského kraja po roku 2004. Naopak pokles zamestnanosti zaznamenalo poľnohospodárstvo, kde za posledných osem rokov klesol počet zamestnancov o 38,8 %. Tento pokles bol spôsobený modernizáciou poľnohospodárskej výroby, a taktiež znížením produkcie poľnohospodárstva v Žilinskom kraji v poslednom období. Svetová finančná kríza v roku 2009 spôsobila pokles zamestnanosti v Žilinskom kraji, ktorý sa týkal všetkých odvetví a najviac postihol priemysel a stavebníctvo, ktoré prepustili najväčší počet zamestnancov.

Miera zamestnanosti udáva percento populácie v produktívnom veku, ktorá je zamestnaná. Jej vývoj v Žilinskom kraji takmer kopíroval vývoj miery zamestnanosti v Slovenskej republike. V roku 2008 bola miera zamestnanosti v Žilinskom kraji 62,4 %, čo je len o 0,1 % viac ako celoslovenský priemer. Miera zamestnanosti prudko rástla hlavne v období rokov 2004 – 2008, keď v Žilinskom kraji stúpla o takmer 6 % a v Slovenskej republike o 5,5 %. Tento nárast spôsobilo viacero faktorov, ako vstup do EÚ, príchod automobilky KIA a iné. V roku 2009 sa miera zamestnanosti v Žilinskom kraji znížila, čo bolo spôsobené krachom viacerých podnikov, obmedzením výroby a prepúšťaním veľkého počtu zamestnancov.

Vývoj miery nezamestnanosti mal v rokoch 2000 – 2008 klesajúci charakter. V Žilinskom kraji sa za toto obdobie znížila z 18,5 % (v roku 2000) na 7,7 % (v roku 2008). Žilinský kraj patril v roku 2008 ku krajom s najväčším poklesom miery nezamestnanosti a ku krajom s najnižšou úrovňou miery nezamestnanosti za posledné obdobie. Tento pokles nezamestnanosti spôsobil rozvoj regiónu a to hlavne rozvoj v oblasti priemyslu a stavebníctva, ktoré boli hybnými silami ekonomiky kraja. Finančná kríza v roku 2009 spôsobila rast miery nezamestnanosti v Žilinskom kraji aj v ostatných krajoch Slovenskej republiky, vo veľkej miere to postihlo hlavne priemysel a stavebníctvo.

Vývoj počtu podnikateľov je ďalšou z analýz zamestnanosti, ktorá podáva obraz vývoja podnikateľskej činnosti v regióne. Žilinský kraj má najväčší počet podnikateľov spomedzi všetkých krajov Slovenskej republiky. V súčasnosti je v Žilinskom kraji 16,33 % podnikateľov Slovenskej republiky. Ich počet vzrástol z 22 283 (v roku 2000) na 59 213 (v roku 2009). Počet podnikateľov sa prudko zvyšoval v rokoch 2006 – 2008, kedy dosiahol aj maximum a to 59 830 podnikateľov. Tento rast bol spôsobený priaznivými podmienkami, ktoré vytvorila vláda, napomohol mu aj vstup Slovenskej republiky do EÚ. V roku 2009 došlo k menšiemu poklesu v počte podnikateľov v Žilinskom kraji.

Prehľad najväčších zamestnávateľov ukazuje, v ktorých oblastiach a odvetviach sú najviac sústredení. Najväčšími zamestnávateľmi v Žilinskom kraji sú INA Kysuce, a.s. so sídlom v Kysuckom Novom Meste a Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik so sídlom v Žiline. Okrem týchto podnikov sa v Žilinskom kraji nachádza ďalších 12 podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 1000 zamestnancov. Väčšina týchto podnikov sídli v krajskom meste Žilina. Ďalšie sú umiestnené v okresoch Ružomberok, Martin, Kysucké Nové Mesto, Bytča a Tvrdošín. Presné informácie o počte zamestnancov v jednotlivých podnikoch neboli k dispozícií pre verejnosť.

Počet voľných pracovných miest je jedným z ukazovateľov vývoja zamestnanosti. V Žilinskom kraji sa za posledných päť rokov ich počet neustále znižoval. Bolo to spôsobené nasýtením trhu práce. Počet voľných pracovných miest v Žilinskom kraji v roku 2009 predstavoval počet 838 miest, čo predstavuje necelých 6 % z počtu voľných pracovných miest v Slovenskej republike. V Slovenskej republike počet voľných pracovných miest rástol až do roku 2008, potom prudko klesol o viac ako 40 % na 14 100 miest. Tento pokles spôsobila finančná kríza, ktorá zasiahla viaceré odvetvia.

Produktivita výrobných vstupov je veľmi úzko previazaná so zamestnanosťou. Preto boli spracované viaceré analýzy vývoja produktivity v Žilinskom kraji. Produktivita práce sa v posledných rokoch zvyšovala. Významne sa zvýšila úroveň HDP na obyvateľa (nárast o  202 %) aj HDP na zamestnanca (nárast o 181 %) od roku 2000 do roku 2007. Oproti celoslovenského priemeru vzrástol HDP na obyvateľa o 4 % rýchlejšie a HDP na zamestnanca o 5 % rýchlejšie. Tento rast zaradil Žilinský kraj v roku 2007 na štvrté miesto v HDP na obyvateľa a na piate miesto v HDP na zamestnanca spomedzi krajov na Slovenskej republiky. Pozitívny vplyv na rast produktivity práce na obyvateľa malo posunutie veku odchodu do dôchodku. To však prispelo aj k negatívnej stránke veci, pričom sa pracovné pozície začali uvoľňovať po dlhšej perióde, čo malo za následok rast nezamestnanosti. Rastúca produktivita práce je pozitívnym signálom pre rast ekonomiky v Žilinskom kraji aj na celom Slovensku. Jej rast bol však pôsobením finančnej krízy spomalený.

Produktivita kapitálu taktiež znázorňuje ako sa vyvíjala ekonomika v regióne. Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji v rokoch 2000 – 2007 mierne poklesla o 7,25 %. V roku 2007 bola produktivita kapitálu v Žilinskom kraji najnižšia spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Nízka produktivita kapitálu, ktorá je v Žilinskom kraji svedčí o tom, že zamestnanci pracujú so zastaranými zariadeniami alebo majú málo času na oboznámenie sa so zariadením, a preto ho nevedia správne používať.

Analýza vývoja priemernej mesačnej mzdy udáva index rastu miezd v Žilinskom kraji. Mzdy v Žilinskom kraji rástli v posledných rokoch dosť prudko. V roku 2000 bol rast miezd dokonca najrýchlejší spomedzi všetkých krajov. Rast miezd bol vo väčšine rokov mierne nad celoslovenským priemerom, čo dokazuje, že mzdy v Žilinskom kraji rástli rýchlejšie ako v iných krajoch (okrem Bratislavského kraja, kde bol rast ešte rýchlejší). Aj napriek tomuto rastu je priemerná úroveň miezd v regióne o približne 90 € nižšia ako celoslovenský priemer. Spomedzi krajov zaujíma Žilinský kraj štvrtú priečku v priemernej mesačnej mzde. Rast miezd bol podporený prudkým rastom ekonomiky a zamestnanosti na Slovensku. V roku 2009 sa rast miezd prudko spomalil, čo spôsobila finančná kríza.

Index rastu zamestnanosti začal rásť po roku 2004. Tento nárast spôsobilo otvorenie viacerých obchodných centier, priemyselných závodov, logistických centier a vstup do EÚ. V roku 2008 zaznamenal Žilinský kraj najvyšší rast miery zamestnanosti a to až 5,8 %. V porovnaní s rastom miezd rástla miera zamestnanosti pomalšie. To viedlo k zvyšovaniu inflácie.

Miera nezamestnanosti v Žilinskom kraji v posledných rokoch klesala. Tento pokles bol výrazný hlavne od roku 2004, keď na územie Žilinského kraja začali prenikať zahraniční investori. Pokles miery nezamestnanosti a rast miezd boli spôsobené rastom ekonomiky Slovenskej republiky. V roku 2009 došlo k prudkému nárastu miery nezamestnanosti v Žilinskom kraji aj v celej Slovenskej republike a spomalil sa aj rast miezd. Tento negatívny vývoj spôsobila finančná kríza.

Produktivita práce bola analyzovaná v troch odvetviach. V poľnohospodárstve, priemysle a stavebníctve. V každom odvetví sa pohybovala na inej úrovni a mala rozdielny vývoj.

Produktivita práce v poľnohospodárstve v Žilinskom kraji rástla pomalšie ako index rastu miezd. V rokoch 2001 a 2007 zaznamenali tržby veľký nárast. Ale ani tieto medziročné nárasty nestačili dobehnúť rast miezd. Tie rástli rýchlejšie ako produktivita práce. Ani vládne dotácie do poľnohospodárstva nezabránili nižšiemu rastu tržieb ako bol rast miezd.

Produktivita práce v priemysle a v Žilinskom kraji rástli do roku 2006 približne rovnako. Od roku 2007 nastal prudký rast tržieb v priemysle, ktorý bol spôsobený reštrukturalizáciou priemyslu. Produktivita práce výrazne stúpla hlavne vo výrobe motorových vozidiel, vo výrobe a rozvode elektriny, plynu, pary a vo výrobe odevov a kovov. Tento trend v súčasnosti už neplatí, pretože veľké množstvo podnikov v Žilinskom kraji zasiahla finančná kríza, a tak museli obmedziť svoju produkciu. Celkovo produktivita práce v priemysle v Žilinskom kraji rástla rýchlejšie ako rástli mzdy.

Produktivita práce v stavebníctve v Žilinskom kraji bola v rokoch 2004 – 2007 vyššia ako rast miezd. Tento rast spôsobil stavebný boom. Došlo k výstavbe viacerých priemyselných parkov, obchodných centier a logistických centier. V roku 2009 zasiahla stavebníctvo, ako aj ostatné odvetvia finančná kríza. Tá spôsobila zastavenie viacerých stavieb a odloženie termínov ich dokončenia na neskoršie dátumy. Produktivita práce v stavebníctve v Žilinskom kraji rástla pomalšie ako index rastu miezd. To negatívne pôsobilo na ekonomiku a viedlo k rastu inflácie.

Produktivita kapitálu v Žilinskom kraji v posledných rokoch mierne poklesla. Tento pokles, aj napriek novým technológiám, zapríčinila nízka kvalifikovanosť pracovníkov, ich časté striedanie pri zariadeniach a viacsmenná prevádzka, ktorá spôsobovala opotrebenie zariadení. V Slovenskej republike si udržala produktivita kapitálu stabilnú úroveň. Oproti tomu zamestnanosť v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike v tomto období rástla. Mierny pokles produktivity kapitálu v Žilinskom kraji bol nahradený rastom zamestnanosti. V súčasnosti sa zamestnanosť v Žilinskom kraji aj v Slovenskej republike výrazne znížila, čo bolo spôsobené svetovou finančnou krízou. Dá sa predpokladať, že pokles zamestnanosti spôsobí rast produktivity kapitálu, aby sa naplnila produkcia Žilinského kraja aj Slovenskej republiky.

7 Návrhy na zlepšenie zisteného stavu a ich vyhodnotenie

Súčasná situácia nielen v Žilinskom kraji, ale aj v celom svete naznačuje, že treba pristúpiť k výrazným zmenám vo vývoji. Pri spracovávaní analýz som zistil, že pre Žilinský kraj boli v minulosti hybnou silou priemysel a stavebníctvo. Tieto dve odvetvia v dôsledku finančnej krízy v posledných rokoch utrpeli výrazné straty, čo sa negatívne odzrkadlilo aj na ekonomike kraja.

Preto navrhujem opatrenia na pomoc týmto zasiahnutým odvetvia a hlavne navrhujem podporu zamestnancom a podnikateľom, ktorí boli touto krízou najviac ovplyvnení. Ich podpora môže v budúcnosti viesť k opätovnému rozvoju týchto odvetví, ktoré už majú na území Žilinského kraja vybudovanú rozvinutú infraštruktúru.

Z vypracovaných analýz a z vývoja v posledných rokoch predpokladám, že jednostranná orientácia na automobilový priemysel a stavebníctvo je veľmi zraniteľná. Preto mojim hlavným návrhom je, aby sa pozornosť venovala aj ďalším odvetviam, hlavne cestovnému ruchu, ktorý má na území Žilinského kraja bohatú históriu a stále môže poskytnúť veľký potenciál rozvoja do budúcnosti.

Žilinský kraj oplýva veľkým prírodným bohatstvom, ktoré nie je v súčasnosti dostatočne využívané. Na území kraja sa nachádza veľké množstvo pohorí, národných parkov, historických pamiatok, riek a vodných nádrží, termálnych prameňov a rozľahlé plochy sú pokryté neporušenými lesnými porastmi.

7.1 Cieľ diplomovej práce

Základným cieľom diplomovej práce bolo: Na základe získaných teoretických vedomostí, vypracovanej charakteristiky regiónu, zamestnanosti a produktivity, vykonanej analýzy zamestnanosti, produktivity a ukazovateľov vyjadrujúcich vzájomný vzťah medzi nimi posúdiť vývoj zamestnanosti a produktivity vo vybranom regióne a následne navrhnúť opatrenia na zlepšenie zistenej situácie. Na základe tohto cieľa som vytvoril hlavný návrh: podporu cestovného ruchu v Žilinskom kraji, ktorý má podporiť rozvoj ostatných odvetví na čele s cestovným ruchom. A ďalšie dva vedľajšie návrhy, podporu občanov ohrozených hromadným prepúšťaním v dôsledku finančnej krízy a podpora spoločných služieb pre podnikateľov, ktoré sú zamerané na podporu občanov a podnikateľov najviac postihnutých finančnou krízou.

7.2 Podpora rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji

Nasledujúci návrh musí nadväzovať na predchádzajúce projekty, ktoré sa v minulosti na území Žilinského kraja už uskutočnili. Podpora a rozvoj v tejto oblasti sa už v minulosti stretol s pozitívnym ohlasom, preto treba namieriť pozornosť na tie projekty, ktoré sa ukázali ako úspešné. Rozvoj cestovného ruchu je dlhotrvajúca aktivita, vyžiada si veľké množstvo finančných prostriedkov a pomerne dlhé časové obdobie, kým sa prejavia jeho zmeny v podobe nových návštevníkov a finančných prostriedkov, ktoré budú ochotní za jednotlivé služby minúť. Navrhujem projekt zahájiť 21. júna 2010 a ukončiť 11. októbra 2014. Počas tohto obdobia budú vykonané viaceré aktivity, ako to znázorňuje obrázok č. 29 na konci siedmej kapitoly.

Navrhujem využiť aktuálnu výzvu európskych fondov o nenávratný finančný príspevok pre Žilinský kraj. Tá by mala zabezpečiť 95 % finančných prostriedkov. Zvyšných 5 % by do projektu investoval Žilinský samosprávny kraj , súkromní podnikatelia, sponzori a investori.

Riadiacim orgánom spomínaného eurofondu je Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ide o druh pomoci v podobe nenávratného finančného príspevku. Výzva je orientovaná pre celé územie Slovenskej republiky a žiadateľmi môžu byť VÚC, mestá a subjekty verejného a súkromného sektora aktívne v cestovnom ruchu. Dátum uzávierky výzvy je stanovený na 28. 05. 2010.

7.2.1 Ciele rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji

Hlavným cieľom projektu je zvýšenie zamestnanosti v Žilinskom kraji a snaha prispieť k rozvoju ostatných odvetví v hospodárstve. Navrhujem, aby rozvoj cestovného ruchu viedol k zviditeľneniu Žilinského kraja, prilákaniu nových investorov a k vytvoreniu nových pracovných miest pre obyvateľov. Tento strategický cieľ by som naplnil pomocou nasledujúcich čiastkových cieľov:

vytvorenie nových pracovných miest v Žilinskom kraji: Rozvoj turistického ruchu si vyžiada vytvorenie nových pracovných miest. Či už to bude v oblasti ubytovacích služieb, rekreačných služieb, športových služieb a podobne. To napomôže riešiť súčasný problém s rastúcim počtom nezamestnaných.

zvýšenie informovanosti o turistických možnostiach v Žilinskom kraji: Mojim návrhom je, aby sa pomocou reklamnej kampane zameranej na občanov celej SR zviditeľnili turistické možnosti, ktoré poskytuje Žilinský kraj. To by malo prilákať väčší počet turistov a investorov a prispieť tak k tvorbe nových pracovných miest.

zvýšenie počtu turistov zo Slovenska a zo zahraničia: Zviditeľnenie Žilinského kraja nielen pre turistov zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, by malo viesť k rozvoju turizmu a zvýšeniu počtu návštevníkov vo viacerých turistických strediskách. To bude viesť k rozvoju aj v ostatných odvetviach, ktoré sú napojené na turistický ruch.

rozvoj viacerých odvetví nadväzujúcich na cestovný ruch: Na základe môjho návrhu by tento cieľ mal pomôcť dosiahnuť rastúci počet turistov v Žilinskom kraji. Vyžiada si viac dodávateľských podnikov pre turistické centrá, povedie k rozvoju aj ostatných odvetví, ktoré boli v minulosti v útlme.

motivovanie zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta: Navrhujem, aby zamestnávateľom podnikajúcim v cestovnom ruchu, boli ponúknuté príspevky a úľavy na vytváranie pracovných miest. Samotný rast cestovného ruchu v Žilinskom kraji by mal motivovať viacerých zamestnávateľov, aby vytvorili nové pracovné miesta, a tak dokázali kvalitnejšie uspokojiť požiadavky zákazníkov.

zachovanie kultúrneho dedičstva pre ďalšie generácie: Navrhujem, aby oprava a rekonštrukčné práce boli vykonané na viacerých kultúrnych pamiatkach. Takto by mali prispieť k zachovaniu kultúrneho dedičstva aj do budúcnosti. Tieto rekonštrukčné práce si vyžiadajú aj nových pracovníkov a pomôžu riešiť problém nezamestnanosti.

zvýšenie kvality práce a produktivity práce: Vyššia kvalita služieb bude vyžadovať aj zvýšenie kvality práce a produktivity práce. Toto zvýšenie napomôžu dosiahnuť viaceré vzdelávacie kurzy a školenia, ktoré budú zamerané pre zamestnancov pracujúcich v cestovnom ruchu.

7.2.2 Cieľové skupiny projektu

Navrhujem, aby bol projekt orientovaný na podnikateľské subjekty sídliace na území Žilinského kraja. Tie sa budú sústreďovať na zamestnancov, ktorí boli postihnutí finančnou krízou. Medzi týchto zamestnancov budú patriť nezamestnaní, zamestnanci, ktorí sú ohrození prepúšťaním v dôsledku globálnej finančnej krízy, zamestnanci v procese prepúšťania a dobrovoľníci. Do projektu budú začlenení aj ostatní obyvatelia, ktorí prejavia záujem o niektorú z uvedených aktivít. Jedinou podmienkou je, aby boli v produktívnom veku, teda vo veku od 15 do 64 rokov a mali čistý register trestov.

Prioritne je návrh zameraný na mladých občanov a na nezamestnaných, ktorí prišli o prácu z dôvodu finančnej krízy a aktívne si hľadajú nové zamestnanie. Návrh zahŕňa viacero aktivít, na každú sa hodí iný typ zamestnancov, a preto je návrh vhodný pre širokú verejnosť.

7.2.3 Hlavné aktivity rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji

Nasledujúce aktivity som zameral na dosiahnutie jednotlivých čiastkových cieľov. Celkovo prispejú k uskutočneniu hlavného cieľa, ktorým je zvýšenie zamestnanosti a vytvorenie nových pracovných miest v Žilinskom kraji, a tak napomôžu vyriešeniu súčasnej finančnej krízy. Ich presné časové ohraničenie je uvedené na obrázku č. 29 na konci kapitoly. Navrhované aktivity na dosiahnutie zvýšenia zamestnanosti sú:

údržba turistických chodníkov: Pomôže skvalitniť orientáciu na turistických chodníkoch a vytvorí nové pracovné miesta (aj keď iba krátkodobého charakteru) potrebné na opravu turistických chodníkov. Pozornosť by mala byť venovaná hlavne turistickým chodníkom v Malej a Veľkej Fatre a v Západných Tatrách. Konkrétne by sa mal projekt zamerať na turistické chodníky vedúce z Tatliakovej chaty na hrebeň Roháčov, turistické chodníky smerujúce na chatu pod Suchým a na chatu pod Chlebom v Malej Fatre a na náučné chodníky v Súľovských skalách, Slnečných skalách a Jánošíkove diery. Ekonomické zhodnotenie tejto aktivity je uvedené v kapitole 7.4.

vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu: Vzdelávacie kurzy pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť viacerých občanov na trhu práce. Taktiež pomôžu skvalitniť úroveň služieb a zvýšia produktivitu práce. Projekt bude zameraný na zlepšovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov, na zlepšenie komunikačných zručností, výučbu cudzieho jazyka (angličtina, nemčina, francúzština a iné) a na zlepšenie prístupu k zákazníkom. V kapitole 7.5 je uvedené ekonomické zhodnotenie tejto aktivity.

reklamná kampaň o možnostiach turistiky v Žilinskom kraji: Reklama je v súčasnosti veľmi silným spoločenským motivátorom. Jej vplyv môže zvýšiť nielen návštevnosť Žilinského kraja, ale môže prilákať aj zahraničných investorov, ktorí budú chcieť investovať do rozvoja cestovného ruchu. Kampaň by mala trvať približne štyri roky a bola by realizovaná pomocou internetu, rozhlasu, tlače, televízie, reklamných brožúr a literatúry a pomocou medzinárodných výstav. Ekonomické zhodnotenie aktivity je uvedené v kapitole 7.6.

rekonštrukcia hotelov v horských oblastiach: Rekonštrukcia viacerých turistických stredísk povedie k zvýšeniu kvality služieb a k zvýšeniu komfortu. V konečnom dôsledku by to malo viesť k prilákaniu väčšieho počtu návštevníkov a k vytvoreniu nových pracovných miest.

podpora vodných športov na vodných priehradách: Vytvorí nové pracovné miesta a poskytne veľký počet nových služieb pre verejnosť. Povedie to k zatraktívneniu vodných nádrží, k rozvoju vodných športov v týchto oblastiach a k prilákaniu nových návštevníkov.

rozvoj letiska Dolný Hričov pri Žiline: Rozvoj leteckej dopravy môže zvýšiť počet zahraničných turistov, ktorí budú mať záujem navštíviť Žilinský kraj. Zavedenie priameho leteckého spojenia do iných štátov sa ukázalo ako pozitívne aj v prípade letiska v Poprade. Rozvoj letiska podporí vytvorenie nových pracovných miest a zjednoduší dopravu z veľkých vzdialeností.

obnova historických pamiatok: Pre zachovanie kultúrneho dedičstva aj pre nasledujúce generácie bude potrebné investovať do obnovy kultúrnych pamiatok. Táto obnova nielenže prispeje k zachovaniu historických pamiatok, ale bude si vyžadovať aj nové pracovné miesta.

rozvoj agroturistiky: Žilinský kraj je ideálnym miestom pre rozvoj agroturistiky. Na území kraja už dlhšiu dobu fungujú viaceré farmy zamerané na agroturistiku a ich ďalší rozvoj môže napomôcť rozvoju cestovného ruchu v tomto odvetví.

7.3 Ďalšie návrhy na zlepšenie súčasného stavu v Žilinskom kraji

Ďalej navrhujem ďalšie dva návrhy, ktoré sa taktiež opierajú o výsledky analýz, sú však orientované podstatne iným smerom. Zameriavam sa v nich na podporu občanov a podnikateľských subjektov v období krízy. Ich snahou je nadviazať na vybudovanú infraštruktúru podnikov, priemyslu a dobrého mena, ktoré majú podniky Žilinského kraja už vybudované. Vedľajšími návrhmi, ktoré som navrhol na riešenie súčasnej situácie v Žilinskom kraji sú:

podpora občanov, ohrozených hromadným prepúšťaním v dôsledku finančnej krízy,

podpora spoločných služieb pre podnikateľov.

7.3.1 Podpora občanov, ohrozených hromadným prepúšťaním v dôsledku finančnej krízy

Týmto návrhom sa snažím riešiť následky globálnej finančnej krízy. Základnými cieľmi je predchádzanie nezamestnanosti a zvýšenie informovanosti verejnosti o problémoch a možných riešeniach. Tieto ciele by sa mali dosiahnuť pomocou viacerých kurzov, školení, testov, sedení a pohovorov, ktoré budú zamerané pre širokú verejnosť a budú poskytovať dôležité informácie a skúsenosti pre občanov hľadajúcich si prácu. Podpora vzdelávania bude zameraná podľa potrieb potenciálneho zamestnávateľa, bude prebiehať vzdelávanie kľúčových zručností a vzdelávanie k samozamestnávaniu. Taktiež do tohto vzdelávania budú zahrnuté aj viaceré média (rozhlas, tlač, televízia, internet a iné), ktoré budú poskytovať potrebné informácie. Cieľovými skupinami sú zamestnanci, ktorí sú ohrození prepúšťaním v dôsledku globálnej finančnej krízy a zamestnanci v procese prepúšťania. Aktivity sa budú vykonávať od júna 2010 do júna 2011 a budú prebiehať v spolupráci s úradmi a so zamestnávateľmi.

7.3.2 Podpora spoločných služieb pre podnikateľov

Cieľom môjho návrhu je poskytnúť pomoc v oblasti budovania infraštruktúry pre rozvoj podnikania v službách a priemysle a vytvorenie nových pracovných príležitostí. Navrhujem, aby bol projekt financovaný pomocou eurofondu. Riadiacim orgánom projektu by malo byť Ministerstvo hospodárstva SR. Bude sa jednať o nenávratný finančný príspevok, o ktorý môžu požiadať obce a VÚC. Ich spolufinancovanie bude na úrovni 5 %, zvyšných 95 % pokryjú financie z eurofondu. Eurofond je zameraný pre celé územie Slovenskej republiky a dátum jeho uzávierky je do 16. 07. 2010. Projekt by mal byť zameraný na rekonštrukciu a modernizáciu starých priemyselných a podnikateľských lokalít a na vybudovanie zelených priemyselných parkov (postavených na zelenej lúke) a hnedých priemyselných parkov (postavených v areály bývalých fabrík). Mal by vytvoriť v Žilinskom kraji nové pracovné miesta, a tak napomôcť k riešeniu súčasnej finančnej krízy.

7.4 Ekonomické zhodnotenie údržby turistických chodníkov

Pred zahájením projektu je nutné zistiť, či je projekt realizovateľný z finančného hľadiska. Projekt je možné zrealizovať, ak zdroje, z ktorých je možné financovať projekt sú vyššie ako náklady na jeho uskutočnenie. Z tohto dôvodu bolo vykonané ekonomické zhodnotenie časti projektu. Jedná sa o jednu z aktivít, konkrétne o aktivitu údržby turistických chodníkov v Žilinskom kraji.

Táto aktivita sama o sebe neprinesie nejaké významné zmeny na trhu práce (vytvorí len dočasne 26 pracovných miest), ale v konečnom dôsledku výrazne napomôže rozvoju cestovného ruchu v Žilinskom kraji, priláka nových turistov, a tak dá impulz k tvorbe nových pracovných miest.

Navrhujem, aby projekt začal 21. júna 2010 a skončil by 21. októbra 2010. Projekt by prebiehal štyri mesiace. Zúčastnili by sa na ňom približne 26 pracovníci. Boli by rozdelení do troch štvorčlenných tímov a siedmich dvojčlenných tímov. Práce by prebiehali priamo v teréne a zúčastniť na nich by sa mohli tak muži aj ženy.

7.4.1 Náklady projektu

Štruktúra nákladov spojených s realizáciou projektu je rozdelená nasledovne. Náklady nazvané turistická výstroj zahŕňajú turistické oblečenie (nepremokavé nohavice, termooblečenie, športová mikina, nepremokavá bunda a turistická obuv) a turistickú výstroj (mačky, cepín, lano a pod.) pre 26 členov projektu a mali by stáť približne 7 100 €.

Ďalšie náklady sú spojené s informovanosťou verejnosti o projekte. Reklama bude pozostávať z vytvorenia internetovej stránky, ktorá bude voľne dostupná pre verejnosť. Ďalej sem bude zahrnutá výroba informačných brožúrok v množstve okolo 2 000 kusov a rozhlasová reklama, ktorá bude vysielaná vo viacerých rádiách po celom Slovensku a Českej republike. Náklady na informovanie verejnosti budú predstavovať 8 550 €.

Náklady na materiál si vyžiadajú približne 8 500 €. Táto suma bude použitá na nákup stavebného dreva na lavičky, mostíky, zábradlie a podobne, na nákup farieb, a iného materiálu potrebného na opravu a údržbu turistických chodníkov.

Na výmenu turistických tabúľ je vyčlenených 11 000 €. Táto čiastka predstavuje približne 200 nových turistických tabúľ, ktoré budú umiestnené k turistickým chodníkom a nahradia staré a poškodené tabule.

Pracovníci budú pri svojej práci potrebovať rôzne náradie. Toto náradie im bude poskytnuté v rámci projektu. Pôjde o bežné vybavenie (kladivo, kliešte, vŕtačka, hoblík a pod.) v hodnote 1 100 €.

Najväčšiu položku nákladov budú tvoriť mzdy pracovníkov. Tie by mali celkovo predstavovať sumu 72 790 €, čo vychádza mesačne na jednu osobu 700 €. Mzdové ohodnotenie je na priemernej úrovni, lebo si nevyžaduje zvláštne schopnosti ani zručnosti a malo by dostatočne motivovať záujemcov o prácu.

Preplácanie dopravy by pomáhalo zamestnancom znížiť náklady na dopravu, keďže táto práca by si vyžadovala neustály pohyb po území Žilinského kraja. Takto by sa zvýšil záujem o tieto pracovné posty.

Poslednou nákladovou položkou je príspevok na stravu a občerstvenie. Tento príspevok by bol vyplácaný raz týždne každému pracovníkovi v hodnote 12,40 €.

Tabuľka č. 11: Náklady spojené s realizáciou projektu údržby turistických chodníkov.

(Zdroj: Vlastné spracovanie)

Celkové náklady tejto aktivity údržba turistických chodníkov zameranej na rozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji by boli 120 560 € (3 631 991 SKK). Táto aktivita by vytvorila 26 pracovných miest a mala by pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu, ktorý by v budúcnosti mohol zamestnať oveľa väčší počet zamestnancov a vytvoriť nové pracovné miesta.

7.4.2 Zdroje krytia

Slovenská republika má možnosť v rokoch 2007 – 2013 čerpať zdroje z fondov EÚ. Projekt údržby turistických chodníkov spadá pod opatrenie 3.2 Podpora a rozvoj cestovného ruchu, ktorého cieľom je zlepšenie infraštruktúry cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky.

Projekt údržby turistických chodníkov vyhovuje so svojim rozpočtom 120 560 € rozsahu uznateľných výdavkov eurofondu, ktoré sú v rozmedzí od 33 000 € do 300 000 €. Pri tomto nenávratnom príspevku sa dá čerpať 95 % z európskych fondov, čo v prípade projektu predstavuje čiastku 114 532 €. Zvyšných 5 % musí byť zaplatených z iných zdrojov. Na tejto čiastke by sa spoločne podieľali VÚC 3 % (3 617 €) a sponzori 2 % (2 411 €).

V prípade schválenia projektu a poskytnutiu eurofondu by bolo možné projekt zrealizovať v plnom rozsahu a v uvedenom termíne. V prípade pozitívneho ohlasu medzi občanmi a s ďalšou finančnou pomocou by sa projekt mohol znova zrealizovať v roku 2011.

Obrázok č. 25: Zdroje krytia projektu údržba turistických chodníkov v ŽK.

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

7.5 Ekonomické zhodnotenie vzdelávania zamestnancov v oblasti cestovného ruchu

Náklady vynaložené na vzdelávanie sú vždy výhodné. Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva prispieva k zlepšeniu mnohých činností. Preto navrhujem zrealizovať nasledujúci projekt, ktorý bude zameraný na vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu. Projekt bude zameraný na zlepšovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov, na zlepšenie komunikačných zručností, výučbu cudzieho jazyka (angličtina, nemčina, francúzština a iné) a na zlepšenie prístupu k zákazníkom. Pred samotnou realizáciou projektu je nutné zhodnotiť či je projekt finančne uskutočniteľný a nájsť zdroje, z ktorých by sa uskutočnil.

Projekt by si vyžiadal vytvorenie štyroch nových pracovných miest na dobu jedného roku. Celkový prínos projektu by však bol v tom, že by sa zvýšila kvalifikačná úroveň pracovníkov v oblasti cestovného ruchu, čo by v budúcnosti viedlo k tvorbe nových pracovných miest a k rozvoju tohto odvetvia. Prebiehal by v období od 1. júla 2010 do 1. júla 2011. Jednotlivé kurzy budú trvať približne dva týždne, to znamená 24 hodín a zúčastní sa ich 30 ľudí. Súbežne budú každý deň prebiehať dva kurzy. Počas celého obdobia sa predpokladá, že kurzy absolvuje 1200 až 1400 ľudí. Bol by z väčšej časti financovaný z eurofondov a zvyšných 5 % by prispel VÚC.

7.5.1 Náklady projektu

Štruktúra nákladov projektu pozostáva z nasledujúcich položiek. Prvou skupinou nákladov sú náklady na prenájom priestorov. Vzdelávanie bude prebiehať po dobu jedného roku a bude sa realizovať v dvoch miestnostiach, každá s kapacitou 15 ľudí. Náklady na prenájom priestorov tak predstavujú sumu ročného nájomného za dve miestnosti.

Ďalšia nákladová položka sú energie, ktoré zahŕňajú elektrinu, kúrenie, teplú a studenú vodu a vynášanie odpadkov. Tieto náklady sú taktiež rozrátané na obdobie jedného roku a predstavujú hodnotu 2 200 €.

Náklady spojené s kancelárskymi potrebami budú predstavovať náklady v hodnote 140 €. Zahŕňajú písacie a rysovacie potreby, papier a zošity a ďalšie pomôcky.

Učebné pomôcky sú v podobe vzdelávacích materiálov, ktorých bude potrebné zakúpiť približne 50 kusov.

Ďalšie náklady budú predstavovať dve tabule s príslušenstvom, dve premietacie plátna a dva multimediálne projektory v celkovej hodnote približne 2 750 €. Toto vybavenie by potom mohlo v budúcnosti slúžiť v nadstavbových kurzoch alebo by mohlo mať uplatnenie pri vzdelávaní v iných oblastiach.

Ďalším potrebným vybavením by boli dve tlačiarne, každá do jednej miestnosti a 32 notebookov. Tridsať notebookov by bolo určených pre návštevníkov kurzov a dva pre lektorov. V každej učebni by bolo 15 notebookov pre účastníkov kurzov a jeden pre lektora. Táto položka si vyžiada náklady v hodnote 22 660 €.

V projekte by boli zamestnaní štyria lektori po dobu jedného roka. Mesačne by absolvovali 48 hodín. Ich mesačná mzda by bola v hodnote 956 €. Celkovo si náklady na mzdy vyžiadajú 45 890 €.

Poslednou nákladovou položkou je reklama. Aby sa zabezpečil záujem o vzdelávacie kurzy je potrebné informovať o nich verejnosť. Informovanie by prebiehalo prostredníctvom internetovej stránky, reklamných letákov a inzerciou v regionálnych denníkoch. Náklady spojené s realizáciou všetkých reklamných aktivít by predstavovali hodnotu na úrovni približne 4 800 €.

Tabuľka č. 12: Náklady spojené s realizáciou projektu vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu v ŽK.

(Zdroj: Vlastné spracovanie)

Celkové náklady projektu predstavujú hodnotu 88 280 €. Okrem vytvorenia štyroch pracovných miest by tento projekt napomohol zvýšiť kvalitu služieb v cestovnom ruchu a prilákal by nových návštevníkov a podporil by rozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji a v priľahlých oblastiach.

7.5.2 Zdroje krytia

Na čerpanie projektu vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu by sa taktiež dal použiť eurofond, ako to bolo v prípade prvého návrhu. Ide o opatrenie 3.2 Podpora a rozvoj cestovného ruchu, ktorého cieľom je zlepšenie infraštruktúry cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky.

Uzávierka výzvy na čerpanie tohto eurofondu je stanovená na 28. 05. 2010. Projekt by bol v prípade schválenia financovaný 95 % pomocou nenávratného finančného príspevku z Európskej únie. Zvyšných 5 % by financoval Žilinský samosprávny kraj.

Celkové náklady projektu vzdelávania zamestnancov v oblasti cestovného ruchu predstavujú hodnotu 88 280 €. Táto hodnota spaňa podmienky výzvy, ktoré sú v rozsahu od 33 000 € do 300 000 €.

Finančné prostriedky čerpané z eurofondu by predstavovali hodnotu 83 866 € a finančné prostriedky, ktoré by spolufinancoval Žilinský samosprávny kraj by predstavovali hodnotu 4 414 €.

V prípade schválenia projektu by bolo možné projekt zrealizovať. Prebiehal by počas jedného roku. Po jeho skončení by v prípade záujmu mohol byť zrealizovaný podobný vzdelávací projekt, ktorý by sa zameriaval na iné oblasti vzdelávania v cestovnom ruchu.

Obrázok č. 26: Zdroje krytia projektu vzdelávanie zamestnancov v oblasti cestovného ruchu v ŽK.

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

7.6 Ekonomické zhodnotenie reklamnej kampane o možnostiach turistiky v Žilinskom kraji

Reklama je v súčasnosti veľmi silným spoločenským motivátorom. Mojim návrhom je, aby sa využila na zatraktívnenie turistického ruchu v Žilinskom kraji, a tak napomohla rozvoju turistiky a prilákala nových návštevníkov.

Projekt by mal začať 2. augusta 2010 a trval by štyri roky do 2. augusta 2014. Počas tohto obdobia by boli vysielané reklamy, ktoré by informovali obyvateľov o turistických možnostiach v regióne. Reklamná kampaň by pozostávala z reklamy na internete, v televízií, rozhlase a tlači vysielanej na Slovensku, ale aj v zahraničí. Taktiež by bola realizované tlač propagačných brožúr a náučnej literatúry. Významným prínosom by bolo zúčastnenie sa viacerých medzinárodných výstav a informovanie o prírodných krásach a možnostiach v regióne. Samotný projekt nevytvorí nové pracovné miesta, ale bude slúžiť na zvýšenie povedomia verejnosti o turistických možnostiach v regióne. To povedie k rastu turistického ruchu a v konečnom dôsledku povedie aj k vytvoreniu nových pracovných miest.

7.6.1 Náklady projektu

Náklady projektu sú rozdelené do šiestich hlavných oblasti, podľa média, ktoré bude slúžiť na reklamu. Prvú skupinu nákladov budú tvoriť náklady na reklamu cez internet. Tie budú predstavovať iba 1 % z celkových nákladov. Táto suma zahŕňa tvorbu internetovej stránky, jej prevádzku a zverejnenie na internete.

Reklama v televízii predstavuje najväčšiu finančnú položku a tvorí až 32 % z celkových nákladov projektu. Zahŕňa tvorbu dvoch krátkych reklamných spotov a ich vysielanie vo viacerých televíziách na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Rozhlasová reklama bude vysielaná v slovenských a českých rádiách. Táto reklama tvorí 11 % z celkových nákladov projektu.

Reklama v tlači bude pravidelne uverejňovaná v slovenských týždenníkoch a bude znázorňovať desať najkrajších prírodných a kultúrnych pamiatok v Žilinskom kraji. Náklady budú predstavovať približne 5 % z celkových nákladov projektu.

Ďalšiu položku predstavuje tvorba a predaj reklamnej literatúry. Tá bude realizovaná formou troch typov reklamných brožúr, letákov a kníh. Náklady spojené s touto reklamou budú predstavovať 22 % nákladov projektu.

Tabuľka č. 13: Náklady na realizáciu projektu reklamnej kampane o možnostiach turistiky v Žilinskom kraji

(Zdroj: Vlastné spracovanie)

Poslednou položkou sú náklady spojené s účasťou na medzinárodných výstavách. Tieto náklady predstavujú cestovné, rezerváciu miesta na výstave a ostatné položky. Plánuje sa účasť na štyroch výstavách (každý rok na jednej) a náklady budú predstavovať 29 % nákladov projektu.

Celkové náklady projektu predstavujú hodnotu 153 530 €. Táto čiastka je finančne zvládnuteľná a v budúcnosti prinesie zisky v mnohonásobne vyššej miere.

Obrázok č. 27: Percentuálne zastúpenie jednotlivých nákladov na realizáciu projektu reklamnej kampane o možnostiach turistiky v ŽK

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

7.6.2 Zdroje krytia

Projekt môže byť čiastočne financovaný pomocou nenávratného finančného príspevku z Európskej únie. Ide o opatrenie 3.2 Podpora a rozvoj cestovného ruchu, ktorého cieľom je zlepšenie infraštruktúry cestovného ruchu v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky. Tento finančný príspevok by pokryl 95 % nákladov projektu, čo predstavuje hodnotu 145 853,5 €. Ďalšie 3 % by financovali sponzori (4 605,9 €) a 2 % by spolufinancoval VÚC (3 070,6 €).

Uzávierka výzvy na čerpanie tohto eurofondu je stanovená na 28. 05. 2010. Realizácia projektu je plánovaná na august 2010.

Celkové náklady projektu reklamnej kampane o možnostiach turistiky v Žilinskom kraji predstavujú hodnotu 153 530 €. Táto hodnota spaňa podmienky, ktoré stanovuje výzva Európskej únie. Tá stanovuje rozsah nákladov v rozmedzí medzi minimálne 33 000 € a maximálne 300 000 €.

V prípade schválenia finančného príspevku by sa projekt mohol začať okamžite realizovať. Prebiehal by nasledujúce štyri roky.

Obrázok č. 28: Zdroje krytia projektu reklamnej kampane o možnostiach turistiky v ŽK.

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

7.7 Vyhodnotenie návrhov

Hlavný návrh podpora rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji má prispieť k rozvoju cestovného ruchu, k zvýšeniu produktivity práce, k zvýšeniu kvality práce a kvality služieb, má prilákať nových investorov a zvýšiť počet návštevníkov v Žilinskom kraji a má vytvoriť nové pracovné miesta pre obyvateľov. Rozvoj cestovného ruchu napomôže preorientovať ekonomiku kraja, ktorá je v súčasnosti veľmi závislá od automobilového priemyslu a stavebníctva, aj na ďalšie odvetvia, ktoré nadväzujú na cestovný ruch.

Návrh pozostáva z viacerých aktivít, ktoré majú napomôcť realizácii návrhu. Tieto aktivity sú podrobne rozpísané v kapitole 7.4. Dve z týchto aktivít boli podrobne rozpracované v ekonomickom zhodnotení v kapitolách 7.7 a 7.8. Aktivity sú orientované na tvorbu nových pracovných miest, na podporu rozvoja cestovného ruchu, kvalifikačnej úrovne zamestnancov a v konečnom dôsledku by mali viesť k zlepšeniu situácie na trhu práce a k podpore ekonomiky kraja.

Vedľajšie návrhy, podpora občanov ohrozených hromadným prepúšťaním v dôsledku finančnej krízy a podpora spoločných služieb pre podnikateľov, sú zamerané na podporu existujúcich podnikateľských subjektov a majú im napomôcť vyriešiť súčasnú negatívnu situáciu spôsobenú finančnou krízou. Návrhy majú pomôcť občanom udržať si prácu alebo nájsť si novú prácu a majú podporiť podnikateľskú činnosť v Žilinskom kraji. Projekty môžu byť taktiež spolufinancované z európskych fondov.

Finančné prostriedky potrebné na spomínané návrhy budú financované z európskych fondov, sponzorských darov, vkladom investorov, z úverov od bánk a z rozpočtu VÚC. Náklady, ktoré budú potrebné na zrealizovanie a zabezpečenie chodu projektov sa v priebehu nasledujúcich rokov mnohonásobne vrátia.

Obrázok č. 29: Časový harmonogram realizácie projektu podpora rozvoja cestovného ruchu v ŽK a jeho jednotlivých aktivít.

(Zdroj: Vlastné spracovanie.)

8 prínosy

Samotným prínosom bolo vypracovanie a vyhodnotenie jednotlivých analýz. Podobné analýzy sa príliš rozsiahlo a podrobne nevykonávajú. Analýza ukazovateľov vyjadrujúcich vzájomný vzťah zamestnanosti a produktivity je významným prínosom diplomovej práce. Takto mohol byť vykonaný komplexný prehľad o vývoji zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity v Žilinskom kraji.

Prínosy návrhov spočívajú okrem finančných a nefinančných prínosov aj v dvoch hlavných smeroch. Sú nimi posilnenie a rozvoj ekonomiky Žilinského kraja a podpora a zvyšovanie vzdelanostnej úrovne zamestnancov.

Návrhy sú orientované, aby podporili rozvoj jednotlivých odvetví hospodárstva Žilinského kraja. Ide o podporu priemyselnej a podnikateľskej činnosti, aby sa odstránili nepriaznivé vplyvy finančnej krízy a naštartoval sa nový rozvoj týchto odvetví. Alebo ide o podporu cestovného ruchu a s ním spojených ďalších odvetví, aby sa rozšírila odvetvová štruktúra v hospodárstve Žilinského kraja a znížila sa závislosť na automobilovom priemysle a stavebníctve.

Zrealizovanie návrhov pomôže zvýšiť produktivitu práce, kvalitu práce, zvýši vzdelanostnú úroveň zamestnancov a zabezpečí podporu udržania si pracovného miesta. Toto spôsobí nielen rast produkcie, ale aj rast ľudského kapitálu a zlepšenie ekonomickej situácie pre občanov Žilinského kraja.

Finančné prostriedky vynaložené na realizáciu návrhov, sa v priebehu nasledujúcich desiatich rokov mnohonásobne vrátia v podobe zahraničných investícií, sponzorských príspevkov, zvýšenia produkcie, vytvorení nových pracovných miest a zvýšenia príjmov z cestovného ruchu.

Okrem finančných prínosov budú mať návrhy aj nefinančné prínosy. V prvom rade k nefinančným prínosom patrí údržba turistických chodníkov, odstránenie odpadkov a vytvorenie príjemných miest na odpočívanie v prírode, čo zlepší životné prostredie v horských oblastiach Žilinského kraja. Ďalej k nefinančným prínosom treba zaradiť opravu historických pamiatok. Takto sa zachovajú historické pamiatky aj pre ďalšie generácie a poskytnú tak možnosť rozvoja kultúrneho dedičstva. K nefinančným prínosom návrhov (najmä hlavného návrhu podpora a rozvoj cestovného ruchu v Žilinskom kraji) taktiež patrí zvýšenie povedomia občanov v Žilinskom kraji o prírodných a kultúrnych pamiatkach, ktoré sa nachádzajú v tomto regióne.

Záver

Cieľom mojej diplomovej práce bolo, na základe získaných teoretických vedomostí, vypracovanej charakteristiky regiónu, zamestnanosti a produktivity, vykonať analýzy zamestnanosti, produktivity a ukazovateľov vyjadrujúcich vzájomný vzťah medzi nimi a posúdiť vývoj zamestnanosti a produktivity v Žilinskom kraji v posledných rokoch a následne navrhnúť opatrenia na zlepšenie zistenej situácie.

Údaje som získaval zo Štatistického úradu Slovenskej republiky v Žiline a z internetových zdrojov. Slúžili ako podklad pre analýzy zamestnanosti a produktivity, ktoré som vypracoval v kapitolách 3, 4 a 5. Taktiež slúžili ako podklad pre tvorbu návrhov na zlepšenie aktuálnej situácie.

V prvých dvoch kapitolách som sa venoval charakteristike regiónu a vymedzeniu a charakteristike zamestnanosti a produktivity. Tieto teoretické podklady boli základom k tvorbe nasledujúcich analýz.

V kapitolách tri až päť som sa venoval analyzovaniu vývoja zamestnanosti, nezamestnanosti a produktivity práce a kapitálu v Žilinskom kraji v posledných desiatich rokoch. Analýzy boli vykonané osobitne na zamestnanosť aj na produktivitu. Následne boli porovnané aj vzájomné vzťahy medzi vývojom zamestnanosti a produktivity v Žilinskom kraji. V šiestej kapitole som zhrnul závery vyplývajúce z analýz a charakterizoval som súčasnú situáciu v Žilinskom kraji.

Siedma kapitola je zameraná na návrhy, ktoré som navrhol na základe vypracovaných analýz a výsledkov, ktoré priniesli. Návrhy slúžia na zlepšenie súčasnej situácie v Žilinskom kraji. Na konci kapitoly je uvedené ekonomické zhodnotenie spolu s celkových zhodnotením návrhov.

Prínosom mojej diplomovej práce bolo samotné vypracovanie analýz týkajúcich sa vzťahov medzi zamestnanosťou a produktivitou. Tieto analýzy sa takto podrobne bežne nevykonávajú a mnohé z nich som musel sám vypočítať. Samotná realizácia návrhov bude prínosom nielen pre zlepšenie súčasnej situácie v Žilinskom kraji, ale bude aj prínosom pre rozvoj cestovného ruchu, vzdelanostnej úrovne zamestnancov a vytvorí nové pracovné miesta pre občanov.

Zoznam použitej literatúry

Kucharčíková A.: Makroekonómia. EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2009.

Kucharčíková A., Tokarčíková E.: Základy ekonomickej teórie EDIS – vydavateľstvo ŽU, Žilina 2004.

Kotler, P. – Armstrong, G.: Marketing. Praha, Grada Publishing, 2003.

Rievajová E., Stanek V., Dubová I.:Teória a politika zamestnanosti. Ekonóm, Bratislava 1999.

Hamalová, M., Tvrdoň, J. Žárska, E.: Regionalistika. Bratislava 1997.

Kováčová,E. a kol.: Teória a politika zamestnanosti. ES EU, Bratislava 1995.

P. Korec, V. Lauko, L. Tolmáči, G. Zubriczký: Kraje a okresy Slovenska. Bratislava: Q 111, 1997.

Údaje zo Štatistického úradu v Žiline.

 

Ústredný portál verejnej správy Slovenskej republiky

https://portal.gov.sk

Európsky portál pre pracovnú mobilitu

https://ec.europa.eu

Štatistický úrad Slovenskej republiky

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=7189

Štatistický úrad Slovenskej republiky Bulletin 2009

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=18312

Žilinský kraj – Inštitút zamestnanosti

https://www.iz.sk/sk/projekty/regiony-eu/SK031

Štatistický úrad SR Bulletin 2009

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=21449

Štatistický úrad: Priemysel v ŽK za rok 2009

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=21378

Žilinský samosprávny kraj

https://vtpzilina.sk/kip/pages/regional_bussiness

Štatistický úrad SR, databáza regionálnej štatistiky

https://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/

IPA Slovakia

https://www.ipaslovakia.sk/slovnik_view.aspx?id_s=167

Produktivita práce – Business Success

https://www.success.sk

Prieskum platov

https://www.prieskumplatov.wbl.sk/

Štatistický úrad SR

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4

Časopis Trend

https://www.etrend.sk/

Hospodárske noviny

https://hnonline.sk/

Slovenské centrum produktivity

https://www.slcp.sk/index.php?category=118

Štatistický úrad SR: Zamestnanosť

https://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=1644

Wikipédia

https://sk.wikipedia.org/wiki/

Priama akcia

https://www.priamaakcia.sk

EPI.sk - Ekonomické a právne informácie

https://www.epi.sk

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR

https://www.employment.gov.sk/index.php?id=16484