HISTÓRIA SKUPINY ELÁN

HISTÓRIA SKUPINY ELÁN

22.apríl roku 1970 je zapísaný v hrubej kronike kapely zlatým písmom a podciarknutý hrubou ciernou ciarou. V ten den sa koná prvé verejné vystúpenie pri prílezitosti skolskej akadémie urcené pre "vnímavé" publikum spoluziakov a bratislavských zelezniciarov. Je to fiasko za ktorým vzápätí nasleduje slub: za takýchto podmienok sa hralo naposledy. Skupina bola v tom case zlozená zo spoluziakov z devätrocenky na Jelenej ulici v Bratislave, ktorú tvorili Jozo Ráz, Vaso Patejdl, Juraj Farkas a Zdeno Baláz a dennodenne po skole odusevnene hoblovali tri gitary z druhej ruky, zosilnovac upravený z rádia a pozicaný mikrofón z roku dva. Chlapci sa ocitajú pred dôlezitým rozhodnutím: bud sa dalej mlátit po koncertoch v rádioamatérskom prevedení alebo vyjst na trh az vo chvíli, ked si zarobia na nieco, co bude skutocne hrat. Vtedy este netusia, ze toto úsilie potrvá takmer desat rokov. Clenovia skupiny zacínajú zarábat na kvalitnú apratúru tým, ze pomáhajú s lopatou v ruke pri rekonstrukcii elektrickovej trate na vtedajsej ulici Februárového vítazstva v Bratislave. Po prázdninách budujú základy endokrinologického ústavu na Kramároch. Zo spolocného zárobku si kúpia prvé slusné zosilnovace, ktoré im vzápätí niekto ukradne. Musia si teda na to, co nebolo poistené, zarobit znova.

Tentoraz vsak namiesto krompácov berú do rúk gitary a v máji 1971 majú prvé angazmán vo Vinárni u troch zajacov a na Vianoce si coraz zohratejsia stvorica zarába v hoteli Partizán na Táloch. Na jar 1972 prijímajú do skupiny saxofonistu Pala Sikulu a trubkára Stefana Horného. Kapelu obcas tvorí az 9-clenné obsadenie. V lete 1972 sa chlapcom naskytne celoprázdninová prílezitost v malebnom prostredí vinárne v Kremnici. Majitelia tohto podniku za dvojmesacné pôsobenie kapely splnili celorocný plán trzieb.

Zima roku 1973 je horúca nielen preto, ze sa skupina chopí dalsej sance a vydá sa na exotickú výpravu do Tunisu. Tam opät hrajú v jednom bare, kde vsak znovu nikto nemá záujem o ich vlastné skladby. Zato majitel vyzaduje kompletný kaviarenský repertoár - chalani boli nútení hrat vsetko, pocínajúc dychovkovou polkou Skoda lásky, az po to, co momentálne ficalo v hitparáde. Pred touto cestou si od Slovkoncertu prenajímajú dodávku s vodicom, ktorý ich má aj s aparatúrou odviest do Janova. Tam ich má cakat zástupca agentúry, ktorá podpísala objednávku. Necaká. Dohodnú sa teda, ze sofér pôjde s nimi dalej, ale nenapadne ich, ze od tohto okamihu naskakujú náklady za auto a vodicov pobyt v Tunise na ich úcet. Stojí ich to 20.000,- Kcs, ktoré splácajú tri roky. Vidina vlastnej dokonalej aparatúry a nástrojov zase mizne za obzorom.

Nový rok 1975 víta kapela prácou v hoteli Bellevue v Starom Smokovci. Potom Elán úspesne zmaturuje a vsetci sú prijatí na vysokú skolu: Jozo na psychológiu, Duro a Zdeno na ekonómiu, Vaso na kompozíciu. Je to rozhodujúci moment pre dalsie fungovanie kapely, pretoze vojencina je na najblizsie styri roky zazehnaná.

1976 Prvý "slusne" zaplatený zájazd do svédskeho Malmo - v pozicanom Barkase.

V roku 1977 opät prichádza ponuka na prázdninový zájazd do Svédska. Po nekonecných vybavovackách na úradoch, agentúrach a dekanátoch sa vydávajú na cestu - s pozicanými 70.000,- Kcs a dvoma crepmi zvanými Skoda 1203 pretazenými aparatúrou a náhradnými dielmi. Pocas plavby do svédskeho Trelleborgu sa u Joza neocakávane ohlási srdcová nevolnost, po ktorej sa celý rok a pol necíti úplne fit. Na nieco podobné nebol Jozo zvyknutý. Jozo: "Dovtedy som si myslel, ze môzem hrat, vybavovat, viest auto a opravovat ho dokedy budem chciet. Vzdy som si vravel: bud ide o zivot, alebo slusne povedané, o nic. Ale nenapadlo ma, ze by ten zivot mohol byt môj." V Skandinávii si Elán buduje velmi slusnú reputáciu. Jozo a Vaso na seba pri vystúpeniach pútajú najväcsiu pozornost a pomaly sa stávajú dominantnými osobnostami kapely. Okrem toho na ulici stretávajú svoje idoly zo skupiny Chicago a zistujú, ze sú to celkom normálni a sympatickí ludia, takze skupina konstatuje, ze návsteva Svédska sa vydarila, ale. .ale nielen lahôdkami je clovek zivý. Ono totiz nie je ziadna zábava menit za polárnym kruhom rýchlostnú skrinu na skodovke, alebo sa premôct a nenaplut do tváre séfovi podniku, ktorý sleduje vase vystúpenie a potom Vám oznámi: "Bud sa budete pri hraní riadne usmievat, alebo vám strhnem z gáze." Po návrate zo severu chlapci konecne po prvý raz nekonstatujú rozpoctový schodok a sny o vlastnej slusnej aparatúre dostávajú reálnu podobu. Z vojny sa vracia Jano Baláz a po návsteve koncertu súhlasí s podstatnou zmenou v zrucnosti a zohratosti kapely. Vsetci cítia, ze je uz cas prejst od hrania tanecnej produkcie na dráhu profesionálnej kapely s vlastným repertoárom. Elán konecne predstavuje v televízii svoju pesnicku Semafor a dostáva sa tak do povedomia verejnosti. Spolu so skladbou Dám ti vsetko co mám sa Semafor objavuje na prvom singli skupiny. Prvé skladby uvádzané v rozhlase museli byt niekolko krát na odporúcanie úradníkov textovo prerábané. Vtedy neprichádzalo do úvahy, aby si kapela písala texty sama. Aby sa dostali cez textovú komisiu, zacínajú obiehat textárov. Tí známejsí ich síce vypocujú, ale so zachmúrenou tvárou ich posielajú dalej. Vtedy chalani zaklopú na dvere dramaturga Borisa Filana: "Raz si tak sedím v kancelárii, ked tu niekto zaklope a do dverí sa pchajú traja mládenci. Najdrzejsí bol Ráz. Povedal: 'My sme skupina Elán a potrebujeme texty.' Tak sa zacala spolupráca Borisa Filana s vtedy este neznámym Elánom. Po niekolkých márnych pokusoch je na Bratislavskú lýru prijatá pesnicka Bláznivé hry a získava cenu za aranzmán. Takze kapela pridáva k styrom diplomom za úspesné zlozenie státnic prvé významnejsie ocenenie za hudobnú tvorbu. Elán sa zacína vázne priblizovat k profi hranici. Jej dosiahnutie vsak prichádza do úvahy az po návrate z vojenciny. Na modré knizky na rozdiel od mnohých iných vynikajúcich hudobníkov nemajú a plán dostat sa do Vojenského umeleckého súboru zlyhal. Jozo dostáva povolávací rozkaz k motostrelcom, Zdeno a Duro k tankistom a Vaso k lapiduchom. Vdaka Durovi sa nakoniec vsetci dostanú do jedných kasární, kde môzu denne skúsat a dokonca si doniest aj svoju aparatúru.

Este v mundúroch sa ide do Bratislavy, lebo ich tri pesnicky boli vybrané na Bratislavskú lýru 1980. Predpokladaný hit je 8. svetadiel, ktorého text si Jozo drzo prerobí, aby sa mu lepsie spieval. Ked sa to Boris Filan dozvedel, bolo zle a vyhlásil, ze koncí so spoluprácou. Flasa vodky ho po dlhom prehováraní spacifikovala. Prekecali spolu celú noc a vtedy sa to vsetko "zlomilo". Po pociatocnom otukávaní nasiel Boris v Jozovi kamaráta na zivot a na smrt. Aj napriek tomu, ze nervozita poskodí Jozov prejav, 8.svetadiel získava cenu novinárov za text a Vasova skladba Kaskadér vyhráva druhé miesto v hlavnej sútazi a cez noc sa stáva absolútnym hitom. Z tohto úspechu majú vsetci velkú radost; je to konecne prvé výrazné ocenenie ich neopísatelne tvrdej práce. Hned po tomto úspechu kapela suverénne zamieri do agentúry Slovkoncert so ziadostou o profesionalizáciu. No tam na chlapcov caká poriadny úder pod pás. Zacnú sa písat ziadosti, príhovory, posudky, mláti sa peciatkami, v podstate sa opakuje to isté, co pred odchodom do Svédska. Napokon Slovkoncert vezme na seba riziko prípadného neúspechu a kapela zacína nacvicovat svoj vlastný program. Na prelome desatrocí sa lámu aj osudy styroch dvadsapätrocných chlapcov. Vlajka Elánu letí prudko hore. Rozkrútili kolotoc, ktorý nebolo mozné zastavit. Jozo: " Brali sme to tak, ako to lezalo a bezalo. Boli sme stastní, ze sme konecne prerazili. Dlho nám neprekázali koncerty, na ktorých sme si pripadali ako v saune, pretoze v sále bolo viac divákov, ako dovolovala kapacita a zle sa dýchalo, nieto este spievalo. Pár krát sme sa síce ocitli na dne svojich síl, ale boli sme zvyknutí nestazovat sa a makat. Ved kazdý úspesný koncert pôsobil ako doping." Profesionálny management je zatial hudbou budúcnosti, preto kazdý clen dostáva do správy urcité teritórium. Jano si berie na starost tuzemské koncerty, Jozo tlac a médiá, Duro zahranicné koncerty, Zdeno Opus, Vaso agentúry. Stroj bezí, zacínajú prichádzat prvé honoráre. Ale peniaze uz dokázali rozlozit nejednu zohratú partiu. Preto vsetky príjmy idú do spolocnej pokladnice a na konci roka sa spravodlivo rozdelia podla prínosu jednotlivých clenov. Od vydavatelstva Opus skupina dostáva ponuku na nahratie prvej LP platne. S materiálom na album nebol problém, kedze kapela mala uz na spomínanej "zelezniciarskej" premiére dobrých pätnást vlastných vecí, a celé nasledujúce desatrocie v kompozicnom úsilí nepolavovala. Opus mal vtedy stúdio v Pezinku v miestnosti starého zámku prerobeného na kulturák. Kazdý den sa nahrávalo asi do piatej popoludní. Potom ich vystriedal istý tanecný súbor, ktorý vecer, ked skoncil, zväcsa iniciatívne vypol kachle. Takze, ked tam Elán ráno nabehol, bola teplota v miestnosti pod nulou. Jozo zvycajne spieval so sálom okolo krku a ciapkou na hlave.

Platna vychádza v septembri 1981 a okrem dvoch populárnych "lýroviek" u posluchácov zaberú aj dasie skladby, ako je napr. Cakám ta láska, Mám chutna nieco chladené, Mládatá, Kolko a co za to. Elán este stíha do konca roka 1981 nakrútit svoj prvý samostatný televízny recitál, obsadit piesnou Cas mládat Bratislavskú lýru, odskocit si do Bulharska, Madarska a priviest si cenu zo Schlager Festivalu v Drázdanoch. V decembri sa zacína pripravovat dalsia LP. Na jej obale zanecháva svoj rukopis Alan Lesyk v podobe zhmotnenej energie - modrá rozkmitaná gulôcka s podnapitými ockami a vyplazeným cerveným jazykom. Vtedy este nikto netusí, ze tento pôvodne jednorázový nápad sa stane logom kapely na dlhý rad rokov. Tak prisiel na svet Bubák - symbol Elánu.

Zaciatkom roka 1982 vychádza v poradí druhý album Nie sme zli a stáva sa rockovo - politickou udalostou roka. Pri tomto albume nastáva problém nadprodukcie hudobných nápadov nielen u Vasa - fabriky na nápady, lebo autorsky potentní sú aj ostatní. Riesenie je jednoduché a demokratické: kazdý prinesie pesnicky, ostatní ich obodujú, urobia konecný súcet, zostavia poradie a skladby pod ciarou majú jednoducho smolu. Platna má vela úspesných pesniciek, ako napríklad Ulica, Zlodej slnecníc, Kamaráti alebo Vymyslená (Vymyslená nie je tak celkom vymyslená. Jej autor Boris Filan vytvoril hádanku, aby sa vedelo aj nevedelo, ze je to o ich kamarátke Lube z Modry). Na jar roku 1982 útocí skupina na Lýru dvomi titulmi: Aj ked bez penazí a Môzes íst. Marcový zájazd do Bulharska odvádza Elán iba na chvílu od systematického a úspesného dobývania ceskoslovenských miest. Chalani sa riadia heslom marsála Koneva: "Územie, ktorým nepresla noha pesiaka, nie je dobyté." Islo sa aj do posledného zapadákova - rocne to dávalo asi 200 koncertov. V septembri a októbri skupina absolvuje turné po bývalom Sovietskom zväze, kde naplnajú jednu sportovú halu za druhou. Hoci to znie nepravdepodobne, ale Elán zvysuje obrátky a má na to dobrý dôvod: ocitá sa na tom mieste velhory, z ktorého idú dalej uz len vrcholové druzstvá. V ankete o Zlatého slávika '82 získavajú druhé miesto.

V roku 1983 sa Elán uz po tretí krát ponáhla do stúdia, aby v pezinskom zimnom královstve nahral dalsí album Elná3 (prvé dva totiz uz dávno zmizli z predajných pultov). Za pozornost stojí fotografia na obale albumu, ktorá poskytuje pohlad na otrenírkovaných a otrickovaných clenov skupiny, efektne prekonávajúcich bezeckú prekázku. Demonstruje elánovský sportový prístup k zivotu a heslo: prekázky sú na to, aby sa prekonávali. No kým táto fotka vznikla, skok sa musel opakovat najmenej styridsat krát. Texty sa v básnickej podobe venujú okrem problematiky mladých ludí (Tuláci v podchodoch, Clovecina, Mám kým nemám, Gitarista) aj závaznejsím a smutnejsím témam (Nevera, Zabudnuté).

Do roku 1984 vstupuje Elán s tisícami kilometrov dlhým turné po bývalom Sovietskom zväze. Pocas tohto turné chalani prisli na jednu vec, ktorú vlastne vsetci vedeli, ale nikto ju nechcel povedat nahlas. Az raz vecer, ked vsetci sedeli v hotelovej izbe, Vaso sa rozhovoril, praskli mu nervy a povedal ze koncí. Az ked si vsetci uvedomili význam jeho slov, rozplakali sa a opili sa od zialu - vedeli, ze je koniec. Skupinu zatial ale oficiálne nerozpústajú. Odohrajú este asi 60 koncertov, najazdia este 60.000 kilometrov a pripravujú anglickú verziu Elánu 3 - Night Schift. Na Bystrických zvonoch získavajú prvenstvo s piesnou Tisíc bratov tisíc sestier. Pocity celej skupiny vyjadruje skladba Neviem byt sám, o com svedcia aj slová, ktorými ju Jozo na koncertoch uvádza: "Viete sa smiat? A viete plakat? Kazdému v zivote nieco chýba, kazdý nieco vie, no a ja: Ja neviem byt sám.". Pesnicka sa stane okamzite hitom, ale pre nápor nadchádzajúcej úrody skvelých piesní sa nakoniec ani nezmestí na LP - Hodina slovenciny. Hodina slovenciny je plná hitov. Napríklad Stuzková nazbierala v sútazi 5xP 15.270 hlasov, co je absolútny rekord v pocte hlasov v jednom kole. Skladba No co je? je kratucká správa o Filanovom pokuse dostat sa do bratislavského V-klubu na koncert skupiny Elán. Klip k pesnicke Zalúbil sa chlapec je jeden z prvých videotrhákov v histórii nasej populárnej hudby a klipom roku '85. Elán získava poctom 17.571 hlasov prvenstvo v Zlatom slávikovi '84 a potvrdzuje zacínajúce bezkonkurencné postavenie na nasej hudobnej scéne.

K 1.januáru 1985 dostávajú tisícky priaznivcov tazký úder pod pás - Elán verejne vyhlasuje rozpustenie doterajsej zostavy. Bolo dohodnuté ze tí, ktorí v kapele ostávajú, si dajú prestávku na regeneráciu síl a prípravu novej LP. V tom case prsia na hlavy muzikantov výcitky a fámy zo strany frustrovaných teenagerov: "Iba kalia vodu, aby boli úspesní, sláva im stúpla do hlavy." Okrem anonymov zacínajú do bytu Rázovcov chodit skoláci a studenti so skatulami od topánok, plnými penazných zbierok. Niekto totiz rozniesol, ze kapela sa musí rozíst z financných dôvodov. Akoby toho nebolo este málo, Duro Farkas hodlá zavesit gitaru na klinec, Zdeno Baláz pomýsla na výnosnejsí angazmán v nemeckých baroch a Vaso Patejdl nahráva svoj prvý sólový projekt Chlapcenský úsmev. Kapela ostala stát na dvoch pilieroch: Jozo Ráz & Jano Baláz. Duo vytrvalcov ostáva na opustenej ceste a okrem známeho mena a zlého pocitu, ze ich verejnost za rozpad kapely popraví, nemá nic. 99% ludí im tvrdilo, aby to bez Vasa radsej vôbec neskúsali, lebo za toho zongléra s melodickými nápadmi a ovládajúceho bez problémov desat hudobných nástrojov náhrada jednoducho neexistuje. Napokon sa vsak náhrada objaví v podobe Martina Karvasa, ktorý síce hrá v Bankete, ale po dlhom prehováraní nakoniec k Elánu prestúpi. Zato bubeník Gabo Szabó padá priamo z jasného neba, respektíve z amatérskej kapely, ktorá si do tých cias privyrábala na svadbách a zábavách. V novom zlození sa schádzajú 20.septembra 1985 a uz 1.októbra ocakáva niekolko tisíc nedockavých fanúsikov velkolepý comeback svojich milácikov, ktorým má byt premiéra koncertného programu Hodina slovenciny. Ten je Elán svojim fanúsikom doposial dlzný. Publikum je z nového programu nadsené, plní hladiská hál a stadiónov v celej republike a pritom este netusí, akú bombu pre nich kapela odistuje v stúdiu. Pri nahrávaní dsalej LP Detektivka v Pezinku vládne fantastická nálada, ale zároven horúckovitý nepokoj. Mozno je to dnes uz smiesne, ale kým na mastertape postupne naskakujú Tanecnice z Lúcnice, Klasika, Fero, Sídliskový indián a Detektívka, kapela sa obáva, ci potvrdí kvalitu a neposkodí meno donedávna tak skvele etablovanej skupiny. Napriek obavám z neúspechu Elán obhajuje - a to uz s velmi presvedcivým náskokom - minulorocné vítazstvo v Zlatom slávikovi. Detektívka sa objavuje na pultoch a strháva so sebou cosi, co nemá v histórii ceskoslovenskej rockovej hudby obdobu: vypuká davové sialenstvo zvané "elánománia", na konci ktorého je predaných vyse 600.000 nosicov, co láme vseky historické rekordy v predajnosti hudobných titulov v Ceskoslovensku. Trblietavý kabát slávy a popularita vsak zakrývajú aj vycerpanost (skupina opät absolvuje snúry po vtedajsej NDR a Sovietskom zväze), financné problémy a nedorozumenia vo vnútri kapely. Noví clenovia sú nespokojní - asi ocakávali, ze sa budú vozit v mercedesoch. Na koncert prislo 10.000 ludí a oni dostanú iba po styri stovky. Neslo im to do hlavy. Mysleli si, ze zlatý koc musia nutne tahat zlaté kone. Elán zarobil Opusu stovky miliónov korún, ale z ich smiesneho podielu na zisku sotva uzivili seba a svoje rodiny. "Elánománia", predstavujúca 140 koncertov, priniesla kapele vítazstvo v televíznej Rolnicke, ankete casopisu Populár, priniesla Zlatú notu a v poradí uz tretie vítazstvo v Zlatom slávikovi. Od druhého miesta ich delilo 30.000 (!!!) hlasov. Básnik by povedal: Na tomto poschodí sme uz bývali vo vsetkých bytoch, ktoré boli volné. Kapela v roku 1986 podniká iba tri velké snúry, pozostávajúce zhruba asi z 50-tich koncertov a tiez tri velké zahranicné zájazdy: na jar opät do vtedajsieho Sovietskeho zväzu, v lete do Francúzska a na jesen do Grécka. Nadväzujú sa kontakty s konkurenciou: Jozo nahráva so skupinou Lojzo geniálnu baladu Ze mi je lúto a s Petrom Nagyom piesen Psi sa bránia útokom, ktorá sa okamzite derie na vrcholy rebríckov. Elán pomáha na svetlo sveta Beáte Dubasovej, Tublatanke a dievcenskej skupine Madam, pre ktorú píse Jano s Jozom a Palom Jursom niekolko svizných skladieb. Robia sa spolocné koncerty.

Dalsiu platnu prichádza Elán do stúdia nahrat az 20 mesiacov po Detektívke, koncom roku 1987. Nahrávanie prebieha v pohode, asi po prvý raz bez casovej tiesne. Mozno to znie paradoxne, ale práve preto vznikol priestor na pochybnosti a narodila sa najmenej výrazná platna Elánu: Nebezpeny naklad. Aj ked bola umelecky hodnotná, ukázala sa ako nekomercná a to obycajne rozhoduje. Jednoducho nezapadla do spolocenskej atmosféry ako napríklad Hodina slovenciny. K tomuto albumu je spracovaný aj videoprojekt, ale bohuzial do televízie sa dostal az rok po vydaní platne. Navzdory pochybnostiam lietajúcim zvnútra i zvonku sa z Nebezpecného nákladu predalo vyse 200.000 nosicov. Kapela pridáva k LP aj singel Smrtka na prazskom orloji, ktorý okamzite stúpa na celo predajnosti a v mnohých anketách sa dokonca stáva piesnou roka 1988 a vlastne len jeden rebrícek vykazuje rozdielnu hodnotu - ten najreprezentatívnejsí: Elán je od roku 1984 poprvý raz zvrhnutý z rebrícka Zlatého slávika.

20. augusta 1988 absolvuje kapela premiéru svojho nového koncertného turné, ktoré nemozno porovnat s nicím, co sa u nás na poli rockových vystúpení doposial odohralo: republiku spolu so skupinou brázdia styri kamióny plné aparatúry, svetiel, mohutných kovových konstrukcií a to vsetko obsluhuje team dvadsiatich technikov. Jedno sa vsak nemení: na jednu minútu hrania pripadá zhruba 120 minút vycerpávajúcej organizacnej práce. Na den 22. novembra 1988 pripadá prvé nakrúcanie filmu Rabaka (jeho názov znamená v bratislavskom slangu rebrík z dvoch ludských dlaní a zároven vydarený textársky rébus Ráz - Baláz - Karvas), ktorý je podlozený autobiografickým príbehom kapely z cias tvorby Nebezpecného nákladu (optikou poctivo odzitej velkej lásky Sylvie a textára Petra, chalani z kapely hrajú sami seba). Opät sa zacína neurotizujúce obdobie, v ktorom sa prelína samostatné filmovanie a obliekanie skladieb pre film a aj rovnomenný album do definitívnych stúdiových kabátov.

1. júna 1989 absolvuje Rabaka (uvádzaná súbezne s nplatou Rabaka) dve premiéry: v Prahe a v Banskej Bystrici (chalani z Elánu - ako je ich zvykom - nemajú problém, sadajú do lietadla a stíhajú obe). Na jar 1989 Elán odchádza na sériu koncertov do Francúzska a uz vie o jednej zásadnej veci, o ktorej verejnost zatial nemá ani tusenia.: Szabó s Karvasom dávajú v januári 1989 po vzájomnej dohode výpoved. Opät sa síce zaväzujú odohrat so skupinou vsetky záväzky az do konca roka, ale co bude po tom, to je vo hviezdach. Jozo: "Mal som pocit, ze je koniec a Rabaka je tá rakva, do ktorej si konecne lahnem.". Napriek tomu sú správy o predaji platne velmi lichotivé a film sa drzí na prvej priecke v sledovanosti slovenských filmov.

1991.Vrátit Elánu pôvodnú podobu nie je myslitelné. Gabo Szabó sa spamätáva po tazkej chorobe, Martin Karvas si zariaduje hudobné stúdio a otvára vydavatelstvo. Hladanie nových adeptov tentoraz nie je zlozité: dvom leadrom pomáhajú sekundovat bubeník Juraj Kuchárek, gitarista, saxofonista a hrác na klávesové nástroje Peter Farnbauer a Lubo Hornák, druhý klávesista. Po niekolkých zoznamovacích skúskach majú ich starsí kolegovia jasno: Elán hrá lepsie ako kedykolvek predtým; zislo sa presne tých pät párov rúk, ktoré boli potrebné. V populárnej hudbe cas neuveritelne letí a tak az v lete roku 1991 znie z rádia celkom nový Elán. Skupina na vlastné náklady nahráva singel Pistol, ktorý sa vzápätí po svojom uvedení splhá v hudobných rebríckoch smerom nahor a strháva so sebou aj dalsí singel Modlitba pre dva hlasy. Vychádza v poradí uz ôsma LP-cka skupiny Elán s pôvodne pracovným názvom Elán VIII, ktorú neskôr monopolný textár Boris Filan obdaril sokujúcim názvom cNetvor z iernej hviezdy Q7A <cdnetvor.html>. Najpôsobivejsími skladbami sú Bosorka, Sestricka z Kramárov, Nasa sila a Pistol. Na vianocný trh prichádza platna, kompakt a kazeta, v tom istom case sa uskutocní aj koncert, ktorý má znamenat bud-alebo. Obrazne povedané - ukáze, kde je sever a kam dalej. Na koncerte v Lucerne, ktorá má kapacitu 3.000 miest, sa stráca necelých dvanást stoviek divákov a na prízemí to vyzerá, akoby slo o neverejnú skúsku. No profesionalita muzikantov stojí za poklonu. Od zaciatku hrajú ako o zivot. Staré "pecky" aj absolútne novinky do seba zapadajú, velkolepá je aj spomienka na Freddieho Mercuryho piesnou We are the champions. Výsledkom je pät prídavkov pre bezhranicne nadsených divákov.

Na jar roku 1992 sa Elán vydáva na "Elán - Super Tour '92" po celej republike - ako chalani dúfajú - zasadit mlciacej väcsine rozhodujúci úder. 29. septembra 1992 zasadí Elán v Bratislave na Námestí slobody tri javory - symboly lásky, porozumenia a priatelstva. Týmto bol odstartovaný koncertný program Amnestia na neveru. V ankete roku 1992 sa Elán stáva na základe hlasovacích anketových lístkov najoblúbenejsou skupinou za rok 1992.

V máji 1994 vychádza dalsí album Hodina anglitiny, ktorý spôsobuje velký rozruch na verejnosti. Jeho krstnou mamou sa stáva bývalá starostka mesta Bratislavy pani Zemková a CD krstí spolu krstným otcom pánom Braunom, zástupcom firmy BMG Ariola pod hradom Devín. K piesni Amnestia na neveru sa natáca aj videoklip, ktorý je pouzitý pri odovzdávaní cien Zväzu autorov a interpretov za najlepsiu piesen roka '94. V júni 1994 chalani opät nastupujú na turné po Slovensku. Odohrajú zhruba 21 koncertov s predkapelou Broken heart. Po nekonecných skúskach a hádkach uzrie svetlo sveta spolocný program Elán & Lúcnica, ahoj Bratislava! (alebo iné mesto, v ktorom sa koncert koná), ktorý je odstartovaný 31. augusta 1994.

A je vypredaný nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách. Holandská pobocka hudobného vydavatelstva BMG prejavila záujem o Elán a v roku 1995 vychádza CD Hodina nehy. Po velkých úspechoch, sláve, sklamaniach a nesplnených zelaniach je vsetkým jasné, ze Elán je ako víno: cím starsí - tým lepsí.

V roku 1996 oslavuje Elán 15. narodeniny svojho profesionálneho pôsobenia. Pri tejto velkolepej udalosti sa opät schádzajú clenovia Elánu -aj bývalí - aby absolvovaním série koncertov po celom Slovensku aj Cechách oslávili svoje jubileum a nahrali dalsí (v poradí uz 14-ty) album.

Rok 1997 prinása so sebou niekolko prekvapení pre fanúsikov skupiny Elán: v tomto roku vychádzajú 3 albumy: Legenda 3, Hodina pravdy a Elán Classic.

ZLOZENIE SKUPINY ELÁN  

Jozo Ráz: basová gitatara, sólový spev Jano Baláz: sólová gitara, sólový spev Vaso Patejdl: klávesové nástroje, sólový spev Zdeno Baláz: sólová gitara, sólový spev Juraj Farkas: bicie nástroje

Jozo Ráz: basová gitatara, sólový spev Jano Baláz: sólová gitara, sólový spev Martin Karvas: klávesové nástroje Gabo Szabó: bicie nástroje

Jozo Ráz: basová gitatara, sólový spev Jano Baláz: sólová gitara, sólový spev Peter Farnbauer: gitara, klávesy, spev Lubo Hornák: klávesové nástroje Juraj Kuchárek: bicie nástroje