OBSAH

ÚVOD

Poľnohospodárstvo, ako neoddeliteľná súčasť národného hospodárstva, je zamerané na riešenie hospodárskych problémov. Je odvetvím, ktorého cieľom je prostredníctvom rastlinnej a živočíšnej produkcie zabezpečiť výživu obyvateľstva.

Cukrová repa patrí k najintenzívnejším plodinám poľnohospodárstva a predstavuje u nás najvyššieho producenta energie z jednotky pestovateľskej plochy. Má veľký význam z hľadiska zaradenia do osevného postupu, nakoľko pri správnej agrotechnike vytvára optimálnu štruktúru pôdy, čím vytvára optimálne podmienky pre následné plodiny.

Hospodársky význam cukrovej repy spočíva v tom, že je jedinou plodinou v podmienkach mierneho pásma, svojim strategickým postavením určená na výrobu cukru, ktorý predstavuje dôležitú energetickú zložku potravy. Cukrová repa ako základňa nášho cukrovarníckeho priemyslu patrí k najvýznamnejším plodinám poľnohospodárskej výroby. Jej postavenie má na Slovensku dlhoročné tradície. Bola jednou z prvých plodín pestovaných podľa odborných zásad a dôsledne prepracovanej technológie.

Cukor je dlhodobo skladovateľný, mnohostranne použiteľný. Priemerná ročná spotreba cukru na jedného obyvateľa Slovenska sa odhaduje asi na 29,8 kg. Priemerná spotreba cukru v EÚ bola 33,5 kg. Vysoká spotreba cukru na obyvateľa je v Belgicku a Luxembursku 50,6 kg, nízka spotreba bola v Taliansku 24,1 kg a v Grécku 28,6 kg. Pri počte obyvateľov 5,5 mil. predstavuje celková ročná spotreba cukru na Slovensku približne 180 tis. ton.

Napriek tomu, že cukrová repa má veľké prednosti, jej pestovanie spôsobuje pestovateľom značné ťažkosti.

Rentabilitu pestovania cukrovej repy negatívne ovplyvňujú nielen nepriaznivé pestovateľské výsledky, ale aj neúmerný nárast vstupov. Pre zníženie nákladov a tým aj zefektívnenie výroby je potrebné na požadovanej úrovni zvládnuť prechod na nové veľkovýrobné technológie a biologické materiály, umožňujúce využiť technológiu pestovania bez ručnej práce a dôsledne dodržiavať zásady komplexnej agrotechniky, správnej výživy a ochrany rastlín a v neposlednom rade využívať aj kvalitnú techniku.

Ak nám ide o to, aby sa cukrová repa stala vzhľadom na svoje prednosti stálou a dobrou trhovou plodinou, dobrou surovinou pre spracovateľa a mala svoje nezastupiteľné miesto v rastlinnej výrobe z pohľadu agronomického i z pohľadu zabezpečovania výživy obyvateľstva, potom je potrebné maximálne využívať vedecké a odborné poznatky z oblasti výroby tejto plodiny, zintenzívniť organizátorskú a výkonnú činnosť a intenzívnejšie riešiť problémy v odberateľsko-dodávateľských vzťahoch.

V súčasnej dobe sme ako členská krajina EU nútení prijať politiku platnú v EÚ. Tá je založená na globalizačnom princípe veľmi zjednodušenej filozofii: cukrová repa sa bude pestovať tam kde je to najrentabilnejšie, absolútne sa popiera iný ako ekonomický efekt, nerešpektuje vyše 200- ročnú tradíciu pestovania repy, v mnohých krajinách únie.

V krajinách EÚ prebieha cukorná reforma, na základe ktorej je výroba cukru sledovaná a regulovaná systémom kvót. Cieľom je zvyšovanie úrod a kvality cukrovej repy pri minimálnej nákladovosti.

Pre Slovensko má dopad cukornej reformy dramatické dopady. Pestovateľské plochy cukrovej repy sa znížili z pôvodných 60 000 tis ha v 90-tich rokoch až na 11 030 tis. ha v roku 2008. Našťastie sa situácia na Slovensku v roku 2009 stabilizovala a pestovateľské plochy narástli na 15 900 tis. ha. Počet cukrovarov sa znížil z 10 na 2 (Trenčianska Teplá, Sereď). Pre úspešné zvládnutie konkurenčného prostredia v EÚ bude potrebné na Slovensku naďalej zvyšovať úrodu a kvalitu cukrovej repy pri minimálnej nákladovosti. Ako príklad môže slúžiť rok 2008, kde sa dosiahla úroda 60,71 t.ha^{-1 a najvyššia cukornatosť v histórii slovenského cukrovarníctva 17,51%.}

Touto prácou by sme chceli prispieť k poznatkom o vplyve odrody, biopreparátov podporujúcich rozklad pozberových zvyškov a spracovania pôdy na formovanie kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov cukrovej repy.

Doktorandská dizertačná práca, bola riešená v rámci výskumnýcho projektov:

Eureka E! 2718 Environ Ecofert (Využitie biopreparátov podporujúcich rozklad organických látok a zvyšujúcich pôdnu supresivitu v pestovateľskej technológii poľných plodín)

VEGA č.1/2430/05 (Biologická racionalizácia a optimalizácia produkčného procesu cukrovej repy z hľadiska eliminácie negatívneho dopadu sucha na výsledné kvantitatívne a kvalitatívne parametre produkcie)

Súčasný stav riešenej problematiky

HISTÓRIA A POSTAVENIE CUKROVEJ REPY VO SVETE A V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Cukrová repa predstavuje v súčasnej štruktúre pestovania poľných plodín v rastlinnej výrobe najintenzívnejšiu a súčasne potenciálne najziskovejšiu poľnú plodinu mierneho pásma.

Cukrová repa ako kultúrna plodina bola v pozornosti už niekoľko tisíc rokov pred naším letopočtom. STEHLÍK et al. (1956) zaznamenali jej prvé využitie ako krmoviny alebo zeleniny.

Problematikou skultúrnenia divorastúcich riep a históriou pestovania kultúrnych riep sa zaoberalo viacero autorov. Podstatná časť z nich z hľadiska vzniku kultúrnej formy cukrovej repy za východiskové druhy považuje Beta perennis (Hal) a Beta maritima (L).

Pri periodizácii dejín pestovania cukrovej repy možno vymedziť dve základné obdobia (JURÁŠEK 1997):

I. obdobie: od najstarších čias až do objavenia cukru v repe

II. obdobie: od objavenia cukru v repe až podnes

k skultúrneniu a pestovaniu prvých kultúrnych riep došlo v Mezopotámii, v podmienkach závlahového hospodárstva už v 3. tisícročí pred n. l., s cieľom univerzálneho zúžitkovania listov a buliev a neskoršieho jednostranného využitia buď listov alebo buliev.

Najvyčerpávajúcejší popis repy v starom Grécku bol podaný r. 320 pred Kr. Theofrastosom. Rozoznáva tzv. bielu repu, ktorá je chutnejšia než tzv. čierna repa. V starom Grécku sa pre repu používal názov „sikelion“ čo znamenalo, že za pravlasť repy je považovaná Sicília.

V skorom stredoveku bola repa známa na území Francúzska a Nemecka, kde sa bežne pestovala v záhradách kaštieľov.

V stredovekom spise „Capitulare de villis vel curtis imperatoris“, ktorý v roku 812 prikázal zostaviť Karol Veľký, sa doporučuje pestovať repu vo všetkých dominikánskych a kláštorných záhradách.

Druhá etapa skultúrnenia podľa STEHLÍKA (1956) prebiehala v Európe s využitím repy prímorskej (Beta maritima), čím vznikla repa cviklová (Beta cicla) a repa koreňová (Beta crassa). Ich vzájomným krížením potom pravdepodobne vznikla súčasná repa cukrová.

RYBÁČEK (1985) konštatuje, že sladkú chuť repnej šťavy ako prvý objavil Olivier de Serres v roku 1605. Prvým, kto vyrobil cukor z cukrovej repy, bol v roku 1747 Marggraf, ktorý lokalizoval v bielej repe 6,2 % a v červenej repe 4,2 % cukru.

KULÍK et al. (1994) uvádzajú, že prvé rozsiahle výsledky z výskumu výroby cukru boli zaznamenané v roku 1799 Achardom, ktorý je považovaný za zakladateľa prvého cukrovaru v Sliezsku. Tým sa cukrová repa stala významnou plodinou zasahujúcou do procesov intenzifikácie poľnohospodárskej výroby a tvorila novú epochu v zásobovaní sveta cukrom.

Súbežne s rozvojom repárstva v 19. storočí sa úsilie vedcov, šľachtiteľov aj praktických pestovateľov sústreďovalo na zvyšovanie obsahu cukru v repe, pretože tento obsah sa v počiatku pohyboval len okolo 5 – 6 %. Už v druhej polovici 19. storočia sa obsah cukru zvýšil na 10 – 12 %.

V prvej polovici 20. storočia boli na území Československa vyšľachtené odrody Dobrovická N (1915), Dobrovická C (1933) a Dobrovická A (1946), ktoré i v súčasnej dobe predstavujú významný genetický materiál pri šľachtení cukrovej repy.

Dobrovická A bola považovaná za najúrodnejšiu a najrozšírenejšiu odrodu Československého sortimentu.

V roku 1949 bol v Bučanoch založený Výskumný a šľachtiteľský ústav semenných okopanín, v ktorom sa i v súčasnej dobe riešia základné problémy týkajúce sa prosperity slovenského repárstva. Medzi prvé odrody slovenského šľachtenia patrila odroda Bučany VS (1963) a Bučany N (1966). Vyšľachtenie prvej jednoklíčkovej odrody Slovmona (1969) znamenalo prelom v šľachtení cukrovej repy. Z ďalšieho šľachtenia sú známe odrody Arimona (1976), Imona (1980), Remona (1982), Polyna (1983), Slovhila (1984), Intera (1986), Monriz (1989) a Rizoma (1989).

Na začiatku 80. rokov sa odrody slovenskej proveniencie pestovali len na 20 % pestovateľských plôch v SR, v roku 1989 sa rozšírili až na 86 % plôch.

V súčasnosti je odrodový sortiment cukrovej repy zaťažený prienikom zahraničných odrôd. Súčasná štruktúra jednotlivých typov odrôd na Slovensku je nasledovná: úrodový typ 2,63 %, úrodovo–normálny 18,42 %, normálny 21,05 %, normálno–cukornatý 44,74 % a cukornatý 13,16 %.

Pri odrodách tolerantných k rizománii je zastúpenie jednotlivých typov nasledovné: úrodový typ 0,00 %, úrodovo–normálny 42,85 %, normálny 71,00 %, normálno–cukornatý 50,00 % a cukornatý 62,00 %.

Pre obdobie rokov 1999 - 2004 bolo v rámci súčasného sortimentu odrôd registrovaných 60,30 %, z toho 68,75 % bolo tolerantných k rizománii. Pre nasledujúci vývoj bude určujúce šľachtenie odrôd tolerantných (rizománia, cercospora beticola) v štruktúre normálnych až cukornatých.

Sortiment odrôd cukrovej repy podľa LISTINY POVOLENÝCH ODRÔD (2005) je nasledovný:

Úrodový typ: Granada;

Normálny–úrodovo/normálny: Olympus, Marathon, Alaska, Scarlett, Rizoma – R, Monriz – R, Riava - R;

Normálny:Casino – R, Grand – R, Patricia – R, Kansas, Fox, Takt – R, Terano – R, Lady – R, Liana – R, Flora Desprez – R,Flair – R,, Beate, Monza – R, Riposte – R, Rival – R, Rosita - R, Roxane – R;

Normálny–normálno/cukornatý: Canasta – R, Extra, Radek – R, Gration, Toscana - R, Ibiza – R, Nikos, Origo;

Cukornatý: Adela – R, Extrema, Madeira, Triplex – R, Signum – R,

R – tolerantné voči rizománii

Pestovanie cukrovej repy v štruktúre rastlinnej výroby a

produkcia cukru vo svete a v Slovenskej republike

Podiel cukrovej repy na hrubej rastlinnej produkcii sveta je menší ako 1 % a na svetovej hrubej poľnohospodárskej produkcii menej ako 0,50 %. Uvedený podiel je veľmi diferencovaný podľa jednotlivých makro oblastí. Relatívne vysoký aj napriek cukornej reforme je v kolíske cukrovej repy v Európe, mimoriadne nízky je v Južnej Amerike a v novej pestovateľskej makro oblasti – Afrike.

BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ 1997, KULÍK et al. 2002, POSPÍŠIL et al. 2005, uvádzajú, že z hľadiska teritoriálneho vymedzenia sa cukrová repa pestuje prevažne na severnej pologuli od 35ş do 52ş s. š.

Koncentrácia pestovania cukrovej repy na ornej pôde sveta je výrazne nižšia než v prípade pestovania cukrovej trstiny. Koncentrácia cukrovej repy podľa jednotlivých štátov nie je taktiež taká vysoká ako v prípade cukrovej trstiny. Podiel cukrovej trstiny na svetovej hrubej rastlinnej produkcii je 3,12 % a na svetovej hrubej poľnohospodárskej produkcii 1,97 %.

Zberové plochy a produkcia cukrovej repy v štátoch EÚ

(podľa F.O. Licht) 

Tabuľka 1

Podľa J ZLA et al. (2000) bola v roku 1997 celosvetová výmera pestovateľských plôch cukrovej repy 7 476 mil. hektárov. V štátoch EÚ sa cukrová repa pestovala na výmere 1,9 – 2,1 mil. hektárov.

V roku 2003 pred spustením cukornej reformy sa cukrová repa pestovala vo všetkých štátoch únie s výnimkou Luxemburska na ploche cca 1,8 mil. ha. Táto výmera predstavovala 1,2 % poľnohospodárskej pôdy a podieľala sa na 1,6-1,8 % celkovej agrárnej produkcii EÚ. Viac než polovica produkcie cukrovej repy pochádzala z Francúzska a Nemecka (SVOBODA et al. 2004).

Graf 1: plochy cukrovej repy v krajinách EÚ a ostatných krajinách Európy

Od roku 1968 platil v EU trhový poriadok pre cukor a cukrovú repu, produkcia cukru v EU sa dlhodobo pohybovala medzi 15-18 mil. t a v dôsledku systému produkčných kvót bola stabilná (KROUSKY 2003, SVOBODA, DIVIŠOVÁ 2003). Trhový poriadok platný pre cukor a cukrovú repu prinášal pestovateľom a cukrovarníkom, ktorý užívali systém kvót prosperitu a spokojnosť. Produkcia spoločenstva bola obmedzená stanovením produkčných kvót cukru pre jednotlivé krajiny ktoré približne zodpovedali dopytu cukru v únii. Vnútorný trh EÚ bol v dôsledku systému dovozných ciel a vývozných redundancií dlhodobo izolovaný od svetového trhu cukru. ( MERAVÁ 2004, Strnadlová, 2004, ).

V roku 2001 bol s veľkými výhradami prijatý Komisiou EU trhový poriadok na obdobie 2002 až 2006, s tým, že v roku 2003 bude prehodnotený. (MERAVÁ 2004).

Graf 2: Produkcia cukrovej repy v krajinách EÚ a ostatných krajinách Európy

Rozširovanie EÚ a vývoj politiky WTO vyústilo do zmeny trhového poriadku. Nutnosť cukornej reformy bola vysvetľovaná ako dôsledok vonkajších a vnútorných vplyvov :

Vývoj politiky Svetovej obchodnej organizácie – WTO (medzinárodný tlak na EÚ na redukciu a odbúranie ciel a exportných subvencií, žaloba Brazílie, Austrálie a Thajska vo WTO proti EÚ pre nekalé obchodné praktiky)

Medzinárodné zmluvné záväzky EÚ (zrušenie kvót na bezcolný dovoz cukru do EÚ z rozvojových krajín)

Potrebou väčšej integrácie obchodu v rámci EÚ (uplatnenie konkurenčných prírodných sladidiel a priemyselne vyrábaných sladidiel na trhoch EÚ)

Zavedenie princípov spoločnej poľnohospodárskej politiky – CAP (rozmiestnenie pestovania cukrovej repy na základe dosahovaných ekonomických výsledkov, z hľadiska ochrany životného prostredia a spravodlivých podmienok pre farmárov) (Krouský, 2003, SVOBODA, DIVIŠOVÁ 2003

Reforma spoločnej organizácie trhov s cukrom prijatá Radou ministrov ES dňa 25. 11. 2005, je považovaná za prvú skutočnú reformu od vzniku CAP (Baco, 2005).

Divišová (2005) uvádza základné princípy reformy:

Zlúčenie produkčnej kvóty A a B a jej krátenie o 16 %

Zrušenie intervenčnej ceny cukru – nahradenie cenou referenčnou – a zníženie inštitucionálnej ceny v dvoch krokoch

Navýšenie kvót pre izoglukózu o 300 000 t behom troch rokov

Zrušenie deklasifikácie cukru a zmena prevodu do nasledujúceho roku

Reštrukturalizácia produkcie cukru v eú zavedením prevoditeľnosti kvót medzi členskými štátmi

Zavedenie reštrukturalizačných programov pre výrobcov cukru

Zavedenie čiastočnej kompenzácie (60 %) pre pestovateľov formou priamych platieb

Cieľom reštrukturalizácie cukrovarníckeho priemyslu EÚ v rokoch 2006 až 2010 bolo zníženie kvóty sladidiel o 6 mil. t (Meravá, 2008):

kvóta cukru EÚ 25 v roku 2006/07 17,440 mil. t

Rumunsko a Bulharsko – 2007/08 0,113 mil. t

kvóta cukru EÚ 27 v roku 2007/08 17,554 mil. t

nakúpená dodatočná kvóta v EÚ 1,014 mil. t

odovzdaná kvóta sladidiel do reštrukturalizačného fondu EÚ:

v 1. kole (2006/07 – 2007/08) 2,178 mil. t

v 2. kole (2007/08 – 2008/09) 3,335 mil. t

v roku 2009/10 (predbežne) 0,132 mil. t

odovzdaná kvóta sladidiel celkom 5,089 mil. t

do požadovaných 6 mil. t sladidiel ostáva 0,355 mil. t

Pre hospodársky rok 2008/09 je kvóta cukru v EÚ 13,479 mil. t, čo je 76,78% z pôvodnej kvóty. Dopady reštrukturalizácie (Meravá, 2008, 2009):

uzavretie 80 cukrovarov,

úbytok 138 000 pestovateľov,

zvýšenie tlaku na cukrovary a pestovateľov na zvýšenie konkurencieschopnosti,

pokles minimálnej ceny repy o 40% (na 25,5 €/t od roku 2009),

pokles referenčnej ceny cukru o 36% (na 404 €/t),

čiastočné vyrovnanie poklesu minimálnej ceny osobitnou platbou na cukor, ktorá sa znižuje

zachovanie systému kvót a dodávkových práv, ale zníženie kvót v EÚ o cca 30%,

rozšírenie výroby bioetanolu a cukru na potravinárske účely,

posilnenie globalizácie – 85% kvóty cukru vlastní desať spoločností.

Cieľom cukornej reformy bolo zvýšenie konkurencieschopnosti, minimalizovanie cien a zníženie produkcie cukru hlavne na úkor menej konkurencieschopných pestovateľov a cukrovarnikov a väčšieho sprístupnenia európskeho trhu rozvojovým krajinám. Nie všetky ciele reformy sa naplnili, možno však konštatovať, že hlavný cieľ reformy, zníženie cukornej kvóty EÚ o 6 miliónov ton cukru pri súčasnom využití finančných náhrad pre pestovateľov i cukrovarníkov bol už takmer splnený.

V priemere EÚ odovzdaná kvóta cukru predstavuje 27,36% z pôvodnej výšky kvóty. V 14 členských štátoch únie už tuzemská produkcia cukru nepokrýva ani domácu spotrebu. V dôsledku celkového poklesu výroby cukru v EU sa však u niektorých štátov výrazne zvýšil podiel na európskej produkcii cukru. Zatiaľ čo pred reformou bol podiel u piatich najväčších producentov cukrovej repy 61,9% (Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Holandsko, V. Británia.) z celkovej produkcii cukru v EU, tak po reforme vzrástol tento podiel už na 71 %. (SVOBODA, DIVIŠOVÁ 2008).

V pôvodnom návrhu bolo počítané s postupným uzavretím asi 50 cukrovarov. V skutočnosti bolo uzavretých už 80 cukrovarov a do budúcna sa počíta s ďalším rušením cukrovarov. Od roku 2002/03 bola zrušená viac než polovica existujúcich cukrovarov.(MERAVÁ 2009)

Cukorná reforma sa odrazila aj na výraznom znížení produkčných plôch cukrovej repy. V roku 2009 dosahovala celková výmera cukrovej repy v EÚ 1377 tis. ha. Táto výmera bola o 37 tis. ha vyššia ako v roku 2008, v porovnaní s rokom 2006 je však o 20, 7 % nižšia. V rámci celej Európy zaberajú plochy v EÚ 44, 7% na celkovej výmere pestovateľských plôch cukrovej repy. Zo zemí bývalej EÚ 15 sa v porovnaní so situáciou pred reformou najviac znížila výmera cukrovej repy v južných štátoch EU ( Španielsko, Taliansko), v Portugalsku sa repa prestala pestovať úplne. U nových členských krajín únie sa najviac znížili produkčné plochy cukrovej repy na Slovensku, Maďarsku a Rumunsku. Lotyšsko, Slovinsko a Bulharsko už cukrovú repu nepestujú vôbec. Najmenší pokles produkčných plôch cukrovej repy registrujeme v krajinách ktoré zaviedli program výroby bioetanolu z cukrovej repy (Nemecko, Francúzsko). Plochy cukrovej repy by sa mali už v nasledujúcich pestovateľských rokoch už stabilizovať. (SVOBODA, DIVIŠOVÁ 2008, 2009, MERAVÁ 2008, 2009).

Poslednou významnou oblasťou ktorej sa dotkla cukorná reforma, je počet pestovateľov cukrovej repy. Od roku 2000/01 do roku 2007/08 poklesol počet pestovateľov z 480 tisíc na 228 tisíc, teda viac než o polovicu. Najviac boli postihnuté krajiny ktoré ukončili, alebo výrazne obmedzili pestovanie repy (Írsko, Portugalsko, Taliansko Španielsko) (Svoboda et. al 2008).

STEHLÍK et al. (1956) uvádzajú, že na území bývalého Československa dlhodobý podiel pestovateľských plôch cukrovej repy na Slovensku predstavoval 10 – 25 % celkovej plochy, s priemernými úrodami o 20 % nižšími ako v Českej republike. Podiel vo výrobe cukru hodnotia ako ešte menší.

V roku 1925 bolo na území Čiech a Moravy vysiatych 17 – 18 % plôch a na Slovensku 9 % plôch z celkovej výmery ornej pôdy. V roku 1933 bol zaznamenaný pokles pestovateľských plôch. V Čechách a na Morave sa cukrová repa pestovala na 9 – 10 % a na Slovensku len na 3 % ornej pôdy.

Ako konštatuje ŠÚ SR v roku 2000 zaberali produkčné plochy cukrovej repy 3,2 % ornej pôdy, v roku 2008 dosahovali už len 0,8 % z celkovej ornej pôdy Slovenska. (ZELENÁ SPRÁVA 2009)

Z analýzy pestovateľských plôch cukrovej repy na Slovensku je zrejmé, že z dlhodobého hľadiska sme najväčšie pestovateľské plochy zaznamenali na začiatku 80-tych rokov. V uvedenom období sa cukrová repa pestovala na výmere 60 000 ha. V  druhej polovici 80-tych rokov došlo k  postupnému poklesu výmery až na 52 000 ha a v roku 2008 na historicky najnižšiu povojnovú výmeru 11 030 ha. (KARDOŠ 2009, MERAVÁ 2009)

Podľa REHORU (2001) sa výmera cukrovej repy na Slovensku výrazne menila. V porovnaní s rokom 1990 klesla do roku 1994 na 62,6 %. Od roku 1994 do roku 1998 došlo k opätovnému nárastu plôch, ktorý predstavoval 50,5 %, čím sa zvýšila plocha osevu na úroveň roku 1991. Po roku 1997 dochádza znovu k zníženiu plôch a tento pokles pretrváva až dodnes.

Podľa údajov Slovenského cukrovarníckeho spolku prepad pestovateľských plôch cukrovej repy sa zastavil v roku 2009. Pestovateľské plochy sa zvýšili na 15 900 ha, v roku 2100 sa odhaduje produkčná plocha na ktorej sa bude pestovať cukrová repa na 16 000 ha. (MERAVÁ 2009)

Od roku 2000 až do doby vstupu do EÚ uplatňovala SR reguláciu trhu s cukrom prostredníctvom kvót členených na tuzemský a vývozný podiel, stanovením minimálnych cien cukrovej repy a cukru a zaistením základnej ochrany trhu pred dovozmi.

Pri vstupe do EÚ (1. 5. 2004) sme získali národnú kvótu výroby cukru vo výške 207 432 t, ktorá ochraňovala slovenských pestovateľov, ako aj cukrovary, a zabezpečovala Slovensku sebestačnosť. Po vstupe SR do EÚ platia aj pre cukorný priemysel pravidlá stanovené európskou komisiou. (MERAVÁ 2004)

Pri vstupe Slovenska do EÚ bola cukrová repa jediná plodina, ktorá mala zaručené rovnaké cenové podmienky pre všetky členské krajiny.

V hospodárskom roku 2006/07 rozhodla EK prechodným opatrením o preventívnom stiahnutí cukru z trhu. Pre Slovensko bol stanovený koeficient stiahnutia 0,8833 zo základnej kvóty cukru 207 432 t a zaručené množstvo v rámci kvóty bolo týmto rozhodnutím znížené na 183 224,7 t. Nákupom dodatočnej kvóty spoločnosťou Slovenské cukrovary s.r.o. v objeme 2 732 t sa toto množstvo zvýšilo na 185 957 t bieleho cukru

V druhom roku reštrukturalizácie sa akcionári spoločnosti Eastern Sugar Slovensko, a.s., rozhodli požiadať o reštrukturalizačnú pomoc a ukončiť produkciu. Základná kvóta SR sa znížila o 70 133 ton bieleho cukru (33,8% celoslovenskej kvóty).(JANÍČEK 2007, 2008, KORČEKOVÁ 2007)

Následne po úprave legislatívy mohli v treťom roku reštrukturalizácie požiadať aj pestovatelia o reštrukturalizačnú pomoc do výšky 10 % kvóty cukrovaru. Pestovatelia túto možnosť využili, ale napokon prebrali iniciatívu cukrovary. Paradoxom schváleného nariadenia bola možnosť nákupu dodatočnej kvóty v krajinách únie vo výške 1 100 000 ton. Podstatnú časť tejto kvóty pridelili producentom v krajinách s najväčšími kvótami, tým, ktorí sa najviac podieľali na exporte cukru. Producenti cukru na Slovensku spolu s pestovateľmi nakúpili 8 604,5 tony z možných 10 000 ton. Pre hospodársky rok 2007/2008 bola v EÚ celková výška kvótovaného cukru 13,468 mil. ton. Podiel Slovenska z tejto kvóty sa znížil na 0,8 %. Naopak, Francúzsko aj Nemecko si svoje podiely zvýšili na 25,5 a 21,5 %.

Janíček (2008) konštatuje, že v roku 2007/08 v cukrovarníckej kampani pracovali cukrovary v Trenčianskej Teplej a v Seredi. Dosiahnutá výroba cukru125 935 t je najnižšia od roku 1989. Keďže z domácich zdrojov sa nevyrobila celá pridelená kvóta cukru na Slovensku, cukrovarnícke podniky požiadali o výrobu cukru vo mzde v domovských krajinách vlastníkov cukrovarov v množstve 10 030 t pre naplnenie celej slovenskej kvóty.

Podľa Meravej 2008,2009 pre kvótovanú repu cukrovú pri štandardnej kvalite je v hospodárskom roku 2007/08 podľa čl. 5 nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 stanovená minimálna cena 29,78 €/t. Pre hospodársky rok 2008/09 je stanovená minimálna cena 27,83 €/t.

V roku 2008/09 poklesla výroba cukru na historicky najnižšiu hodnotu, v novodobej cukrovarníckej histórii 116 103 t. Zo slovenských zdrojov sa vyrobilo 101 846 t, pričom zostávajúce chýbajúce množstvo cukrovej repy sa muselo doviesť zo zahraničia. Priemerná úroda buliev cukrovej repy 60,71 t.ha^-1 bola v podmienkach Slovenska historicky rekordná. Rekordná bola aj spracovateľská cukornatosť 17,51 şS, takisto priemerná produkcia bieleho cukru 9,23 t.ha^-1.(KARDOŠ 2009)

Dňa 27.11 2008 sa uskutočnilo v Bruseli bilaterálne stretnutie ministra pôdohospodárstva SR Stanislava Becíka s komisárkou Mariann Fischerovou Boelovou. Dohodli sa na tom, akou formou budú odškodnení pestovatelia, ktorí prestali pestovať repu cukrovú na Slovensku. Výsledkom rokovania je, že Slovensku sa umožní, rovnako ako Taliansku a Fínsku, poskytnúť dočasnú štátnu pomoc pestovateľom repy cukrovej počas 5 rokov, nakoľko sa SR v roku 2008 vzdala viac ako 50 % svojej kvóty na cukor. Európska komisia udelila súhlas, aby tí, ktorí sa pestovania repy cukrovej vzdali, boli odškodnení na úrovni maximálne 2,8 eura za tonu (TASR-OTS).

Do naplnenia plánovaného zníženia kvóty výroby cukru EÚ zostáva 0,4 mil t.

REINBERGR 2008 predpokladá nezáujem odovzdať kvóty a pravdepodobne dôjde k celoplošnému kráteniu kvóty. Tento mechanizmus by sa mal dotýkať hlavne štátov

ktoré svoju cukornú kvótu krátili minimálne. Podľa tohto očakávaného scenára by v nasledujúcom období malo byť krátenie cukornej kvóty na Slovensku aj v Českej republike nulové.

Cukrovarnícka štatistika na Slovensku

(Slovenský cukrovarnícky spolok 2009)

Tabuľka 2

Podľa CHOCHOLU (2000) svetový trh s cukrom v roku 2000 bol daný 70 % podielom trstinového cukru a 30 % podielom repného cukru, v rámci ktorého všetky prírastky vo svetovej spotrebe cukru boli typické len pre štáty rozvojového sveta, v ktorých bola zvýšená spotreba pokrytá prírastkom cukru z cukrovej trstiny.

Ako uvádza F.O. Licht 2009 poklesla výroba repného cukru v roku 2009 na 20,3 %. Naopak podiel cukru vyrobeného z cukrovej trstiny stúpol na 79,7 %.

V roku 2009 dochádza k celosvetovému poklesu výroby cukru. Najviac sa na ňom podieľajú dva svetové regióny, Európa (hlavne krajiny EÚ 27) a Ázia. Zatiaľ čo v Južnej Amerike,sa za obdobie posledných siedmych rokov zvýšila produkcia cukru o 10,5 mil. t. V ostatných svetových regiońoch sa produkcia cukru dlhodobo udržuje na stabilnej úrovni. (MERAVÁ 2009)

Dominantné postavenie vo výrobe cukru má dlhodobo Brazília. V roku 2008/09 vyprodukovala 33 900 tis. t cukru, pričom druhý najväčší producent India len 19 020 tis. t . V roku 2001/02 bola produkcia cukru u týchto dvoch krajín približne vyrovnaná. V priebehu ďaľších rokov sa však rozdiely v produkcii cukru v týchto krajinách stále viac a výraznejšie prehlbujú. Veľmi podobne vychádza aj porovnanie Brazíle s ďaľším najväčším producentom cukru, krajinami EÚ. V roku 2000/01 bola produkcia cukru v krajinách EÚ vyššia než v Brazílii, v roku 2008/09 rozdiel medzi Brazíliou a EÚ predstavoval už 18,9 mil. t v prospech Brazílie. (Svoboda, Divišová 2009)

Najväčšie rezervy vo výrobe cukru vo svete ma ázijský región, hlavne Čína, ktorá by sa mohla v nasledujúcich rokoch vyrovnať produkciou cukru aj Indii.

Svetová produkcia cukru v rokoch 2003 –2009 v tis. ton

(v hodnote bieleho cukru, F. O. Licht 2009)

Tabuľka 3

Graf 3: Celosvetová výroba cukru podľa jednotlivých kontinentov

Význam cukrovej repy vzhľadom na svetové poľnohospodárstvo a svetovú ekonomiku je nasledovný (JURÁŠEK 1997):

Cukrová repa zasiahla vo všeobecnosti účinne do intenzifikačného procesu v tých krajinách, kde sa v primeranej miere pestuje. Rozvoj intenzity poľnohospodárskej výroby v podmienkach Európy je nerozlučne spätý s pestovaním cukrovej repy.

Cukrová repa je surovinou pre výrobu cukru a umožnila vznik dôležitého odvetvia potravinárskeho priemyslu – cukrovarníctva.

Cukrovarnícky priemysel umožnil vznik alebo rozvinutie iných odvetví priemyselnej výroby (cukrovinársky priemysel, konzervárenský priemysel, výroba liehu, sirupov, kvasníc, síranu amónneho a ďalších výrobkov chemického a farmaceutického priemyslu).

Cukrová repa poskytuje v porovnaní s inými hlavnými plodinami mierneho pásma veľké množstvo živín z jednotky plochy.

Pri pestovaní cukrovej repy sa zvyčajne dosahuje v krajinách mierneho pásma (v porovnaní s  inými plodinami) vysoká hodnota hrubej produkcie a vysoký zisk z 1 ha.

V osevných postupoch je cukrová repa významnou plodinou. Pôsobí ako vyvažujúci faktor v odčerpávaní živín z pôdy.

Cukrová repa sa vyznačuje vysokou materiálnou a pracovnou intenzitou v porovnaní s inými plodinami.

Cukrová repa kladie veľké nároky na racionálnu organizáciu výrobného a pracovného procesu.

Cukrovarnícky priemysel poskytuje možnosť stáleho alebo sezónneho zamestnania a príjmov pre tie vrstvy obyvateľstva, ktorým objektívne alebo subjektívne túto možnosť vytvárajú.

Pre určitú časť krajín je repný cukor dôležitou zložkou exportu.

Cukrová repa je plodinou rozvinutých krajín (88 % produkcie) a cukrová trstina je plodinou rozvojových krajín (93 % produkcie).

Základné agroekologické podmienky pestovania cukrovej

repy

Každé obdobie života rastliny, každé štádium, rastová fáza a vývojová etapa sa vyznačuje rozdielnymi požiadavkami na podmienky prostredia. Cieľom všetkých agrotechnických opatrení je vytvoriť optimálne prostredie pre plný rozvoj jednotlivých prvkov úrodnosti, čo je predpokladom dosahovania vysokých úrod zodpovedajúcej kvality a pokiaľ je to možné, ekonomicky čo najvýhodnejšími cestami.

Podľa SCHMIDTA (1973) sa na tvorbe úrody a cukornatosti podieľajú jednotlivé skupiny činiteľov nasledovne: poveternostné podmienky 15 – 20 %, v nepriaznivých rokoch viac ako 30 %, pôda a jej príprava 10 – 15 %, výživa a hnojenie 30 %, chemická ochrana proti chorobám, škodcom a burinám 20 %, odrody a osivo 20 %.

2. 3. 1 Požiadavky cukrovej repy na vlahu

Na tvorbu úrody cukrovej repy najviac vplýva množstvo zrážok a ich rozdelenie v priebehu vegetácie, teplota vzduchu, slnečný svit (SEDLÁK 1982).

Voda ako základný faktor, ktorý môže významne zasiahnuť do metabolizmu repy a tým podmieniť jej zloženie a kvalitu, má mimoriadny význam počas celého roka, ale najmä v priebehu vegetácie. Nielen množstvo, ale hlavne rozdelenie zrážok predstavuje hybný motor pre všetky procesy rastu a biosyntézy jednotlivých zložiek repy (BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ 1997, Černý, Pačuta, Mečiar 2004).

RYBÁČEK (1985) uvádza, že cukrová repa spotrebuje za vegetáciu značné množstvo vody. Na produkciu 30 t buliev z hektára spotrebuje 300 – 400 mm vody. Transpiračný koeficient cukrovej repy je 350 – 450 mm.

ŠVIHRA (1997) považuje za najkritickejšie obdobie na vodu pre cukrovú repu obdobie konca júla a začiatku augusta pri intenzívnom raste buliev a ukladania sacharózy do sinkov. V tomto období je významný teplotný faktor počas dennej periódy, kedy by mala teplota dosahovať okolo 20 °C ako optimálna pre fotosyntézu s nočnou teplotou okolo 10 – 12 °C vhodnou pre dýchanie, pri dostatočnej pôdnej vlhkosti 60 % VVK.

Na úspešné pestovanie cukrovej repy bez závlah treba minimálne 500 až 600 mm ročných zrážok. Vysoké úrody sa dosiahnu pri dobrej zimnej vlahe dôležitej na dobré vzchádzanie (ŠPALDON 1982).

Spotreba vody cukrovou repou pri úrode 50 t.ha^-1 v hlavnom období rastu a priemerné zrážky v suchej oblasti (KULÍK 1997):

Tabuľka 4

BAJČI a KLESCHT (1979) na základe korelačných vzťahov, posuvných dekádnych priemerov zrážok a teplôt k cukornatosti a úrodám repy zistili, že pre dobré formovanie a tvorbu cukru sú požiadavky cukrovej repy na rozdelenie zrážok v priebehu roka nasledovné (majú opačnú tendenciu a rozdelenie je odlišné ako pre tvorbu úrod):

prvá dekáda januára až polovica februára – podpriemerné zrážky s vysokopreukazným minimom koncom januára,

polovica februára až koniec apríla – nadpriemerné zrážky s preukazným maximom koncom marca a v prvej dekáde apríla,

koniec apríla až druhá dekáda mája – podpriemerné zrážky,

posledná dekáda mája až posledná dekáda augusta – nadpriemerné zrážky,

prvá dekáda septembra až posledná dekáda októbra – podpriemerné zrážky s preukazným minimom koncom septembra,

posledná dekáda októbra až prvá dekáda januára – nadpriemerné zrážky s preukazným maximom koncom novembra.

SEDLÁK 1983, DEMJANOVÁ et al. 2004, rozdeľujú vegetačné obdobie cukrovej repy z hľadiska nárokov na vodu na tri obdobia:

v prvom období, t.j. od sejby do začiatku rastu buľvy má repa nižšie požiadavky na vodu,

v druhom období, t.j. od druhej polovice júna do druhej polovice augusta (fyziologická zrelosť), kedy prebieha najintenzívnejšie hromadenie sušiny, vyžaduje cukrová repa najväčšie množstvo vody,

tretie obdobie sa vyznačuje zníženou spotrebou vody (koniec augusta a september).

ŠANTA (1997) upozorňuje, že kritické obdobie pre cukrovú repu z hľadiska nárokov na vlahu je obdobie intenzívneho rastu buliev, ktoré prevažne začína v tretej dekáde júna a trvá do konca augusta. V tomto období by obsah pôdnej vody v profile 0,5 m nemal klesnúť pod 60 % využiteľnej vodnej kapacity. Intenzívne zavlažovanie v tomto období prináša produkčný a ekonomický efekt.

BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ (1997) uvádzajú, že zrážková alebo závlahová voda pri správnom vodnom režime pôdy a rastlín prispieva k lepšiemu využívaniu živín z priemyselných hnojív aj k urýchľovaniu mineralizačných procesov, a tým ekonomickejšiemu a ekologickejšiemu hospodáreniu na pôde. Takýto režim nespôsobuje vyplavovanie živín a neohrozuje podzemné vody, ale naopak pri zvýšenej úrode nadzemnej hmoty sa vytvára aj vyššia produkcia koreňovej hmoty a prispieva tak k väčšiemu obohacovaniu pôdy organickou hmotou potrebnou pre zlepšenie fyzikálnych a agrochemických vlastností pôdy.

Podľa MORBACHERA et al. (1999) vlahové podmienky ovplyvňujú pestovanie repy najmä v dvoch obdobiach. V období (apríl – máj) a v období intenzívneho rastu buliev (jún – august). V oboch obdobiach je dôležitá rovnomernosť rozdelenia zrážok. Ukazovateľom vlahových podmienok vo vzťahu k požiadavkám cukrovej repy je tzv. ukazovateľ zavlaženia K.

Podľa tohto kritéria je relatívne vlahovo najdeficitnejšou oblasťou centrálna časť Podunajskej nížiny (okresy D. Streda, Komárno, N. Zámky, Galanta, Sereď, Senec) a časť územia VSN južne od Zemplínskych vrchov (K ≤ 1,4). Nedostatok vlahy vo vegetačnej dobe cukrovej repy tu dosahuje v priemere okolo 300 mm a úspešné pestovanie repy predpokladá použitie závlah. Na ostatnom území je tento deficit okolo 160 mm a v suchých rokoch sú pre dobré úrody potrebné závlahy.

Požiadavky cukrovej repy na teplo

Popri zrážkach ako rozhodujúcom klimatickom faktore má značný význam na priebeh fyziologických a biochemických procesov aj teplota vzduchu a od nej odvodená teplota pôdy a pôdneho roztoku (BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ 1997).

FULAJTÁR, KURPELOVÁ (1982) uvádzajú, že cukrová repa, ako rastlina mierne teplého pásma, vyžaduje sumu priemerných denných teplôt (≥10 °C) v rozpätí 2 800 – 2 400 °C, čomu na Slovensku zodpovedajú okrajové oblasti nížin a na ne nadväzujúce polohy do nadmorskej výšky 400 m.

Z hľadiska vplyvu poveternostných podmienok LÍŠKA, TÝR, CÍGĽAR (1994) analyzovali teplotu vzduchu a ročný úhrn zrážok ako podmienky, ktoré sa výrazne podieľajú na využívaní bioenergetického potenciálu. V spolupráci s Hydrometeorologickým ústavom v Bratislave získali údaje za obdobie rokov 1971 – 1991 a na analyzovaných stanovištiach, ktoré v sledovanom období predstavovali minimálne 5 % z celkovej výmery ornej pôdy, došli k záveru: prevažná časť územia Slovenska, na ktorom sa pestuje cukrová repa sa nachádza v agroklimatických podmienkach spĺňajúcich jej požiadavky na teplotné zabezpečenie. Najpriaznivejšie teplotné podmienky boli namerané v Západoslovenskom kraji s teplotnou sumou 2 931 °C. Najmenej priaznivé podmienky sú v Stredoslovenskom kraji s priemernou hodnotou 2 753 °C.

BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ (1997) uvádzajú, že počas vegetačnej doby má teplotný faktor veľký význam hlavne v druhom období, a to v období vzchádzania repy a v období maximálnej tvorby cukru a jeho ukladania do zásobných orgánov repy. V období vzchádzania repy môžu negatívne pôsobiť nízke teploty, najmä teploty pod bodom mrazu. V období začiatku tvorby klíčkov dlhšie trvajúce teploty pod bodom mrazu môžu byť v dôsledku vyvolania jarovizačných procesov príčinou zvýšenej tvorby vybehlíc. V období klíčnych listov, prípadne prvého páru pravých listov je cukrová repa pomerne citlivá na vymŕzanie, ku ktorému dochádza podľa obsahu sušiny v listoch pri teplotách – 2 až – 4 °C.

V tomto smere dospeli k zaujímavým výsledkom HOFFMANNOVÁ, BUHSE (1996), podľa ktorých je rast cukrovej repy v studenej pôde inhibovaný.

Podľa KULÍKA (2002) pre klíčenie stačí repe 5 – 6 °C. Po vyjednotení – pri tvorbe listovej ružice sú pre cukrovú repu priaznivé teploty 17 – 24 °C, kedy sú najväčšie prírastky biomasy a tvorba cukru. Vysoké teploty (28 – 30 °C) spojené s nedostatkom vlahy spôsobujú vädnutie listov a zníženie produkcie buliev a cukru. Od polovice augusta sú priaznivejšie väčšie rozdiely medzi dennou a nočnou teplotou, ktoré znižujú predýchanie cukru a nepodporujú nadbytočný rast listov.

BENC, LAPÁR (1960) upozorňujú, že vysoké denné teploty nemôžu nahradiť nedostatok jarných teplôt, ba v mnohých prípadoch nepriaznivo vplývajú na úrodu cukru. Teploty nad 45 °C narušujú intenzitu asimilácie a môžu zapríčiniť až poškodenie listov.

Vysoké denné teploty (okolo 30 °C) sú príčinou zvýšeného výparu vody z pôdy rastlín, čo narušuje príjem živín i výkon asimilácie. Negatívny dopad na tvorbu cukru majú nočné teploty okolo 20 °C (tropické noci), pretože čím je vyššia nočná teplota, tým je vyššia intenzita respirácie a tým je menšia diferenciácia medzi množstvom cukru vytvoreným asimiláciou a množstvom cukru spotrebovaným pri respiračných procesoch (ČERNÝ, PAČUTA, PULKRÁBEK 1999).

RYBÁČEK (1985) uvádza optimálnu teplotu vzduchu pre fotosyntézu v rozsahu 20 – 28 °C. Pri teplote nad 30 °C intenzita fotosyntézy rýchlo klesá a pri strate turgoru v listoch sa celkom zastavila. Cukrová repa prestávala fotosyntetizovať pri 0 °C.

Cukrová repa končí rast a ukladanie asimilátov pri teplote cca 5 °C, keď sa asimilácia vyrovnáva s disimiláciou (JOZEFYOVÁ et al. 2004)

BELEJ (1989) uvádza, že vysoké úrody sú podmienené vyššími dennými teplotami koncom júna až začiatkom júla. Vysoká cukornatosť sa dosiahne pri vyšších priemerných denných teplotách v apríli, júli a septembri a nízkych maximálnych teplotách v októbri, k čomu ŠPALDON (1982) dodáva, že jesenné krátkodobé mrazíky do - 5 α-amino dusíka znáša repa bez poškodenia listov. Dlhšie trvajúce mrazy - 5 °C až - 7 °C môžu spôsobiť zamrznutie repy.

Dôležitým ukazovateľom teplotných podmienok pestovania cukrovej repy je suma aktívnych teplôt (TS) za obdobie od nástupu priemernej dennej teploty 8 °C na jar, do ukončenia priemernej dennej teploty 10 °C v jeseni (TS_8-10), keď sa končia prírastky buliev. Táto suma teplôt je daná hodnotami v rozpätí 2 800 – 3 200 °C, ktoré sú splnené v plnej miere v južnej a strednej časti Podunajskej nížiny a na juhu VSN. V okrajových polohách týchto nížin, na Záhorskej nížine, Ipeľskej, Rimavskej a Košickej kotline, sú nároky na teplo splnené len na 50 – 80%. V týchto oblastiach sa v 1 – 3 rokoch z desiatich vyskytujú jarné mrazíky, ktoré môžu ohrozovať pestovanie repy (MORBACHER et al. 1999).

V súvislosti s klimatickými podmienkami, najmä z hľadiska perspektív pestovania cukrovej repy, treba mať na zreteli skutočnosti vyplývajúce z globálnych klimatických zmien. Ako ukazuje príklad z najprodukčnejšej oblasti Trnavskej tabule, uvedený v grafoch č. 1 a č. 2 je zrejmé, že najmä po období 1976 - 1980 dochádza k miernemu vzostupu priemerných teplôt hlavne v letných mesiacoch a k značnému poklesu sumy zrážok. Hlavne v letnom období - maximálnej tvorby buliev, čo veľmi negatívne vplýva na vývin buliev. Preto treba pamätať aspoň na dve základné veci, a to:

na tvorbu a výber takých biologických materiálov, ktoré lepšie odolávajú stresom spôsobeným suchom

dôsledné využívanie závlah v zmysle metodík vypracovaných pre túto plodinu.

2. 3. 3 Požiadavky cukrovej repy na svetlo

Svetlo je pre rastliny obsahujúce chlorofyl nevyhnutným faktorom. Zdrojom svetla je slnko a jeho žiarenie, ktoré má dve zložky – teplotnú a svetelnú. Svetlo sa najviac uplatňuje pri fotosyntetickej asimilácii, ktorá je prioritná pri tvorbe organických látok. Je dôležitým faktorom pre rast a vývin, ovplyvňuje transpiráciu rastlín.

KULÍK (2002) uvádza, že cukrová repa je rastlina dlhého dňa. Vplyv svetla sa prejavuje na cukrovej repe predovšetkým v ranných fázach rastu, ale trvá počas celej vegetácie. V husto vzídených porastoch pri tradičnej technológii pestovania a pri nedodržaní doby jednotenia, dochádzalo po oneskorení jednotenia k zníženiu úrody. Pri presnom výseve je prístup svetla k mladým rastlinám zvýšený a dobu jednotenia môžeme predĺžiť až do tretieho páru pravých listov.

FARROW (1992) uvádza, že akumulácia slnečného žiarenia je proces veľmi dôležitý z hľadiska úrody cukru. Slnečná energia sa zachytáva a pri dostatku CO₂ a vody sa transformuje pri fotosyntéze cukrov. Počas vegetácie je koeficient využitia žiarenia 50 % z celkového dopadajúceho žiarenia.

BELEJ (1989) upozorňuje, že slnečné svetlo pôsobí na tvorbu cukru hlavne vo fáze hlavného rastu buľvy, t.j. v júli až v septembri. Pre ukladanie cukru je priaznivejšie časté striedanie svitu a zamračenia, čo urýchľuje odvod asimilátov. Nedostatok svetla môže spôsobiť relatívne vyššie nahromadenie popolovín a tým oneskorenie vyzrievania.

RYBÁČEK (1985) uvádza, že pri osvetlení zvyšujúcom sa do 15 000 luxov intenzita fotosyntézy cukrovej repy prudko stúpla, do 56 000 luxov pribúdala už pomaly a do 90 000 luxov pri slnečnom bezoblačnom počasí zostávala takmer na rovnakej úrovni. Minimálne osvetlenie pre fotosyntézu cukrovej repy je 6 000 luxov. Táto plodina využíva najviac slnečného žiarenia na tvorbu sušiny celkove 1,73 % a fotosynteticky aktívne FAR 3,86 %.

STEHLÍK (1982) zistil, že slnečný svit je u nás najmenej dôležitý oproti zrážkam a teplote. Ukázalo sa, že pri väčšom počte hodín slnečného svitu bolo cukornatosti o málo viac a výnosu o niečo menej.

Podľa DRACHOVSKEJ (1959) potrebuje cukrová repa v podmienkach Slovenska počas vegetácie asi 1 400 hodín slnečného svitu.

Vo všetkých oblastiach Slovenska sú požiadavky cukrovej repy na slnečný svit plne kryté (BENC, LAPÁR, 1960).

2. 3. 4 Požiadavky cukrovej repy na pôdu

PULKRÁBEK (1994,2005) uvádza, že z hľadiska nárokov cukrovej repy na prostredie jej vyhovujú pôdy stredne ťažké, hlinité až ílovito hlinité, pôdy dobre zásobené humusom a s vysokou biologickou aktivitou. Pritom by mala spĺňať základné fyzikálne a chemické parametre ako je optimálna drobnohrudkovitá štruktúra, objemová hmotnosť pod 1,45 g.cm^-3, nízky penetračný odpor pôdy max. 3,5 Mpa, priaznivý vodovzdušný režim s pôdnou reakciou pH 6,8 – 7,3 t.j. neutrálnou až slabo alkalickou.

V našich klimatických podmienkach považujeme za pôdy najvhodnejšie pre pestovanie cukrovej repy čiernice, fluvizeme, černozeme a hnedozeme (Černý 2003).

Zo všetkých chemických vlastností pôdy najväčšiu pozornosť si zaslúži koncentrácia soli v roztoku a pH v orničnej vrstve. Optimálne výsledky boli pH 7. Pri nasýtení pôdneho roztoku dvojmocnými katiónmi aj pôdny sorbčný komplex je nasýtený, dochádza ku koagulačným procesom, kedy sa vytvára priaznivá štruktúra pôdy (RYBÁČEK 1985).

K podstatne výraznejším zmenám v agrochemických vlastnostiach pôd dochádza po roku 1993. Za nepriaznivú tendenciu z hľadiska výroby cukrovej repy treba pokladať pokles podielu pôd s neutrálnou reakciou a vzostup pôd so slabo kyslou a alkalickou reakciou. Zvlášť výrazný vzostup pôd s alkalickou reakciou možno badať najmä v Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji, najprodukčnejších oblastiach výroby cukrovej repy. To výrazne zhoršuje podmienky pre výživu cukrovej repy najmä mikroživinami, na ktorú je cukrová repa veľmi citlivá (MORBACHER et. al., 1999).

BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ (1997) upozorňujú na obsah humusu v pôde najmä z hľadiska eróznych procesov, pufrovacej schopnosti a jej utužovania. Pôdy s nízkym obsahom humusu veľmi ľahko podliehajú erózii, najmä na miernejších svahoch. Pôdy s nízkym obsahom humusu majú malú schopnosť pútať vodu a živiny a odolávať uľahnutiu pôdy. Preto sa žiada, aby dobré repné pôdy mali 3 – 4 % humusu.

RYBÁČEK (1985) uvádza, že pre pestovanie cukrovej repy sú najvhodnejšie rovinné alebo mierne svahovité pozemky, menej vhodné sú severné svahy. V repárskej výrobnej oblasti sú vhodné pôdy pre pestovanie cukrovej repy: černozem, hnedozem, slinovatky. Menej vhodné až nevhodné pôdy sú zamokrené, studené, pôdy podzolové s kyslou reakciou a pôdy ľahké alebo suché.

Podľa KOCÚRA (1992) sa najvyššie úrody dosahovali vo Východoslovenskej nížine v podmienkach fluvizemí (nivné pôdy NP), nasledované pôdnymi typmi černozemného charakteru ČM (černozeme degradované ČMd), kambizemí KM (hnedé pôdy HP) a hnedozemí HM. Všetky tieto pôdy patria k hlbokým, hlinitým, stredne ťažkým pôdam. Nižšie úrody pri vyšších nákladoch sa dosahujú v podmienkach ťažkých fluvizemí FM (nivné pôdy glejové NPg). Nevhodné pre pestovanie cukrovej repy sú luvizeme LM (illimerizované pôdy IP), ťažké neodvodnené fluvizeme (nivné pôdy glejové NPg) a lužné pôdy (čiernice Č).

Nepriaznivé sú glejové a pseudoglejové horizonty v pôde, ktoré bránia prekoreneniu cukrovej repy a prítomnosť za vlhka väzných a za sucha spečených horizontov. Preto sa cukrovej repe nedarí na niektorých luvizemiach, ináč klimaticky veľmi priaznivých nízko početných subkarpatských kotlín (HRAŠKO, BEDRNA 1988).

BENC, LAPÁR (1960) uvádzajú, že cukrová repa vyžaduje pôdu, v ktorej je 20 % pórov vyplnených vzduchom. Na neštruktúrnej pôde sa táto požiadavka nedá splniť. Tak napr. v každej neštruktúrnej pôde na vzdušnú kapacitu pripadá len asi 2 – 6 % z celkovej pórovitosti, ktorej je asi 50 %. Pri pestovaní cukrovej repy je dôležité, aby sa nevytváral pôdny prísušok, ktorý najmä v začiatočnom štádiu vývoja veľmi poškodzuje vývin mladých rastlín.

KULÍK (1997) upozorňuje, že vo všetkých pôdach cukrová repa vyžaduje dobré prevzdušnenie a dobrý pohyb vody.

Za novú verziu rajonizácie možno považovať využitie tzv. bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). Pestovateľ môže na mapách BPEJ podľa kódu príslušnej parcely určiť vhodnosť podmienok k pestovaniu cukrovej repy (Pulkrábek 2005)

Na základe požiadaviek cukrovej repy na pôdne vlastnosti a základné klimatické faktory vypracoval VÚPÚ kategórie vhodnosti pôd pre pestovanie cukrovej repy a rozdelil ich na pôdy (rajóny): - najvhodnejšie

- vhodné

- priemerne vhodné.

Pôdy najvhodnejšie: čiernice (lužné pôdy) a fluvizeme (nivné pôdy), hlinité a ílovito-hlinité, hlboko humózne s vysokou hladinou podzemnej vody (1-2 m). Hlboký humózny horizont je doprevádzaný zvýšeným obsahom humusu (okolo tri a viac percent), priemerným zastúpením uhličitanov a dobrou zrnitostnou štruktúrou. Vodný režim je priaznivo ovplyvňovaný vzlínajúcou podzemnou vodou. Takéto stanovištia sú veľmi vhodné najmä vo veľmi teplých (TS ≥ 3.200 °C) a suchých (K ≤ 1,4) regiónoch.

Pôdy vhodné: černozemné čiernice, fluvizeme hlinité a ílovitohlinité pôdy s hlbokou hladinou spodnej vody (nad 3 m) a černozeme na sprašiach, v ktorých podzemná voda nie je prítomná. Vodný režim je závislý na atmosferických zrážkach. V teplých a suchých oblastiach treba vodný režim riešiť závlahou, prípadne agrotechnikou, ktorá maximálne šetrí pôdnu vlahu. Táto kategória pôd je vhodná na pestovanie cukrovej repy najmä v menej teplých a vlhkostne priaznivejších agroklimatických okrskoch s TS_8-10 v rozpätí 2 800 – 3 000 °C a K = 1,5 -1,6.

Pôdy primerane vhodné: hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Majú slabší humusový horizont (0,25 – 0,30 m), znížený obsah humusu (1,5 – 2,0), zhoršené zrnitostné zloženie, v dôsledku čoho často dochádza k zlievaniu ornice a vytváraniu zhutneného iluviálneho horizontu pod ornicou. Tieto pôdy treba vylepšovať vhodnou agrotechnikou a intenzívnym organickým hnojením.

Detailnú charakteristiku týchto pôd udáva BPEJ. Podľa Budaya (2000) bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ) je základná mapovacia a oceňovacia jednotka určená pre účely bonitácie poľnohospodárskych pôd. Bola vyčlenená na základe podrobného vyhodnotenia vlastností klímy (T), genetických vlastností pôd (P), pôdotvorných substrátov (G), zrnitosti pôdy (Z), obsahu skeletu (K), hĺbky pôdy (H), svahovitosti (S) a expozície (E).

Konkrétne vlastnosti BPEJ sú vyjadrené 5 miestnym kódom a podrobnejším 7 miestnym kódom.

xx xx x x x 7 miestny úplný kód BPEJ

Kód klimatického regiónu 00 - 10

Kód hlavnej pôdnej jednotky 00 - 99

Kód svahovitosti a expozície 0 - 9

Kód skeletovitosti a hĺbky pôdy 0 - 9

Kód zrnitosti pôdy 1 - 5

xx – 1. a 2. pozícia obsahuje kódy klimatických regiónov územia s približne rovnakými klimatickými podmienkami – suma teplôt vzduchu nad 10 °C, priemerná vlaha, výskyt suchých vegetačných období, priemerné ročné teploty, zrážky. Má rozsah od 00 po 10 – od veľmi teplého, veľmi suchého, nížinného až po veľmi chladný, vlhký.

xx – 3. a 4. pozícia – kódy hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) – predstavujú jednotlivé názvy pôdnych typov, subtypov a vzoriek. HPJ – je účelové zoskupenie pôdnych foriem s príbuznými ekologickými vlastnosťami ako sú napríklad genetický pôdny typ, subtyp, zrnitosť, svahovitosť,… Označenie kódov 00 – 99.

x – 5. pozícia 7 miestneho kódu BPEJ je kombináciou kódov svahovitosti a expozície – vyjadruje členitosť a jeho polohu voči svetovým stranám.

x – 6. pozícia kombinácia kódov skeletovitosti (kamenitosti) a hĺbky pôdy. Vyjadruje obsah štrku a kameňov a hĺbku časti pôdneho profilu.

x – 7. pozícia vyjadruje zrnitosť pôdy, ktorá je jednou zo základných pôdnych vlastností a z hlavných triediacich kritérií pri vyčleňovaní HPJ. Zrnitosť pôdy vyjadruje zrnitosť ornice, resp. humusového horizontu.

1. Najvhodnejšie pôdy:

klimatický región: 00, 03, 04

pôdny typ:  08, 09, 11,12,19, 20, 26

svahovitosť:  0, 1, 2

zrnitosť pôdy:  2, 3

Klimatický región

Tabuľka 5

Poznámka :

TS > 10 °C – suma priemerných denných teplôt nad 10 °C

td > 5 °C – dĺžka obdobia s teplotou nad 5 °C v dňoch

k VI – VIII – klimatický ukazovateľ zavlaženia podľa Budyka vypočítaný pre SR Tomlainom 1980 (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm)

T_január – priemerná teplota v januári

T_veget – priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV – IX)

Pôdny typ:

08 – fluvizeme glejové, stredne ťažké (povrchovo oglejené).

09 – FMG – fluvizeme glejové, ťažké až veľmi ťažké (povrchovo oglejené).

11 – FMG – fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké).

12 – fluvizeme glejové, ťažké.

19 – čiernice typické, prevažne karbonátové stredne ťažké až ťažké, s priaznivým vodným režimom.

20 – čiernice typické, prevažne karbonátové ťažké.

26 – čiernice glejové, stredne ťažké, karbonátové aj nekarbonátové.

Svahovitosť:

0 – Rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie 0° - 1°

1 – Rovina s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie 1° - 3°

2 – Mierny svah 3° - 7°. Južná alebo východná a západná expozícia.

Zrnitosť pôdy:

2 – stredne ťažké pôdy (hlinité) obsah frakcie menej ako 0,01 mm 30 – 45%

3 – ťažké pôdy (ílovitohlinité) obsah frakcie menej ako 0,01 mm 45 – 60%.

2. Vhodné pôdy:

klimatický región: 00, 01, 02, 03, 04

pôdny typ:  02, 03, 06, 17, 18, 36 ,37 39

svahovitosť:  0, 1, 2

zrnitosť pôdy:  2, 3

Klimatický región

Tabuľka 6

Pôdny typ:

02 – fluvizeme typické karbonátové, stredne ťažké.

03 – fluvizeme typické karbonátové, ťažké.

06 – fluvizeme typické, stredne ťažké.

17 – černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, stredne ťažké.

18 – černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, ťažké.

36 – černozeme typické, karbonátové na karbonátových aluviálnych sedimentoch,  stredne ťažké.

37 – černozeme typické, karbonátové na sprašiach, stredne ťažké.

39 – černozeme typické a černozeme hnedozemné na sprašiach, stredne ťažké.

Svahovitosť:

0 – rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie 0°- 1°

1 – rovina s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie 1°- 3°

2 – mierny svah 3°- 7°. Južná, východná a západná expozícia.

Zrnitosť pôdy:

2 – stredne ťažké pôdy (hlinité) obsah frakcie menej ako 0,01 mm 30 – 45%

3 – ťažké pôdy (ílovitohlinité) obsah frakcie menej ako 0,01 mm 45 – 60%.

3. Priemerne vhodné pôdy:

klimatický región: 00, 01, 02, 03, 04, 05, 06

pôdny typ:  44, 45, 46, 48, 49

svahovitosť:  0, 1, 2

zrnitosť pôdy:  2, 3

Klimatický región

Tabuľka 7

Pôdny typ:

44 – hnedozeme typické na sprašiach, stredne ťažké.

45 – hnedozeme typické až hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách, stredne ťažké, ľahké.

46 – hnedozeme typické na sprašových hlinách, ťažké.

48 – hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách a polygénnych hlinách často s prímesou skeletu, stredne ťažké.

49 – hnedozeme luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, ťažké.

Svahovitosť:

0 – rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie 0°- 1°.

1 – rovina s možnosťou plošnej vodnej erózie 1°- 3°.

2 – mierny svah 3°- 7°. Južná alebo východná a západná expozícia.

Zrnitosť pôdy:

2 – stredne ťažké pôdy (hlinité), obsah frakcie menej ako 0,01 mm 30 – 45%

3 – ťažké pôdy (ílovitohlinité) obsah frakcie menej ako 0,01 mm 45 – 60 %.

Výmera jednotlivých skupín pôd pre pestovanie cukrovej repy v príslušných regiónoch Slovenska (VÚPÚ)

Tabuľka 8

2.3.5 Požiadavky cukrovej repy na prípravu pôdy

Cukrová repa ako okopanina má z hľadiska klasickej technológie pestovania vysoké požiadavky na kvalitnú základnú a predsejbovú prípravu pôdy (POSPÍŠIL 2000)

Nesprávne obrábanie pôdy vedie k zhoršovaniu jej vlastností, čo sa následne odzrkaľuje v znížení jej úrodnosti (KULÍK et al. 1994, Černý 2003)

V systéme agrotechnických úkonov pre cukrovú repu je rozhodujúce základné obrábanie pôdy. Nejde len o počet orieb, ich hĺbku a termín ich vykonania, ale predovšetkým ide o kvalitu ich vykonania. Najistejšie úrody sa dosahujú pri použití klasickej technológie troch orieb (podmietka ihneď po zbere obilninovej predplodiny, zaorávka maštaľného hnoja plytkou až strednou orbou a jesenná hlboká orba (SMATANA, TÝR 2002, Pulkrábek, Capouchová, Hamouz 2003)

Podľa FINDURU (2002) v súčasnosti poznáme v závislosti na spôsobe obrábania pôdy tri technológie pestovania repy:

konvenčná technológia – u nás najviac používaná, založená na systéme troch orieb (podmietka, stredná orba spojená so zaorávkou maštaľného hnoja, hlboká orba). Od konvenčnej technológie sa vzhľadom na veľké množstvo prejazdov a menej priaznivú ekonomiku výroby postupne upúšťa.

minimalizačná technológia - minimalizujeme počet mechanických zásahov, prípadne intenzitu obrábania pôdy. Ide o rozbíjanie slamy, hnojenie, podmietku (+ sejbu medziplodiny), hlbokú orbu (s drobiacim zariadením), predsejbové kyprenie (kompaktor), sejbu.

pôdoochranná technológia – je moderný postup s minimom agrotechnických zásahov a s maximálnym využitím prírodných mechanizmov v prospech cukrovej repy a pôdnej úrodnosti. Ide tu o výsev vymŕzajúcej medziplodiny, najčastejšie horčice. Na jar sejeme buď do zimou vymrznutej medziplodiny alebo do medziplodiny, ktorú na jeseň rozdrvíme a vytvoríme na pôdnom povrchu mulč. Mulč zabraňuje pôdnej erózii a na jeseň potláča rozvoj burín.

Podľa KŇÁKALA (1992) sú v súčasnosti prehodnocované systémy spracovania pôdy a nahradzované novými.

DEMO (1999), KOVÁČ, ŽÁK (2000) nabádajú k zníženiu pracovných operácií, najmä však zníženiu ich energetickej náročnosti a nákladovosti.

ČERNÝ, PAČUTA, KARABÍNOVÁ (2002,2003) sledovali vplyv rôznych spôsobv obrábania pôdy a konštatujú pozitívny vplyv redukovaného obrábania na niektoré technologické ukazovatele.

Zároveň autori KARABÍNOVÁ, PAČUTA (2004) na základe niekoľkoročných výsledkov na katedre rastlinnej výroby SPU v Nitre konštatujú, že minimalizačné a pôdoochranné technológie sa stávajú významnou alternatívou konvenčnej pestovateľskej technológii. Ich využitie v praxi je podmienené pôdnymi, poveternostnými podmienkami a konkrétnym stavom pôdy, čím je zabezpečená ich ekologická a ekonomická úloha, tj. zlepšenie úrodnosti pôdy, ochrana životného prostredia při nižšej energetickej náročnosti.

BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ (1997) uvádzajú funkcie jesenného spracovania pôdy:

obnovenie štruktúrneho stavu v ornici, vytvorenie priaznivého vodného a vzdušného režimu pre budúce vegetačné obdobie.

ničenie trvácich burín niekoľkonásobným spracovaním

odstránenie zhustnutej vrstvy v podorničí,

vyrovnaním pôdneho povrchu umožniť plytkú a jednorázovú jarnú prípravu pre sejbu.

HEŘMANSKÝ (1991) uvádza poradie dôležitosti faktorov, určujúcich kvalitu základnej agrotechniky k cukrovej repe nasledovne:

termín orby

hĺbka orby

počet orieb.

Pri zníženom počte orieb a po vynechaní podmietky nedochádza na nezaburinených pôdach k rozdielnym úrodám koreňa. Naopak, po vynechaní strednej orby, kedy sa hnoj zaoráva hlbokou orbou koncom jesene, sa znižuje nielen úroda koreňa ale aj cukornatosť (HEŘMANSKÝ et al. 1985)

POSPÍŠIL, KARABÍNOVÁ, PAČUTA (2003) konštatujú, že v rámci redukovaných a pôdoochranných technológií, je možné jednu orbu vynechať, nikdy nie však strednú orbu.

Prvou operáciou základného obrábania pôdy je podmietka, ktorú ŠPALDON (1982) odporúča realizovať hneď po zbere obilniny vo vlhkej oblasti do hĺbky 0,05-0,07 m, v suchej do hĺbky 0,08-0,10 m a podmietku ošetriť.

FERECH (2001) dodáva, že po zbere slamy, alebo po jej rozdrvení, v prípade, že je to potrebné aplikujeme P, K, resp. NPK hnojivá a následne urobíme podmietku.

Ako uvádzajú SMATANA, CIGĽAR, TÝR (2001) podmietka strniska po obilnine je významným prvkom v sústave pestovania cukrovej repy. Môže plniť široký okruh úloh:

môže zlepšovať hospodárenie pôdy s vodou

slúži na zapracovanie pozberových zvyškov, a tiež niektorých hnojív do pôdy,

podporuje rozvoj a činnosť pôdnej mikroflóry a podporuje rozvoj pôdnej fauny,

reguluje rozvoj mnohých chorôb rastlín a reguluje rozvoj viacerých škodcov rastlín,

má značný vplyv na vodnú a veternú eróziu pôdy,

znižuje spotrebu energie pri obrábaní pôdy , a i..

Stredná orba sa vykonáva po podmietke, po rozhodení maštaľného hnoja, prípadne priemyselných hnojív. Dávka maštaľného hnoja by nemala prekročiť 50 t.ha^-1, pretože dusík mineralizovaný pod cukrovú repu v minulom roku znižuje cukornatosť. ( REHORA 1994)

Podľa ŠROLLERA, PULKRÁBKA, CHOCHOLU (1995) požiadavkou na strednú orbu je dokonalé zapracovanie vzídených burín, organických hnojív a priemyselných hnojív. Je potrebné vytvoriť dobre rozdrobenú ornicu do hĺbky 200-220 mm.

RYBÁŘ (1995) uvádza, že pre jesennú prípravu pôdy sa odporúča použitie otočných pluhov, a kde to umožňujú pôdne podmienky, použiť výkyvné pluhy. Orba by mala byť urobená bez výraznej hrebeňovitosti a s následným čiastočným urovnaním pozemku napr. použitím utláčadiel.

Hlboká orba sa vykonáva 3 až 4 týždne po zaorávke maštaľného hnoja. Zabezpečuje sa ňou vytvorenie prekypreného profilu, čím sa upraví stav pôdy pre dobrý rast koreňov repy. Zároveň dochádza k premiešaniu organických a priemyselných hnojív. Pozornosť by mala byť venovaná hĺbke orby (0,25-0,30 m), termínu jej vykonávania a následnej úprave povrchu brázd. Hlboká orba sa vykonáva otočnými pluhmi so šírkou záberu minimálne 350 mm. Pri otočných pluhoch dochádza k lepšiemu urovnaniu pôdy, ale aj k vyššej výkonnosti o cca 10% (Černý 2003).

Z hľadiska ďalšieho spracovania (urovnania) pôdy je ideálne orať tak, aby ďalšie zásahy do pôdy neboli potrebné (PÁLTIK 1994 ).

Hlboká jesenná orba má veľký význam aj pri regulácii zaburinenosti na poliach. Zničia sa ňou všetky jednoročné buriny, semená burín, niektoré trváce buriny (pichliač roľný ), hmyz a tiež hlodavce (SMATANA, CÍGĽAR, TÝR 2001).

Ako uvádzajú autori ČERNÝ, PAČUTA, PULKRÁBEK (1999), Černý et al. (2004) pre hlbokú orbu by mali byť používané pluhy so šírkou orbového telesa minimálne 350 mm. Hlbokú orbu je potrebné vykonať do hĺbky 300-320 mm, na hlbokých pôdach i viac. Medzi jednotlivými orbami treba dodržať dostatočný časový odstup (ideálne 4-5 týždňov) tak, aby bola hlboká orba na ťažších pôdach vykonaná do polovice októbra.

Podľa SEDLÁKA (1985) rozhodujúcim faktorom, ktorý môže ovplyvniť dosahované výsledky až 70 – timi % je kvalitná jesenná orba.

Hlbokou orbou sa nesmie vyorať spodina, lebo cukrová repa je v počiatočných rastových fázach citlivá na mikrobiologicky činnú ornicu (KULÍK et al. 1997).

Zásadne by sa nemalo orať živelne, ale podľa objektívne zistenej najvhodnejšej vlhkosti, pri ktorej sa da do pôdy kvalitne zaorať- bez hrúd, či do plástov (SMATANA, CÍGĽAR, TÝR 2001 ).

BRIEDIK ( 1994 ) upozorňuje, že kvalitné a včasné spracovanie pôdy na jeseň spojené s urovnaním povrchu, umožní minimalizovať vstupy do pôdy na jar, hlavne vylúčiť z jarných operácii smykovanie. Pri jeho využití sa negatívny vplyv smykovania prejavuje na poraste počas celej vegetácie cukrovej repy.

Pri jarnom spracovaní pôdy je veľmi dôležité odhadnutie správneho času vstupu na pozemok, hĺbky a spôsobu spracovania. Nie je možné stanoviť kalendárny termín, nerozhoduje ani teplota pôdy, ale hlavne jej vlhkostná zrelosť. Pôda sa nesmie lepiť,avšak každé oneskorenie znamená stratu vody aj úrody (KULÍK et al. 1994).

Podľa RYBÁČKA et al. (1985) je v zásade jarné spracovanie pôdy možné rozdeliť na:

skoré jarné smykovanie alebo bránenie (príp. v agregácii)

vlastné predsejbové kyprenie

Podľa PULKRÁBKA (1994) náklady na spracovanie pôdy tvoria 15-20 % celkových nákladov.

PETR ( 1989 ) považuje za najoptimálnejší spôsob jarného spracovania pôdy:

a)     2x smyk a brány ( prip. agregácia )

b)     postrek herbicídmi

c)      1x kombinátor s radličkovými bránami

d)     sejba

Použitie smykov v jarnom období maximálne obmedzujeme, nakoľko intenzívne narušujú štruktúru pôdy. Snažíme sa zabezpečiť maximálny časový rozdiel medzi prípadným smykovaním a sejbou a minimálny medzi predsejbovým kyprením a sejbou (GATCI, 2002).

Jarné spracovanie pôdy pri pestovaní cukrovej repy je potrebné podľa KOŘÍNKA (1999)realizovať v závislosti od okamžitých pôdnych podmienok a s cieľom vytvoriť štruktúru pôdy vhodnú pre klíčenie a vzchádzanie osiva. Tieto požiadavky najlepšie spĺňajú kompaktory. Aj pri týchto strojoch sa vyskytujú rozdiely cenové a kvalitatívne, ktoré majú veľký vplyv na tvorbu úrody.

U cukrovej repy je známe, že citlivo reaguje úrodou a kvalitou na pestovateľské opatrenia a nedá sa u nej počítať s kompenzáciou jedného faktora druhým. Z tohto hľadiska je dôležitý komplexný prístup, no za ťažisko stabilných úrod a produkcie cukru je možné považovať vyvážený systém hospodárenia na pôde a zvýšenú starostlivosť o pôdne prostredie (STRNAD 1991).

2.3.6 Požiadavky cukrovej repy na výživu a hnojenie

Hnojenie poľnohospodárskych plodín ako významný intenzifikačný faktor môže silne ovplyvniť nielen výšku úrody, ale môže podstatnou mierou zasiahnuť aj do látkového metabolizmu a biochemizmu rastlín, čím pochopiteľne ovplyvní aj kvalitu dopestovanej plodiny (TOMÁNKOVÁ 1994, BÍZIK, ZÁPOTOČNÝ, MALÁ 2001).

Predpokladom dosiahnutia vysokej úrody a kvalitatívne dobrej repy je teda vyvážená, súčasnej úrovni pestovania repy zodpovedajúca ponuka živín. Ak je ponuka nízka, vznikajú straty na úrode. Ak je však ponuka vysoká, vyvoláva to luxusný príjem živín, a tým straty na kvalite a podľa okolností i na kvantite úrody. Poukazujú na to výsledky prác viacerých autorov (BEISS, FEYERABEND 1984, FECENKO et al. 1994, BÜLENT, KUBILAY 2005).

V reprodukcii organickej hmoty pôdy zohráva najvýznamnejšiu úlohu aplikácia organického hnojiva. Organická hmota v pôde je zdrojom pomaly sa uvoľňujúcich živín. Optimálny termín zaorávky organickej hmoty má vplyv na priebeh jej mineralizácie. Treba hnojiť tak, aby na začiatku vegetačnej doby nebol v oblasti koreňovej sústavy prebytok živín, čo by sa následne odrazilo najmä na kvalite cukrovej repy (KOVÁČOVÁ, THOMKA 2002).

Hnojenie organickými hnojivami treba pri cukrovej repe brať za základ systému hnojenia, lebo má spĺňať viaceré požiadavky, z ktorých autori BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ (1997) uvádzajú hlavne:

zvyšovať obsah organickej hmoty v pôde za účelom zvyšovania jej pufrovacej schopnosti a zlepšovania štruktúrneho stavu, čím sa upravuje jej prirodzená úrodnosť,

vniesť do pôdy určité množstvo živín a organického materiálu, ktorého mineralizáciou sa budú uvoľňovať ďalšie množstvá prístupných živín,

vniesť do pôdy aj mikroživiny a prirodzené biologicky účinné látky pôsobiace pozitívne najmä na počiatočný vývin repy.

Na uvedený účel môžeme použiť rôzne materiály: maštaľný hnoj, komposty, zelené hnojenie, slamu a rastlinné zbytky a podobne.

Aj BAJČI (1992) pokladá za základ výživy cukrovej repy hnojenie organickými hnojivami, predovšetkým maštaľným hnojom. Ako dôvod uvádza skutočnosť, že táto plodina patrí medzi spotrebiteľov uhlíka. Maštaľný hnoj je kompletné biologické hnojivo, ktoré zvyšuje biologickú aktivitu pôdy a podieľa sa na zlepšovaní fyzikálnych vlastností pôdy. Pri hnojení treba dodržiavať určité zásady a sice, že dávku treba určiť podľa frekvencie hnojenia organickými hnojivami v osevnom postupe, plánovanej úrody a vlastností pôdy. Zaorať ho treba najneskôr do konca septembra ihneď po jeho rozhodení.

Vplyv maštaľného hnoja na pôdu prostredníctvom organických látok podľa FECENKA (1997) je nasledovný:

zlepšuje fyzikálne vlastnosti pôdy, tvorbou drobnohrudkovitej štruktúry,

zlepšuje chemické vlastnosti pôdy zvyšovaním jej sorpčnej kapacity a pufrovitosti,

zlepšuje vodné pomery pôdy,

podporuje mikrobiálny život v pôde,

zlepšuje využitie živín v priemyselných hnojivách.

Podľa RICHTERA, HLUŠEKA, RYANTA (2002) organické hnojivá okrem toho, že zabezpečujú prísun organických látok do pôdy, plnia aj ďalšie funkcie:

sú zdrojom energie a uhlíka pre pôdne mikroorganizmy, a tým pozitívne ovplyvňujú biologickú činnosť pôdy,

chránia trvalý humus pred rozkladom dodaním primárnej organickej hmoty,

priaznivo pôsobia na mnoho fyzikálno-chemických vlastností pôdy (tvorbu drobnohrudkovitej štruktúry, pomer vody a vzduchu, pútanie živín, a pod.),

organické hnojivá sú hnojivami univerzálnymi, obsahujú všetky rastlinné živiny,

zlepšujú v pôde hospodárenie s vodou (zvyšujú vsiaknutie dažďovej vody, umožňujú gravitačný a kapilárny pohyb vody a iné),

obmedzujú pôsobenie vodnej a veternej erózie na pôdu,

priaznivo ovplyvňujú obsah prístupného fosforu v pôde a môžu pôsobiť na vyviazaní (imobilizácii) cudzorodých prvkov.

Podľa autorov POSPÍŠILA a PAČUTU (2000) základným organickým hnojivom pre cukrovú repu zostáva stále predovšetkým dobre vyzretý maštaľný hnoj (30 až 50 t.ha^-1). Pri nedostatku maštaľného hnoja je výhodná kombinácia zeleného hnojenia so zníženou dávkou hnoja.

FECENKO, LOŽEK (2000) odporúčajú aplikovať 30-40 t.ha^-1 maštaľného hnoja, pričom nižšie dávky, t.j. okolo 30t.ha^-1 je vhodné použiť na ľahšie pôdy a vyššie dávky, t.j. do 40 t.ha^-1 je účelné aplikovať na ťažšie pôdy. Zvyšovanie dávok maštaľného hnoja nad uvedené hodnoty nie je opodstatnené, lebo sa nedosahuje výraznejšie zvýšenie úrody buliev, ani zlepšenie technologickej kvality repy. Aplikáciu maštaľného hnoja sa odporúča realizovať v jesennom období a hnoj po rozhodení na poli ihneď zaorať strednou orbou do hĺbky 0,18 až 0,20 m.

KARABÍNOVÁ, PAČUTA, ČERNÝ (2001) odporúčajú, že pre vylepšenie bilancie organickej hmoty pre pestovanie cukrovej repy sa stáva aktuálne využitie letných medziplodín na zelené hnojenie a pozberových zbytkov slamy ako jednej z alternatív náhrady maštaľného hnoja.

Hnojenie priemyselnými hnojivami sa robí spravidla v troch termínoch, a to:

na jeseň pri jesennej príprave pôdy,

na jar pred sejbou,

v priebehu vegetácie.

V jesennom období aplikujeme z hlavných živín fosfor a draslík. Ich zapracovanie je spojené so zaorávkou maštaľného hnoja. Na vápnik treba pamätať už pri hnojení predplodiny. Hnojenie dusíkom sa uskutočňuje v jarnom predsejbovom období a podľa potreby i v priebehu vegetácie, najlepšie na základe anorganického rozboru rastlín (KOVÁČOVÁ, THOMKA 2002).

Pri hnojení dusíkom treba hnojiť tak aby, na začiatku vegetácie nevznikol deficit a v druhej polovici vegetácie nebol zase prebytok dusíka (BAJČI, TOMÁNKOVÁ 1996, JOZEFIOVÁ, URBAN 2004, FECENKO, BALIŠ 2005).

TORMA (2005) odporúča aplikovať 65% dusíka pred sejbou, 40% vo fáze 4-6 listu.

V priebehu zimy zásoba dusíka vždy klesá v dôsledku vyplavovania nitrátov. Na jar je spravidla v ornici nižšia zásoba ako vo vrstve 0,3-0,6 m. Od marca zásoba dusíka stúpa vplyvom hnojenia a vplyvom mineralizácie dusíka v pôde. Pre prognózu dusíka je dôležitá zásoba zistená v marci (CHOCHOLA 1998).

Harmonické zásobovanie cukrovej repy dusíkom a inými živinami nie je možné spoľahlivo posúdiť len na základe diagnostiky pôdy, preto treba pre správne usmernenie výživy v priebehu ontogenézy pokladať za významnú aj diagnostiku rastlín (JECH et al. 1996).

KOVÁČOVÁ (1999) uvádza výsledný účinok stupňovaných dávok dusíka (0, 40, 80, 120 kg.ha^-1) ako jednu z možností zlepšovania kvality cukrovej repy. Stupňované dusíkaté hnojenie zvyšovalo pri obidvoch odrodách úrodu cukru. Pri odrode Monriz bolo maximálne zvýšenie pri dávke dusíka 120 kg.ha^{-1 a pri odrode Ibis pri dávke dusíka 80 kg.ha-1}.

TOMÁNKOVÁ (1994) uvádza, že podľa stanovenia anorganického dusíka v máji sa rozhoduje o tom, či je potrebné prihnojovanie pri zásobe nad 220 kg anorganického dusíka je prihnojovanie škodlivé, pri zásobe 180-220 kg.ha^-1 anorganického dusíka je prihnojovanie potrebné.

Obsah sacharózy v buľvách cukrovej repy a jej výťažnosť sa významne znížili intenzívnym hnojením. Trend klesania cukornatosti ako dôsledok hnojenia, najmä vyššími dávkami dusíkatých hnojív, bol evidovaný prakticky vo všetkých európskych štátoch (BURG et al. 1983).

Ako konštatuje MACHÁČEK (2004) fosfor a draslík patria medzi najdôležitejšie živiny. Zásoba v fosforu a draslíka v pôdach klesá a postupne sa stáva limitujúcim prvkom výnosu a kvality produkcie.

Hnojenie fosforom, najmä v súčinnosti s hnojením dusíkom, sa podiela na zvyšovaní úrod buliev a predovšetkým prispieva k ich stabilite. Pôsobenie fosforu na úrodu a kvalitu nie je tak výrazné ako pri dusíku, ale i napriek tomu má tento prvok dôležitú úlohu a to pri vysokej zásobe prijateľného dusíka v pôde (ČUMAKOV 1990)

Podľa IVANIČA et al. (1997) cukrová repa neodoberá vysoké množstvo fosforu, ale vzhľadom k relatívne nižšej osvojovacej schopnosti pre túto živinu vyžaduje dobrú zásobu v pôde.

Fosfor je cukrovou repou prijímaný pomerne rovnomerne počas celej vegetácie, preto je potrebné nároky repy na prístupný fosfor v požadovanej miere sústavne saturovať. Zvlášť dôležité je zabezpečenie dostatočného príjmu fosforu cez letné obdobie, keď sa často vyskytujú relatívne dlhé suché obdobia, v ktorých je príjem fosforu značne znížený. Ak sa zníži obsah vody v pôde pod 12 %, potom sa príjem fosforu koreňovým systémom prakticky nerealizuje a je nutná doplnková foliárna výživa (FECENKO, LOŽEK 2000).

KOVÁČOVÁ, MIKLOVIČ (1994) uvádzajú, že kým sa odber N a K cukrovou repou v priebehu vegetácie pravidelne zvyšuje smerom ku koncu vegetácie, odber fosforu narastá v priebehu júla, maximálny je začiatkom septembra.

Podľa KARABÍNOVEJ, MOLNÁROVEJ,  GREGOROVEJ (1998) treba dodržať zásadu, že v jeseni súčasne s maštaľným hnojom strednou orbou zaorať celú dávku draselných, aspoň 2/3 fosforečných a na stredných a ťažkých pôdach ˝ dusíkatých hnojív.

V SRN sa prejavilo pôsobenie fosforu zvýšením úrody buliev o 21 % a digescie o 0,5 %. JASZCZOLI (1990) na základe rôzneho obsahu fosforu v pôde pred sejbou nezistil žiadne rozdiely v dosiahnutých úrodách cukrovej repy.

KOVÁČOVÁ (1997) uvádza, že pri znížení prístupného P v pôde pod 30mg.kg^-1 dochádza bez fosforečného hnojenia k poklesu úrod cukrovej repy o 4 až 11 %.

Draslík v rastline reguluje a aktivuje premenu látok, tvorbu cukrov, bielkovín a pod. Jeho nedostatok sa odráža predovšetkým na kvalite (KOVÁČOVÁ, THOMKA 2002).

Cukrová repa je považovaná za draslomilnú rastlinu, preto hnojenie draslíkom treba prispôsobiť nárokom pestovanej plodiny. Cukrová repa odoberá z pôdy na zabezpečenie svojej biologickej úrody zo všetkých makroživín najviac draslíka. Pri vyprodukovanej úrode buliev približne 50 t.ha^-1, odber draslíka predstavuje 320 až 350 kg.ha^-1. Potrebu draslíka na hnojenie cukrovej repy treba určiť čo najpresnejšie, lebo draslík vystupuje nielen ako regulátor úrody, ale sa významne podieľa na tvorbe melasotvorných látok, ktoré výrazne ovplyvňujú technologickú kvalitu cukrovej repy (FECENKO et al. 2000).

Draslík je základným aktivátorom enzýmov tak fotosyntézy ako aj dýchania. V závislosti od jeho koncentrácie sa realizujú biosyntézy. Pri jeho nedostatku v interakcii s dostatkom dusíka sa syntetizujú voľné aminokyseliny a nukleové kyseliny pri poklese pomeru vápnika a horčíka na membránach. Bunečné blany sa stávajú jemnejšie, čo stimuluje šírenie patogénov. Tieto sa však stávajú ekonomicky škodlivé až po prekročení optimálnej rýchlosti fotosyntézy cukrovej repy (KRÁLOVIČ 1997).

STRNAD, JAV REK (1993) uvádzajú, že pri hladine draslíka 70-90mg.kg^-1 sa bez hnojenia znižuje produkcia o 7-11 %.

Pri hnojení repy treba dodržiavať stanovené dávky draslíka, lebo jeho vysoká koncentrácia nezhoršuje len kvalitatívnu stránku repy zvyšovaním obsahu melasotvorných zložiek, ale jeho zvýšené koncentrácie v pôdnom roztoku pôsobia na repu toxicky aj potláčaním príjmu najmä dvojmocných katiónov (vápnika a horčíka), čo sa negatívne odrazí na tvorbe úrody a jej kvality v dôsledku narušenia pomerov hlavných živín (BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ 1997).

Hnojenie draslíkom sa obyčajne pohybuje v rozpätí 80 až 140 kg.ha^-1. Z draselných hnojív sa odporúča aplikovať nízko percentné draselné soli (KCl), ktoré obsahujú okrem draslíka aj sodík, pripadne aj horčík. Chloridová forma draselných hnojív cukrovej repe vyhovuje a taktiež prísun sodíka je opodstatnený, a to v zvýšenej miere, najmä na vápenatých pôdach, z ktorých sa sodík rýchlo vyplavuje (FECENKO, LOŽEK 1997).

ČUMAKOV (1989) odporúča využívať draselné hnojivá v dvoch termínoch:

na jeseň

na jar pred sejbou.

Autor zároveň konštatuje vplyv termínu aplikácie draselných hnojív na úrodu ako nepreukazný.

Horčík v našich repných pôdach vykazuje vo väčšine prípadov dobré zásoby, ale k určitej deficiencii môže dochádzať na ľahších piesočnatých pôdach, prípadne na pôdach s vysokými zásobami draslíka, ktoré limitujú jeho príjem. Zvýšený deficit horčíka má za následok straty na úrode a kvalite repy (BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ 1997)

Experimenty potvrdili, že horčík je prakticky jedinou živinou, ktorá ani pri vysokom dávkovaní nevykazuje fytotoxicitu, prípadne pokles úrody a kvality repy, ale vždy pôsobí na oba parametre pozitívne.

Vápniť k cukrovej repe by sa malo po zbere predplodiny na jeseň ešte pred organickým hnojením, alebo k predplodine zaradenej v osevnom postupe pred cukrovou repou. Na vápnenie je vhodné používať nielen vápence a dolomity, ale aj saturačné kaly, pokiaľ sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti parciel, ktoré vyžadujú vápnenie (FECENKO, LOŽEK 2000).

ANTULOVIČ (2002) uvádza, že hodnoty pH, rovnako ako výnos cukrovej repy sa vplyvom vápnenia saturačnými kalmi v dávke 30t.ha^-1 zvýšil výnos buliev cukrovej repy o 54 %, výnos cukru o 39 %. Preto sa hnojenie saturačnými kalmi na kyslých pôdach doporučuje.

Pre pestovanie cukrovej repy sú dôležité najmä mikroživiny bór a mangán, ale aj molybdén, zinok, železo a meď. Ich nahradzovanie sa zabezpečuje najmä aplikovaním maštaľného hnoja a pri nedostatku v pôde a v rastline sa používajú priemyselné hnojivá s jedným alebo viacerými mikroelementami. Pri väčšom deficite aplikujeme živiny do pôdy pri miernom nedostatku uskutočňujeme mimokoreňovú, tj. foliárnu výživu (FECENKO et al. 1997).

Z mikroprvkov má bór obzvlášť dôležitý význam vo výžive repy. Bór má v prvom rade nesmierny význam pri transporte cukrov (vzniknutých počas fotosyntézy) z listov do koreňa, v druhom rade zabraňuje vzniku známej srdiečkovej choroby repy (KORCSOG 2002).

Podľa ČERNÉHO (2002) potrebu mikroelementov pre rastliny považujeme za variabilnú a v prípade okopanín ju môžeme definovať nasledovne:

Tabuľka 9

V rozsahu známych informácií by sa odporučené dávky mikroelementov mali aplikovať v množstve do 12 kg.ha^-1. Je potrebné zdôrazniť, že rovnomerná aplikácia uvádzaných dávok je značne komplikovaná, preto odporúčame ich aplikáciu kombinovať s vegetačnými opatreniami zameranými na ochranu proti škodlivým činiteľom.

Ako uvádzajú SLAMKA et al. (2003), LEHOTSKÁ, KLIMEKOVÁ (2004) jedným zo základných princípov trvalo udržatelného hospodárenia na pôde, je ochrana humusu a bezdeficitná bilancia organických látok v systéme hospodárenia. Pôdna organická hmota je neoddeliteľnou súčasťou pôdy a má rozhodujúci vplyv na formovanie jej úrodnosti. Po roku 1990 nastali v rastlinnej a živočíšnej výrobe SR významné štrukturálne zmeny. Viedli k dramatickému poklesu stavov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka a významného poklesu výroby organických hospodárskych hnojív, čím sa začal vytvárať a postupne prehlbovať deficit v bilancii organických látok v pôde.

V súčasnom období sa u nás zásady trvalo udržateľného poľnohospodárstva vôbec nedodržiavajú, obsah živín v pôde sa znižuje a nahradzovací systém hnojenia sa iba slovne proklamuje (Ložek 2003).

MORBACHER et al. (2000) konštatuje, že všetky kraje Slovenska sa vyznačujú zníženým prísunom živín z maštaľného hnoja, čo vyplýva zo znížených stavov hospodárskych zvierat. Veľmi kritický je stav najmä v Košickom a potom aj Prešovskom kraji. Približne 16 % plôch repy nebolo hnojených maštaľným hnojom, 2 177 ha nebolo hnojených organickými ani priemyselnými hnojivami.

V súčasnosti sa stávajú predmetom výskumu rôzne alternatívne formy využívania organickej hmoty so zámerom pomôcť riešiť deficit organickej hmoty v pôde a udržať pôdnu úrodnosť na požadovanej úrovni (KARABÍNOVÁ, ČERNÝ, PAČUTA 1997, 2001, SLAMKA et al. 2003, TAMAŠEK, 2004).

Účinku hnojív vyrobených na báze biologicky aktívnych látok je vo vedeckom výskume stále venovaná značná pozornosť (PULKRÁBEK 1995, HUDEC, BYSTRICKÁ 1998, PAČUTA, PEŤKOVÁ 2000, HUDEC et al. 2001, ZÁHRADNÍČEK et al. 2004).

Ako uvádza HUDEC (2000) organominerálne hnojivá bohaté na humínové kyseliny zintenzívňujú tvorbu chlorofylu a následné procesy fotosyntézy v listoch, čo vyúsťuje k zvýšenej tvorbe cukru v buľve.

Hnojivá na báze bioaktívnych prírodných látok ako napríklad humáty, pri ktorých sa využíva ich stimulačné pôsobenie v interakcii s hnojením základnými živinami, resp. ďaľšími faktormi, priaznivo ovplyvňujú výslednú úrodu a jej kvalitu. (LOŽEK, VARGA 1998, PAČUTA, ČERNÝ, FECKOVÁ 2003).

V súčasnej dobe treba maximálne využívať pozberové zvyšky rastlín, slamu obilnín, skrojkov a iné, ktoré kryjú 50-60 % organickej hmoty v pôde. Jednou z možností zvýšenia efektívnosti využitia slamy pre cukrovú repu i pôdneho prostredia je využitie organicko minerálnych pôdnych substrátov, biopreparátov a iných, ktoré nielen urýchľujú rozklad pozberových zvyškov slamy, ale majú kladný účinok na chemické vlastnosti pôdy a zvyšujú pôdnu supresivitu (KARABÍNOVÁ, PAČUTA, ČERNÝ 1998, PULKRÁBEK, ZÁHRADNÍČEK 1998, SEKERKOVÁ, DRÍMAL 2002, KOVÁČOVÁ 2005).

Mikroorganizmami s výraznými antagonistickými vlastnosťami proti niektorým fytopatogénnym hubám z rodu „Trichoderma“ sa zaoberalo viacero autorov(WEINDLING 1932, SEJKETOV 1951, RADA, RYPÁČEK, 1954, FEDOSEJEV 1960, BILAI 1960, DRIMAL 1990).

Ako jeden z prípravkov novej generácie sa javí prípravok TRICHOMIL. ZAUJEC, ŠIMANSKÝ, TOBIÁŠOVÁ (2003), SEKERKOVÁ et. al. (2005) na základe získaných analytických výsledkov charakterizujúcich chemické vlastnosti pôdy konštatujú, že aplikácia biostimulátora Trichomil, mala pozitívne výrazný vplyv na zmeny chemických vlastností pôdy.

Ako konštatujú autori DRIMAL, (2004), ŠIMANSKÝ et al. (2006), aplikácia Trichomilu preukazne zvyšuje stabilitu organických látok v pôde.

Podľa predbežných výsledkov, z využitia biopreparátu Trichomil v pestovateľskom systéme cukrovej repy je zrejmé, že do formovania úrody i kvality významne zasiahol uvedený prípravok, vyrobený na báze vláknitých saprofitických húb, s účinkom podporujúcim rozklad organických pozberových zvyškov pšeničnej slamy, s efektívnym zvýšením pôdnej supresivity proti fytopatogénnym mikroorganizmom. (SEKERKOVÁ, DRÍMAL 2002, KARABÍNOVÁ, PAČUTA, ČERNÝ 2003, DRÍMAL, BLAHOVÁ 2003).

Biopreparát TRICHOMIL pozitívne pôsobil aj na úrodu buliev cukrovej repy a zrna jačmeňa jarného (CANDRÁKOVÁ 2003, CANDRÁKOVÁ, KARABÍNOVÁ 2004).

BETA-LIQ vyrobený v ČR, dosahoval v porovnaní s Trichomilom lepšie výsledky pri kvalitatívnych parametroch úrody a z hľadiska zloženia organických látok v humusovej vrstve (ZAUJEC, ŠIMANSKY 2003, ZAUJEC, ŠIMANSKY, TOBIÁŠOVA 2003).

Pozitívny vplyv prípravku BETA-LIQ prezentuje ŠIMANSKÝ et al. 2006, s tvrdením, že uvedený biopreparát preukazne ovplyvnil zmeny biologickej aktivity pôdy na variantoch s pozberovými zvyškami.

Zároveň autori TOBIÁŠOVÁ, ZAUJEC, ŠIMANSKÝ 2003 konštatujú, že lepšie výsledky aplikácie prípravku BETA-LIQ s pozberovými zvyškami pšeničnej slamy, boli dosiahnuté na variante luvizeme s porovnaní s černozemou.

2.3.7. Sejba a organizácia porastu

Cukrová repa predstavuje plodinu s relatívne jednoduchou štruktúrou úrody. Jej osobitou črtou je, že na rozdiel od obilnín nemá autoregulačnú schopnosť, ale len kompenzačnú schopnosť, v dôsledku ktorej priemerná hmotnosť koreňa zodpovedá veľkosti plochy, ktorú má rastlina k dispozícii (PAČUTA, 1996, PULKRÁBEK 2005).

Správny výsev zabezpečuje uloženie osiva na utužené a vlahou zabezpečené osivové lôžko a súčasne umožňuje prístup vzduchu . Rovnomerné zásobenie osiva vzduchom a vlahou je najdôležitejšou podmienkou rovnomerného vzchádzania. Druhým parametrom kvality sejby je presná distribúcia semien v riadku. ( KROUSKÝ, 1985, ČERNÝ, PAČUTA, MEČIAR, 2004)

MAREČEK (2001) uvádza, že sejba cukrovej repy bezprostredne nadväzuje na prípravu pôdy. Už niekoľko hodinový odstup sťažuje vo vysušenej pôde vytvorenie výsevného lôžka na hranici zlievajúcej sa vody a spomaľuje vzchádzanie – repa vzchádza až po zrážkach, mnohokrát po etapách. Skrátenie doby od výsevu až po vzchádzavosť je jednou z najväčších rezerv predĺženia vegetačnej doby a tým i zvýšenia úrod.

Sejba sa uskutočňuje v čase, keď teplota pôdy v hĺbke sejby dosahuje 5-8 °C. Termín sejby spadá do obdobia od 15. marca do 25. apríla. V kukuričnej výrobnej oblasti, kde je vlaha limitujúcim faktorom, by mala byť zasiata do 10. apríla. Oneskorením sejby sa skracuje vegetačná doba, čo má negatívny dopad na výšku úrod a kvalitu cukrovej repy (KULÍK et. al., 1994, POSPÍŠIL et. al., 2005)

KONEČNÝ, KROUSKÝ (1989), odporúčajú vysievať inkrustované osivo s klíčivosťou 90% na vzdialenosť 0,15-0,18 m.

Aj podľa POLOMČÁKA a HARAKAĽOVEJ (1990) patrí medzi významné faktory hustota semien v riadku. Tá súvisí so životným priestorom jednotlivých rastlín, ale aj s využívaním vlahy, živín a slnečného žiarenia.

MÄRLANDER (1989) vysoko vyzdvihuje dôležitosť hustoty porastu a z toho dôvodu odporúča vykonávať určovanie vzchádzavosti a počtu rastlín na každom pozemku. Na základe dosiahnutých výsledkov v cukornatosti odporúča zvyšovanie hustoty porastu až do 95 000 jedincov na hektár.

BORECKÝ (1994) tvrdí, že optimálny počet jedincov cukrovej repy na 1 ha je 90 000.

K podobným zisteniam dospeli autori ČERNÝ et. al., 2004, PULKRÁBEK 2005, ktorí konštatujú optimálny počet rastlín 85 000-100 000 na ha.

BARLÍK (1996), MINX (1997) uvádzajú, že únosná výška medzerovitosti porastu je 5-6 %. Jej prekračovanie vedie k významnejšiemu poklesu úrod, nielen absenciou rastlín, ale i spravidla zaburinením v neskoršom období.

OEHME, KASTNER (1984) zistili, že pri 30-40 % chýbajúcich rastlín a 0,60 – 0,80 m veľkosti prázdnych miest v porovnaní s úrodou normálne hustého porastu sa znižuje úroda buliev o 8,6 %-10,3 %.

ČERNÝ (1993, 2003) tvrdí, že pri voľbe výsevnej vzdialenosti je očakávaná, predovšetkým výška poľnej vzchádzavosti porastu. Vzchádzavosť 45-60 % umožňuje výsev na 0,08-0,12 m, avšak väčšia ako 65 % nám ho dovoluje mať na vzdialenosť 0,16-0,20 m. Vymedzenie rozsahu využiteľných vzdialeností rastlín v riadku je veľmi dôležité, pretože vzdialenosti nedosahujúce, alebo presahujúce toto rozpätie spôsobujú zníženie úrod. V prvom prípade vplyvom prehustenia, v druhom prípade vplyvom medzerovitosti porastu.

PAČUTA (1993) uvádza, všeobecne známy poznatok, že pri vyšších vzdialenostiach sa zvyšuje medzerovitosť porastu, čo podmieňuje tvorbu tzv. „solitérnych“ riep s odlišným priebehom fyziologických a biochemických procesov v buľve v porovnaní s normálnou repou.

Autori MIKLOVIČOVÁ et. al. (1990) diferencujú poľnú vzchádzavosť na nedostatočnú (do 45 %), rizikom zaťaženú (45-55 %), dobrú (55-60 %), veľmi dobrú (nad 65 %).

2.3.8 Technologická kvalita cukrovej repy

Pod pojmom technologická kvalita cukrovej repy rozumieme súbor biologických, chemických a mechanických znakov a vlastností buľvy (HUDCOVÁ 1991, ZÁHRADNÍČEK 2003)

FRANČÁKOVÁ, BOJŇANSKÁ (1998), MEDVEĎ (1999), NIEDERAUER (1999), HEINRICH, BOSSE (2000) prezentujú kvalitu cukrovej repy z pohľadu výroby cukru, tzv. technologickou kvalitou, ktorú diferencujú na vnútornú a vonkajšiu.

Aj ZÁHRADNÍČEK (1998, 2003) rozdeľuje faktory ovplyvňujúce technologickú akosť cukrovej repy na vnútorné a vonkajšie. Z vnútorných sú to: morfológia a hmotnosť buľvy, odroda, stupeň zrelosti – dĺžka vegetačnej doby, zdravotný stav, chemické zloženie, pH repnej šťavy a odolnosť repy voči skládkovým chorobám. Z vonkajších sú to: pôdne prostredie, počasie, výživa a hnojenie, agrotechnika, doba a spôsob sejby, ochrana pred škodlivými činiteľmi, závlaha, retrovegetácia (regenerácia repy), doba, spôsob a kvalita zberu, starostlivosť o cukrovú repu po zbere a skládkové choroby.

DETTER (1994) uvádza ukazovatele ovplyvňujúce kvalitu cukrovej repy:

A./ BIOLOGICKÉ: tvar koreňa (priľnavosť nečistôt), uloženie buľvy v pôde, rozvetvenie koreňa, odolnosť voči vybiehaniu, odroda (vyrovnanosť), skladovateľnosť (straty cukru predýchaním)

B./ FYZIKÁLNE: odolnosť voči vonkajším vplyvom, vláknitosť (drevnatenie), elasticita

C./ CHEMICKÉ: cukornatosť, obsah sušiny, obsah necukrov (K, Na, α-amino N, invertný cukor, atď.)

BURCKY (1997), MUCHOVÁ et al. (1999) diferencujú necukry na bezdusíkaté (celulóza, hemicelulóza, redukujúce látky, rafinóza a iné sacharidy, pektínové látky, tuky organické kyseliny, lecitíny fytosteríny, saponín atď.) a dusíkaté (bielkoviny, amidy, aminokyseliny, rastlinné zásady, enzýmy, vitamíny). Za dôležité ďalej považujú anorganické necukry (popoloviny), ktoré sú z technologického hľadiska nepostrádateľné a ich obsah v cukrovej repe je značne pohyblivý.

Podľa SKALICKÉHO et al. (1994) nie je technologická kvalita cukrovej repy len záležitosťou jej cukornatosti a chemického zloženia, ale ide o komplex biologických, chemických, fyzikálno-chemických a mechanických vlastností repnej buľvy, ktoré rozhodujú o rentabilnom a vhodnom skladovaní a továrenskom spracovaní pri dosiahnutí vysokej výťažnosti bieleho rafinovaného cukru (rafinády). Z biologických vlastností je to hlavne: tvar, veľkosť a hmotnosť buľvy, jej vyzretosť, zdravotný stav a rezistencia voči skládkovým chorobám. Autor ďalej uvádza, že najvýznamnejšie fyzikálno-chemické vlastnosti sú: pH, turgor (osmotický tlak) bunkovej šťavy a jej farba (obsah farebných látok).

Z fyzikálno-chemických vlastností sa v súčasnosti venuje malá pozornosť elasticite, stlačiteľnosti, lámavosti a odporu voči strihu. Tieto vlastnosti sú dôležité pri zbere repy, transporte, praní repy ako aj pri rezaní na rezky, extrakcii a mechanickom lisovaní extrahovaných rezkov (SCHIWECK 1997)

Medzi mechanické vlastnosti zaraďuje SKALICKÝ (1994) pevnosť, pružnosť a odpor k rezaniu. Z chemických vlastností sú najdôležitejšie: obsah sacharózy (cukornatosť) a obsah necukrov, najmä solí sodných a draselných, dusíkatých látok (predovšetkým amidov a voľných aminokyselín) a redukujúcich cukrov (invertu).

Podľa MACHA a VALENTOVIČOVEJ et al. (1997) je základným kvalitatívnym kritériom cukornatosť repy v sacharizačných stupňoch (^oS) alebo v %. Tento kvalitatívny znak sa hodnotí pri nákupe a stanovuje sa polarometricky. Cukornatosť repy je prezentovaná hlavne sacharózou, ktorá je rozhodujúcou zložkou repnej šťavy.

Cukornatosť ovplyvňujú predovšetkým klimatické podmienky, ČÍŽ (2004) konštatuje, že tento základný parameter je vyšší v suchom roku.

Pojem akosti, ktorý sa sústreďoval najmä na cukornatosť sa postupne dopĺňal a dnes sa technologická kvalita posudzuje na základe ďaľších kritérií. Z hľadiska kvality má význam sledovať obsah popola a α-amino dusíka, ktoré rozhodujú o výťažnosti rafinády (ŠOLTÝSOVÁ 2003).

Podľa WNUKOVEJ (2004) obsah α-amino dusíka v cukrovej repe sa stanovuje metódou podľa Kubadinowa a Wieningera.

CHOCHOLA (1988) uvádza, že v dôsledku obsahu iónov draslíka, sodíka a dusíkatých zlúčenín (α-amino dusík a aminokyseliny) je výťažnosť rafinády o 2 až 5 % nižšia ako cukornatosť.

Tento poznatok potvrdzuje aj Bízik (1991) ktorý zároveň upozorňuje aj na vznik určitých anomálií a potrebu koncepčnejšie pristupovať k formovaniu technologickej kvality cukrovej repy výživou.

Podľa BAJČIHO (1994) a MUCHOVEJ et al. (1997) kvalitu cukrovej repy ovplyvňuje veľké množstvo faktorov a ich vzájomné pôsobenie. Výslednicou tohto účinku je určitá úroveň technologickej kvality, ktorá je rozhodujúcim kritériom ekonomickej efektívnosti spracovania tejto plodiny.

Vplyvom poveternostných podmienok na kvalitu cukrovej repy sa zaoberali ZAHRADNÍČEK (1999), ŠEBO (1999), ktorí uvádzajú pokles cukornatosti vplyvom retrovegetácie, t.j. tvorby nových listov v dôsledku zrážok ku koncu vegetácie a vplyvom predčasného nástupu mrazov (teploty pod –10 ^oC).

KUCIAK (1992) hodnotí spracovateľskú kvalitu cukrovej repy z pohľadu ekonomického spracovania v nasledovných oblastiach:

množstvo anorganických prímesí a skrojkov

mechanická porušenosť buliev

technologická kvalita (obsah melasotvorných látok, cukornatosť).

Cieľ práce

Cieľom predkladanej doktorandskej dizertačnej práce je získanie poznatkov o vplyve biopreparátov podporujúcich rozklad organických látok a zlepšujúcich pôdnu supresivitu, v interakcii s rôznymi spôsobmi obrábania pôdy a odrodami na formovanie kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov úrody cukrovej repy.

Za týmto účelom budeme v práci sledovať:

porovnať odrody (citlivá a tolerantná na BNYVV) z hľadiska výslednej kvantity   a kvality produkcie,

zistiť vplyv biopreparátov zlepšujúcich podmienky výživy rastlín na úrodu buliev a jej technologickú kvalitu,

vyhodnotiť vplyv redukovaného a konvenčného spôsobu spracovania pôdy na úrodu a kvalitu,

vyhodnotiť interakcie sledovaných faktorov (odroda, biopreparáty a obrábanie pôdy) na výsledné parametre úrody a kvality,

stanoviť ekonomickú efektívnosť aplikovaných prípravkov a použitých spôsobov obrábania pôdy vo vzťahu k úrode buliev.

4. Materiál a metodika

Lokalita založenia pokusov a charakteristika experimentálnej bázy

Poľné polyfaktorové pokusy boli založené v agroekologických podmienkach teplej kukuričnej výrobnej oblasti, na pozemku výskumno-experimentálnej bázy Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Monitoring Dolná Malanta. Modelové územie Dolná Malanta leží v dolnej časti povodia Selenec a jeho prítokov, ktoré patria do strednej časti povodia rieky Nitra. Nachádza sa východne od mesta Nitra na Žitavskej pahorkatine. Katastrálne sa celé územie nachádza v katastri obce Nitrianske Hrnčiarovce. Patrí do kukurično-jačmenného typu (Hrnčiarová 2001).

Bonita pôdy je charakterizovaná nasledujúcou skladbou BPEJ:

4.1.1 Charakteristika klimatických pomerov

Z dlhodobého priebehu atmosferických procesov v rokoch 1961-1990 v Nitre vyplýva nasledovná klimatická charakteristika pokusnej lokality:

priemerný ročný úhrn zrážok  532,5 mm

priemerný úhrn zrážok na IV.-IX.  327 mm

priemerná ročná teplota vzduchu  9,8 °C

priemerná ročná teplota vzduchu za IV.-IX. 16,3 °C

priemerná ročná teplota pôdy  10,8 °C

priemerná ročná teplota pôdy za IV.-IX.  18,3 °C

priemerná relatívna vlhkosť vzduchu  74 %

priemerná ročná suma globálneho žiarenia  1 251 kWh.m²

Sledované experimentálne územie z hľadiska agroklimatickej rajonizácie charakterizujeme nasledovne:

makrooblasť: teplá, s teplotnou sumou t > 10 °C v rozpätí 3 100 – 2 400 °

oblasť: prevažne teplá, s teplotnou sumou t > 10 °C v rozpätí 3 000 – 2 800 °

podoblasť: veľmi suchá, s hodnotou klimatického ukazovateľa zavlažovania za VI.-VII. mesiac K_VI.-VIII. = 150 mm

okrsok: prevažne miernej zimy s priemerom absolútnych miním

T_min. = - 18 - 21 °C

4.1.2 Charakteristika edafických pomerov

Z komplexného prieskumu edafických pomerov pokusnej lokality (HANES, MUCHA, SISÁK, SLOVÍK 1993) realizovaného v roku 1993 vyplýva nasledovná charakteristika:

nadmorská výška: 175-180 m

pôdny typ: hnedozem (na proluviálnych sedimentoch)

pôdny druh: stredne ťažká pôda

druh zeminy: hlinitá až ílovito-hlinitá

stratigrafia pôdneho profilu: humusový horizont (Al) 0,00-0,32 m

luvický horizont (Bt)  0,33-0,65 m

prechodný horozont (Bt/C) 0,66-0,85 m

pôdotvorný substrát © 0,86-1,40 m

merná hmotnosť: 2 610-2650 kg.m³

objemová hmotnosť:  1 220-1 530 kg.m³

obsah humusu v ornici: 2,16-2,23 %

pôdna reakcia (pH _KCl):  5,29-5,70

4.2 Parametre pokusu:

Veľkosť pokusnej parcelky: 27 m²

Šírka pokusnej parcelky: 5,4 m

Dĺžka pokusnej parcelky: 5 m

Počet riadkov na jednej parcelke: 12

Medziriadková vzdialenosť: 0,45 m

Celkový počet parceliek: 48

Celková výmera pokusnej plochy: 1 296 m²

Počet variantov obrábania pôdy: konvenčné – A, redukované - B

Použité biopreparáty: Trichomil – T, Beta-Liq - BQ

4.3 Spôsob založenia pokusu

Pokus bol založený blokovou metódou s náhodným usporiadaním pokusných členov.

V rámci pokusu boli sledované:

1. biopreparáty – Trichomil – T, Beta-Liq – BQ

2. dva spôsoby obrábania:

a./ konvenčné spr. pôdy – A: tri orby (1. podmietka, 2. stredná orba, 3. hlboká orba)

b./ redukované spr. pôdy – B: dve orby (1. podmietka, 2. hlbšia stredná orba 0,22-0,25 m)

3. dve geneticky jednoklíčkové odrody cukrovej repy – Terano a Swing

4.4 Biologický materiál:

V pokusoch boli použité nasledovné odrody cukrovej repy: Terano a Swing.

TERANO

Je geneticky jednosemenný triploidný hybrid normálneho typu, tolerantný k rizománii, od firmy Strube. Odroda bola skúšaná pod označením STRU 1708. Materský komponent je jednosemenná peľovosterilná diploidná línia a otcovský komponent je tetraploidný viacsemenný opeľovač.

Má polorozložité postavenie listov stredne zelenej farby. List je stredne dlhý, širší, s tupým vrcholom listov. Farba listovej žilnatiny zelená. Listové stopky sú stredne dlhé. Buľva je kužeľovitého tvaru. Koreňová ryha stredne hlboká, rovná. Osadenie listov v pôde stredné. Odroda ma dobrú odolnosť k cerkospóre aj k ostatným chorobám. Odolnosť k tvorbe vybehlíc dobrá.

Odroda Terano počas skúšania v úrode buliev dosiahla 68,29 t.ha^-1, v úrode polarizačného cukru 11,72 t.ha^-1. Cukornatosť za sledované obdobie bola 17,17 °S a výťažnosť rafinády 14,59 %. V úrode rafinády dosiahla najvyššiu hodnotu zo skúšaného sortimentu 9,94 t.ha^-1.

SWING

Je to geneticky jednosemenný triploidný hybrid normálneho typu od firmy Strube. Odroda bola skúšaná pod označením STRU 1702. Materský komponent je jednosemenná diploidná sterilná línia a otcovský komponent tvorí tetraploidný viacsemenný opeľovač.

Odroda má stredné postavenie listov, so stredne dlhými a stredne širokými listami. Listová čepeľ je stredne zelenej farby so žltkastou žilnatinou a s mierne zaobleným vrcholom listov. Buľva je kužeľovitého tvaru, dlhá a stredne široká. Farba buľvy je biela až žltá, s plytkou špirálovitou koreňovou ryhou. Farba hlavy buľvy je zelená. Odroda je stredne hlboko osadená v pôde. Odroda má veľmi dobrú odolnosť k tvorbe vybehlíc. Zdravotný stav a úplnosť porastu je dobrá.

V úrode buliev odroda dosiahla 93,27 t.ha^-1 za skúšobné obdobie. Odroda dosiahla cukornatosť 16,10 °S a výťažnosť rafinády bola 13,68 %. Úroda rafinády za sledované obdobie bola 12,76 t.ha^-1.

V priebehu skúšania odroda dosiahla úrodu buliev 106,30 % na priemer pokusov. V cukornatosti odroda dosiahla 99,30 % a vo výťažnosti rafinády 99,20 % na priemer pokusov. V úrode rafinády dosiahla odroda za skúšobné obdobie 105,50 % na priemer pokusov.

Index odrody v roku 1998 bol 101,73 %, v roku 1999 bol 102,74 %. V roku 2000 bol index 103,10 %. Celkový index odrody Swing za celé skúšobné obdobie bol 102,61 %.

4.5 Biologické prípravky

Uvedené biopreparáty vyhovujú normám pre ekologické poľnohospodárstvo a sú náhradou za organickú hmotu, ktorej je v poslednej dobe dodávanej do pôdy nedostatok. Aplikujú sa po zbere predplodiny priamo na pozberové zvyšky.

Beta-Liq - BQ – organominerálne kvapalné hnojivo, chránené v ČR patentom č. 278603.

Hnojivo pochádza zo spracovaných výpalkov repnej melasy a neobsahuje toxické ani škodlivé zlúčeniny. Má špecifickú hnedočervenú farbu, typickú vôňu, hustotu 1,25-1,45 g/ml, sušinu 45-70 % s možnosťou variability pomeru N:P:K na základe aktuálnych pôdnych analýz a potrieb poľnohospodárskych plodín. Dusík je prevažne organického pôvodu, fosfor v podobe rastlinám veľmi dobre prístupných foriem HPO₄^2- a H₂PO a draslík v zlúčeninách fosfátov, menej uhličitanov a chloridov. Nezanedbateľnú úlohu majú ióny Ca²⁺, Mg²⁺ a stopové prvky Fe, Zn, Mn, Cu.

Trichomil – T biologický prípravok obsahuje účinnú látku sporynatívneho kmeňa RK1 (CCM 8008) vláknitej mikromicéty Trichoderma harzianum. Mikromicétu charakterizuje antagonistický – fungicídny účinok (pôsobí supresívne a paraziticky) proti fytopatogénnym hubám, ktoré spôsobujú choroby rastlín. Samotná mikromicéta Trichoderma harzianum je saprofytická huba, ktorá rozkladá odumreté časti rastlín, je prirodzenou súčasťou pôdnej mikroflóry. Kmeň RK1 mikromicéty Trichoderma harzianum rozkladá tiež xenobiotiká – rezíduá chemických pesticídov.

Finálny produkt TRICHOMIL v tekutej formulácii obsahuje 10⁸ spor.ml^-1.

Prípravok Trichomil je registrovaný, vyhovuje tiež normám IZOAM pre použitie do ekologického poľnohospodárstva a pásiem ochrany vôd. Prípravok nie je klasifikovaný ako jed, v maximálnej miere chráni životné prostredie. Je relatívne neškodný pre ryby a iné vodné živočíchy, včely, poľnú a lesnú zver. Je relatívne neškodný zdraviu človeka.

4.6 Agrotechnika pokusu

Po zbere predlodiny sa aplikovali Beta-Liq a Trichomil priamo na pozberové zvyšky.

Príprava pôdy bola nasledovná podľa schém:

A./ konvenčné spracovanie pôdy – tri orby (1. podmietka, 2. stredná orba, 3. hlboká orba)

B./ redukované spracovanie pôdy – dve orby (1. podmietka, 2. hlbšia stredná orba 0,22-0,25 m).

Úroda bola zobratá z 3 a 4 riadku z dĺžky 5 m, každý riadok bol ručne vykopaný, buľvy oskrojkované, orezané, očistené. Priamo na mieste odvážené. Pri zbere boli odobraté vzorky na stanovenie technologickej kvality a zaslané na rozbor do Selekt Bučany s.r.o.

4.7 Ukazovatele pozorovania

Úroda buliev a ukazovatele technologickej kvality:

úroda buliev (t.ha^-1)

cukornatosť (digescia) (°S)

obsah α – amino N (mmol.100 g^-1 repy)

obsah Na a K (mmol.100 g^-1 repy)

Na základe týchto hodnôt sa vypočítala výťažnosť rafinády, úroda rafinády a úroda polarizačného cukru:

Výťažnosť rafinády (podľa Reinefelda)

B = P - [0,343.(Na+K) + 0,094.(α-amino N) + 0,29] (%)

kde, B – výťažnosť rafinády (%)

P – digescia (°S)

Na – obsah sodíka (mmol.100 g-¹ repy)

K – obsah draslíka (mmol.100 g^-1 repy)

α -amino N – obsah alfa-amino dusíka (mmol.100 g^-1 repy)

Úroda rafinády

Pr = 0,01.(Ub.B) (t.ha^-1), kde Pr – úroda rafinády (t.ha^-1)

Ub – úroda buliev (t.ha^-1)

B – výťažnosť rafinády (%)

Úroda polarizačného cukru

Ppc = 0,01.(Ub.P) (t.ha-1), kde Ppc – úroda polarizačného cukru (t.ha-1)

Ub – úroda buliev (t.ha-1)

P – digesia (°S)

Výsledky získané z riešenia danej problematiky boli spracované v programe Statistix 8 a boli použité metódy: intervalové odhady, viacfaktorová analýza rozptylu, hierarchická analýza a korelačná analýza.

INTERVALOVÉ ODHADY – priemer + stredná chyba priemeru (SE – standard error). Interval okolo priemeru je daný rozpätím, v rámci ktorého je 95 % alebo 99 %-ný predpoklad, že výsledky n-krát opakovaných meraní budú spadať do konfidenčných intervalov (priemer + štandardná chyba).

ANALÝZA ROZPTYLU (Analysis of Variance) nám zvyčajne najlepšie umožňuje zachytiť a počtom vyjadriť celkovú premenlivosť pokusu a rozložiť ju na čiastkové zložky, ktorými obyčajne sú: variabilita spôsobená zámernými vplyvmi – faktormi, ich spoločné pôsobenie – interakcie a v neposlednom rade pôsobenie nekontrovateľných vplyvov. Je to porovnávanie priemerov prostredníctvom rozptylu jednotlivých znakov, pričom sa overujú hypotézy, či sa stredné hodnoty viacerých skupín odlišujú od strednej hodnoty spoločného základného súboru viac, ako sa náhodne očakáva. Pre podrobnejšie zistenie ktoré z testovaných súborov sa od seba štatisticky významne líšia bol použitý Multiple Range Test na 95 % alebo 99 % hladine spoľahlivosti (α=0,05, α=0,01). Hodnota LSD (Low Significant Difference) označuje minimálny preukazný rozdiel medzi stanovenými súbormi.

HIERARCHICKÁ ANALÝZA ROZPTYLU stanovuje percentuálny podiel účinku jednotlivých faktorov (odroda, biopreparáty, ročník) na experimentálne parametre.

REGRESNÁ A KORELAČNÁ ANALÝZA zachytáva a analyzuje súvislosť medzi dvomi premennými. Ako výsledok je uvedená rovnica závislosti, ktorá vysvetluje správanie sa závisle premennej správaním sa nezávisle premennej. Okrem rovnice závislosti je uvedená preukaznosť α (0,05 alebo 0,01), korelačný koeficient – sila závislosti (r = -1 až 1) a koeficient determinácie r² ( koľko % zmeny nezávislej premennej ovplyvní zmenu závislej premennej).

4.8 Ekonomická efektívnosť hnojenia - K_ee

Efektívnosť hnojenia bola vyjadrovaná vo finančných jednotkách. Koeficient ekonomickej efektívnosti počítame podľa vzťahu (fecenko et al., 2000):

P – prírastok úrody v dôsledku hnojenia (€)

N – prírastok nákladov na hnojenie (náklady na hnojivá, náklady za dopravu a aplikáciu hnojív a náklady na zber prírastku úrody) (€)

Pri ekonomickom hodnotení sme vychádzali z údajov uvedených v tabuľkách 10 a 11.

Údaje pre výpočet K_EE Tabuľka 10

Základná výkupná cena cukrovej repy v jednotlivých rokoch

Tabuľka 11

Prameň: ŠÚ SR a VÚEPP (2007)

Kurz EURA v jednotlivých rokoch

Tabuľka

Prameň: archív NBS

4. 9 Agroklimatické pomery 2003-2005

Zo základných klimatických faktorov boli sledované teploty a zrážky. Výsledky celoročných meraní nám poskytla Katedra biometeorológie a hydrológie FZKI SPU v Nitre.

Tabuľka 13

Tabuľka 14

4. 10. Priebeh vykonaných prác

- zber predplodiny (ozimná pšenica)

- aplikácia Beta-Liqu a Trichomilu

- podmietka

- odber pôdnych vzoriek

Agrochemický rozbor pôdy (jeseň 2002):

Tabuľka 15

- hnojenie P, K (podľa rozborov len K, 108 kg 60% KCl.ha^-1)

- 50 t maštaľného hnoja – zapracovaného stredne hlbokou orbou

- hlboká orba

Agrochemický rozbor pôdy (jar 2003):

Nan (0,6m) = 6,7 mg. kg^-1

Vypočítané dávky č.ž. N P K na plánovanú úrodu buliev 50 t . ha^-1 :

kg/ha N

kg/ha P

108 kg/ha K

- aplikácia N (300kg DASA 26/13)

- predsejbová príprava pôdy

- sejba (12 riadková sejačka Unicorn Kleine, 0,16 m v riadku)

- preemergentná aplikácia ´Cosmic´ (Glyphosate herbicid) (2 l.ha^-1)

- ´Betanal progress´ (2,5 l.ha^-1), ´Lontrel´ (0,3 l.ha^-1),

- Betanal progress´ (2,5 l.ha^-1), ´Lontrel´ (0,3 l.ha^-1), Gallant Super (1,5 l.ha^-1)

- plečkovanie v medziriadkoch

- zber cukrovej repy

- zber predplodiny (ozimná pšenica)

12. 7. 2003 - aplikácia Beta-Liqu a Trichomilu

- podmietka

- odber pôdnych vzoriek

Agrochemický rozbor pôdy (jeseň 2003):

Tabuľka 16

9. 9. 2003 - hnojenie P, K (podľa rozborov len K, 50 kg KCl/ha)

- 50 t maštaľného hnoja – zapracovaného diskami (kvôli veľkému suchu), Cambri-valce

- hlboká orba

Agrochemický rozbor pôdy (jar 2004):

Nan (0,6m) = 18,1 mg. kg^-1

Vypočítané dávky č.ž. N P K na plánovanú úrodu buliev 50 t . ha^-1 :

kg/ha N

kg/ha P

kg/ha K

- aplikácia N (239,87 kg DASA 26/13)

- predsejbová príprava pôdy

- sejba (12 riadková sejačka Unicorn Kleine, 0,16 m v riadku)

- preemergentná aplikácia ´Cosmic´ (Glyphosate herbicid) (2 l/ha)

- lokálna aplikácia ´Lontrel´ (lokálne na ložiská pichliača)

- ´Fusilade Forte´ (1l/ha)

- ´Betanal progress´ (2,5 l/ha), ´Lontrel´ (0,3 l/ha), ´Decis´ (0,3 l/ha)

- plečkovanie v medziriadkoch

- zber cukrovej repy

– zber predplodiny

– podmietka

– odber pôdnych vzoriek

Agrochemický rozbor pôdy pre založením pokusu (jeseň 2004):

Tabuľka 17

– hnojenie P, K (podľa rozborov len K, 50 kg 60 % KCl.ha^-1)

– 50 t maštaľného hnoja – zapracovanie strednou orbou

– hlboká orba

Agrochemický rozbor pôdy (jar 2005):

N_an (0,6 m) = 10,1 mg.kg^-1

Vypočítané dávky č.ž N P K na plánovanú úrodu buliev 50 t.ha^-1:

kg.ha^-1 N

0 kg.ha^-1 P

kg.ha^-1 K

– aplikácia N (300 kg DASA 26/13 pred sejbou)

– príprava pôdy, 2 krát kombinátor (pre daždivé počasie sejba posunutá)

– predsejbová príprava pôdy, 1 krát kombinátor

– sejba (12 riadková sejačka Unicorn Kleine, 0,15 m v riadku)

– Betanal Expert (1 l.ha^-1), Lontrel 300 (0,15 l.ha^-1)

– lokálna aplikácia Lontrel 300 (0,3 l.ha^-1), Tandem Stefes (2,5 l.ha^-1)

(na ložiská pichliača)

– inventarizácia porastu

– plečkovanie v medziriadkoch

– Betanal Expert (1,25 l.ha^-1), Lontrel 300 (0,3 l.ha^-1)

– Betanal Expert (1,5 l.ha^-1), Lontrel 300 (0,4 l.ha^-1), Agil 100 EC

(1 l.ha^-1)

- plečkovanie širokých a úzkych uličiek

26. 9. 2005 - zber cukrovej repy

5. Výsledky a diskusia

5.1. Rok

Zo základných klimatických faktorov v rámci ročníka boli sledované teploty a zrážky.

Rok 2003 bol suchý, s teplotami nad normál. Ročný úhrn zrážok činil len 65,6 % kl. n., pričom ročná priemerná teplota bola + 0,9 °C nad dlhodobým klimatickým normálom. Tieto ukazovatele spôsobili takmer o polovicu nižšiu úrodu buliev ako v roku 2005 (41,33 t.ha^-1, rozdiel bol štatisticky vysoko preukazný) ale najvyššiu hodnotu digescie 21,04°S (graf č.).

Rok 2004 bol taktiež pomerne suchý, (91,7 % kl. n.), ale teploty kopírovali normál (+ 0,2 °C kl. n.). Prejavilo sa to hlavne v období jún až august, kde teploty nedosahovali vysoké hodnoty predchádzajúceho ročníka (2003). Úroda buliev bola len mierne zvýšená voči predchádzajúcemu ročníku (42,61 t.ha^-1). Cukornatosť poklesla v porovnaní ročníkom 2003 o 0,51 °S.

Rok 2005 sa výrazne odlišoval od predchádzajúcich rokov. Teploty boli mierne pod dlhodobým klimatickým normálom (- 0,4 °C kl. n.). Zrážkovo však ročník 2005 vysoko prekonal roky 2003 a 2004. Zrážky v tomto ročníku dosiahli 113,8 % dlhodobého klimatického normálu, čo sa prejavilo na výslednej úrode buliev 60,03 t.ha^-1, ale zníženej digescií (18,55 °S). celkovo však môžeme rok 2005 charakterizovať ako klimaticky najpriaznivejší k výslednej produkcií cukrovej repy.

Graf 6,7: úroda buliev a digescie v závislosti od ročníka

Negatívnu koreláciu medzi úrodou buliev cukrovej repy a  cukornatosťou potvrdzujú viacerí autori (PETR et al. 1978, TOMÁNKOVÁ et al. 1995; ŠOLTÝSOVÁ 1999; KOVÁČOVÁ 1999; ČERNÝ et al., Karabínová et al. 2002; Pačuta et al. 1999, 2 000; 2001, 2002, 2003; Barbanti et al. 2004; Tohidloo et al. 2004; Fecková 2005; Oršulová 2007; Rothová 2008). Podľa našich dosiahnutých výsledkov konštatujeme, že negatívna závislosť bola dosiahnutá vo všetkých pestovateľských rokoch (tabuľka č.).

Úroda polarizačného cukru silne korelovala s úrodou buliev. Najvyššie úrody buliev boli dosiahnuté v priaznivom pestovateľskom roku 2005 11,14 t.ha^-1 (graf č.8). Rozdiel medzi klimaticky menej priaznivým ročníkom 2004 a ročníkom 2005 bol 2,59 t.ha^-1 (štatisticky vysoko preukazné).

Graf 8: úroda polarizačného cukru v závislosti od ročníka

Takmer rovnakú tendenciu vykazovala aj úroda rafinády, najvyššia bola v roku 2005 (9,40 t.ha^-1). Rozdiel voči predchádzajúcim rokom bol vysoko preukazný.

Grafy 9,10: úroda rafinády a výťažnosť rafinády v závislosti od ročníka

Presne opačnú tendenciu mala výťažnosť rafinády, z hľadiska technologickej kvality cukrovej repy hlavný ukazovateľ. Najvyššia výťažnosť bola dosiahnutá v suchom roku 2003 (18,13%). Nakoľko je výťažnosť rafinády závislá od digescie je tento dosiahnutý údaj pochopiteľný a potvrdzuje aj tvrdenia viacerých autorov. (FRANČÁKOVÁ, BOJŃANSKÁ 1998, Muchová et al. 1999, 2008)

Medziročný rozdiel melasotvorných látok bol štatisticky vysoko preukazný (grafy č.11-13). Silnú závislosť melasotvorných látok na priebehu zrážok a teplôt počas vegetačného obdobia potvrdzujú viacerí autori (Reinefeld et al. 1974, Rybáček 1985, Bajči et al. 1997, Pačuta et al. 1998, 2003, Kenterová 2004, Pulkrábek 2004 et. al). V roku 2003 bol obsah Na a αN najvyšší (grafy č.), ale obsah K najnižší. Motagally (2004) uvádza, že Na⁺ je schopný v suchom období substituovať funkciu K⁺ a pri zvýšenom obsahu Na⁺ v substráte cukrová repa uprednostní príjem Na⁺ pred K⁺. Fecenko et al. (2000) uvádza, že pri nedostatku draslíka v pôde cukrová repa pozitívne reaguje na hnojenie sodíkom. Priaznivý vplyv sodíka odôvodňuje jeho priaznivým účinkom na osmotický tlak bunkového roztoku, a tým aj rezistenciu rastlín proti suchu.

Grafy 11,12,13: Obsah K⁺, Na⁺, a obsah αN v závislosti od ročníka

Na základe poznania vzťahov medzi dynamikou termodynamických podmienok a utváraním úrody a kvality cukrovej repy na území Slovenska sa ponúka možnosť spresnenia rajonizácie cukrovej repy podľa izolínií hydrotermického koeficientu za letné mesiace . Vzhľadom na súčasné podmienky pre pestovanie cukrovej repy v SR však toto nie je možné. Cukrová repa sa nemôže pestovať len tam, kde sú vhodné iba hydrotermické podmienky, ale tam, kde je pre surovinu odbyt – teda v okolí cukrovarov. Tieto sa prevažne nachádzajú v kukuričnej výrobnej oblasti (Trenčianska Teplá, Sereď).

Nedostatok zrážok je podľa mnohých autorov (Stehlík 1982, Rybáček et al. 1985, Petr et al. 1987, Bajči et al. 1997, Pačuta et al. 1998, 2003, Fabeiro et al. 2003, Motagally 2004) limitujúcim faktorom pre produkciu cukrovej repy, kým teploty považujú za limitujúce hlavne skoro na jar a v jeseni. V roku 2003 nadpriemerné teploty počas leta spojené s nedostatkom zrážok zapríčinili zníženú úrodu rafinády. Rok 2004 bol v júl a august taktiež suchý, ale teploty boli v normále, a tak sme zaznamenali o 1,57 t.ha^-1 zvýšenú úrodu rafinády oproti roku 2003. Samotný nedostatok vody v pôde teda nemusí byť pre rastlinu repy tak stresujúci ako zmena mikroklímy porastu spôsobená vysokými teplotami. Pri vyšších teplotách vzduchu je podľa Kostreja et al. (1998) teplota v poraste o 2 – 2,5 °C vyššia ako teplota vzduchu nad porastom a porasty regulujú teplotný režim najmä cez transpiráciu. Kenterová (2004) uvádza, že kým rast listov cukrovej repy bol bezprostredne ovplyvnený zmenou zásob vody v pôde, rast buliev reagoval až na dlhodobejšie sucho, s oneskorenou reakciou asi 14 dní.

5. 2 Odroda

V priemere rokov 2003 až 2005 môžeme konštatovať že v podmienkach bez výskytu BNYVV lepšie výsledky dosiahla BNYVV citlivá odroda 'Swing' ako BNYVV tolerantná odroda 'Terano'. Rozdiely medzi odrodami boli v niektorých prípadoch štatisticky preukazné až vysoko preukazé.

Tolerantná odroda 'Terano' dosiahla o 1,23 t.ha^-1 vyššiu úrodu buliev ako citlivá odroda Swing

Graf 14: úroda buliev (t.ha^-1) v závislosti od odrody

Citlivá odroda 'Swing' dosiahla vyššiu digesciu v porovnaní s odrodou 'Terano' o 1,3°S. Rozdiel bol štatisticky vysoko preukazný (graf č.15).

Graf 15: digescia (°S) v závislosti od odrody.

Pri úrode polarizačného cukru tak isto konštatujeme že lepšie výsledky dosiahla BNYVV citlivá odroda 'Swing'. Rozdiel voči tolerantnej odrode 'Terano' činil 0,23 t.ha^{-1 a nebol štatisticky preukazný.}

Graf 16: úroda polarizačného cukru (t.ha^-1) v závislosti od odrody

Úroda rafinády bola tak isto štatisticky nepreukazná a bola vyššia pri odrode 'Swing'. Pri porovnaní s odrodou 'Terano' bol dosiahnutý prírastok úrody rafinády o 0,18 t.ha^-1(tabuľka č.).

Väčší percentuálny rozdiel medzi odrodami bol dosiahnutý pri výťažnosti rafinády. Lepšie výsledky dosiahla odroda s vyššiou digesciou 'Swing'. V porovnaní s odrodou 'Terano' činil tento údaj 1,13% a bol štatisticky vysoko preukazný (graf č.17).

Graf 17: výťažnosť rafinády v závislosti od odrody

Tolerantná odroda 'Terano' dosiahla o 0,18 mmol.100g^-1 nižší odsah Na⁺ v porovnaní s citlivou odrodou 'Swing'. Tento údaj bol štatisticky preukazný (graf č.18).

Graf 18: obsah Na⁺ (mmol.100g^-1) v závislosti od odrody.

Pri obsahu K⁺ nižší obsah sme konštatovali naopak pri citlivej odrode 'Swing'. Medziodrodový rozdiel činil 0,34 mmol.100g^-1 a nebol štatisticky preukazný.

Graf 19: Obsah K⁺⁺ (mmol.100g^-1) v závislosti od odrody.

Škodlivý α-aminoN sa prejavil vyšším obsahom pri citlivej odrode 'Swing' (4,73 mmol.100g^-1). Tolerantná odroda 'Terano' dosiahla len o 0,09 mmol.100g^-1 nižší obsah škodlivého α-aminoN, preto je pochopiteľné, že tento parameter nebol štatisticky preukazný.

Graf 20: α-aminoN v závislosti od odrody

Nami dosiahnuté výsledky nepotvrdzujú konštatovanie viacerých autorov, ASHER et al. 1996, HEIN et al. 1995, BLOCH et al. 2004) že najmodernejšie BNYVV tolerantné odrody cukrovej repy v oblasti bez infekcie BNYVV dosahujú lepšie výsledky ako BNYVV citlivé odrody. Pri samotnom výbere odrôd je dôležitá aj správna rajonizácia BNYVV tolerantná odroda 'Terano' v podmienkach suchej a teplej oblasti (lokalita Dolná Malanta) dosiahla v niektorých prípadoch štatisticky preukazne horšie výsledky ako citlivá odroda 'Swing'. Pravdepodobne to súvisí s odolnosťou odrody voči stresu, suchu, teplu a žiareniu.

5. 3 Biopreparáty

Obidva biopreparáty (Beta-Liq, Trichomil) na podporu rozkladu pozberových zvyškov štatisticky vysoko preukazne ovplyvnili dosiahnuté výsledky pri všetkých hlavných kvantitatívnych a kvalitatívnych parametroch cukrovej repy v porovnaní s kontrolným variantom.

Obidva biopreparáty štatisticky vysoko preukazne zvýšili úrodu buliev voči kontrole. Vyššia úroda buliev bola dosiahnutá pri biopreparáte Beta-Liq (51,63 t.ha^-1). Medzi použitými biopreparátmi navzájom nebol štatisticky preukazný rozdiel.

Graf 21: úroda buliev (t.ha^-1) v závislosti od použitých biopreparátov (p=0,0000**)

Vleľmi pozitívna tendencia pri použitých biopreparátoch Beta-Liq a Trichomil v nami sledovanom období sa prejavila aj pri najdôležitejšom kvalitatívnom parametre cukrovej repy digescii . Obidva použité biopreparáty zvýšili obsah sacharózy v bulvách v porovnaní s kontrolou (vysoko preukazne).

Graf 22: digescia (°S) v závislosti od biopreparátov (p=0,0038**)

Pri úrode polarizačného cukru konštatujeme štatisticky vysoko preukazne pozitívny vplyv použitých biopreparátov (Beta-Liq, Trichomil). Zvýšenie úrody polarizačného cukru bolo o 1,39 t.ha^-1 pri biopreparáte Trichomil, Beta-Liq zvýšil úrodu o 1,77 t.ha^-1 v porovnaní s kontrolným variantom.

Graf 23: úroda polarizačného cukru (t.ha ^-1) v závislosti od biopreparátov

Obidva biopreparáty ovplyvnili zvýšenie výťažnosti rafinády (bieleho cukru).

Graf 24: výťažnosť rafinády (%) v závislosti od biopreparátov (p=0,0002**)

Nami sledované biopreparáty štatisticky vysoko preukazne zvýšili aj úrodu rafinády (graf č.25).

Graf 25: úroda rafinády v závislosti od biopreparátov (p=0,0000**)

V priemere sledovaných rokov obidva použité biopreparáty štatisticky preukazne znížili obsah obidvoch škodlivých popolovín Na⁺ a K⁺. Rozdielna tendencia bola pri obsahu nežiadúceho α-aminoN (zvýšenie voči kontrole 0,05; 0,20 mmol.100g).

Grafy 26, 27, 28: obsah melasotvorného Na⁺ (mmol.100g), melasotvorného K⁺ (mmol.100g) a škodlivého α-aminoN v závislosti od biopreparátov

 Dosiahnuté výsledky v sledovanom období (roky 2003 až 2005) nás oprávňujú konštatovať vysoko pozitívny vplyv aplikovaných biopreparátov na takmer všetky kvantitatívne a kvalitatívne parametre cukrovej repy. Naše výsledky sa zhodujú údajmi viacerých autorov, ktorí sa zaoberali uplatnením biologicky aktívnych látok v produkčnom procese cukrovej repy. Ložek et al.1998, Radivojević et al. 1999, Pačuta et al. 1999, 2000, 2001, 2002, 2008, Fecková et al. 2003 Levinskij 2003, Varga et al. 2003)

V súvislosti s pestovaním cukrovej repy si treba uvedomiť že aj napriek nesporne intenzifikačnému účinku, ktorý dosahujú biologicky aktívne látky, nepôsobia na úrodu a kvalitu cukrovej repy izolovane ale spolupôsobení aj ďaľších významných resp. menej významných faktorov (BAJČI, PAČUTA, ČERNÝ 1997,PULKRÁBEK 1995).

5. 4 Spracovanie pôdy

Pri dvoch variantoch spracovania pôdy sme dosiahli nejednoznačné výsledky.

Štatisticky vysoko preukazný rozdiel medzi spôsobmi obrábania pôdy sme dosiahli pri úrode buliev cukrovej repy v prospech redukovaného spracovania pôdy (vynechaná hlboká orba). Rozdiel voči konvenčnému spracovaniu pôdy činil 3,19 t.ha^-1.

Graf 29: úroda buliev (t.ha^-1) v závislosti od spracovania pôdy

Vplyv spracovania pôdy v priemere rokov 2003 až 2005 bol štatisticky vysoko preukazný vplyvom spracovania pôdy aj pri digescii. Lepšie výsledky boli však dosiahnuté pri konvenčnom obrábaní (klasický systém troch orieb).

Graf 30: digescia v závislosti od spracovania pôdy

Úroda polarizačného cukru ako aj úroda rafinády sa dosiahla kvalitatívne vyššia vplyvom redukovaného spracovania pôdy. Dosiahnuté výsledky sú však štatisticky nepreukazné.

Grafy 31, 32:úroda polarizačného cukru (t.ha^-1) a úroda rafinády (t.ha^-1) v závislosti od spracovania pôdy

V klasickom spracovaní pôdy bola dosiahnutá vyššia percentuálna výťažnosť rafinády. Tento prírastok činil 0,48% a bol vysoko štatisticky preukazný (graf č.33).

Graf 33: výťažnosť rafinády (%) v závislosti od spracovania pôdy

Škodlivé popoloviny (Na⁺,K⁺) za priemer rokov 2003 – 2005 sa viacej vyskytovali pri klasickom spracovaní pôdy. Rozdiel bol však zanedbateľný a  údaje boli nepreukazné (grafy34-35). Takmer totožné konštatovanie môžeme interpretovať aj pri výskyte škodlivého α-aminoN (vyššia hodnota pri klasickom spracovaní pôdy).

Grafy 34, 35, 36: obsah Na⁺ (mmol.100g), K⁺ (mmol.100g) a α-aminoN v závislosti od spracovania pôdy

5.5 Interakcie

5.5.1 Biopreparáty – odroda

Vplyv listových preparátov v interakcii s odrodami na ukazovatele úrody a kvality repy je uvedený v grafoch.

V úrode buliev bol preukazný rozdiel medzi odrodami v súvislosti s reakciou na biopreparáty. Najvyššiu úrodu buliev sme dosiahli pri odrode 'Terano' v kombinácii s biopreparátom 'Trichomil' (54,07 t.ha^-1).

V oblasti kvality, BNYVV tolerantná odroda 'Terano' reagovala na aplikáciu listových preparátov preukazným zvýšením cukornatosti. Odroda 'Swing' reagovala takisto pozitívne – zvýšením cukornatosti na obidvoch úrovniach aplikácie biopreparátov.

Odroda 'Swing' reagovala pozitívne na aplikáciu biopreparátov aj v prípade úrody polarizačného cukru úrody rafinády, naopak odroda 'Terano' reagoval lepšie s aplikáciou biopreparátu 'Trichomil' pri výťažnosti rafinády.

Pri škodlivých popolovinách ako aj nežiadúcom α-aminoN môžeme konštatovať nejednoznačný vplyv aplikovaných biopreparátov na odrody.

Na základe dosiahnutých výsledkov môžeme súhlasiť s Kutikom (1977), ktorý uvádza, že regulátory rastu pôsobia špecificky nielen na jednotlivé druhy, ale jaj odrody. Niektoré odrody reagujú dobre, niektoré nereagujú a na niektoré môže ošetrenie pôsobiť záporne. Tento jav je zrejme záležitosťou prirodzenej biodiverzity rastlín a preto je dobre poznať jednotlivé odrody nielen z hľadiska ich produkčných parametrov. Bloch et al. (2004) uvádza, že genotypy cukrovej repy, ktoré sa odlišujú v úrode a kvalite sa budú zrejem odlišovať aj v tvorbe iných, nekonvenčných parametrov kvality.

Grafy 37-41:parametre úrody a kvality v závislosti od odrody a biopreparátov.

5.5.2 Spracovanie pôdy - Biopreparát

Interakcia a spracovanie pôdy a biopreparát nebola preukazná pri úrode buliev cukrovej repy. Lepšie výsledky boli dosiahnuté v redukovanom spracovaní pôdy v kombinácii s prípravkom 'Beta-Liq'.

Najvyššia cukornatosť bola dosiahnutá v konvenčnom spracovaní pôdy po aplikácii biopreparátu Trichomil (20,25°S, štatisticky preukazne).

Graf 42: digescia (°S) vplyvom spracovania pôdy na biopreparátov

Štatisticky vysoko preukazne s anám javyla interakcia spracovania pôdy a biopreparátov dosiahnutá pri výťažnosti rafinády (spracovanie pôdy – Beta-Liq 18,1%).

Graf 43: výťažnosť rafinády (%) vplyvom spracovania pôdy a biopreparátov

Úroda rafinády a úroda polarizačného cukru nebola štatisticky ovplyvnená vzájomným pôsobením bioprípravkov a spracovaním pôdy.

Vyšší obsah melasotvorných látok sme zistili v konvenčnom spracovaní pôdy pôsobením biologicky aktívneho prípravku Trichomil (Na⁺ štatisticko preukazný, K⁺ štatisticky vysoko preukazný vplyv).

Grafy 44, 45: Na⁺, K⁺ (mmol.100g) vplyvom spracovania pôdy a biopreparátov

Nežiadúci α-aminoN obidva aplykované bioprípravky mierne zvyšovali, najviac v redukovanom spôsobe spracovania pôdy. Vplyv interakcie bol štatisticky vysoko preukazný (graf č.46).

Grafy 46: α-aminoN (mmol.100g) vplyvom spracovania pôdy a biopreparátov

5.5.3 Odroda – Spracovanie pôdy

Väčšina pestovateľských plôch cukrovej repy na Slovensku sa nachádza v kukuričnej a repárskej výrobnej oblasti v blízkosti cukrovarov. Po vrátení 100% kvót spoločnosti Eastern sugar Dunajská Streda sa cukrová repa prestala pestovať v južných okresoch Slovenska. Pestovateľské plochy cukrovarov Trenčianska Teplá a Sereď sa nachádzajú v suchých klimatických oblastiach. Do týchto oblastí je vhodné rajonizovať odrody tolerantné k suchým podmienkam. Riešením by boli doplnkové závlahy, ktoré by zvýšili úrodu aj kvalitu cukrovej repy. Nakoľko však zvyšujú ekonomické náklady na produkciu je takýto postup v podmienkach ekonomickej krízy na Slovensku málo pravdepodobný. Najdôležitejším predpokladom rentability pestovania cukrovej repy preto zostáva vhodná rajonizácia odrôd spolu s kvalitnou prípravou pôdy.

Citivá odroda 'Swing' aj tolerantná odroda 'Terano' dosiahli vyššie úrody buliev cukrovej repy v redukovanom spracovaní pôdy pôsobenie interakcie odroda – spracovanie pôdy však nebola preukazná.

Preukazné pôsobenie interakcie odroda – spracovanie pôdy na dosiahnutú digesciu môžeme konštatovať pri odrode 'Swing' v konvenčnom aj redukovanom spracovaní pôdy(graf č.47).

Graf 47: digescia ( S) vplyvom odrody a spracovania pôdy

Podobná tendencia platila pri vyššie spomenutej odrode Swing pri výťažnosti rafinády (štatisticky vysoko preukazné).

Graf 48: výťažnosť rafinády (%) vplyvom odrody a spracovania pôdy

Citlivá odroda Swing dosiahla vyšší obsah Na⁺ v redukovanom spracovaní pôdy (štatisticky preukazné). Obsah K⁺ -aminoN bol dosiahntý nižší pri obidvoch odrodách v konvenčnom spracovaní pôdy.

Graf 49: Na⁺ (mmol.100g) vplyvom odrody a spracovania pôdy

6. Ekonomické zhodnotenie aplikácie biopreparátov a spracovania pôdy na základe koeficientu Ekonomickej efektívnosti K_EE

Koeficient ekonomickej efektívnosti aplikácie biopreparátov a spracovania pôdy vyjadruje vzťah medzi dosiahnutým prírastkom úrody v dôsledku aplikácie biopreparátov a nákladov vynaložených na aplikáciu biopreparátov (Fecenko 2000, Zoborský 2006).

Vyjadruje koľko EUR prírastku úrody sa dosiahne pri vloženom 1 EURE do nákladov na hnojenie listovými preparátmi. Z toho vyplýva, že ak je K_EE > 1, použitie listových preparátov bolo efektívne z ekonomického hľadiska (Bielik et al. 2005)

Pri variante s nevykonanou hlbokou orbou, sme náklady na hlbokú orbu prirátali k prírastku úrody.

Graf 50: koeficient ekonomickej efektívnosti aplikovaných biopreparatov v závislosti od 

spracovania pôdy

Priemerný K_EE bol pri bioprípravku Trichomil v konvenčnom spracovaní pôdy 4,39, čo znamená, že z jedného -ra vloženého do aplikácie tohto prípravkom sme získali 3,39 -ra vo zvýšenej úrode a kvalite v porovnaní s kontrolným variantom.

V redukovanom spracovaní pôdy s vynechanou hlbokou orbou dosiahol biopreparát Trichomil dvojnásobný K_EE 9,91 ako v konvenčnom spracovaní pôdy(graf č.50).

Takmer úplne rovnako sa nám javil K_EE po aplikácii bioprípravku Beta-Liq. V konvenčnom spracovaní pôdy dosiahol K_EE hodnotu 6,43, táto hodnota znamenala zisk 5,43 -ra, vo variante s redukovaným spracovaním pôdy hodnota K_EE 13,71 znamenala zisk 12,71 -ra v porovnaní s kontrolným variantom.

Hodnoty K_EE dosahovali premenlivé hodnoty menili sa závislosti od rokov najvyšší K_EE 15,89 sme dosiahli pri biopripravku Trichomil v roku 2005 vo variante s vynechanou hlbokou orbou.

Biopreparát Beta-Liq nám vykázal najvyšší K_EE 19,14 v roku 2003 tak isto v redukovanom spracovaní pôdy.

Z vyššie uvedených faktov sme oprávnený konštatovať :

Za priemer sledovaných rokov 2003 - 2005 dosiahli obidva použité biopreparaty Trichomil a Beta-Liq vysoko pozitívny ekonomicky efekt.

Vyšší ekonomicky efekt bol dosiahnutý pri obidvoch bioprípravkoch v redukovanom sparacovaní pôdy.

Obidve menované odrody dosiahli kladný K_EE počas celého sledovaného obdobia (roky 2003 - 2005). Výnimku tvorila citlivá odroda Swing v roku 2004 (K_EE -0,71) s aplikáciou biopripravku Beta-Liq v konvenčnom spracovaní pôdy

Na záver si dovolíme konštatovať že dosiahnuté ekonomické výsledky boli ovplyvnene relatívne vysokou nákupnou cenou cukrovej repy v rokoch 2004, 2005.

8 ZÁVERY

Z porovnania citlivej a tolerantnej odrody konštatujeme, že tolerantná odroda Terano dosiahla lepšie kvantitatívne výsledky v porovnaní s citlivou odrodou Swing pri úrode buliev (+1,23 t.ha^-1), údaj nebol štatisticky preukazný. V kvalitatívnych parametroch sme zistili lepšie výsledky pri BNYVV citlivej odrode Swing, vysoko preukazne pri digescii a výťažnosti rafinády, nepreukazne u úrody rafinády, úrode polarizačného cukru a obsahu K⁺.

Použité biopreparáty Trichomil a Beta-Liq zvýšili štatisticko vysoko preukazne úrodu buliev, digesciu, výťažnosť rafinády, úrodu rafinády a úrodu polarizačného cukru. Vo všetkých vyššie menovaných parametroch dosiahol lepšie výsledky biopreparát Beta-Liq (úroda buliev +2,75 t.ha^-1, digescia 0,45 S). Štatisticky preukazne obidva biopreparáty znížili obsah škodlivých popolovín K⁺ a Na⁺. Biopreparáty Trichomil a Beta-Liq nepreukazne zvýšili obsah nežiadúceho -aminoN.

Štatisticky vysoko preukazný rozdiel sme zistili z porovnania dvoch systémov spracovania pôdy konvenčného a redukovaného, pri úrode buliev cukrovej repy, v prospech redukovaného spracovania pôdy (navýšenie úrody o 3,19 t.ha^-1). Vyššia digescia bola dosiahnutá v konvenčnom spracovaní pôdy a údaj bol štatisticky

vysoko preukazný. Vysoko preukazná bola aj výťažnosť rafinády v konvenčnom spracovaní pôdy. Úroda rafinády a úroda polarizačného cukru sa zistila vyššia v redukovanom spracovaní pôdy, údaje však neboli štatisticky preukazné.

Medzi BNYVV citlivou odrodou Swing a tolerantnou odrodou Terano boli štatisticky preukazné rozdiely v reakcii na aplikáciu použitých biopreparátov. Najvyššiu priemernú úrodu buliev sme dosiahli pri tolerantnej odrode Terano v kombinácii s biopreparátom Trichomil (54,07 t.ha^-1). Obidve odrody pozitívne reagovali na aplikáciu bioprípravkov aj pri digescii, údaj však nebol preukazný. Terano a Swing nepreukazne zvýšili úrodu buliev v redukovanom spracovaní pôdy. Najvyššia digescia bola dosiahnutá v konvenčnom spracovaní pôdy po aplikácii bioprípravku Trichomil.

Z hľadiska vyhodnotenia koeficientu ekonomickej efektívnosti K_EE sme zistili pozitívny efekt pri tolerantnej odrode Terano a citlivej BNYVV odrode Swing aj pri oboch aplikovaných bioprípravkoch v konvenčnom aj v redukovanom spracovaní pôdy.

Najvyšší priemerný K_EE 15,46 bol dosiahnutý v redukovanom spracovaní pôdy s citlivou odrodou Swing.

10 Zoznam použitej literatúry

Antunovič, M. et al. Vliv vápnění saturačními kaly na výnos cukrovky a kukuřice. In Listy cukrovarnické a řepařské, 118, 2002, č. –10, s. 214-216. ISSN 1210-3306

Bajči, P., Klescht, V Úroda a cukornatosť cukrovej repy vo vzťahu k základným klimatickým faktorom. In Rostlinná výroba, 37, 1990, č. 1, s. 81-90.

Bajči, P. – Tománeková, E Cukrová repa a jej výživa v priebehu vegetácie. In Spravodaj repárov a cukrovarníkov, Bučany: Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska, 1996, č. 6, s. 6-7.

Bajči, P Výživa a hnojenie cukrovej repy. In Nové pozantky z oblasti technológie pestovania, spracovania a ekonomického zhodnotenia výroby cukrovej repy: Zborník. Nitra, Dom techniky ZSVTS, 1992. s. 38-50. ISBN 80-236-0035-4

Bajči, P. – Pačuta, V. – Černý, I Cukrová repa. 1. vyd. Nitra: NOI 1997. 113 s. ISBN 80-85330-35-0

Bajči, P. - Pačuta, V. – Černý, I Cukrová repa. Nitra: ÚVTIP, 1997, 111 s. ISBN 80-85330-35-0

Barlík, P Nové technologické prvky v príprave pôdy a sejbe cukrovej repy. In Spravodaj repárov a cukrovarníkov, Bučany: Zväz pestovateľov cukrovej repy Slovenska, 1990. s.9-10.

Beiss, U., Feyerabend, I Methoden der Bdenuntersuchung zur Ermittelung des Dűngerbedarf von Zuckerindustrie. In Zuckerrűbe, roč. 33, Nordring: Verlag Th. Mann, 1984, č. 9, s. 832-840.

Belej, J Rastlinná výroba. 2. vydanie. Bratislava: Príroda, 1989. 354 s.

Benc, S. – Lapár, M Cukrová repa. Bratislava: SVPL, 1960. 487 s.

Bilai, V., N Mikroskopičeskije griby producenty antibiotikov, Kijev, 1961, 152 s.

Bízik, J Obsah a pomer katiónov v rastlinách cukrovej repy ako indikátor cukornatosti. In Rostlinná výroba 1993, 1103-1110

Bízik, J. – Zápotočný, V. – Malá, Š Ovplyvňovanie úrod repy cukrovej závlahou a hnojením. In Štvrtá celoslovenská vedecká repárska konferencia, Nitra: VES SPU, 2001, nečíslovaný dodatok k vydaniu. ISBN 80-7137-831-3

Borecký, V Praktická príručka agronóma : UVTIP,1994. 74 s.

Briedik, D Kompletný porast cukrovej repy – základný predpoklad pestovateľského úspechu. In Kvalitné osivo a odroda cukrovej repy - základ dobrej úrody, Nitra, 1994, s. 21-24.

Buday, Š Cena poľnohospodárskej pôdy a smery jej využitia. 1. vydanie, Bratislava: Crocus, 2000, s. 20-33. ISBN 80-88992-11-7

Burg, P.F.J. van, Holmes, M.R.J., Dilz, K Sugar beet nitrogen supply from fertilizers and manures. Hague: LBNM, 1983, 73 s.

B lent, T., Kubilay, Vliv aplikace organických odpad na cukrovku. In Listy cukrovarnické a řepařské. roč. 121, Praha:VUC, 2005, č. 1. s. 45-47. ISSN 1210-3306

Candráková, E Vplyv prípravku Trichomil na formovanie úrody jačmeňa jarného. In Aktuálne problémy riešené v agrokomplexe. Zborník príspevkov, Nitra, 2003, s. 84-85. ISBN 80-8069-295-5

Candráková, E. – Karabínová, M. Vplyv biopreparátov na rozklad slamy a pozberových zvyškov poľnohospodárskych plodín. In Naše pole, VIII, 2004, č. 9, s.24. ISSN 1335-2466

Černý, I Podiel faktorov na úrode cukrovej repy. In Úroda, roč. 41, Praha: Strategie, 1993. č. 9, s. 310, ISSN 0139-6013

Černý, I. – Pačuta, V. – Pulkrábek, J Pestovanie semenných okopanín, Nitra: NOI, 1999, 164 s. ISBN 80-85330-68-7

Černý, I Nové poznatky z foliárnej aplikácie hnojiva Lamag BOR . In Naše pole., VI, 2002, č. 7, s. 26. ISSN 1335-2466

Černý, I. – Pačuta, V. – Karabínová, M Vplyv rôznych spôsobov obrábania pôdy na úrodu a technologickú kvalitu cukrovej repy odrôd fox a zenith. In Poľnohospodárstvo, ISTIA Nitra, 2002, č.9. s. 445-447. ISSN 0551-3677

Černý, I. – Pačuta, V. – Karabínová, M. Vplyv rôznych spôsobov obrábania pôdy na technologické parametre úrody cukrovej repy. In Poľnohospodárstvo, ISTIA Nitra, 2003, č.5. s. 229-234. ISSN 0551-3677

Černý, I. Okopaniny. Nitra: NOI, 2003, 143 s. ISBN 80-89088-23-6

Černý, I. – Pačuta, V. – Mečiar, l. Rastlinná výroba II. Nitra: Ves-SPU, 2004, 182 s. ISBN 80-8069-359-5

Číž, K., Některé technologické výsledky cukrovaru v období po privatizaci. In Listy cukrovarnícke a řepařské roč.120, 2004, č. 12, s. 344-346. ISSN 1210-3306

Čumakov, A., Problematika akosti cukrovej repy. In Listy cukrovarnícke a řepařské, roč. 106, Prafa: SNTL, 1990, č. 1. s. 8-10.

Demjanová, E. – Hunková, E. – Líška, E. – Žembery, J Termodinamické podmienky pestovania cukrovej repy v oblasti Žitavskej pahorkatiny. In Listy cukrovarnícke a řepařské 120, 2004, č. 12, s. 340-343. ISSN 1210-3306

Detter, H Odrody a kvalita cukrovej repy. In Kvalitné osivo a odroda cukrovej repy – základ dobrej úrody, Nitra: Dom techniky ZSVTS, 1994, s. 25. ISBN 80-236-0060-5

Drachovská, M., et al. Fyziologie cukrovky. Praha: ČSAV, 1959, 189 s.

Drimal, J Vplyv biologického a chemického ošetrenia osiva na zdravotný stav kukurice na zrno. In Rostlinná výroba, LXIII, 1990, č.7, s. 765-769

Drimal, J. – Blahová, A Pozberové zvyšky nie sú len zdrojom organickej hmoty. In Naše pole, VIII, č. 8, 2002 s.16-18. ISSN 1335-2466

Drimal, J Biologické prípravky z pohľadu bezpečnosti potravín. In IV Medzinárodná vedecká konferencia ekologického poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Zborník referátov, Piešťany: VÚRV, 2004 s. 61-62

F. O. Licht Druhý odhad světové výroby cukru. In Listy cukrovarnícké a řepařské 118, 2002, č. 11, s. 247.

Fecenko, J. et al Hnojenie poľnohospodárskych plodín. Nitra: VŠP, 1994, s. 177. ISBN 80-7137-162-9

Fecenko, J. – Bališ, P Úrodu a kvalitu cukrovej repy možno ovplyvniť racionálnou výživou. In Agro-chémia, IX, 2005, č. 1. s. 8-12. ISSN 1335-2415

Ferech, S Výsledky pestovania curovej repy v rokoch 1998, 1999 a 2000. In Spravodaj repárov, 2001, č. 4-6.

Findura, P Čo nového v pestovaní cukrovej repy. In Naše pole, VI, 2002, č. 12, s. 36-37. ISSN 1335-2466

Frančáková, H. – Bojňanská, T Technické spracovanie okopanín. Nitra: VES SPU, 1998, 82 s. ISBN 80-7137-477-6

Fulajtár, E. – Kurpelová, M Agroklimaticko–pôdne podmienky pestovania cukrovej repy na Slovensku. In Poľnohospodárstvo, roč. 28, 1982, č. 7, s. 643-652.

Gatci, I Pozor ! Je tu čas keď sa rozhodne o úrode ! In Repný list, č. 3, 2002

Hanes, J. – Mucha, V. – Sisák, P. – Slovík, R Charakteristika hnedozemnej pôdy na výskumno-experimentálnej báze AF VŠP Nitra Dolná Malanta. Nitra: VŠP, 1993, 39 s. ISBN 80-7137-097-5

Heřmanský, J. et al Komplexní agrotechnika a technologické postupy pěstování cukrovky. Nitra: ÚVTIP, 1985, s. 67

Hoffmanová, Ch., Buhse, J Einflüss von Bodentemperatur und Nährstoffversorgung an das Würzelwachstum von Zückerrüben. In 59. Kongress Internationales Institut für Rübenforschang, Bruxelles, 1996, s. 175 – 185.

Hraško, J. – Bedrna, Z Aplikované pôdoznalectvo. Bratislava: Príroda, 1988,160 s.

Hrnčiarová, T Ekologická optimalizácia poľnohospodárskej krajiny (modelové územie Dolná Malanta). Bratislava (VEDA), 2001, s. 134. ISBN 80-224-0664-3

Hudec, J Špeciálne organominerálne kvapalné hnojivá, SPU, Nitra, 2000, 118 s.

Hudec, J. – Bystrická, J. – Korbida, Ľ. – Brestič, M. – Olšovská, K Morforegulačné a antistresové účinky organominerálneho kvapalného hnojiva Avit 35. In Poľnohospodárstvo, roč. 47, č. 12, 2001, s. 923-940.

Chochola, J Světový trh s cukrem, cukerní politiky důležitých zemí a konkurence- schopnost českého řepařství a cukrovarníctví. In Listy cukrovarnícké a řepařské, 116, 2000, č.3, s. 76 - 80.

Ivanič, J., Havelka, B., Knop, K Výživa rastlín a hnojenie. Príroda, Praha: SZN, 1979, 361 s.

Jaszczoli, E Wplyw wysokich dawek superfosfatu na plon korzeni burakov i cukru, orazna sorpeje fosfora z hnojiv. Roccz. Nauk. A 107, 1990, č. 4, s. 91-104

Jech, J. et al. Výživa a ochrana repy cukrovej (Metodická príručka), Bratislava: M& K Group, 1996, 114 s.

Jozefyová, L. – Urban, J Hnojení cukrovky dusíkem a metody optimalizace. In Úroda, LII, 2004, č. 3, s. 50-52. ISSN 0139-6013

Jozefyová, L., Pulkrábek, J., Urban, J Vlyv termínu sklizně na výnos a technologickou jakost bulev cukrovky. In Agro-ochrana, výživa, odrůdy. 10, 2005, č. 1, s. 62-65. ISSN 1211-362X

Jurášek, P Svetové poľnohospodárstvo. I. diel, Bratislava: AT Publishing, 1997, 263 s. ISBN 80-967812-0-0

Jűzl, M., et al. Rostlinná výroba III (okopaniny). Brno: Mendělova zemědělská a lesnícka univerzita, 2000, 252 s. ISBN 80-7157-446-5

Karabínová M. - Pačuta V. - Černý I Možnosti využitia organických substrátov pri pestovaní cukrovej repy. In Řepařství 1998, roč. 1., Praha: ČSÚ, 1998. s. 147-149. ISBN 80-213-0374-3

Karabínová, M. – Černý, I. – Pačuta, V Analýzy vplyvu racionalizačných opatrení na úrodu a kvalitu cukrovej repy. In Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra, 1997, s. 148-150.

Karabínová, M. – Molnárová, J. – Gregorová, H Integrovaná rastlinná výroba. 2. prepracované vydanie, SPU v Nitre, 1998, 88 s. ISBN 80-7137-476-8

Karabínová, M. – Pačuta, V. – Černý, I Interakcia účinkov obrábania pôdy, hnojenia a ročníka na formovanie úrody repy cukrovej. In IV. Celoslovenská repárska vedecká konferencia, Nitra: VES SPU, 2001, s. 84-86.

Karabínová, M. – Pačuta, V. – Černý, I. – Buday, M Kvantitatívne a kvalatatívne parametre repy cukrovej v závislosti od aplikácie biopreparátu Trichomil. In V. celoslovenská vedecká repárska konferencia, Nitra: VES SPU, 2003, s. 167-170. ISBN 80-8069-280-7

Karabínová, M. – Pačuta, V Porovnanie konvenčnej a minimalizačnej technológie pestovania repy cukrovej. In Naše pole, VIII, 2004, č. 12, s. 46-47. ISSN 1335-2466

Kňákal, Z., et al. Nové technologické postupy ke zpracování půdy k okopaninám. In Závěrečná zpráva, Hrušovany u Brna, VUEA, 1992, 22 s.

Kocúr, J Pôda – základný ekologický faktor úrod cukrovej repy na VSN. In Úroda, 1992, č. 2, s. 72 – 74.

Konečný, J. – Krouský, J Inkrustované osivo cukrovky v praxi. I: Úroda, roč. 37, Praha: Brázda, 1989. č.1. s 30-31.

Korcsog, D. Intenzifikácia pestovania cukrovej repy –neustála výzva pre pestovateľa a spracovateľa. In Naše pole, VI, 2002, č. 12, s. 34-35. ISSN 1335-2466

Kořínek, T. – Mizerák, E Mechanizácia a jej vplyv na ekonomiki pestovania cukrovej repy. In Tretia vedecká celoslovenská repárska konferencia: Zborník referátov. Nitra: Agrotár, 1999, s. 175-180. ISBN 80-88943-03-5

Kováč, K. – Miština, T. et al. Ochranné obrábanie pôdy. In VURV, Piešťany, 1993, 167 s. ISBN 80-7137-125-4

Kováčová, M K racionalizácii hnojenia cukrovej repy. In Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia. Nitra: Agrotar 1997, s. 53-59.

Kováčová, M Dusík vo výžive repy. In Tretia vedecká celoslovenská repárska konferencia: Zborník referátov. Nitra: Agrotár, 1999, s. 87-90. ISBN 80-88943-03-5

Kováčová, M Vplyv organického hnojenia repy cukrovej na úrodu a kvalitu. I: Naše pole, IX, 2005, č. 1, s. 22-23. ISSN 1335-2466

Kováčová, M. – Miklovič, D Varibilita odberu hlavných živín cukrovou repou. In Roslinná vroba, 40, 1994, č. 7, s. 587.

Kováčová, M. – Thomka,I. Výživa cukrovej repy v predvegetačnom a vegetačnom období. In Naše pole, VI, 2002, č. 5, s. 22-23. ISSN 1335-2460

Kuciak, D Vplyv kvality cukrovej repy na efektívnosť výroby cukru. In Nové poznatky z oblsti technológie pestovania, spracovania a ekonomického zhodnotenia výroby cukrovej repy. Nitra, Dom techniky, ZSVTS, 1992, s. 74-83.

Kulík, D. et al. Špeciálna rastlinná výroba (okopaniny). Nitra : VŠP ,1994 s. 21-74 ISBN 80-7137-156-4

Kulík, D. et al. Špeciálna rastlinná výroba (okopaniny). Nitra: VES SPU, 1997. 164 s. ISBN 80-7137-156-4

Kulík, D. et al. Technológia rastlinnej výroby. Nitra: VES-SPU, 2002, 249 s. ISBN 80-8069-089-8

Lehocká, Z. – Klimeková, M Ekologické poľnohospodárstvo – šanca pre Európu aj pre Slovensko. In IV Medzinárodná vedecká konferencia ekologického poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Zborník referátov, Piešťany: VÚRV, 2004 s. 11-13. ISBN 80-88-790-33-6

Líška, E. – Týr, Š. – Cigľár, J Agroklimatické podmienky pre pestovanie cukrovej repy na SR. In Poľnohospodárstvo, roč. 40, 1994, č. 10, s. 725-736.

Ložek, O Efektívnosť N-Mg-S hnojív vo výžive rastlín. In Efektívnosť hnojív obsahujúcich síru a horčík vo výžive rastlín. Zborník z medzinárodného sympózia. Nitra : 2003. s. 17.-34.

Ložek,O. - Varga, L Využitie stimulačného efektu humátu sodného pri pestovaní zeleninovej papriky. In Acta fytotechnica et zootechnica, I.(4): 96-98, 1998.

Macháček, V Metodika pro stabilizaci půdní úrodnosti z hlediska výživy rostlin P a K. In Agro-ochrana, výživa, odrůdy. 9, 2004, č. 8, s. 30-31. ISSN 1211-362X

Mach, F. – Valentovičová, V. et al. Repárska a cukrovarnícka príručka, Bratislava: Príroda,1997, 117 s.

Mareček, J Sejba cukrovej repy a jej vplyv na kvalitu porastu. In Repné listy: príloha listov cukrovarnických a repárskych, roč 117, 2001, č. 1, s. 9.

Medveď, M Necukry v repe a ich postavenie pri výrobe cukru. In Naše pole, roč. 3, Piešťany, Združenie Naše pole, 1999, č. 10, s. 8. ISSN 1335-2466

Meravá, E Cukrová repa – Cukor. In Situačná a výhľadová správa. Bratislava: VÚEPP, 2003, október, s. 1 – 20. ISBN 80-8058-310-2

Miklovičová, J. – et. al. Aplikácia pestovania cukrovej repy bez ručnej práce v arídnych podmienkach a výskumu nových prvkov agrotechniky: Záverečná práca C-01-329-815-06-02. Bučany, 1990

Ministerstvo pôdohospodárstva Listina registrovaných odrôd, Bratislava: ÚVTIP, 2003, s. 30-31.

Ministerstvo zemědělství České republiky. Zemědělství 2001, Praha, květen 2002, s. 35–40.

Minx, L Vlyv polní vzchádzavosti osiva a vzdálenosti v řádku na výnos a jakost cukrovky. In Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra: Agroinštitút 1997, s. 44-47.

Muchová, Z. a i. Hodnotenie surovín a potravín rastlinného pôvodu. Nitra: VES SPU, 1999, 215 s. ISBN 80-7137-614-0

Muchová, Z. – Lacko-Bartošová, M. et al. Vplyv integrovanej sústavy na kvalitu pestovania cukrovej repy. In Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra: Agroinštitút, 1997, s. 102-106.

M rlander, B Bestandesdichte in vereinzelusslosen Zuckerrubenfan. Ein faktor von untersch tzer Bedeutung gut Ertag und Qualität. In Zuckerrube, roč. 38, Nordring: Verbag Th. Mann, 1989. č. 2, s. 975-978.

Niederauer, T Výroba, vlastnosti a použitie sladidiel. In Listy cukrovarnícké a řepařské, roč. 115, Praha: VUC, 1999, č. 11, s. 313-316.

Oehme, J., Kostner, B., Erfahrung aus der Zuckerr benproduktion. Ist der Kornablageaulstand von 12 cm g nstig. In Feldwirschaft, roč. 25, Berlín, 1984. č.3, s. 129-130.

Pačuta, V Tvorba úrody a kvality cukrovej repy z hľadiska vplyvu vybraných intenzifikačných faktorov. In Úroda, roč 41, Praha: Strategie, 1993. č. 10, s.323, ISSN 0139-6013

Pačuta, V Vybrané aspekty tvorby úrody ozimnej pšenice a cukrovej repy. In Habilitačná práca, Nitra: SPU, 1996, 227 s.

Pačuta, V., Peťková, J The influence of liquid leaf fertilizens on the quantity and quality of sugar beet root. In Proccedings of the 63^d IIRB Congress, IIRB, Intertaken (CH 2000, p. 431 – 434. ISSN 0367 – 096X

Petr, J., et al. Rukověť agronoma. Praha: SZN, 1989, 704 s.

Polomčák, Š. – Harakalová, L Hustota sejby a ekonomická efektívnosť pestovania cukrovej repy. In Úroda, roč. 38, Praha: Brázda, 1990. č.3,s.122-123.

Pospišil, R. – Pačuta, V Základy rastlinnej výroby. Pre FEM. Nitra: SPU v Nitre, 2000, 145 s. ISBN 80-7137-670-1

Pospišil, R Nové technologické postupy pri pestovaní cukrovej repy. In Listy cukrovarnické a řepařské, roč. 116, č. 2, 2000, s. 54-55. ISSN 1210-3306

Pospišil, R. – Karabínová, M. – Pačuta, V. – Fecková, J Vplyv rôznych spôsobov obrábania pôdy na procesy transformácie energie v pestovateľskom systéme repy cukrovej. In V. celoslovenská vedecká repárska konferencia. Nitra: VES SPU, 2003, s. 98-101. ISBN 80-8069-280-7

Pospíšil, R. – Karabínová, M. – Dančák, I. – Candráková, E.- et al. Integrovaná rastlinná výroba. Nitra: VES-SPU, 2005, 168 s. ISBN 80-8069-463-X

Pulkrábek, J. et al. Několik pohledů na problematiku pěstování cukrovky v ČR. In Zamyšlení nad rostlinnou výrobou (sborník referátů), Praha: ČZU, Praha 1996, s. 67 – 74.

Pulkrábek, J Podzimní příprava půdy pro cukrovku. In Cukrová repa v trhovom mechanizme a jej výroba. Bratislava: 1994, s. 144-148.

Pulkrábek, J Podzimní příprava p dy pro cukrovku. In Úroda, roč. 42, Praha: Strategie, 1994, č. 8, s. 28-29.

Pulkrábek, J Možnosti ovlivnení tvorby výnosu cukrovky biologicky aktivními látkami.In Rostlinná výroba, 41, 1995, č.8, s.389-392.

Pulkrábek, J., Šroller, J., Jozefyová, L., et al. Nový prostor v českém řepařství a cukrovarníctví. In zamyšlení nad rostlinnou výrobou. praha: 2000, s. 49-50. ISBN 80-213-0692-0

Pulkrábek, J., Capouchová, I., Hamouz, K Speciální fytotechnika. Praha: CZU 2003, s. 190. ISBN 80-213-1020-0

Pulkrábek, J 2005 Požadavky cukrovky na prostředí. In Okopaniny [online]. 2005, [cit. 200514].Dostupnénaiternete:<https://etext.czu.cz/php/skripta/kapitola.php?titul_key=5&idkapitola=156>

Rada, K., Rypáček, V Vlyv houby Trrichoderma viride na r st dřevokazních hub. Publ. Fac. Sci. Univ. Masarik, Praha, 1954

Rehora, J Súčasné problémy pestovania cukrovej repy z hľadiska pestovateľa. In Cukrová repa v trhovom mechanizme a jej výroba. Bratislava: 1994, s. 21-22.

Rehora, J Súčasné problémy pestovania cukrovej repy z hľadiska pestovateľa. In Cukrová repa v trhovom mechanizme a jej výroba. Zborník referátov z celoslovenskej repárskej konferencie, Bratislava, Veda na pomoc praxi. 2000

Rehora, J Hodnotenie pestovania repy cukrovej na Slovensku. In IV. Celoslovenská repárska konferencia. Nitra: 2001, s. 23-27. ISBN 80-7137-831-3

Richter, R., Hlušek, J., Ryant, P. et al. 2002. Organická hnojiva a jejich postavení v zemědělské praxi. In Úroda, roč. l, 2002, č. 9, s.9-12. ISSN 0139-6013

Roháčik, T Priority výskumu a šľachtenia cukrovej repy v SR. In IV. Celoslovenská vedecká repárska konferencia. Nitra: 2001, s. 24. ISBN 80-7137-831-3

Rybáček, V. et al. 1985. Cukrovka, 1.vyd. Praha: Státní zemědělské nakladatelství, 1985, 471 s.

Rybář, R Nové technologické prvky v príprave pôdy a sejbe cukrovej repy. In Úroda, roč. 43, Praha: Strategie, 1995, č. 2, s. 22.

Sedlák, B et al. 1981. Systémy pestovania cukrovej repy. Bratislava, Príroda, 1982. 135 s.

Sejketov, G. Š Antagonističeskoje destvije trichodermi na rizoktoniu. In Zborník biol. izd. AN, Kazaň, 1951, s. 6-8.

Sekerková, M. - Drímal, J Niektoré možnosti biologického spôsobu boja proti chorobám. In Aktuálne poznatky z oblasti ekologického poľnohospodárstva. 2002, s. 32-35, ISBN 80-88790-22-0

Sekerková, M. – Miština, T. – Schmid, Z Eliminácia chorôb v pôdoochranných technológiách. In Realizáciou poznatkov vedy a výskumu k trvalo udržatelnému poľnohospodárstvu. Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou, Michalovce, 2005, s. 98-103. ISBN 80-88790-40-9

Schiweck, H. 1997. Vplyv kvality cukrovej repy na technologicko-hospodársky výsledok pri výrobe cukru. In Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia: Zborník referátov. Nitra: Agroinštitút, 1997, s. 27-36.

Schmidt, K. et al. 1973. Repařsko – cukrovarnícke pokusníctví. Praha, 1973.

Skalický, J et al. 1994. Kritéria nákupu, manipulace, čištění a skladování cukrovky na stacionárních pracovištích. Praha: ÚZPI, 1994, 36 s.

Slamka, P. – Kováčik, P. – Jungová, Z. 2003. Hnojivý účinok vyhnitého kalu na úrodu a kvalitu buliev repy cukrovej. In V. celoslovenská vedecká repárska konferencia, Nitra: VES SPU, 2003, s. 157-161.

Smatana, J. – Týr, Š Technológie základného obrábania pôdy pre repu cukrovú. In Repné listy, 2002, č. 4, s. 4-5.

Smatana, J. – Ciglár, J. – Týr, Š. Obrábanie pôdy. Nitra: SPU v Nitre, 2001, 127 s. ISBN 80-7137-825-9

Stehlík, V. 1956. Pěstování rostlin III. Praha: SZN, 1956, 308 s.

Stehlík, V. Biologie druhů variet a forem řep radu Beta L. se zřetelem k novodobé socialistické velkovýrobě. Praha: Academia, 1982.

Strnad, P .1991 Cukrovka v soustavě hospodáření na p de. In Pěstovaní brambor a cukrovky. Praha: AZV ČSFR, Praha, 1991, s. 78-93. ISBN 80-7002-024-5

Svoboda, I., Divišová, E. 2002 Cukrovka – cukr. In Situační a výhledová zpráva, Praha: MZČR, 2002, prosinec, s. 7-10. ISBN 80-7084-213-X

Šanta, M Ekonomika pestovania cukrovej repy v závlahových podmienkach. In Druhá vedecká celoslovenská konferencia, Nitra, 1997, s. 70-73.

Šimanský, et al. 2006. The influence of biostimulator Beta-Liq on transformation processes of crop residues in winter wheat and oil rape. In Biotechnology 2006, České Budějovice, 2006, s.1053-1055, ISBN 8085645-53-X

Šimanský, V. - Zaujec, A. - Tobiášová, E The affect of biostimulator Trichomil on transformation processes. In Biotechnology 2006, České Budějovice, 2006, s.1050-1052, ISBN 8085645-53-X

Šoltýsová, B Účinok hnojenia na zmeny kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov repy cukrovej. In V. celoslovenská vedecká repárska konferencia, Nitra: VES SPU, 2003, s. 162-166. ISBN 80-8069-280-7

Špaldon, E. et al.: Rastlinná výroba. 1. vydanie. Bratislava: 1982, 638 s.

Šroller, J. – Pulkrábek, J. – Chochola, J Několik pohled na problematiku pěstování cukrovky v ČR. In Druhá vedecká celoslovenská repárska konferencia, Nitra, 1997, s. 37-43.

Tamašek, L. 2004. Prostriedky biologickej ochrany rastlín. In IV Medzinárodná vedecká konferencia ekologického poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Zborník referátov, Piešťany: VÚRV, 2004 s. 61-62

Tobiášová, E. – Zaujec, A. – Šimanský, V. Influence of biostimulators on decomposition of wheat and rape residues. In.: Humic substances in ecosystems. Proceeding of the 5^th international conference, Bydgoszcz, 2003, s. 127-132. ISBN 83-919331-0-5

Tománková, E Výživa cukrovej repy. In Cukrová repa v trhovom mechanizme a jej výroba: Zborník referátov. Bratislava: Veda na pomoc praxi, 1994, s. 104-108.

Torma, S Dusík Nenahraditelný prvek v půde a rostline. In Agro-ochrana, výživa, odrůdy. 9, 2004 č. 8, s. 27-29. ISSN 1211-362X

VÚEPP Bratislava 2002 Ekonomika poľnohospodárstva. Crocus, s r.o., Nové Zámky júl 2002, s. 106. ISSN 1335-6186

Weindling, R Trichoderma as a parasite of other fungi. In Phytopatology, 22, 1932, s. 837-845.

Wnuk, B Vplyv druhu číriaceho prostriedku na stanovenie -aminodusíka v repnej kaši. In Listy cukrovarnicke řepařské, roč. 120, Praha: VUC, 2004, č. 9/10, s. 272-275. ISSN 1210-3306

Zahradníček, J. Retrovegetace a jakost cukrovky v roce 1998. In Listy cukrovarnické a řepařské, roč. 115, Praha: VUC, 1999, č. 4, s. 110.

Zahradníček, J. 1999 Vpliv fungicitu Brestanid na fyziologii, technologickou jakost a skladovatelnost cukrovky. In Listy cukrovarnické a řepařské, roč. 115, Praha: VUC, 1999, č. 2, s. 52-54.

Zahradníček, J. – Soukup, J. - Kotyk, A. – Jarý, J. 2003. Vpliv vnějších činitelů na metabolismus a technologickou jakost cukrovky vegetující a skladované. In V. celoslovenská vedecká repárska konferencia, Nitra: VES SPU, 2003, s. 52-56. ISBN 80-8269-280-7

Zaujec, A. – Šimanský, V. 2003. The changes of soil organic carbon under two farming systems. In Practical solution for managing optimum C and N in agricultural soils. RICP, Prague, 2003, s. 119. ISBN 80-86555-26-7

Zaujec, A. – Šimanský, V. – Tobiašová, E. 2003. Vplyv obrábania a biostymulátora Trichomil na chemické vlastnosti hnedozeme pri pestovaní cukrovej repy. In V. celoslovenská vedecká konferencia Nitra: VES SPU, 2003, s. 134-138. ISBN 80-8069-280-7

Zaujec, A. – Šimanský, V. – Tobiašová, E. 2003. The influence of biopreparates on mineralisation rates of residues in two soils. In Practical solution for managing optimum C and N in agricultural soils. RICP, Prague, 2003, s. 120. ISBN 80-86555-26-7

Prílohy