KVANTITATÍVNE A KVALITATÍVNE PARAMETRE REPY CUKROVEJ V ZÁVISLOSTI OD OBRÁBANIA PODY

KVANTITATíVNE A KVALITATÍVNE PARAMETRE REPY CUKROVEJ V ZÁVISLOSTI OD OBRáBANIA PODY

Quantitative and qualitative parameters of sugar beet in dependence on the land cultivation

Abstract: The paper introduces the sugar beet quantitative and qualitative parameters obtained from field experiments, which were carried out at experimental base of Faculty of Agrobiology and Food Resources. The result shoved that the highest root yield and the highest digestion were reached under reduced tillage.

Keywords:  sugar beet varieties, tillage, digestion

Technologické postupy pestovania repy cukrovej sa musia orientovať na intenzifikáciu jej výroby tak, aby sa zvýsila produkcia cukru z jednotky plochy. Toto predpokladá okrem iného venovať pozornosť základnému a predsejbovému spracovaniu pôdy.

Repa cukrová je plodina, ktorá kladie vysoké nároky na pestovateľa z hľadiska obrábania pôdy, nesprávne obrábanie pôdy vedie k zhorsovaniu jej vlastností, čo sa následne odráza znízením jej úrodnosti. Pausálne uplatňovanie konvenčnej technológie pestovania cukrovej repy je energeticky i prevádzkovo náročné. Nízke úrody a kvalita spôsobujú, ze jej pestovanie na Slovensku v mnohých poľnohospodárskych podnikoch je neefektívne (Kováč, Mistina 1993). Preto sa v ostatnom období zavádzajú redukované spôsoby obrábania pôdy, ktoré sú vyuzívané u nás i v zahraničí a výrazne racionalizujú a zefektívňujú jej pestovateľský systém (Bajči, Pačuta, Černý 1998, Santa 1999 a ďalsí). Uvedené systémy obrábania majú ekonomický, ekologicky a technický význam (Simon a kol. 1999, Kňákal a kol 1992). Najdôlezitejsím ukazovateľom technologickej kvality cukrovej repy je cukornatosť a výťaznosť rafinády. Uvedené parametre podľa trojročných výsledkov Černého, Pačutu, Karabínovej (2001) dosiahnutých v podmienkach teplej kukuričnej výrobnej oblasti boli vplyvom redukovaného systému obrábania mierne zvýsené.

Materiál a metóda

V práci analyzujem 24324y2412y e vplyv rôzneho spôsobu obrábania pôdy na úrodu buliev a parametrov technologickej kvality dvoch odrôd repy cukrovej (Terano, Swing). Problematika bola riesená v rámci poľných pokusov v roku 2002 na Katedre rastlinnej výroby SPU v Nitre, na pozemkoch experimentálnej bázy Dolná Malanta. Pokusné miesto sa nachádza v kukuričnej výrobnej oblasti, ktorá patrí do veľmi teplej agroklimatickej oblasti a veľmi suchej podoblasti (nadmorská výska 201 m, priemerná ročná teplota 9,6^oC a ročný úhrn zrázok 595 mm. Úhrn zrázok počas vegetácie činil 456 mm t.j. 123 % n a priemerná teplota počas vegetácie bola 16,3^oC (+ 0,9^oC n). Pokusy boli zalozené na stredne ťazkej hlinitej pôde, pôdnom type hnedozem kultizemná so strednou zásobou prístupného fosforu 45 mg.kg^{-1 a s dobrou zásobou prístupného draslíka 232 mg.kg-1}, s neutrálnou pôdnou reakciou pH KCl 6,91 a s obsahom humusu 2,46%. V rámci pokusu boli zaradené nasledovné spôsoby obrábania pôdy:

A - konvenčný spôsob obrábania (podmietka, mastaľný hnoj, stredná orba, hlboká orba)

B - redukovaný spôsob obrábania (podmietka, mastaľný hnoj, stredná orba)

výsledky a DISKUSIA

Výsledky poľných pokusov, ktoré sme dosiahli v pokusnom roku (2002), poveternostne priaznivom pre formovanie úrody a technologickej kvality repy cukrovej poukázali na významné rozdiely v analyzovaných parametroch medzi odrodami. Celkove v daných agroekologických podmienkach vyssiu úrodu buliev - 88,51 t. ha^-1 (zvýsenú o 7,16%) i vyssiu úrodu nadzemnej fytomasy - 29,63 t.ha^-1 (zvýsenú o 18,33%) poskytla odroda Terano, rozdiely medzi odrodami vsak boli statisticky nepreukazné. Okrem genetických vlastností odrody úroda bola významne ovplyvnená sledovanými spôsobmi obrábania pôdy, ale s rozdielnou tendenciu podľa odrôd. Odroda Terano reagovala najvyssími hodnotami úrody na konvenčný spôsob obrábania - A (s prírastkom o 4,10 %) v porovnaní s redukovaným spôsobom obrábania - B a odroda Swing na redukovaný spôsob obrábania - B (s prírastkom o 14,41%) v porovnaní so spôsobom obrábania - A. V priemere za sledované odrody vyssia úroda (87,40 t.ha^-1), ale nepreukazne zvýsená o 4,41% v porovnaní so spôsobom obrábania A bola pri spôsobe obrábania - B, čo je čiastočne zhodné s výsledkami Kováča, Mistinu (1993), Santu (1999) o vhodnosti vyuzitia redukovaných spôsobov obrábania v určitých agroekologických podmienkach v pestovateľskom systéme repy cukrovej.

Z ukazovateľov technologickej kvality vo vzťahu k obrábaniu pôdy uvádzame digesciu, výťaznosť rafinády a ďalsie doplňujúce parametre technologickej kvality (tab. 5). Najvyssie hodnoty digescie 17,27°S pri odrode Terano a 16,25°S pri odrode Swing, boli získané pri pouzití spôsobu obrábania B, rozdiel v porovnaní s konvenčným spôsobom obrábania (A) bol  statisticky bezvýznamný. Najvýznamnejsie zvýsenie (statisticky preukazné) vplyvom redukovaného spôsobu obrábania bolo v nasich pokusoch zistené pri úrode rafinády a polarizačného cukru odrody Swing (o 17,32% resp. 14,83%).

Rozdielna reakcia na obrábanie pôdy v rámci odrôd bola pri α-amino dusíku, ktorý pri Terano vplyvom redukovaného spôsobu obrábania bol významne znízený (o 12,86%), zatiaľ čo pri odrode Swing vplyv obrábania na uvedený ukazovateľ bol opačný (tab. 6).

Celkove v priemere za sledované odrody redukovaný systém obrábania sa ukázal ako optimálny z hľadiska obsahu α-amino dusíka (5,29 mmol.100g^-1), vplyvom ktorého sme zistili znízenie uvedeného ukazovateľa o 3,65% v porovnaní s obrábaním - A. Uvedený spôsob obrábania výrazne znízil i obsah popolovín a to v priemere o 35,35% (Na) a o 10,9 % (K).

V roku 2003, ktorý bol poveternostne menej priaznivý s úhrnom zrázok počas vegetácie 209,3 mm v pokuse sme zistili celkove nizsiu úrodu buliev cca o 50 % ako v predchádzajúcom ročníku. V daných agroekologických podmienkach obe sledované odrody vyssiu úrodu o 10% poskytli pri redukovanom systéme obrábania (B) s úrodami 49,33 t.ha^-1 (Terano) a 41,42 t.ha^-1 (Swing).

Z ukazovateľov technologickej kvality rozdielne hodnoty vplyvom obrábania boli pri digescii, keď odroda Terano reagovala na redukovaný systém obrábania nepatrným zvýsením (o 1,4%) a odroda Swing výrazným znízením digescie (o 5,68%) v porovnaní s konvenčním spôsobom obrábania. Celkovo v priemere za odrody v uvedenom ročníku vyssiu digesciu t.j.21,16°S, sme zistili pri spôsobe obrábania (A), zvýsenú v porovnaní s redukovaním spôsobom obrábania (B) o 2,3%. Ďalsie ukazovatele technologickej kvality v rámci hodnotených odrôd i v priemere za odrody boli zvýsené vplyvom redukovaného spôsobu obrábania a to úroda polarizačného cukru o 11,9%; úroda rafinády o 13,2% a výťaznosť rafinády o 2,16%. redukovaný spôsob obrábania znízil obsah skodlivého dusíka o 8,82%a draslíka o 7,22%.

V ročníku 2004 sme celkove zaznamenali takmer rovnakú úrodu buliev 4,94 t.ha^-1 ako v ročníku 2003. Spôsob obrábania na variante B výraznejsie pozitívne ovplyvnil úrodu pri odrode Swing - o 9,01%. V priemere za odrody najvyssia úroda (44,80t.ha^-1) bola pri redukovanom spôsobe obrábania, zvýsená o 3,99%. V tomto ročníku odroda Swing reagovala výraznejsie na obrábanie pôdy z hľadiska digescie, keď vyssiu digesciu (20,78°S), zvýsenú o 2,73% dosiahla pri spôsobe obrábania(A). Podobná tendencia vplyvu obrábania na digsciu bol a i v priemere za odrody. Úroda polariozačného cukru, úroda rafinády a výťaznosť rafinády v tomto ročníku bola vplyvom obrábania - B nepatrne zvýsená a obsah skodlivého dusíka znízení o 3,7%.

Výsledky úrod buliev získané v priemer za tri roky (2002-2004) poukázali na nepreukazný vplyv obrábania pôdy pri odrode Terano a na preukazný vplyv redukovaného spôsobu obrábania pri odrode Swing s prírastkom úrody 12,1%. V priemer za odrody obrábanie ovplyvnilo úrodu buliev preukazne v prospech redukovaného spôsobu obrábania s dosiahnutou úrodou 59,19 t.ha^-1 s prírastkom úrody o 5,81%.

S ukazovateľov technologickej kvality obrábanie najvýraznejsie (statisticky preukazne) ovplyvnilo úrodu polarizačného cukru produkciu rafinády a obsah sodíka. Najvyssie hodnoty úrody polarizačného cukru 11,21 t.ha^-1 a výťaznosti rafinády 17,43% boli pri redukovanom spôsobe obrábania zvýsené o 6,46 % resp o 1,6%. obsah popolovín (sodíka a draslíka) a obsah α-amíno N bol redukovaním spôsobom znízení v porovnaní s konvenčným obrábaním o 3,7% (α-amíno N) resp o 5,5% (K) a o 56,9% (Na).

Vplyv redukovaného systému obrábania pôdy na úrodu repy cukrovej

Tabuľka 1

Vplyv redukovaného systému obrábania pôdy na digesciu v °S repy cukrovej

Tabuľka 2

Vplyv redukovaného systému obrábania na ukazovatele technologickej kvality repy cukrovej

Tabuľka 3

Tabuľka 1: Vplyv biopreparátov Trichomil a Beta-liq na kvantitatívne parametre repy cukrovej

Tabuľka 2: Vplyv obrábania pôdy na kvalitatívne parametre repy cukrovej

Tabuľka 3: Analýza rozptylu kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov repy cukrovej

Závery

Z výsledkov poľných pokusov s dvomi odrodami repy cukrovej (Terano, Swing) realizovaných v rokoch 2002-2004 na pokusnej báze Dolná Malanta vyplývajú nasledovné závery: Úroda buliev bola statisticky preukazne ovplyvnená spôsobmi obrábania pôdy (Systém dvoch orieb) s dosiahnutou úrodou 51,19 t.ha^-1 s prírastkom o 5,81% v porovnaní s konvenčným spôsobom obrábania pôdy. V rámci odrôd statisticky preukazne na redukovaný spôsob reagovala odroda Swing. Najvyssie hodnoty digescie 19,56 °S odroda Terano poskytla pri redukovanom spôsobe obrábania a odroda Swing 19,64 °S pri konvenčnom spôsobe obrábania.

Pouzitá literatúra je k dispozícii u autorov príspevku.

Kontakt: doc Ing. M. Karabínová, PhD., Katedra rastlinnej výroby, SPU Nitra, Tr. A. Hlinku 2 949 76 Nitra