MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA A EÚ

MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA A EÚ - proces a podstata MEI, metódy a formy regionálnej ekonomickej integrácie na makroúrovni a mikroúrovni, ekonomické a politické príčiny vzniku EÚ, charakteristika fungovania jednotného vnútorného trhu EÚ, spoločná obchodná politika EÚ, postavenie slovenskej republiky v rámci EÚ. 353j95d

1. Proces a podstata:

Ekonomickú integráciu charakterizujeme ako objektívny proces rozvoja hlbokých stabilných vzájomných vzťahov a deľby práce medzi národnými ekonomikami a vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny státov. Ekonomická integrácia je vyjadrením najvyssieho stupňa internacionálizácie hospodárskeho zivota a prejavom medzinárodnej ekonomickej spolupráce.

Pri objasňovaní podstaty integrácie a kvalitatívne nového stupňa internacionalizácie hospodárskeho zivota je potrebné vymedziť hranice predintegračných a integračných foriem ekonomickej spolupráce. Hranica je tam, kde výrobno-technická, ekonomická a politicko-právna závislosť národných hospodárstiev prechádza do vzájomného preniknutia národných reprodukčných procesov

Ekonomickú integráciu charakterizujú tieto znaky:

- jej vznik je podmienený určitým stupňom ekonomického rozvoja a deľby práce, medzinárodnej specializácie a kooperácie

- vzájomne prispôsobenie sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, formujú sa hloboké a pevné vzťahy, národné reprodukčné procesy vzájomne prenikajú,

- integračné procesy majú regionálny charakter,

- integrácia je regulovaný proces v tom zmysle, ze vyzaduje vedomú činnosť subjektov, pri formovaní a regulovaní ekonomických vzťahov,

- integráciou sa dosahujú významné ekonomické efekty napr. zvýsenie produktívnosti výrobných faktorov, úspory z rozsahu, znizovanie nákladov, efektívnejsie vyuzívanie prírodných zdrojov,

Proces MEI je charakterizovaný 3 prúdmi MEI:

1. liberálny, 2. neliberálny, 3. neokeynesovský,

2. Formy MEI:

a) Formy na mikroúrovni: Mikroekonomická integrácia tvorí základ integračných procesov a uskutočňuje sa na úrovni firiem. Nadobúda tieto formy:

- dohody o spolupráci a kooperácii

- spoločné projekty firiem zamerané na rôzne sféry podnikateľskej činnosti

- fúzie a organizačné formy, ktoré umozňujú realizovať monopolnú výhodu

- transnacionálne korporácie - firmy s nadnárodnou pôsobnosťou

b) Formy na makroúrovni: Tu sa uzatvárajú dohody medzi integrujúcimi sa ekonomikami.

- pásmo voľného obchodu, rusia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a sluzbami

- colná únia, zrusenie colných a kvantitatívnych opatrení a spoločná colná tarifa voči nečlenom

- spoločný trh, zrusenie obchodných restrikcií, voľný pohyb kapitálu a pracovných síl

- hospodárska únia, opatrenia ako pri spoločnom trhu, navyse zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň

- menová únia, spoločná mena, ktorá má odrázať ekonomickú a nakoniec aj politickú jednotu krajín

- úplná ekonomická integrácia, zjednotenie menovej, fiskálnej, sociálnej politiky

3. Ekonomické a politické príčiny vzniku EÚ:

Základom európskej integrácie sú tri zakladajúce zmluvy:

1. Parízska zmluva (18. 4. 1951) Európske spoločenstvo uhlia a ocele - ESUO
2. Rímska zmluva (1. 1. 1958) zalozenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva- EHS
3. Rímska zmluva (1. 1. 1958)Európske spoločenstvo pre atómovú energiu EURATOM

Doplňujúce zmluvné dokumenty:

1.Luxemburská zmluva 2.Maastrichtská zmluva 3.Amsterdamská zmluva 4.Zmluva z Nice

Na realizáciu stanovených cieľov má EÚ vytvorené institúcie: 1. Rada EÚ, 2. Európska komisia, 3. Európsky parlament, 4. Súdny dvor, 5. Dvor audítorov, 6. Európska rada,

4. Charakteristika fungovania jednotného vnútorného trhu EÚ: 3 princípy

- jednotné ceny, - prísnom protekcionizme v oblasti obchodu s poľnohosp. produktmi s tretími kraj.

- financovanie prijatých opatrení zabezpečujúcich jednotnú úroveň nákupných cien,

6. Postavenie SR v rámci EÚ: Slovensko má vstupom do EÚ pred sebou povinnosti súvisiace s naplnením nominálnych konvergenčných kritérií podmieňujúcich vstup do hosp. a menovej únie.