ALTE DOCUMENTE
|
||||||||||
|
Maastrichtské kritériá |
Sprievodným znakom prvej, ekonomickej, časti procesu prijatia eura, boli rozsiahle ekonomické reformy ako predpoklad restrukturalizácie ekonomiky a bázy na splnenie ekonomických podmienok pre príchod eura. Tieto podmienky poznáme pod názvom "maastrichtské kritériá". Úlohou maastrichtských kritérií je preveriť, či je krajina, ktorá chce zaviesť euro ako svoju národnú menu, schopná zabezpečiť dlhodobo ekonomickú stabilitu tak, aby mohla zo spoločnej meny a spoločnej menovej politiky profitovať a aby svojím ekonomickým vývojom nenarúsala stabilitu eurozóny, ale ani zivotnú úroveň obyvateľov krajiny.
Pri hodnotení ich plnenia sa teda neposudzuje iba akt ich samotného naplnenia, ale i to, či krajina vy 333d316d tvorila vsetky podmienky na to, aby svojím ďalsím ekonomickým vývojom podmienky stanovené v týchto kritériách i naďalej plnila (trvalo udrzateľný stav). Je to dôlezité i preto, aby obyvatelia krajiny z novej meny získavali, a nie strácali.
Základné kritériá sú styri. Na základe posledných prognóz Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií SR by Slovensko malo byť v naplnení maastrichtských kritérií úspesné, čo robí príchod eura na Slovensko v plánovanom termíne veľmi reálnym.
|
Plnenie maastrichtských kritérií |
|
|
|
|
|
|
|
Kritérium |
Obdobie |
|||
|
Fiskálne kritérium | ||||
|
Verejný deficit vrátane vplyvu dôchodkovej reformy (max. 3% HDP)* | ||||
|
Verejný deficit bez vplyvu dôchodkovej reformy (max. 3% HDP)** | ||||
|
Verejný dlh (max. 60% HDP) | ||||
|
Odhad plnenia: |
|
|
|
|
|
Kritérium cenovej stability | ||||
|
Miera inflácie (HICP, %) (dnes max. 2.53%) | ||||
|
Odhad plnenia: |
|
|
|
|
|
Kritérium úrokových sadzieb | ||||
|
Dlhodobá úroková miera (%) (dnes max. 6.3%) |
|
|||
|
Odhad plnenia: |
|
|
|
|
|
Kritérium kurzovej stability | ||||
|
Nominálny výmenný kurz (13.9.2007 33.66 EUR/SKK) |
v ERM II od 28. 11. 2005 |
Pásmo ERM II ±15% od parity (30.1260 - 40.7588) |
||
|
Odhad plnenia: |
|
|
||
|
Fiskálne kritérium Toto kritérium má dve časti. Prvou časťou je plnenie fiskálneho deficitu za sledované obdobie a jeho predpokladaný vývoj na ďalsie roky. Kritérium stanovuje, ze fiskálny deficit za príslusný rok nesmie byť vyssí ako 3 percentá hrubého domáceho produktu krajiny. Zároveň krajina musí v strednodobom horizonte smerovať k vyrovnanému hospodáreniu verejných financií. Rozpočet verejných financií na rok 2007 a jeho schválené hranice na roky 2008 - 2009 túto podmienku spĺňajú. Druhou časťou kritéria je verejný (oficiálny) dlh. Ten nesmie prekročiť 60 % hrubého domáceho produktu a krajina, v ktorej je vyssí, musí preukázať jeho znizovanie. Toto kritérium Slovensko plní a je isté, ze ho v stanovenom období splní. |
Vývoj plnenia maastrichtského fiskálneho kritéria - deficit verejných financií:
Slovensko kritérium deficitu verejných financií v roku 2006 nespĺňalo. Očakávania priaznivého vývoja slovenskej ekonomiky ako aj záväzok vlády udrzať výdavky verejných financií pod kontrolou zvysuje pravdepodobnosť, ze Slovensko toto kritérium bude spĺňať.
Vývoj plnenia maastrichtského fiskálneho kritéria - verejný dlh:
Plnenie kritéria pomeru verejného dlhu k HDP rovnako ako plnenie kritéria dlhodobých úrokových sadzieb nespôsobovalo a nespôsobuje Slovensku ziadne problémy. Pomer verejného dlhu k HDP by sa mal v nasledujúcich rokoch este viac znizovať vzhľadom na očakávania zrýchlenia hospodárskeho rastu SR.
|
Kritérium cenovej stability (inflácie) Je stanovené na základe medzinárodne porovnateľnej metodiky inflácie, tzv. HICP - harmonizovaný index spotrebiteľských cien. Jeho plnenie vyhodnocuje statistický úrad Európskej únie - Eurostat. Kritérium sa stanoví na základe jednoduchého priemeru HICP troch krajín s najnizsou infláciou v Európskej únii za posledných 12 mesiacov pred hodnotením krajiny a k tomuto priemeru sa pripočíta 1,5 percentuálneho bodu. Kritérium cenovej stability je pre nás najväčsím rizikom - nepoznáme jeho hodnotu (je to tzv. pohyblivé kritérium), kriteriálnymi krajinami sú i krajiny mimo eurozóny a samotná konstrukcia kritéria bola vytváraná v podmienkach, keď euro este neexistovalo a neexistoval dokonca ani inflačný cieľ eurozóny. |
Vývoj plnenia maastrichtského inflačného kritéria:
Augustové údaje za harmonizovanú infláciu potvrdili očakávania spomalenia jej 12-mesačného priemeru medziročnej dynamiky rastu na úroveň 2,4% z 2,7% v júli. V porovnaní s referenčnou hodnotou maastrichtského inflačného kritéria na úrovni 2,53% to znamená, ze Slovensko začalo po prvý krát spĺňať maastrichtské inflačné kritérium. Priemerná miera harmonizovanej inflácie by podľa odhadov NBS mala v roku 2007 dosiahnuť úroveň 1,7% (VÚB odhad je 1,7%). Táto úroveň by mala vytvárať priaznivé podmienky na to, aby pri posudzovaní plnenia maastrichtského inflačného kritéria na jar roku 2008 Slovensko toto kritérium aj naďalej spĺňalo
|
Kritérium úrokových sadzieb Plnenie tohto kritéria sa spravidla hodnotí podľa 10-ročných státnych dlhopisov a ich výnosu na trhu. Kritérium je vypočítavané z výnosov podobných dlhopisov troch krajín EÚ s najnizsou infláciou a pripočítavajú sa k nemu 2 percentuálne body. Toto kritérium Slovensko plní a je veľký predpoklad jeho naplnenia v čase násho hodnotenia. |
Vývoj plnenia maastrichtského úrokového kritéria:
Plnenie kritéria dlhodobých úrokových sadzieb nespôsobovalo a nespôsobuje Slovensku ziadne problémy. Rovnaký vývoj sa očakáva aj do budúcnosti.
|
Kritérium kurzovej stability Úlohou tohto kritéria je preukázať, ze krajina bude mať stabilný vývoj i bez vyuzívania ekonomického nástroja, ktorým je výmenný kurz. Pre naplnenie tohto kritéria musí krajina vstúpiť do systému výmenných kurzov, takzvaného ERM II, a počas dvojročného obdobia v ňom preukázať kurzovú stabilitu. Kritérium stability kurzu krajina splní vtedy, keď sa kurz čo najviac vo svojom vývoji priblizuje k centrálnej parite. Krajina nesmie jednostranne centrálnu paritu devalvovať. Ak je krajina ekonomicky veľmi úspesná a môze sa dobre vyvíjať i pri silnejsom kurze, môze iniciovať revalváciu centrálnej parity. Vsetky zmeny centrálnej parity vsak musia byť posudzované a schválené aj orgánmi Európskej komisie - Európskej centrálnej banky. Ziadna krajina tento krok nemôze urobiť jednostranne. Kurz slovenskej koruny je ovplyvňovaný z väčsej miery vývojom okolitých mien v regióne, ktoré sú zahraničnými investormi vnímané ako súčasť celku rozvíjajúcich sa trhov. Rizikom je skutočnosť, ze nasa malá a veľmi otvorená ekonomika je citlivejsia na kurzové vplyvy regiónu ako iné väčsie krajiny. |
Vývoj plnenia maastrichtského kritéria kurzovej stability:
Kritérium kurzovej stability Slovensko od jeho vstupu do systému výmenných kurzov ERMII v novembri 2005 spĺňa. Očakávania trhu napovedajú, ze toto kritérium bude Slovensko spĺňať aj v budúcnosti.
|
