Periférne zariadenia počítačov

19. Periférne zariadenia počítačov

Na "vlozenie" obrázkov alebo fotografií do počítača sa pouzíva scaner. Je to zariadenie pracujúce na rovnakom princípe ako kopírovací stroj, pričom výsledkom jeho činnosti nie je kópia na papieri, ale v počítači.

Scaner môzeme pouziť aj vtedy, keď si chceme usetriť námahu s prepisovaním. Nevýhodou je, ze takto získaný text sa bude správať ako obrázok, a nebude mozné robiť s ním ziadne úpravy (vymazávanie riadkov, dopisovanie slov apod.). Na získanie "upravovateľného" textu budeme musieť vyuziť niektorý z programov OCR (Optical Character Recognition - optické rozpoznávanie textu), pomocou ktorého počítač dokáze zoscanovaný obrázok prečítať a "vylústiť" - prepíse ho do textu. Najdôlezitejsia je v takomto prípade kvalita a čistota predlohy, pretoze ak je text nezreteľný alebo sú v ňom smuhy, zostane v ňom zvyčajne veľa chýb (niektoré podobné znaky sú nesprávne prečítané napr. b sa zamení h, i za l, pri iných sa "zabudne" na mäkčeň,...). Čas, ktorý potom strávime čítaním a opravovaním nesprávne prečítaných znakov je skoro ten istý, za aký by sme text prepísali.

Skenery
Skenery sú zariadenia, ktorých úlohou je previesť obrazovú informáciu z tlačenej či filmovej predlohy (este i dnes skôr výnimočne i trojrozmerný objekt) do digitálnej podoby a "odoslať" ju na ďalsie spracovanie do osobného počítača. Okrem dnes najrozsírenejsích plosných skenerov poznáme skenery ručné, bubnové, filmové a speciálne skenery, ktoré nájdeme v najrôznejsích zariadeniach, počínajúc snímačmi čiarových kódov a končiac 3D skenermi.
Ak potrebujete snímať papierové i transparentné predlohy, celkom isto by vo výbave skenera nemal chýbať doplnok, ktorý sa síce označuje pojmom dianadstavec, ale často je jeho vyuzitie oveľa sirsie ako snímanie diapozitívov (negatívy, filmové pásy, tlačové predlohy). To vsak závisí od konkrétneho typu skenera a nadstavca. Azda najlepsím riesením je jeho implementácia do veka, ktorým sa prikrýva snímaná plocha.
Okrem typu predlohy je potrebné mať predstavu aj o veľkosti predlôh, s ktorými hodláte pracovať. Ďalsie parametre dôlezité pre výber skenera sú optické rozlísenie a farebná hĺbka. Oba charakterizujú moznosti skenera. V súčasnosti je standardom optické rozlísenie skenera 600 x 1200 dpi (dot per inch). Toto rozlísenie budete potrebovať pri získavaní detailov z fotogfrafií. V mnohých prípadoch sa môzete stretnúť s tzv. interpolovaným rozlísením. V tomto prípade je predloha zosnímaná na maximálnom moznom optickom rozlísení a potom sú ďalsie hodnoty dopočítavané - interpolované. Interpolované rozlísenie nikdy nedosiahne kvalitu optického. Pokiaľ ide o farebnú hĺbku, stretneme sa s hodnotami od 24 do 48 bitov. Udáva koľko farieb je skener schopný rozoznať. Tu si treba uvedomiť, ze "počítačové" spracovanie obrazu (programové vybavenie) prebieha maximálne s 36-bitovými farbami. Na čo je teda väčsia farebná hĺbka? V podstate ide o internú zálezitosť skenera, v ziadnom prípade to vsak nie je samoúčelné zlepsenie. Aj keď vyssiu farebnú hĺbku nepodporuje celý spracovací reťazec, je táto "rezerva" vyuzitá na dokonalejsie spracovanie nasnímaného obrazu priamo v skeneri. Často výstupy získané takýmto skenerom poskytujú podstatne vyssí kontrast a lepsiu ostrosť.
Okrem technických parametrov je potrebné pri výbere prihliadať aj na softvér, ktorý so skenerom získate. Kým v minulosti získal pouzívateľ iba ovládače a vsetko ostatné si musel zadováziť sám, dnes sú skenery veľmi často doplnené o celý rad hodnotných programov. Preto je dobré vsimnúť si, čo sa ku skeneru dodáva, prípadne si nechať jednotlivé programy predajcom predviesť. Veľká väčsina skenerov má ovladače typu TWAIN, ktoré nám umozňujú skenovať do ľubovoľnej aplikácie. Vo výbave istotne nebude chýbať softvér na spracovanie obrazu (niekedy aj viacero), program na rýchle automatické snímanie preddefinovaných typov dokumentov, ktorý zvyčajne umozňuje aj ich automatizované predspracovanie. Poslednou, no pri kancelárskom nasadení dôlezitou aplikáciou je program na rozpoznávanie a prevod textu - OCR.
Pri výbere skenera je vsak dobré brať zreteľ aj na ďalsie parametre, pre bezného pouzívateľa mozno menej zrozumiteľné a často zdanlivo nepodstatné. Sú to najmä typ snímača (CCD alebo CIS) a rozhranie, prostredníctvom ktorého skener komunikuje s osobným počítačom (paralelný port, SCSI, USB). Starsia tecnológia snímania CIS (Contact Image Sensor) sníma vsetky farby naraz a preto neponúka takú výslednú kvalitu obrazu ako novsia technológia CCD (Charged Coupled Device). Skenery s touto tecnológiou rozkladajú skenovanú predlohu na jednotlivé farebné zlozky. Aj keď je rozdiel medzi výslednými orazmi nepatrný, nie je dôvod investovať do starsej technológie, najmä keď cenový rozdiel skenerov je minimálny. Pokiaľ ide o rozhranie, najstarsím a najpomalsím je paralelné. Najrozsírenejsie je rozhranie USB, ktoré ponúka dostatočnú prenosovú rýchlosť pre domáce skenovanie. Profesionálne skenery sú vybavené rozhraním SCSI alebo FireWire. K nim ale budete potrebovať naviac aj prídavný radič, pretoze tieto porty nie sú v standardnej výbave počítača. Ponúkajú vsak mnohonásobne vyssiu prenosovú rýchlosť ako USB.

Mys slúzi rovnako ako klávesnica na ovládanie počítača. Ak máme pripojenú mys, zobrazí sa na monitore sípka (kurzor), ktorá sa pohybuje podľa posúvania mysi po podlozke. Standardná mys obsahuje dve (niekedy tri) tlačidlá.

Elektronická mys
Počítačová mys je pomerne staré zariadenie. Vznikla v laboratóriu Xerox Palo Alto Research Center (PARC) niekedy medzi rokmi 1973 a 1980, keď v tomto ústave vznikal aj počítač Alto s grafickým uzívateľským rozhraním a WYSIWYG editorom. Neskôr sa uplatnila hlavne pri počítačoch Apple Macintosh. Pri prvých PC nebola, pretoze vtedajsie prostredie operačného systému MS-DOS pre ňu nemalo prílis veľké vyuzitie. Veľký "mysí boom" nastal az s príchodom grafického rozhrania Windows. Dnes je mys neodmysliteľným doplnkom kazdého počítača a po klávesnici je to najpouzívanejsie zariadenie. Mladsí uzívatelia PC ju začnú vyuzívať skôr ako klávesnicu, pretoze práca s ňou je intuitívna a ľahká.
Optoelektronické mysi: Základným prvkom mechanických druhov mysí je guľôčka. Je vyrobená z kovu, ktorý je obalený gumou s veľmi dobrou priľnavosťou. Trením o podlozku sa guľôčka na jej spodku otáča a vďaka tomu sa vo vnútri mysi otáčajú dva čierne valčeky a jeden biely, ktorý ju pomocou pruziny pritláča k čiernym. Jeden čierny valček sníma vertikálny a druhý horizontálny pohyb. Pohyb valčekov sa prenása na kolečko, ktorého otáčanie sa opticky sníma senzormi, ktoré vysielajú impulzy (údaje) do počítača. Rovnako sa prenásajú informácie o stlační tlačítok mysí, pod ktorými je malý spínač.
Takáto mys je pomerne jednoduché a lacné zariadenie. Jej najväčsou nevýhodou je, ze obsahuje mechanické časti, ktoré nie sú úplne spoľahlivé. Aj na celkom čistom stole sa vzdy nájde dosť prachu, ktorý sa postupne nanesie na guľôčku a valčeky a potom kurzor na monitore nepríjemne poskakuje.
Optické mysi: Klasická mys s guľôčkou má isté nevýhody, čo bol dôvod pre vývoj nových spôsobov snímania pohybu mysi. Takto sa do popredia dostali optické mysi. Mechanické časti sú v nich nahradené svietiacou diódou a optickým snímačom, ktorý sníma povrch pod mysou a je schopný zistiť pohyby mysi po podlozke. Senzor sníma povrch az 1500-krát za sekundu. Takáto mys je spoľahlivejsia a nemusí sa čistiť. Sú vsak určité povrchy, ktoré optickým mysiam nesedia: lesklé a dočervena sfarbené plochy. Rozlísenie optického senzora je niekedy az pozoruhodných 800 dpi. Optický snímač vyzaruje trochu svetla čo môze pôsobiť trochu rusivo pri odraze na monitore. Optický snímač by ste z mysi márne chceli vybrať, pretoze je jednoducho v mysi zaliaty.
Bezdrôtové mysi: Počítačová mys dostala svoje pomenovanie podľa svojej podobnosti s rovnomenným zvieraťom. Podobnosť aj s chvostom. Pri počítači máme veľké mnozstvo káblov, ktoré sa radi do seba zapletú a tým znepríjemňujú prácu s mysou. To bol dôvod pre vývoj mysí bez káblov, tzv. wireless. Na začiatku bol prenos informácií realizovaný pomocou infračerveného lúča - podobne ako pri diaľkových ovládačoch. Vtedy musel byť prijímač vo viditeľnej vzdialenosti, čo nebolo elegantné riesenie. Trendom poslednej doby sú bezdrôtové mysi vyuzívajúce na prenos údajov rádiové signály - WiFi. Prijímač nemusí byť vôbec vo viditeľnej vzdialenosti a môze byť napríklad aj pod stolom v dosiahnuteľnom okruhu 360°. Kazdá mys je vysielač, ktorá potrebuje prijímač, ktorý je káblom spojený s PC. Prijímač rádiového signálu by nemal byť v blízkosti elektronických zariadení (do 20 cm), pretoze môze dochádzať k ruseniu a mys by nemusela pracovať spoľahlivo. Pri bezdrôtových mysiach vznikol problém s napájaním. Mys bez kábla nutne musí obsahovať klasickú batériu alebo akumulátor. Výhodné sú mysi, ktoré mozno dobíjať.

Existujú samozrejme aj kombinácie - optické bezdrôtové mysi. Pri nich bolo treba vyriesiť problém s úsporou energie, veď neustále "svietiaca" mys má neúmernú spotrebu.
Mys sa k počítaču môze pripojiť niekoľkými spôsobmi. Od klasického sériového portu sa upúsťa, pretoze tento port na vsetkých počítačoch uz nenájdete. Vyuzíva sa preto hlavne port PS/2 alebo port USB. Niektoré mysi sa dodávajú aj s redukciou, a tak zvládnu pripojenie k PS/2 aj USB portu. K typickým dvom ovládacím tlačítkam mysi pribudlo este otočné rolovacie koliesko, ktoré slúzi zároveň ako tretie tlačítko. Ide o sikovný doplnok, ktorý slúzi k pohodlnému rolovaniu v oknách. Ďalsím voliteľným tlačítkam sa väčsinou môzu nadefinovať funkcie pomocou ovládačov. Niektoré mysi napr. Genius majú namiesto kolečka páčku, ktorou stačí pohnúť dopredu alebo dozadu a stránka sa posúva na obrazovke daným smerom.
Jedným z pozoruhodným produktom, ktoré môzeme zaradiť medzi počítačové mysi, je "Micro Trac mouse" od firmy Fellows, pre ktorú nepotrebujete podlozku, pretoze ju drzíte v ruke

Tablet

          Patrí medzi vstupné zariadenia. Výzorom mobilnej časti pripomína mys a aj komunikácia s programami simuluje mys. Tablet dosahuje vsak vyssiu presnosť a rozlísenie. Mys väčsinou sníma zmenu polohy pomocou odvaľovania guličky na spodnej časti. Tablet sa vsak skladá az z troch súčastí: plochej snímacej podlozky, pohyblivého snímacieho zariadenia (tvaru mysi alebo pera) a riadiaceho elektronického obvodu.

Modem
Modem (faxmodem) je zariadenie, ktoré premieňa digitálny signál z počítača na analógový a opačne. Pre potreby prepojenia počítača s okolím na väčsie vzdialenosti sa v domácnostiach najčastejsie pouzíva telefónne linky. Komunikácia po klasickej telefónnej linke prebieha analógovým spôsobom, zatiaľčo údaje sú v počítači spracovávané digitálne. Rozlisujeme dva základné typy modemov podľa prevedenia. Prvý typ je interný. Tieto modemy sú ukryté vo vnútri počítačovej skrine (priamo na doske alebo prídavná karta), čo prinása niekoľko výhod, ale aj nevýhod. Medzi výhody určite patrí úspora miesta, alebo aj to, ze nepotrebujete externý zdroj napätia a prepojenie pomocou káblov. Interné modemy, ktoré sa u nás predávajú, sú väčsinou určené do slotu PCI, pre notebooky najčastejsie PCMCIA. Niekedy sa môzete stretnúť i s modemamy označenými ako AMR. Pomerne často sa na základných doskách objavuje slot CNR, ktorý je síce do veľkosti podobný, ale nie je určebný pre modemy AMR. Nevýhodou interných modemov je ich nulová prenosnosť medzi počítačmi. Externé modemy tvoria druhý typ. Sú umiestnené vzdy mimo samotného počítača. Môzeme ich preto jednoducho odpojiť a prenásať, kontrolovať ich činnosť vďaka diódam a jednoducho vypnúť. Medzi ich nevýhody patrí vyssia cena. Mozno ich rozdeliť na sériové a USB modemy podľa typu pripojenia. Sériové modemy sú dnes uz trochu zastarané, sú rozmerovo väčsie ako USB modemy a s počítačom komunikujú nizsou rýchlosťou. K počítaču sa pripájajú cez sériové rozhranie a ku svojej činnosti potrebujú vonkajsí zdroj napájania. Súčasťou ich balenia preto býva aj príslusný adaptér. Naproti tomu USB modemy sú napájané cez rozhranie USB. Ponúkajú rovnaké funkcie a rýchlosti prenosu ako interné modemy a ich instalácia je jednoduchá. Nepotrebujete pri nej totiz "otvárať" počítač, stačí iba nainstalovať príslusné ovládače a potom modem pripojiť pomocou kábla USB k počítaču, ktorý by mal byť systémom automaticky rozpoznaný. Ďalsím rozlisovacím kritériom môze byť, či sa jedná o modem softwarový alebo hardwarový. Oba typy vás dokázu pripojiť do siete rýchlosťou 33,6 az 56kb/s. To je prakticky maximum čo môzeme dosiahnuť pomocou telefónnej linky. Tu teda rozdiel nehľadajte. Rozdiel je vo vyuzívaní procesora PC. Zatiaľčo softmodemy nechávajú väčsinu operácií na samotný procesor, hardwarové modemy si takmer so vsetkým poradia sami. Prevádzka softwarového modemu teda môze troska zaťazovať procesor. Preto, ak vo vasom PC máte slabsí procesor, poobzerajte sa radsej po hardwarovom modeli.
Najčastejsie vyuzitie modemu je na prenásanie údajov a súborov, t.j. pripojenie k Internetu, kde komunikácia prebieha medzi modemom a komunikačným serverom. Druhou, dodnes veľmi vyuzívanou moznosťou, je odosielanie a prijímanie faxov. S postupným prechodom dokumentov do elektronickej podobya nástupom elektronického podpisu mozno očakávať ústup od pouzívania modemov k týmto účelom. Tretia oblasť vyuzitia modemu je hlasová posta (Voice). Poskytuje prostriedky pre zaznamenávanie, ukladanie, príjem a doručovanie hlasových správ. Najmodernejsie vyuzitie modemu je telefonovanie pomocou externého mikrofónu a sluchátok (Hands Free). Preto na niektorých modemoch nemusí byť iba konektor na vstup telefónnej linky, ale aj konektor na pripojenie telefónu. Prípadne aj na pripojenie slúchadiel a mikrofónu. S ich pomocou mozno telefonovať aj bez telefónneho aparátu. Väčsina modelov umozňuje prijímanie a odosielanie faxov, prípadne slúzi ako telefónny záznamník. K tomu účelu je treba mať nainstalované a hlavne spustené programové vybavenie.
ISDN modemy sú oproti predchádzajúcim plne digitálne. Ponúkajú kvalitné spojenie s maximálnou rýchlosťou az 128kb/s. To je mozné za predpokladu, ze modem zvláda tzv. bundlovanie kanálov (spájanie). Klasická linka ISDN je toiz tvorená dvoma hlavnými B-kanálmi s prenosovou rýchlosťou 64kb/s a jedným servisným D-kanálom s rýchlosťou 16kb/s. Ten slúzi napr. na ukončovanie hovorov a na najrôznejsie servisné funkcie. Ak sa rozhodnete pre ISDN, budete si musieť nechať prerobiť klasickú telefónnu linku na linku ISDN. K linke ISDN nepripojíte ziadne zariadenie vyuzívané klasickou telefónnou linkou. V tomto vám trocha pomôze externý ISDN modem, ku ktorému môzete pripojiť i doteraz pouzívané analógové prístroje. Modem zostane v pohotovosti i po vypnutí počítača, vďaka externému zdroju. Vďaka tomu môzete ďalej vyuzívať vsetky zariadenia k modemu pripojené.

UPS
Kazdý uzívateľ počítačov uz niekedy počul o zálohovaní t.j. o pravidelnom ukladaní kópií dôlezitých súborov. Toto slovo je najčastejsie spájané s ochranou údajov pred ich stratou zavinenou poruchou PC alebo zničením média. Existuje aj ďalsí spôsob ochrany pred zničením údajov alebo celého počítača - pre prípad nepredvídateľného prerusenia dodávky elektrickej energie alebo pri výraznej zmene napätia v elektrickej sieti zavinenej bleskom. K tomu slúzi zariadenie UPS alebo zálozný (nie zálohovací) zdroj.
Zálozný zdroj je elektronické zariadenie na zabezpečenie nepretrzitého napájania elektrických spotrebičov. Často sa preň pouzíva skratka UPS (Uninterruptible Power Supply). Tieto zdroje sa pouzívajú vsade tam kde treba zabezpečiť trvalo prítomné kvalitné striedavé napájacie napätie, čo verejná rozvodná sieť nie je schopná trvalo zaistiť. Zálozné zdroje sa preto pouzívajú vo výpočtovej technike, zdravotníctve, telekomunikačnej technike a v riadiacej a zabezpečovacej technike.
Chránené elektrické spotrebiče sú pritom pripojené na tzv. "sekundárny zdroj napájania", ktorým je akumulátor ukrytý vovnútri UPS. Vo chvíli prerusenia primárneho napätia (zo siete), bude spotrebič napájaný energiou ulozenou v akumulátore UPS. Prepnutie spínača napájania UPS sa vykoná tak rýchlo, ze uzívateľ ani počítač nič nespozorujú a nepretrzite pracujú ďalej. Doba sekundárneho napájania je závislá na kapacite akumulátorov zálozného zdroja. Pri domácich UPS zariadeniach je doba autonómnej prevádzky (doba zálohovania) v rozmedzí 5-10 minút čo stačí na ukončenie práce (shutdown), nie na úplné dokončenie rozpracovaného projektu. Zálozné jadro je mozno upraviť prídavnými batériami s kapacitou v medziach desiatok minút az hodiny.
Poznáme viac typov UPS. Najjednoduchsie a najlacnejsie sú zariadenia typu Stand-by (Off-line). Tento typ sa pouzíva najmä v domácnostiach. Pri tomto type je primárnym zdrojom napájenia prúd prichádzajúci zo zásuvky v stene a sekundárnym zdrojom sú akumulátory. Stand-by či Off-line sa im hovorí preto, ze prúd z akumulátorov nezásobuje pripojené zariadenie, kým primárny zdroj pracuje bez prerusenia. Elektrický prúd prichádzajúci do UPS zo siete je pouzitý k nabitiu akumulátorov, ktoré spolu s prepínačom čakají na výpadok. V tej chvíli prepínač vydá príkaz k napájaniu z akumulátorov a dovtedy je do pripojeného zariadenia cez filter privádzaný prúd priamo zo siete. Akonáhle sa obnoví napájanie z primárneho zdroja, akumulátory sa nabíjajú, abz boli schopné pokryť ďalsie výpadky. Zo siete je privádzaný striedavý prúd a akumulátory pracujú s jednosmerným. Preto musí prúd z akumulátorov prechádzať cez prevodník.
On-line zariadenia UPS sú veľmi podobné a zároveň úplne odlisné ako jednoduchsie Stand-by UPS. Pouzívajú tiez dva zdroje napájania a prepínač medzi nimi. Rozdielne sú preto, ze pri On-line UPS sú oba zdroje vymenené: primárnym zdrojom je akumulátor a sekundárnym zdrojom je elektrické napätie zo siete. Tento rozdiel je veľmi dôlezitý. Aj pri normálnej prevádzke je napätie prichádzajúce na výstup vedené z akumulátorov cez prevodník, kým napätie zo siete slúzi len k nabíjaniu akumulátorov. V prípade prerusenia napájania sa vypne iba nabíjanie akumulátorov, ale nenastáva ziadna pauza medzi prepnutím z primárneho zdroja na sekundárny. Akonáhle vypadne prúd, UPS ďalej napája bez akéhokoľvek prerusenia zálohované zariadenie, a to tak dlho, akú kapacitu majú akumulátory. Tento princíp je rovnaký ako pri notebookoch ak ich máte pri práci pripojené do siete. Výhodou on-line riesenia je najlepsia ochrana proti nedostatkom napájania zo siete, pretoze akumulátory poslúzia k ich vyrovnaniu omnoho lepsie nez samotný filter.
Prečo sú On-line UPS drahsie ako ostatné typy, keď pouzívajú rovnaké súčasti. Schéma oboch zariadení je síce rovnaká, ale v zariadení On-line treba pouziť kvalitnejsie súčiastky. Pri Off-line UPS je vyuzitie súčiastok zálezitosť niekoľkých minút, pri On-line prístroji pracujú 24 hodín denne. Nevýhoda On-line UPS je spojená s faktom, ze vsetká energia prechádza dvojitým prechodom (AC/DC do akumulátorov a DC/AC na výstup) a mnozstvo energie sa tak stratí v podobe tepla produkovaného pri prevode.

UPS

          UPS (uninteruptible power supply) - zdroj nepretrzitého napájania. Jedná sa o zvlástne prídavné zariadenie. Ako sme sa uz zmienili, výpadok elektrického prúdu môze spôsobiť vymazanie obsahu pamäte RWM. To môze byť nepríjemné v prípade, ze sa pracovalo s nejakými dôlezitými súbormi. Obzvlásť pri pouzití zlozitejsích údajových struktúr k neobnoviteľnému naruseniu súborov. Preto pri počítačoch, kde by vymazaním pamäte RWM mohlo dôjsť k ekonomickým skodám (napr. server v počítačovej sieti), je nutné zabezpečiť nepretrzitý prívod elektrického napätia, alebo aspoň zabezpečiť jeho prívod dovtedy, kým sa práca na počítači riadne ukončí. Práve v týchto prípadoch sa pouzíva UPS. Toto zariadenie sa vkladá medzi zásuvku elektrického napätia a napájaci kábel počítača. Hlavnou časťou UPS sú zálozné zdroje,. Ktoré sa pri výpadku zapnú a pri beznej prevádzke sa dobíjajú. Vsetky UPS sú riadene zvlástnymi elektronickými obvodmi . Dokonalejsie UPS majú este zvlástny vývod na prídavnú dosku v počítači, pomocou ktorej je mozne do počítača vydať signál o výpadku elektrického napätia a ten pomocou zvlástnych programov môze riadne uzavrieť spracovávané súbory, ukončiť prácu a čakať na odpojenie napätia.

Podľa toho akým spôsobom dodávajú UPS napätia do počítača rozdeľujeme UPS na :

OFF - LINE - sú jednoduchsie a lacnejsie. Zálohové napájanie sa pripája pri poklese hlavného. Čas medzi poklesom a zapnutím zálohy je veľmi krátky (rádovo ms ) a bezné PC toto zakolísanie dokáze za tento čas vykryť svojím stabilizovaným zdrojom. V praxi sa najčastejsie pouzívajú práve tieto typy.

ON - LINE - sú zlozitejsie a drahsie .Počítač ide v podstate stále na batérie, ale tieto sú neustále dobíjané. Ak dôjde k výpadku, tak na výstupe sa to neprejaví ani "zakolísaním " napätia. Tieto typy sú potrebné najmä v nepretrzitých prevádzkach a pod.

Podľa toho ako sú UPS spojené s počítačom, delíme ich na :

UPS bez spätnej väzby (lacnejsie)

UPS so spätnou väzbou (drahsie)

Grafická karta: súčasť počítača, väčsinou prídavná karta, ktorá má na starosti grafické spracovanie a výstup údajov z počítača na monitor. Grafická karta je jedna z najdôlezitejsích súčastí PC a jej hlavnou úlohou je meniť jednotky a nuly dvojkovej sústavy na obraz, ktorý mozno prezentovať na monitore. Ideálna grafická karta ?! Trh s grafickými kartami zazíva boom: kazdý druhý mesiac se objavujú nové grafické čipy, pridávajú sa nové 3D funkcie so stále viac ohromujúcimi obrázkami. Aj napriek tomu, je naozaj potrebné zabezpečiť si novú kartu? A ak áno, akú?
Moderné hry sú fotorealistickými umeleckými dielami. Veď práve herný trh urobil boom v počítačovej oblasti, v ktorej sa roky nič nedialo. Teraz sú stále nové grafické čipy, nové 3D funkcie, vsetko je este realistickejsie, este plastickejsie, este rýchlejsie, este lepsie. Ponuka je neprehladná. Väčsinou stojíme pred otázkou: je opät potrebné inovovať grafickú kartu? Alebo počkať pár mesiacov na úplne novú generáciu? Kvalita 3D karty sa prejavuje práve pri hrách, ktoré vyzadujú najvyssí výkon. Takto prichádza k preťazovaniu nielen starsích, ale aj najmodernejsích základných desiek.

Hneď na začiatok si povedzme niekoľko základných údajov: Grafické karty zaisťujú vsetky 2D a 3D výpočty a renderovanie a preberajú tieto zlozité úlohy od procesora, čím mu uľahčujú prácu. Takmer vsetky moderné grafické karty sa pripájajú do slotu AGP (Accelerated Graphics Port) a na karte majú 8 MB vlastnej pamäte. Moznosti najmodernejsích grafických kariet sa dajú naplno vyuziť iba v najzlozitejsích 3D hrách a v najvyspelejsom počítačovon designe. Revolúcia grafických kariet napreduje veľkou rýchlosťou. Kazdý rok sa posunie generácia grafických kariet o krok vpred.
Obrazy, ktoré vidíte na monitore, musia podstúpiť zlozitú cestu vnútrom PC. Ak má pouzívaná aplikácia vytvoriť obraz, vysle poziadavku o pomoc do časti operačného systému, ktorá je spojená s grafickou kartou (označuje sa ako ovládač grafického rozhrania - graphics driver interface). Grafický ovládač je software, ktorý pôsobí ako prostredník medzi OS a grafickou kartou, vypočuje príkazy systému alebo spustenej aplikácie, vezme digitálne údaje a prelozí ich do formátu, ktorý dokáze grafická karta spracovať. Ovládač potom vysle digitálne údaje v novom formáte na renderovanie grafickej karte. Ak bolo vase PC vyrobené po roku 1998, putujú údaje ku karte cez slot na "motherboarde" nazývaný AGP. (Starsie PC tento AGP slot nemajú a ich grafické karty se pripájajú prostredníctvom standartného PCI slotu.)
Prvá zastávka, kde sa údaje na karte zdrzia, je vyrovnávacia pamäť (buď priamo na karte alebo v systémovej pamäti). Hneď nato procesor karty (graphic processing unit - GPU) premení digitálne údaje na pixely, súbory farebných bodov, z ktorých sa skladá celý výsledný obraz, ktorý nakoniec uvidíte na monitore. Karta vytvára obrovské mnozstvo takýchto pixelov: ak máte nastavené rozlísenie obrazovky 1 024 x 768 bodov, musí grafická karta na vykreslenie jednej obrazovky vypočítať farbu a vyrobiť udaje pre 786 432 pixelov (bodov). Tento proces naviac opakuje 50 az 160 krát za sekundu.

Vysielanie údajov na monitor Zatiaľ vsak pixely nie sú schpné vyfarbiť obrazovku. Potom ako sú údaje pre vsetky časti obrázku prekonvertované na pixely, sú odoslané opäť do vyrovnávacej pamäte. Väčsina CRT monitorov prijíma iba analógové signály. A tu začína práca pre D/A prevodník pamäte RAM (RAMDAC), ktorý obsahuje grafická karta. RAMDAC mení digitálne údaje kazdého pixelu na červené, zelené a modré analógové signály, s ktorých pomocou vám monitor ukáze obraz. Čím rýchlejsí RAMDAC je, tým vyssie rozlísenie dokáze grafická karta zajistiť a tým rýchlejsie obnovuje obraz. (Niektoré CRT monitory a väčsina LCD displejov akceptujú digitálne signály; také displeje vyzadujú speciálne karty bez RAMDAC.)
Monitor vykresluje obraz po riadkoch, a aby grafická karta sprostredkovala ilúziu pohybu, musí behom kazdej sekundy vytvoriť obrovské mnozstvo pixelov, ktoré mnohokrát zaplnia obrazovku. Predajcovia udávajú rýchlosť karty v počtoch pixelov za sekundu a nazývajú ju "fill rate"; pri moderných grafických kartách sa pohybuje v gigapixeloch za sekundu. Čím vyssí je "fill rate", tým vyssí je aj "frame rate" (alebo obnovovacia frekvencia udávajúca koľkokrát za sekundu sa obnoví celá obrazovka). Ilúziu plynulého pohybu pre ľudské oko vytvára rýchlosť 30 obrázkov za sekundu a vyssia (obnovovacia frekvencia televizie a videa). Ak zvýsite rozlísenie (niektoré karty podporujú az 2 048 x 1 536 pixelov), zvýsite samozrejme aj pracovné zaťazenie karty, ktorá je nútená vytvárať väčsie mnozstvo pixelov. Podobne, ak zvýsite počet farieb prepnutím zo 16-bitového farebného rezimu na "truecolorových" 32 bitov, je i práca grafickej karty zlozitejsia. Na väčsí obrázok je potrebných viacc pixelov, a tak sa môze - ak zaťaýzenie dosiahne maximálnu kapacitu produkcie údajov GPU a RAMDAC - zníziť obnovovaciu frekvenciu.

Výber grafickej karty Od prvých dní existencie počítačov kompatibilných s PC pouzívajú výrobcovia PC grafické karty k tomu, aby urýchlili proces zobrazovania. Pri prvých PC mali tieto karty uľahčiť prácu CPU, keď bolo treba renderovať kazdú postavu v "textovom" prostredí DOSu. S nástupom operačných systémov s grafickým uzívateľským rozhraním (GUI), a tiez 3D hier sa stalo renderovanie omnoho zlozitejsím a grafické karty zaujali preto významnejsie miesto.
Trh s grafickými kartami sa rýchlo rozvíjal a na jeho čele sa v oblasti 3D kariet so svojimi grafickými akcelerátormi Voodoo usadila firma 3dfx. Časom ale na pozicie 3dfx zaútočili ďalsie firmy; nakoniec im trón vytrhla spoločnosť nVidia so svojimi GeForce (momentálne jediný rad grafických čipov licencovaných pre iných výrobcov). Kým oba obri v aréne grafických kariet stále bojujú o zvrchovanosť, začínajú vystrkovať rozky ďalsie spoločnosti. ATI, dlhodobo silný súper na trhu lacných grafických kariet, sa v poslednej dobe pridala do krúzku vyvolených, a to s novým radom kariet s posílnenou GPU, nazvanou Radeon. Kazdý predajce prichádza s novým GPU čipom aspoň razza rok. Ostatné spoločnosti, ako je Matrox, SiS a S3, súperia na stredných a nizsích úrovniach trhu.
Väčsina moderných grafických kariet pracuje s najmenej 32 MB videopamäti. Také karty slusne renderujú plochú 2D grafiku kancelárskych aplikácií a webových prehliadačov, ale vyniknú keď príde na 3D hry. Karty, ktoré vyuzívajú čipy GeForce2 od nVidie, pracujú s rýchlejsou pamäťou Double Data Rate SDRAM. Táto pamäť dokáze počítať dvakrát rýchlejsie, premieňa údaje pri kazdom "ťuknutí" hodín pamäte dvakrát. Najdokonalejsie karty disponujú minimálne 64 MB videopamäti, najvýkonnejsími GPU čipmi a najdokonalejsími moznosťami 3D renderovania. Takéto silné karty vyprodukujú za sekundu niekoľko gigapixelov. Ponúkajú veľa vymozeností: hardwarovú transformáciu a osvetlenie, ktorá môze pri hrách s ich podporou, zrýchliť obnovovaciu frekvenciu a celoplosný antialiasing, ktorý vyčistí nizsie a stredné rozlísenia.
Vsetky PC sa dodávajú so základným grafickým vybavením: môzu obsahovať karty s čipmi minulej generácie (napr. 3dfx Voodoo3, Matrox Millennium G200 alebo nVidia TNT2), alebo sú vybavené niektorou z lacnejsích kariet (3D Rage Pro od ATI, Voodoo4 od 3dfx alebo nVidia GeForce2 MX). Bezné kancelárske pécéčka sa musia uspokojiť s grafikou integrovanou na "doske", ktorá plne postačuje na bezné aplikácie, ale nie je určená pre hranie hier a niekedy sa neznesie s ďalsou grafickou kartou alebo akcelerátorom.
Integrované grafické čipy, vstavané do motherboardu počítača, sú najmenej vhodnou moznosťou pre ľudí, ktorí chcú pouzívať 3D aplikáce. V PC s integrovanou grafikou väčsinou nájdete horsie grafické procesory a minimálnu videopamäť (4 az 8 MB), ktorej časť môze byť naviac zdielaná s normálnou systémovou pamäťou. Toto zdielanie pamäte síce umozňuje výrobcom PC predávať nové počítače za nizsie ceny, ale pri práci s náročnejsími grafickými programami väčsinou dochádza k značnému spomaleniu.
Medzi ďalsie dôlezité prvky, ktoré môzete na grafickej karte nájsť, patria vstup a výstup pre video (povinná výbava pre editáciu videa), pripojenie k televízoru alebo videorekordéru; DVD akcelerátor (na urýchlenie a optimalizáciu prehrávania DVD videa), DVI výstup pre digitálne vizuálne rozhranie, ktoré pouzívajú CRT monitory a niektoré ploché displeje, a na niektorých kartách nájdeme aj vývod pre druhý monitor