Spracovanie elektrokardiogramu - EKG

Spracovanie elektrokardiogramu - EKG

Popis EKG

Elektrokardiografy sú vlastne operačné zosilňovače, ktoré zapisujú elektrickú aktivitu srdca. Elektrokardiografy sú jednostopové alebo viacstopové. Bezne sa zaznamenáva elektrokardiogram pri posune EKG papiera rýchlosťou 25 mm.s^-1. Pred kazdým záznamom sa musí zaradiť "kontrolný impulz", ktorého výska 1 mV musí zodpovedať vo vsetkých zvodoch výske 10 mm.

Na EKG krivke rozoznávame:

vlny P, T, U (nízke a zaoblené výchylky)

kmity Q, R, S (úzke a hrotové výchylky)

úseky PQ, ST a QT (obr. 1).

Obr. 1 EKG krivka s kontrolným impulzom

Vlna P sa zapisuje pri depolarizácii predsiení, v úseku PQ sa skrýva začiatok repolarizácie predsiení a predstavuje sírenie vzruchu prevodovou sústavou, závisí od srdcovej frekvencie. Kmit Q je aktivačný negatívny kmit komorového komplexu, kmit R charakterizuje rýchlu depolarizáciu komôr a kmit S je negatívny kmit zaznamenávajúci este depolarizáciu myokardu. Komplex QRS predstavuje sírenie depolarizácie komôr, úsek ST je izoelektrický interval medzi koncom QRS komplexu a začiatkom vlny T. Vlna T je výrazom rozdielneho trvania akčného napätia v jednotlivých vrstvách myokardu. Tvarom je vlna T asymetrická. Úsek ST s vlnou T znamená repolarizáciu komôr. Úsek QT predstavuje elektrickú systolu komôr. Meria sa od začiatku QRS komplexu ku koncu vlny T, závisí od srdcovej frekvencie.

Vlna P .......výska vlny je 1 - 2,5 mm (0,1 az 0,25 mV) a sírka najviac 0,1 s

Úsek PQ ......dĺzka je 0,12 - 0,15 s u detí, 0,15 - 0,20 s u dospelých

Komplex QRS ....celý komplex trvá 0,06 - 0,08 s, trvanie nad 0,1 s je patologické

Úsek ST ........trvanie je úmerné srdcovej frekvencii, normálne trvá 0,1 az 0,15 s

Úsek QT .......normálne meria 0,35 - 0,45 s

Vlna T ...........nevyskytuje sa vzdy, pokiaľ áno, trvá okolo 0,2 s, výska 3 - 8 mm

Vlna U ..........zapisuje sa 0,2 - 0,4 s po ukončení vlny T, je málokedy viditeľná, výska
je asi 0,5 mm (0,05 mV)

Srdcovú frekvenciu odčítame:

meraním intervalov P - P (frekvencia predsiení)

meraním intervalov R - R (frekvencia komôr).

Za artefakt v EKG povazujeme prítomnosť 18518f521s rusivých cudzorodých zmien, ktoré v danom časovom momente nezodpovedajú skutočnému stavu myokardu. Tieto zmeny sú dočasné a spravidla bezprostredne odstrániteľné elimináciou vyvolávajúcej príčiny. Zdroje a príčiny artefaktov sú rôzne. Môze ísť o vplyvy mechanické, elektrické, fyzikálne i psychologické, ktorých zdrojom sú vo väčsine prípadov buď vysetrovacie prístroje, alebo vysetrovaná osoba, alebo vonkajsie prostredie.

Elektrokardiografické zvody

Spôsoby a miesta snímania elektrického signálu z povrchu tela a ich značenie sú v dnesnej dobe v elektrokardiografii pevne dané. Bezne snímaný elektrokardiogram je záznam z dvanástich zvodov. Tvoria ho tri skupiny:

3 bipolárne končatinové zvody (označenie I. II. a III.) - Einthoven,

6 unipolárnych hrudných zvodov (označenie V₁ az V₆ ) - Wilson,

3 unipolárne augmentované (označenie aVR, aVL a aVF) - Goldberg.

Einthovenove zvody (bipolárne) sa dnes označujú ako standardné. Einthoven vychádzal z predstavy, ze tri standardné zvody tvoria strany rovnoramenného trojuholníka (obr. 2).

Dané umiestnenie elektród je výhodné v tom, ze signál nie je natoľko ovplyvnený nepresnosťou ich polohy, variabilitou telesných proporcií a kolísaním kozného odporu.

Wilsonove zvody (unipolárne) sú najdôlezitejsie hrudné zvody. Wilson vyuzil predpoklad, ze srdce umiestnené uprostred Einthovenovho systému tvorí elektrický uzol a podľa 1.Kirchhoffovho zákonu dal súčet prúdov v uzle rovný nule. Spojením vsetkých troch končatinových zvodov vytvoril centrálnu (Wilsonovu) svorku V. Zvody sú prepojené cez odpor R=5kΩ, aby sa vylúčil vplyv rozdielneho kozného odporu pod elektródami, ktorý môze byť zdrojom falosného signálu. Zapojenie je na obr. 3 a rozmiestnenie centrálnej svorky na obr. 4.

Obr. 3 Wilsonove zvody Obr. 4 Rozmiestnenie Wilsonovej svorky

Goldbergove zvody sú modifikáciou Wilsonovho unipolárneho zapojenia. Od centrálnej svorky odpojil vzdy končatinu zapojenú súčasne na meraciu elektródu a z oboch ďalsích končatín odpojil vlozený odpor (obr. 5). Signál sa tak zosilnil o 50 oproti pôvodným Wilsonovým končatinovým zvodom.

Obr. 5 Goldbergove zvody

Jeho centrálna svorka uz nemá nulové napätie a je posunutá z elektrického stredu srdca medzi obe spojené končatiny. Unipolárne zvody potom majú napäťový zisk 87

Okrem vyssie uvedených zvodov existuje mnoho ďalsích spôsobov mapovania elektrickej aktivity srdca.

Meranie kolísania srdcovej frekvencie

Metódy časovej oblasti

Premeny kolísania srdcovej frekvencie (HRV) môzu byť vyhodnocované niekoľkými metódami. Snáď najjednoduchsie sú metódy merania časovej oblasti. Pomocou týchto metód sa určujú ako srdcová frekvencia v ľubovoľnom okamihu, tak intervaly medzi následnými normálnymi celkami. V EKG záznamu sa objaví kazdý QRS celok a tzv. normálne NN intervaly (to sú vsetky intervaly medzi susednými QRS celkami, ktoré sú výsledkom depolarizácie sínusového uzla), alebo sa určí okamzitá srdcová frekvencia. Jednoduché premenné časovej oblasti, ktoré sa môzu vypočítať, zahŕňajú: priemerný NN interval, priemernú srdcovú frekvenciu, rozdiel medzi najdlhsím a najkratsím NN intervalom, rozdiel medzi srdcovou frekvenciou vo dne a v noci atď.

Statistické metódy

Zo série okamzitých srdcových cyklov alebo cyklických intervalov, najmä z tých, ktoré boli zaznamenávané po dlhsiu dobu, obvykle 24 hodin, môzeme vykonávať komplexnejsie statistické merania časovej oblasti. Tieto merania môzu byť rozdelené do dvoch tried:

a)      merania, ktoré boli odvodené z priameho merania NN intervalov alebo okamzitej srdcovej frekvencie

b)      merania, ktoré boli odvodené z odchýlok medzi NN intervalmi.

Tieto premenné môzu byť odvodené z analýz celkového elektrokardiografického záznamu alebo môzu byť spočítané pri pouzití mensích častí záznamu. Druhá metóda umozňuje porovnanie HRV behom rôznych činností, ako napr. odpočinok, spánok atď.

Geometrické metódy

Séria NN intervalov sa môze tiez previesť do geometrického vzoru, ako vzor hustoty rozlozenia trvania NN intervalu, vzor hustoty rozlozenia odchýlok medzi priľahlými NN intervalmi, Lorenzova krivka NN nebo RR intervalov atď. U geometrických metód sa vseobecne pouzívajú tri postupy:

a)      základné meranie geometrického vzoru (napr. sírka rozlozenia histogramu na určenej úrovni) sa prevádza na meranie HRV

b)      geometrický vzor sa interpoluje matematicky definovaným tvarom (napr. aproximácia rozlozenia histogramu trojuholníkom alebo aproximácia diferenčného histogramu exponenciálnou krivkou) a potom sa pouzijú parametre tohto matematického tvaru

c)      geometrický tvar sa roztriedí do niekoľkých kategórií vzoru, ktoré predstavujú rôzné triedy HRV (napr. eliptický, lineárny a trojuholníkový tvar Lorenzovej krivky).

Väčsina geometrických metód vyzaduje sled RR (alebo NN) intervalov, ktoré sa merajú. Hlavná výhoda geometrických metód spočíva v ich relatívnej nedotknuteľnosti voči kvalite analýzy sérií NN intervalov. Hlavnou nevýhodou je potreba rozumného mnozstva NN intervalov, aby bolo mozné vytvoriť geometrický vzorec. V praxi by mali byť pouzívané záznamy v dĺzke aspoň 20 min (lepsie sú záznamy 24 hod), aby bolo zaistené správne prevedenie geometrických metód, to znamená, ze súčasné geometrické metódy nie sú vhodné na stanovenie krátkodobých zmien v HRV.

Metódy frekvenčnej oblasti

Analýza silovej spektrálnej hustoty (PSD) poskytuje základné informácie o tom, ako sa sila (t.j. odchýlka) rozkladá ako funkcia frekvencie. Nezávisle od pouzitej metódy môzeme pomocou správneho matematického algoritmu získať len odhad skutočnej PSD signálov.

Metódy pre výpočet PDS môzeme vseobecne označiť ako neparametrické a parametrické. Ve väčsine prípadov obe metódy podávajú porovnateľné výsledky.

Výhody neparametrických metód sú:

a)      jednoduchosť pouzitého algoritmu (Fast Fourier Transform - FFT - vo väčsine prípadov),

b)      vysoká rýchlosť spracovania.

Výhody parametrických metód sú:

a)     plynulejsie spektrálne komponenty, ktoré sa dajú rozoznávať nezávisle od vybraných frekvenčných pásiem,

b)     ľahké následné spracovanie spektra pomocou automatickej kalkulácie nízkofrekvenčných a vysokofrekvenčných silových komponentov a ľahká identifikácia strednej frekvencie kazdého komponentu,

c)      presný odhad PSD dokonca na malom počte vzoriek, na ktorých sa signál ustáli.

Hlavnou nevýhodou parametrických metód je potreba overovať vhodnosť vybraného modelu a poradie modelu.

Spektrálne komponenty

a)      Krátkodobé záznamy

V spektre počítanom z krátkodobých záznamov od 2 do 5 min rozlisujeme tri hlavné spektrálne komponenty:

s veľmi nízkou frekvenciou (VLF)

s nízkou frekvenciou (LF)

s vysokou frekvenciou (HF)

VLF stanovená z krátkodobých záznamov (napr. 5 min) je nespoľahlivá a nemala by sa pouzívať na interpretáciu PSD krátkodobých EKG.

b)      Dlhodobé záznamy

Spektrálna analýza sa tiez môze pouzívať na analýzu radu NN intervalov v celom období 24 hodín. Výsledok potom zahŕňa komponent s ultra nízkou frekvenciou (ULF) a naviac komponenty VLF, LF a HF. Sklon 24 hodinového spektra sa môze stanoviť aj na stupnici log - log lineárnym zoradením spektrálnych hodnôt. V tab. 1 je zoznam vybraných meraní frekvenčnej oblasti.

U dlhodobých záznamov sa často hovorí o "nemennosti". Ak mechanizmus zodpovedný za moduláciu srdcovej periódy určitej frekvencie zostáva nezmenený behom celého obdobia záznamu, zodpovedajúci sekvenčný komponent HRV sa môze pouzíť ako merítko týchto modulácií. Ak modulácie nie sú stabilné, interpretácia výsledkov frekvenčných analýz nie je tak dobre definovaná.

Tab. 1: Typy meraní frekvenčnej oblasti

Spektrálne  Jednotky Popis Frekvenčný

komponenty  Analýza krátkodobých záznamov (5min) rozsah

5 min celkovej sily ms² Zmena NN intervalov počas časového úseku pribl. 0,04 Hz

VLF ms² Sila vo veľmi nízkom frekvenčnom rozsahu  0,04 Hz

LF ms² Sila v nízkom frekvenčnom rozsahu 0,04 - 0,15 Hz

HF ms² Sila vo vysokom frekvenčnom rozsahu 0,15 - 0,4 Hz

LF/HF Pomer LF ms²]/HF[ms²]

Analýza 24 hod záznamov

Celková sila ms² Zmena vsetkých NN intervalov pribl.  0,4 Hz

ULF ms² Sila v ultra nízkom frekvenčnom rozsahu  0,003 Hz

VLF ms² Sila vo veľmi nízkom frekvenčnom rozsahu 0,003 - 0,04 Hz

LF ms² Síla v nízkom frekvenčnom rozsahu 0,04 - 0,15 Hz

HF ms² Síla vo vysokom frekvenčnom rozsahu 0,15 - 0,4 Hz

a Sklon lineárnej interpolácie spektra na pribl.  0,4 Hz

stupnici log log

Technické poziadavky

Pretoze sa vyskytujú značné rozdiely vo výsledkoch u spektrálnej analýzy krátkodobých a dlhodobých elektrokardiogramov, mali by byť tieto analýzy vzdy striktne rozlisované, viď tab. 1.

Frekvencia vzoriek musí byť správne zvolená. Nízká frekvencia vzoriek môze mať za následok chvenie v odhade východiskového bodu vlny R, čím sa spektrum značne zmení. Optimálna vzorkovacia frekvencia je 250 - 500 MHz alebo este vyssia, zatiaľ čo nizsia frekvencia vzoriek (100 Hz) sa môze správať uspokojivo len vtedy, ak je pouzitý algoritmus interpolácie (napr. parabolický) na zdokonalenie východiskového bodu vlny R. Výber východiskového bodu QRS môze býť kritický. Je nutné pouzíť dobre vyskúsaný algoritmus (t.j. derivačná, vzorová, korelačná metóda atď.) za účelom situovania stabilného východiskového bodu nezávislého od sumu. Východiskový bod situovaný ďaleko vnútri QRS celku môze byť tiez ovplyvnený meniacimi sa poruchami ventrikulárneho vedenia

Analýza EKG

Analýza EKG v časovej oblasti

Analýza EKG sa v lekárskej praxi takmer výhradne vykonáva v časovej oblasti. Predpokladom sú po technickej stránke dokonalé signály EKG (t.j. ich dostatočná dynamika a minimum artefaktov). Obvykle sa rozlisujú tri na seba nadväzujúce úlohy.

Rozpoznávanie niektorých primárnych charakteristických zloziek EKG. Vo vybranom segmente EKG sa jeho elementy rozdeľujú na tie, ktoré patria izolínii a na elementy, reprezentujúce vlny, komplexy a iné grafoelementy, u ktorých poznáme alebo predpokladáme určitý diagnostický význam.

Kvantifikácia grafoelementov. Vypočítajú sa (alebo vizuálne vyhodnotia) krivosti oblúkov, trvanie vĺn a komplexov, zmeria sa ich amplitúda atď. Dôlezité je meranie jednotlivých kardiointervalov.

Na základe vhodne stanovených príznakov sa vykoná triedenie do určitých diagnostických tried. Pri klasifikácii pouzívané algoritmy sa postupne vetvia. Je zrejmé, ze počítačové rozhodovanie umozňuje podstatne jemnejsie a napriek tomu rýchlejsie triedenie nez pri vizuálnom hodnotení EKG lekárom. Pri tvorbe algoritmov triedenia je vsak nevyhnutná spoluprácas lekárom.

Analýza EKG vo frekvenčnej oblasti

Spektrálne vlastnosti EKG signálu a jeho zloziek sú veľmi dôlezité, a to predovsetkým z hľadiska stanovenia optimálnej vzorkovacej frekvencie a tiez pre stanovenie prenosových charakteristík filtrov.

Pre účely úsporného záznamu a prenosu je nutné pouziť vhodnú metódu kompresie dát, čo sa vyuzíva hlavne u dlhodobých záznamov.

Musí sa hlavne zaistiť, aby bol QRS komplex čo najviac bez sumu, čize aby sa zaistil maximálny pomer signálu QRS komplexu voči sumu.

Frekvenčné vlastnosti signálu EKG a rusenie

Spektrum uzitočného signálu zhora ohraničuje komplex QRS. Dominantná časť výkonu signálu - do 40 Hz. (U niektorých jedincov mozno vo výkonovom spektre nájsť

zlozky az do 500 Hz).

Dolnú medznú frekvenciu EKG doporučuje AHA - 0,05 Hz.

Pokojové EKG - sum vzniknutý činnosťou kostrového svalstva nad 100 Hz, dýchanie
0,8 Hz.

Parazitné signály - 3 frekvenčné pásma:

Do 1,5 Hz - prejavujú sa kolísaním nulovej izolínie

Sieťový kmitočet + jeho násobky

Oblasť nad 20 Hz

Metódy kompresie EKG dát v časovej oblasti

Signály digitálneho EKG sa normálne vzorkujú pri jednotnej frekvencii, ktorá je dostatočne vysoká, aby umoznila vernú reprezentáciu najvyssích frekvencií prítomných v signále. Keďze typické signály EKG sú zlozené z krátkych segmentov odpovedajúcich QRS komplexu, oddelených dlhými intervalmi s pomalými zmenami v amplitúde signálu, výsledkom je veľký počet zbytočných vzoriek. Adaptívne vzorkovanie, t.j. väčsí počet vzoriek v aktívnych častiach signálu nez v pomaly sa meniacich častiach, sa zdá byť primerané i atraktívne. Ak sa adaptívne vzorkovanie vykonáva u selektívne zadrzaných vzoriek signálu v digitálnom signále, z ktorého bola vybraná vzorka s jednotnou frekvenciou, môzeme ekvivalentne hovoriť o adaptívnom podvzorkovaní. V podstate nech uz sa jedná o adaptívne vzorkovanie alebo podvzorkovanie, oboje je hlavnou zlozkou mnohých klasických algoritmov pre kompresiu EKG dát časovej oblasti ako FAN, AZTEC a CORTEZ. Aj dávnejsie algoritmy časovej domény, ako AZTDIS, sú zalozené na adaptívnom podvzorkovaní jednotne vzorkovaného EKG signálu.

Ďalsím algoritmom je waveletová transformácia (diskrétna). Vychádza z Fourierovej transformácie. Výhoda tejto transformácie je v tom, ze ju mozno pouziť pri analýze diskrétnych signálov, čo sa vyuzíva i pre spracovanie dát v počítači. Waveletová transformácia vyuzíva rôzne modifikácie jadra Fourierovej transformácie "e^-jωt". Pri vhodnej voľbe bázy (jadra) sa dosiahne transformácia signálu v časovej oblasti na signál s polovičným počtom bodov, ale na rovnakom časovom intervale. Waveletová transformácia je určená pre časovo frekvenčnú analýzu signálov, ale tiez sa často pouzíva na kompresiu a filtráciu signálu.

Detekcia R - R intervalov

Variabilita R-R intervalov

Srdcová frekvencia sa periodicky zrýchľuje a spomaľuje - je "frekvenčne" (vlnovo) modulovaná. Zmeny srdcovej frekvencie vlastne predstavujú periodicky sa striedajúce zmeny tonizácie sínusového uzla sympatikom a vagom. Sympatikus frekvenciu zrýchľuje, vagus spomaľuje.

Spôsoby testovania variability intervalov R-R:

Variácie intervalov R-R (srdcovej frekvencie) pri hlbokom dýchaní

Ide o záťazový funkčný test, pri ktorom je srdcový regulačný mechanizmus sínusového rytmu zaťazovaný impulzmi privádzanými do obehového ústredia z pľúc, dýchacích svalov, veľkých ciev a srdca. Cieľom je zvýraznenie beznej pokojovej variability intervalov R-R.

Test hlbokým dýchaním je najviac pouzívaný na určenie diabetickej neuropatie. Zánik nervových vlákien v srdci silne utlmí variabilitu intervalov R-R, a to i pri záťazi obehového ústredia hlbokým dýchaním.

Variácie intervalov R-R (srdcovej frekvencie) pri spontánnom dýchaní

a)      Statické metódy hodnotenia Staticky sa spravidla hodnotí priemerný interval R-R v ms získaný zo záznamu 100 - 200 tepov. Okrem toho sa hodnotí rozdiel susedných intervalov R-R. Statistickým hodnotením intervalov R-R boli získané významné poznatky u pacientov po infarkte myokardu - znízenie variability intervalov R-R. Variabilita u zdravých ľudí je relatívne vysoká.

b)      Spektrálna analýza variability intervalov R-R Uz fyziológovia 19. storočia hodnotili variabilitu intervalov R-R ako periodicky saopakujúce "vlny". Rad intervalov R-R získaný jako číselné údaje v ms prevedieme do "spektrálneho obrazu" v rozmedzí
od 0 do 0,5 Hz. Zistíme, ze srdce "vysiela" na dvoch spektrálnych vlnách:   pri frekvencii 0,25 az 0,30 Hz a pri frekvencii 0 az 0,1 Hz (viď obr. 6).

Obr. 6: Spektrálny obraz R-R intervalov

Vlna pri frekvencii 0,25 az 0,30 Hz zodpovedá frekvencii dychu. Táto vlna sa označuje ako vlna respiračná (RSA). Vlna v oblasti frekvencie 0 az 0,1 Hz zodpovedá zmenám krvného tlaku a označuje sa ako Mayerova (MWSA). Kazdá z vĺn je ďalej charakterizovaná určitou výskou. Je to tzv. sila denzity spektra (PSD) a ukazuje mieru variability intervalov R-R v danej časti spektra. Pre výpočet polohy a sily spektier sa dnes najčastejsie pouzíva rýchla Fourierova transformácia.

Variácie intervalov R-R (srdcovej frekvencie) pri záťazových testoch

a)      Zmena polohy tela

Pri náhlej zmene polohy tela vysetrovanej osoby z ľahu do stoja sa menia obehové pomery. Prejaví sa to ako na krvnom tlaku, tak na srdcovej frekvencii. U zdravej osoby najprv srdcová frekvencia stúpa, zhruba do 15. tepu. Zrýchlenie tepov je potom vystriedané spomalením okolo 30. tepu. Intervaly R-R sa tiez menia pri zmene polohy zo stoja do ľahu.

b)      Valsalvov manéver

Ďalsím zo záťazových testov je známa reakcia obehu na zvýsenie výdychového tlaku v pľúcach. Vysetrovaná osoba zvýsi pri výdychu tlak na 30 mmHg a predĺzi exspírium na dobu 30 s. Behom testu sa menia nielen intervaly R-R, ale i rad ďalsích obehových parametrov (napr. krvný tlak, tlak v pravej predsieni, atď.). Reakcia prebieha pri zvýsenom exspiračnom tlaku a potom po jeho normalizácii.

c)        Pracovný záťazový test

Pri pracovnej záťazi stúpa srdcová frekvencia a intervaly R-R sa skracujú. Pri námahe klesá úmerne so vzostupom srdcovej frekvencie denzita oboch spektier (RSA i MWSA).

Variabilita intervalov R-R nás informuje výhradne o zmenách neurovegetatívnej regulácie (modulácie) srdca, a nie o stave jeho substrátu. Variabilita intervalov R-R sa môze meniť vplyvom extrakardiálnych vplyvov pôsobiacich priamo na obehové centrum. Klasickým prípadom je diabetická neuropatia, pozitie kofeínu a vplyv celého radu farmák (anestetiká, psychofarmaká a pod.). Variabilita intervalov R-R sa mení pôsobením kardiálnych vplyvov. Ide o postihnutie koronárnych tepien, stavy po infarkte myokardu atď. Metóda sledovania variability intervalov R-R sa stala pomocnou diagnostickou metódou v kardiológii.

EKG záznam -  diagnóza arytmie

Na interpretáciu porúch rytmu z EKG záznamu existuje niekoľko logických postupov (kľúčov) na určovanie arytmie. Mnoho otázok vedie krok za krokom k príslusnej diagnóze. Vychádza sa spravidla z hodnotení sledu komplexov QRS, ktoré sú na zázname vzdy najnápadnejsie.

Prvá otázka riesi, či sa intervaly medzi komorovými komplexmi opakujú pravidelne, či nepravidelne. Ďalsí krok si vsímá ich frekvenciu. Pri nepravidelných komplexoch QRS sa rozhoduje, či ide o nepravidelnosť trvalú, konstantnú alebo či sú pri pravidelnom základnom rytme zmenené len niektoré R-R intervaly. V takom prípade sa oba rozdielne úseky hodnotia samostatne. Ďalej je pre diagnózu dôlezité, či komplexy QRS majú normálny tvar, t.j. či sú dostatočne stíhle.

Odpovedaním na spomínané otázky týkajúce sa komplexov QRS sa arytmie rozdelia do 14 kategórií (obr. 7), ktoré tu nebudú popísané (odborné lekárske termíny).

R-R intervaly

pravidelné nepravidelné

menej nez normálny viac nez

60 za min rytmus 100 za min trvale prechodne

P-P P-P QRS QRS

neprav. prav. predčasné oneskorené

QRS stíhle 1. 3. 5. 7. 9. 11. 13.

QRS rozsírené 2. 4. 6. 8. 10. 12. 14.

Obr. 7: Rozdelenie R-R intervalov

8. Detekcia QRS komplexu

Vseobecný diagram procesu zisťovania QRS je znázornený na obr. 8. Surové údaje EKG sú najskôr vopred spracované, aby sa obmedzil vplyv sumu. Vopred spracované vzorky údajov sa ukladajú do pamäte po jednotlivých dátových polozkách. Pri ukladaní kazdej novej dátovej polozky do pamäte sa najstarsie dátové polozky odstraňujú a obsah pamäte sa porovnáva so sablónou v detektore QRS. Výstup z detektora QRS je potom ohraničený. Ak tento výstup prekročí hraničnú hodnotu, znamená sa, ze sa QRS objavil.

Obr. 8: Vseobecné zistenie QRS komplexu

Porovnávajú sa tu dve konvenčné metódy detekcie QRS, vybrané na základe toho, ze sa pouzívajú v praxi alebo by sa potencionálne v praxi dali pouziť. Na detekciu QRS existuje i mnoho ďalsích metód, napr. krízová odchýlka priemernej veľkosti alebo porovnávacie filtrovanie atď.

Podmienka!

Pre spracovanie EKG musia byť splnené podmienky AHA (American Heart
Association):

Relatívna chyba vzniknutá spracovaním nepresiahne 5% v prípade, ze napätie signálu oproti nulovej izolínii prekračuje prah ± 5 %

Alebo pri podprahovom napätí absolútna chyba neprekročí interval ± 25 μV

Číslicová filtrácia EKG

Sieťový brum - príčina znehodnotenia EKG. Na potlačenie pouzívame numerické metódy: