ALTE DOCUMENTE
|
||||||||||
Vymedzenie pojmu Sociálna politika a nadväzujúcich pojmov pouzívaných v soc. pollitike
Sociálna politika (SP) je veda o druhu ľudskej činnosti. Skúma a kategorizuje sociálne problémy a javy v spoločnosti, usiluje sa o riesenie problémov a spôsobov ovplyvňovania vývoja sociálnych javov. SP je tak stará, ako sú staré sociálne systémy. Úsilie a institúcie, ktorými sa rodina a formalizované zoskupovanie ľudí a neskôr i stát starali o tých, ktorí sa sami nemohli postarať o svoju existenciu (nemocní) sa v dejinách označovali rôzne - zákonodarstvo pre chudobných (pojem pochádza z Alzbetínskeho Anglicka zo 17. stor.) a robotnícke zákonodarstvo.
Pojem starostlivosť o chudobných je produktom stavu európskej spoločnosti 16. - 19. stor. Najprv slobodné mestá (Anglicko, Nemecko) na seba prevzala starostlivosť o chudobných, reguláciu zobrania, postupne túto starostlivosť prevzal na seba stát (Alzbetin Kódex chudobných). Pojem starostlivosť o chudobných sa rozumie sústava státnych opatrení na pomoc chudobným, čím stát naviazal na cirkevnú filantropickú charitu v dobe, keď sa rútil feudalizmus a chudobných veľmi rýchlo pribúdalo.
19.-20. stor. sa začal v Európe pouzívať pojem sociálna správa. Pojem sociálna správa - sústava státnych institúcií poskytujúcich sociálnu ochranu ľudí z nízkym príjmom.
Sociálna správa vykonáva dve funkcie:
1. 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c Mocenská (kontrólna a policajná) - dozerá na dodrziavanie právnych predpisov.
2. 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c Sluzobná - občanom poskytuje sluzby a rozdeľuje státna prostriedky získané z poplatkov a daní na sociálne účely.
V roku 1913 sa začala vyučovať soc. správa v Londýne.
Stát má svoju SP, ktorá smeruje k sociálnej ochrane občanov organizovaním sociálnej solidarity. Svoju SP majú i nestátne organizácie (strany, hnutia, zdruzenia, a pod), ktorá smeruje k ochrane, či uspokojovaniu potrieb jej členov, alebo iných občanov - nečlenov, alebo k ovplyvňovaniu státnej SP určitým smerom. Státne a nestátne subjekty koordinujú a harmonizujú svoju SP.
SP realizuje stát sústavou zákazov, príkazov a sluzieb, ktoré sa uskutočňujú právnou reguláciou, peňaznými prevodmi (dane, rozpočty, fondy) a institúciami.
Stát svojou SP realizuje: prevenciu
diagnostiku
terapiu
rehabilitáciu
Nástroje SP sú determinované historicky, zemepisne a sociálne politicky.
Pojem SP u nás zdomácnel na prelome 19. a 20 stor. Pojem sociálny je latinského pôvodu znamená spoločenský - týkajúci sa spoločnosti - týkajúci sa vrstiev hospodársky slabých, závislých, vykorisťovaných (1932).
Po II. svet. vojne má význam SP:
- sťahujúci sa k spoločnosti
- týkajúcich sa zlepsenia spoločenských pomerov
- týkajúcich sa hmotného zabezpečenia jedinca v spoločnosti
Slovo politika (gréckeho pôvodu)
je to úsilie o udrzania, alebo zmenu systému
je to súbor soc. činností
- je to súbor politických nástrojov
Pojem SP - sústavne a cieľavedomé úsilie jednotlivých soc. subjektov o zmenu, alebo o udrzanie a fungovanie svojho alebo iného sociálneho systému.
Sociálna bezpečnosť prvý krát sa stretáva v súvislosti s Bolivarovými reformnými snahami (1826) oficiálne pojem bol pouzitý v USA na označenie federálneho zákona o dôchodkovom poistení. V Európe po prijatí Zmluvy medzinárodnej organizácie práce a o sociálnu bezpečnosť, Európskej charte sociálnej bezpečnosti. Rozdiel medzi zabezpečením a bezpečnosťou je rozdiel medzi činnosťou smerujúcou k určitému stavu a týmto stavom.
Podľa medzinárodných dokumentov soc. zabezpečenie poskytuje ochranu a pomoc ľuďom v prípade:
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c ohrozenie zdravia a nemoci
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c nezamestnanosti
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c zdravotné poskodenie a invalidita
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c zdravotný úraz a nemoci z povolania
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c staroba
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c materstvo
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c rodičovstvo
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c úmrtie ziviteľa
Nástroje sociálneho zabezpečenia
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c soc. poistenie
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c soc. zaopatrenie a podpora
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c soc. pomoc
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c soc. sluzby
Pojem sociál welfare (sociálna starostlivosť) - vznikol v priebehu 2. svet. Vojny. V uzsom slova zmysle je to súhrn opatrení, ktoré spoločnosť vyvinula, aby zvládla svoje sociálne problémy (E.Pusic), sociálne konflikty a zmätky. Titmuss hovorí o sirsom slova zmysle pojmu - podľa neho sú soc. sluzby nástroje starostlivosti o niektoré zvlástne spoločenské potreby bez ohľadu na posudzovanie jednotlivcov a rodín, či predstavujú soc. problém. Pojem sociál welfare znamená soc. blaho, soc. blahobyt, čize znamená mať sa alebo konať dobre.
Sociál welfare sa uskutočňuje sociálnym a zdravotným poistením, státnymi podporami, soc. pomocou občanom a sociálnymi sluzbami.
Pojem soc. ochrana - zahrňuje zdravotnú, sociálnu, pracovno-právnu ochranu a ochranu prostredia. Označujeme ňou súbor vsetkých nástrojov, ktorými sa zabezpečujú zámery soc. ochrany. Vyjadruje sa systematické úsilie verejno-právneho subjektu o prevencii a riesení obtiaznych zivotných situácií, ktoré vedú k ekonomickej alebo sociálnej núdzi a ktoré občania nie sú schopní riesiť vlastnými silami.
Rozlisujeme preventívnu, terapeutickú a rehabilitačnú sociálnu ochranu človeka.
Preventívne - zahrňuje kontrolne mechanizmy, ktoré zabraňujú alebo spomaľujú procesy narusujúce integritu osobnosti (biogénn, psychogénne, sociogénne zlozky)
Preventívna soc. ochrana sa delí na:
- vseobecnú (zákazy skládok, rôzne príkazy)
- 222x2315c adresná prevencia (individuálne určené príkazy a zákazy subjektu)
- 222x2315c terapeutická je individuálna ( jeden subjekt poskytuje inému vec alebo sluzby) a to buď povinne - obligatórne alebo dobrovoľne - fakultatívne, aby zvládol zmeny osobnosti ktoré sám nie je schopný prekonať.
Sociálne poistenie je institucionálny systém, ktorým sa občan sám svojou činnosťou, alebo niekto iný občana povinne občana poistí pre prípad budúcej poistnej udalosti. Majú povahu povinnú, dobrovoľnú, Sociálne poistenie spravujú institúcie verejnoprávne, sociálne fondy môzu spravovať verejnoprávne, tak i súkromné institúcie (anglosasské zem)
SP sa delí na 9 základných systémov:
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c úrazové
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c nemocenské
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c zdravotné
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c poistenie v materstve
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c starobné
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c invalidné
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c pozostalých
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c v nezamestnanosti
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c rodinné prídavky
Základné znaky SP sú:
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c povinné - zákonom ulozené poistenie
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c zákon stanový osobný rozsah (okruh osôb) - okruh povinne poistených osôb, tak okruh povinných platcov
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c zákon stanový vecný rozsah (soc. udalosť, podmienky vzniku a trvania nároku, výsku)
- 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c 222x2315c zákon stanový spôsob správy a financovania
SP je v súčasnom svete najrozsírenejsia institucionálna forma, ktorá núti občanov aby sa v budúcnosti postarali sami o seba, o svoje rodiny na úkor odlozenej osobnej spotreby.
Sociálne zaopatrenia - označenie peňazitých dávok v prípadoch definovaných zákonom alebo zmluvou v prospech tých, ktorí splnili podmienky vzniku nároku. Je to stará forma soc. ochrany (stretávame sa v najstarsích despociách, vojenský prídel v Bablónii, renta úradníkom v Ríme).
Státna sociálna podpora - pouzíva sa na označenie zaopatrovateľkých dávok poskytovaných určitým skupinám osôb (na základe zisťovania príjmu, majetkových pomerov).
Sociálna pomoc - najstarsia forma prerozdeľovania ktorou stát pomáha tým, ktorí to preukazateľne potrebujú. Sociálna pomoc poskytuje dlhodobo nezamestnaným, starým, zdravotne postihnutým občanom, standartné a rozvrátené rodiny . Dávky soc. pomoci môzu byť peňazité, vecné alebo sa realizujú formou sluzieb.
Záchranná soc. sieť- zaviedla Svetová banka v 80. rokoch 20 stor. v súvislosti s ekonomickými reformami Označuje systémové usporiadanie minimálnych dávok soc. poistenia, podpory a pomoci takým spôsobom, aby ziadny občan nebol ohrozený v čase ekonomických reforiem. Preto stát musí poskytnú zivotné minimum, (aby občan neklesol pod jeho hranicu), aby sa zabránilo rastu soc. napätia a ekonomickej emigrácii.
Sociálna sluzba - sa poskytuje v soc. poistení (úrazové), v systéme státnych podpôr a soc. pomoci. Sluzby sa poskytujú miesto peňazných dávok tam, kde je sociálne efektívnejsia. Je vzdy nákladnejsia nez poskytovanie peňazí. Soc. sluzba sa pouzíva v týchto súvislostiach:
- druh soc. starostlivosti poskytovanej státnou institúciou v prospech inej osoby
- činnosť v prospech občanov poskytovaná súkromno-právnou alebo verejnoprávnu institúciou
- ako soc. práca v prospech ľudí v soc. núdzi.
Najstarsie sluzby boli poskytované v útulkoch (bozie domy), spitále (Rakúsko) v Anglicku útulky pre chorých, siroty, apod.
Sociálne sluzby sa delia na:
- sluzby soc. starostlivosti (klub dôchodcov) osobný asistent, ústavná starostlivosť, chránené bývanie
- sluzby sociálnej intervencie - poradenstvo, komunitná práca, práca so skupinou, azylové zaradenia, sluzby pre bezdomovcov, ubytovne pre matky z deťmi, krízové lôzka,
2. Vznik a vývoj sociálnej politiky, význam rodovej solidarity v histórii sociálnej politiky.<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />
Sociálna politika sa vyvíjala od rodinnej a rodovej vzájomnosti cez pomoc chudobným az po komplexnú sústavu institúcii moderných spoločnosti zabezpečujúcich ľudské práva na existenciu, zivot, zdravie, sociálne zabezpečenie a vzdelanie.
Najstarsie známe usporiadanie sociálnych vecí bolo zalozené na spoločnom úsilí (solidarite -vzájomnosť, spoločenská súdrznosť) rodu o prezitie. Sociálne politické riesenia boli zabudované do rodového systému. Dodnes sa napr. na Balkáne stretávame s vysokým stupňom rodinnej solidarity.
Prvýkrát s deľbou práce a vyssou spoločenskou organizáciou ( rodové, kmeňové či klanové usporiadanie ) vznikol problém starostlivosti o tých, ktorý neboli zaradení do spoločenského systému aby sa mohli o seba postarať. Problém obzivy, ktorý sa časom transformoval do sírky problému chudoby, bol tiez najstarsím sociálno- politickým problémom.
V Austrálii, Afrike a na Tichomorských ostrovoch zilo donedávna spoločenstvo, kde kmeň, rod či veľká rodina poskytla kazdému príslusníkovi miesto a prácu primeranú jeho mozným - zostávajúcim schopnostiam a tomu odpovedajúci podiel na strave a predmetoch dennej potreby atp. Prostriedky prideľovala hlava rodiny, rodu alebo kmeňa.
Rodová solidarita nevytvárala ziadne zvlástne institúcie pre potreby členov, ale riesila ich problémy v danom rodovom či rodinnom usporiadaní ( starostlivosť aj o tých ktorý sa nemohli o seba sami postarať). Kmeňová solidarita ovládaná náčelníkom sa vyvinula v paternalizmus.
3. Autokratický a antický paternalizmus, rozdiely a význam.
Historický najstarsiu sociálnu institúciu môzeme označiť za patriarchálny paternalizmus na čele ktorého stál "otec" ( náčelník, neskôr despota, feudál, diktátor), ktorý prideľoval role a prostriedky vsetkým teda aj sociálne potrebným.
Jedinci, ktorí neboli schopní tieto role vykonávať boli zo začiatku v niektorých spoločnostiach zabíjaní (napr. Slovania )., neskôr boli vo vsetkých systémoch primerane zadeľovaní podľa svojich schopnosti do prídelových systémov. O celkom neschopných sa spravidla starala rodina
Za najstarsí civilizovaný národ ľudských dejín sú povazovaní Sumeri - spoločnosť sa tu riadila podľa zvykového práva.
Z toho obdobia sú známe aj pokusy o riesenie sociálnych problémov reformami a nariadenia mi v mestských státoch. Mnohé náznaky a postoje môzeme vyčítať z Chammurabiho zákonníka, ktorý obsahoval 280 paragrafov, ktoré okrem trestného práva obsahovali aj zásady obchodu, státnej správy a právne vzťahy kazdodenného zivota. Medzi práva svojich vojakov zaviedol Chammurabi právo vdovy na tretinu vojenského prídelu ak zostal po zosnulom vojakovi neplnoletý syn.
Prvé sociálne podpory v histórii dostávali ľudia o ktorých sa opieral stát.
Vojnoví vyslúzilci dostávali na starobu prídel pôdy.
Paternalistická starostlivosť despocie vznikla s rozpadom rodových systémov a deľby práce a vyznačovala sa tým ze:
- 222x2315c 222x2315c bola neoddeliteľnou súčasťou vládnucich struktúr, ako dôlezitý nástroj vlády na tĺmenie sociálneho napätia, alebo na realizáciu ideologického či iného vládneho zámeru.
- 222x2315c 222x2315c vládna struktúra určovala, na ktoré sociálne potreby bude reagovať, ako aj spôsob a rozsah ich uspokojovania
- 222x2315c 222x2315c systémy riadila a financovala, alebo tým niekoho poverila vládna struktúra
Gréci vytvorili prvú koncepciu sociálnych institúcii, ktoré ovplyvnili na dlhú dobu europsky sociálne politický vývoj. Podobne ako ázijské a africké despócie poskytovali státnu pomoc práceneschopným a nemajetným vojnovým poskodencom.
Tak isto prevzal starostlivosť o osirelých chlapcov po vojakoch az do doby plnoletosti.
Na rozdiel od azijskych a severoafrických despocii Grécko vytvorilo sústavu demokratický usporiadaných mestských státov v ktorých slobodný občan bol podielnikom a spoluúčastníkom na státnej moci.
Podobne ako v azijských a afrických despociach bolo aj v demokratický usporiadaných gréckych státoch najväčsím sociálnym nebezpečenstvom, ze chudobní slobodní občania mohli upadnuť do dlzobného otroctva. Sociálne reformy v tomto období boli zamerané na riesenie tejto situácie.
Najznámejsie boli Solonové zákony (Solón ako archon - najvyssí volený úradnik ).
- 222x2315c 222x2315c zrusil hypotekárne dlhy a dĺzobné otroctvo
- 222x2315c 222x2315c - občanov rozdelil do 4 majetkových tried a zaviedol dolnú hranicu pre majetok a príjem občanov najnizsej stvrtej triedy , aby sa tak zabránilo vzniku nových dlznikov a dlzobných otrokov
Medzi hlavných antických filozofov sa radí Sokrates, Platon a Aristoteles.
Za vlády Perikla boli v Aténach zavedené diety, ktoré pripomínali dnesné podpory v nezamestnanosti, tiez bola státna pomoc poskytovaná slepým, chromým a inak zdravotne postihnutým občanom, ktorý si pre zlý zdravotný stav nemohli zadováziť obzivu. Stát podporoval aj invalidov a vojnové siroty. Okrem státnych opatrení poskytovali pomoc aj spolky a cechy remeselníkov.
K najzraniteľnejsím vrstvám slobodných občanov patrili remeselníci, ktorí boli závislí na odmene za svoju prácu.
Za účelom vzájomnej pomoci v prípade choroby, nesťastia a smrti zakladali spolky ( tzv. colegia ). Členovi týchto spolkov platili príspevky a v prípade sociálnej udalosti im boli vyplácané dávky..
Charita a starostlivosť o chudobu
Monoteistické cirkvi svojou výzvou k filantropii poskytli prvý ucelený koncepčný rámec pre soc. politiku v Európe.
Starý zákon, Nový zákon, korán - formulovali pomoc blíznemu ako cnosť, morálne základy filantropie.
Otrokárstvo - počiatky flantropie - prikázania "nezabijes", "nepokradnes"- platili pre slobodných aj pre otrokov.
Zidovský Starý zákon- proroci pozadovali , aby sa Zidia riadili zásadami charitatívnej etiky (kniha Mojzisova) a ziadali nastolenie spravodlivosti
Jezísovo učenie - polozilo základy filantropie v Európe. "Z lásky k Bohu má kazdý milovať seba aj svojich blíznych." Bola to najprv náhodná činnosť, ktorá nemala povahu systémovej starostlivosti o ľudí, bola to "susedská výpomoc", dobrovoľná, neinstitucionalizovaná, individualizovaná.
Raný feudalizmus sa nestaral o tých, ktorí "vypadli" z jeho systému. Po rozpade antických rísí ostalo veľa ľudí bez zdroja obzivy, závislých na filantropii - to sa stalo soc. problémom.
Rímskokatolícka cirkev- prvý impulz ku pomoci chudobným. Pápezi v 6. -8. Stor. pripomínali veriacim potrebu pomáhať. Vznik útulkov a prvých zobravých rádov, starajúcich sa o chudobných. Pomoc chudobným sa stala predmetom činnosti klástorov a nábozenských obcí (reholí).
13. a 14. Stor. - veľký nárast chudoby, cirkevné institúcie sa mohli starať len o tých, kt. to najviac potrebovali. O zobrákov sa začala starať sľachta a obce, starostlivosť o nich sa institucionalizovala, stala sa súčasťou činnosti správ obcí. Časom sa vyvinulo právo na pomoc v núdzi.
17. a 18. St. - masová chudoba a zobrota v súvislosti s feudálnymi a nábozenskými vojnami- mestské právo ulozilo obecným zastupiteľom povinnosť starať sa o chudobných.
Starostlivosť o chudobných v Anglicku
15.- 16. St.- Masová chudoba bola dôsledkom vyvlastňovania a vyháňania z pôdy, rozpadu feudálnych statkov a migrácie do miest za prácou + zrusenie klástorov.
Alzbetin kódex- 1. Ucelená legislatíva starostl. o chudobných, financovaná z verejných prostriedkov (priamych daní).
Starostlivosť o chudobných vo Francúzsku
17.- 18. St. - vyháňanie roľníkov z pôdy, vylastňovanie - stát musel nahradiť cirkevné feudálne institúcie starostl. o chudobných. Počet zobrákov a tulákov rástol. Stali sa organizovanou skupinou- postrachom dedín a miest. Mestá začali samé organizovať starostl. o chudobných Moulinský edikt - chudáci musia byť usídlení
Starostlivosť o chudobných na nemeckom území
16. st.- rozdrobenosť brzdila rozvoj výroby. Státy riesili rastúcu chudobu a zobrotu políciou a chudobincami
1552- "sociálne" nariadenie rísskej polície ustanovilo povinnosť starať sa o chudobných, pri nedostatku peňazí vydávali "zobrácky pas" a vyháňali ich do cudziny. Bez pasu boli zatýkaní.
17. st. vznikli pracovné domy a pokladnice pre chudobných
1794- Vseobecné zemské právo- povinnosť obcí poskytnúť chudobným prácu
Starostlivosť o chudobných v Rakúsko- Uhorsku
Vyvlastňovanie pôdy a ťazké pomery mestskej chudoby podmienili vznik novej spoločenskej skupiny- tulákov a zobrákov. Právo zobrať sa prisudzovalo len starým achorým. Ostatní mali pracovať alebo sli do väzenia.
Po zrusení nevoľníctva vykonávali starostlivosť o chudobných obce. ůstavy pre chudobných boli odkázané na dobrovoľné príspevky, ale boli uz verejnoprávnymi institúciami.
5. ÚLOHA UTOPISTOV VO VÝVOJI SOCIÁLNE POLITICKÝCH INŚTITÚCIÍ (15-19.st.)
Utopisti hrali dôlezitú úlohu vo vývoji sociálne politických institúcií. Ako prví v dejinách sa pokúsali o formuláciu spravodlivejsej občianskej spoločnosti. Za predchodca utopistov je povazovaný Platón, ktorý sa svojim dielom "Politeia" zapísal do dejín ako prvý autor snívajúci o dokonalejsej spoločnosti, zbavenej neduhov svojej doby.
Ako prvý, kto spochybnil nemenný feudálny poriadok daný "od Pána Boha" bola starsia generácia utopistov, ktorí svojimi dielami poskytli ideologické motívy pre protifeudálne vzbury:
Thomas More ako prvý v diele "Utopia" nechal ideálneho panovníka usporiadať stát tak, aby na základe zrusenia súkromného vlastníctva rozvíjal rovnosť, spravodlivé rozdeľovanie a harmonický zivot. Stát sa podľa neho musí starať o svojich chudobných. Ovplyvnil zavedenie starostlivosti o chudobných v Anglicku a tvorbu zákonodarstva.
Thommasso Campanella vo svojom "Slnečnom státe" riadenom pápezom zveril úlohu spravodlivého rozdeľovania cirkevnej hierarchii. Po prvý krát vyslovil myslienku, ze dobrá vôľa (filantropia) nestačí. Rozdeľovanie musí byť podlozené výrobou. Len ak sú ľudia schopní vyrobiť dostatok, môzu sa mať primerane dobre a odstrániť veľké sociálne rozdiely. Ako prvý poukázal na ekonomickú determinantu rovnosti a "dobra".
Utopické predstavy sa stali v stredoveku ideológiou sedliackych vojen. Najvýraznejsou postavou bol Nemec Thomas Műntzer, ktorý ako ideológ sedliackej vojny volal po zrusení súkromného vlastníctva a feudálnej hierarchie.
Druhá generácia utopistov reagovala na sprievodné sociálne javy začínajúceho kapitalizmu. Mala praktickejsie predstavy a experimentovala alternatívne usporiadanie výroby a zivota s väčsími ohľadmi k robotníkom. Svojimi predstavami a pokusmi inspirovala socialistov 19. storočia.
Claude Henri de Saint Simon chcel spoločnosť reformovať pokusmi vo vede, morálkou a nábozenstvom,. Nechcel odstrániť súkromné vlastníctvo ale plánovaním organizácie spoločnosti chcel lepsie vyrábať a viac a spravodlivo rozdeľovať.
Francois Marie Charles Fourier veril, ze prostredie má rozhodujúcu úlohu pri výchove človeka a snazil sa optimálne prostredie vytvoriť. Navrhoval organizáciu (falangu), ktorá mala zmeniť spôsoby rozdeľovania výsledkov práce.
Robert Owen , ktorý pôsobil v USA, sa pokúsil vo svojej kolónií New Harmony v státe Indiana organizovať prácu podľa schopností a rozdeľovanie podľa potrieb. Experiment sa nepodaril. Týmto skončili utopické snahy. Ukázalo sa, ze sociálna politika musí reflektovať reálne záujmy sociálnych skupín, nie usľachtilé sny jednotlivcov.
6. Význam osvietenstva a jeho vplyv na liberálny stát
Osvietenci sami neformulovali sociálno politické platformy, ale svojimi teóriami prispeli k definovaniu hlavného cieľa sociálnej politiky v demokratickej spoločnosti. Osvietenci svojim hlásaním politickej slobody otvorili cestu moderným dejinám a liberalizmu. Reprezentovali ich MONTESQUIEU (1689-1755), ktorý svojimi myslienkami o nedespotickej vláde nadviazal na dielo JOHNA LOCKA (1632-1704). Najvýraznejsou postavou osvietenstva bol VOLTAIRE (1694-1778), ktorý hlásal princíp tolerancie a odcudzoval cirkevný despotizmus. Osvietenstvo a jeho predstaviteľ J.J. ROUSSEAU (1712-1778) ako prvý formuloval prirodzené práva človeka, hlavne právo na zivot a existenciu. Tvrdil, ze ľudia musia byť podriadení zákonom, ktoré si sami zvolia. Tento prirodzenoprávny pohľad na človeka je východiskom pre moderné sociálne koncepcie.
Pod vplyvom osvietenstva a jeho učenia o politických slobodách a právach človeka sa presadzovalo presvedčenie, ze stát nemá zasahovať do podmienok, ktoré si dohodnú zmluvné strany medzi sebou. Sociálna sféra je vecou občana. Takto je chápaný aj liberálny stát (predstavujúci reziduálne chápanie sociálnej politiky), ktorý ponecháva občanom moznosť rozhodnúť sa o svojich príjmoch, výdajoch a daroch iným. Liberálny stát sa nemiesa do súkromia zamestnávateľov a zamestnancov a nepovazuje za svoju povinnosť starať sa o ľudí v núdzi. Sociálne institúcie poskytujú pomoc len tým, ktorí vypadli z primárnej starostlivosti ( do ktorej spadá rodina, zdruzenie), čize len v nevyhnutnom prípade a to len v nevyhnutnej miere (čize to čo zostalo). V liberálnom poňatí patrí sociálna politika predovsetkým nestátnym subjektom. Hlavným heslom bolo francúzske laissez faire (sloboda pohybu) a laissez passer (nezasahovať do súkromia občanov) - nechaj robiť, nechaj byť.
K najvýraznejsím prejavom liberalizmu zaraďujeme zákony, ktoré nútily tulákov pracovať. Anglický zákon z r. 1576 (Poor Relief Act) patril k najdrastickejsím. Práceschopným ponúkal prácu, nie podporu a chudáci si museli svoju almuznu odpracovať. V období liberalizmu vzniklo súkromnoprávne poistenie na základe objavenia poistných matematických zákonitosí a úmrtnostných tabuliek a tým bol vytvorený technický predpoklad na to, aby sa občania mohli sami postarať o svoju budúcnosť a aj pre budúce zavedenie sociálneho poistenia.
7. Nová kvalita korporatívneho zabezpečenia, vznik , vývoj (sociálno-právny stát)
Svojpomocná solidarita
Liberalizmus podnietil svojpomocnú solidaritu. Solidarita medzi občanmi s "rovnakým osudom" vznikla v liberálnom státe ako výsledok výrazného posunu od susedskej filantropie, charakterizovaná princípom "jedni druhým", k vzájomnosti, charakterizovaná princípom "sami sebe navzájom" alebo lepsie "dnes ty mne, zajtra ja tebe".
V stredoveku slobodní ľudia zili predovsetkým v pohraničí. Boli to spravidla obchodníci a remeselníci., ktorí sa zdruzovali v gildách, hanzách , cechoch atď. Medzi povinnosti cechov
patrilo okrem obrany spoločných záujmov politických a hospodárskych i starostlivosť o siroty a vdovy po zomrelých členov cechu.
Vznikali i cechy učňov a tovarisov. Medzi popredné povinnosti tovarisských spolkov patrila starostlivosť o chorých a členov hľadajúcich prácu. Tovarisské cechy boli predovsetkým organizáciami politickými. Vznikali prvé nepokoje tovarisov, zaznamenané uz v 13. storočí. V r. 1731 boli zrusené tovarisské cechy a pod vyhrázkou väzenia zakázané tovarisské spolčovania a hromadné opúsťanie práce(stávky). I po zániku svojich cechov si vsak tovarisi zachovali podporné spolky nábozenskej povahy., ktorými miernili svoje biedne postavenie. Stát si vyhradil právo "dohliadať, aby peniaze neboli prepité".
Baníci boli ľudia slobodní a mali zvlástne postavenie a organizáciu. Podľa nemeckých historických prameňov patrili spočiatku ťaziská nerastov majiteľovi panstva, na ktorom území lezali. Skoro si ich vsak vyssia sľachta prisvojila ako výsostné právo (monopol). Baníci tvorili banícke bratstvá, ktoré pracovali na vlastný účet a riziko.
Institucionalizovaná solidarita
- vznikala zivelne. Niektorí autori uvádzajú, ze prvé ustanovenie o zabezpečenie práceneschopných baníkov a ich pozostalých obsahovali uz horné rady z 13. a 14. storočia. Boli to vsak primitívne predpisy o bezpečnosti práce a úprave pracovných podmienok ako o zabezpečenie práceneschopných. Podpora členov pri pracovnej neschopnosti patrila medzi hlavné činnosti baníckych bratstiev. Bol jedným z dôvodov, ktoré viedli k zriadeniu cechu v Kutnej Hore. Podobne to bolo i pri zalození baníckeho cechu v Banskej Bystrici v roku 1496.
V nemeckých a českých krajinách obsahovali horné rady zo 16. stor. predpisy o strhávanie príspevkov do podporných pokladní a o podporách, ktoré mali byť baníkom vyplácané.
Základom princípu solidarity je proces prerozdeľovania. Medzi prvými, kto začali pochybovať o vsemocnosti slobody v rozdeľovaní, bol Pierre Le Boisguillebert (1646-1714), ktorý doporučoval obmedziť liberalizmus a podporiť rozvoj obchodu zdaňovaním bohatým viac ako chudobným. David Ricardo (1772-1823) objasnil redistributívnu roľu daní.
Filozofickým základom koncepcie solidarity sa stal francúzsky pozitivizmus, ktorého zakladateľ August Comte (1798-1857) označil prerozdeľovanie za prirodzený proces v rôznych ľudských činnostiach, ktoré vytvárajú solidaritu. Na neho naviazal Emil Durkheim (1858-1917), ktorý ozrejmil roľu solidarity v sociálnych systémoch a kolektivizmus označil za východisko ľudského prezitia. Solidaritu delil na mechanickú a organickú.
Koncepcia institucionálnej solidarity silne ovplyvnila vývoj v 18. a 19. stor. So vznikom a počiatočným vývojom moderných podporných spolkov sa v Anglicku objavili i prvé poziadavky povinného sociálneho poistenia.
Vznik podporných spolkov
V kontinentálnej Európe mali podporné spolky pomerne významné postavenie v Nemecku a Rakúsku-Uhorsku.
V Čechách nepochybne patrili medzi prvé spolky novej povahy Staré prazské bratstvo tlačiarov, dedinské spolky v Zákupech atď. Guberniálny dekrét z roku 1817 ziadal, aby spolky boli úradne povolené, ale mnoho spolkov o povolenie vôbec neziadalo. Rakúsko-uhorská vláda obmedzila bojový charakter robotníckych podporných spolkov tím, ze legalizovala a zvysovala vplyv zamestnávateľov na ich správu. To bol nový podnet k zakladaniu podporných spolkov, ale na inej úrovni. Vznikali spolky ako Typografia, Ústredná pokladňa strojárenských robotníkov prazských atď. Venovali sa predovsetkým podpornej činnosti.
Vo Francúzsku sa robotnícke podporné organizácie zakladali väčsinou az po revolúcii koncom 18. a začiatkom 19. storočia.
Pozostatkom podporných spolkov v Európe sú dnes rôzne druhy druzstevných spolkov. Sú to dobrovoľné zdruzenia na úhrade vyssích nákladov v zdravotnej starostlivosti, neuhrádzané základným zdravotným poistením.
Princíp solidarity sa stal základom francúzskej vládnej sociálnej politiky po druhej svetovej vojne. Pierre Laroque nahradil poisťovaciu koncepciu nemeckého typu novou koncepciou prerozdeľovania zalozenú na medziskupinovej transformácii (zdraví platia na chorých, mladí na starých, zamestnaní na nezamestnaných, bohatí na chudobných). Medzigeneračná solidarita je dnes státom nariadená vo vsetkých povinných systémoch zabezpečovania a poistenia financovaných priebezne.
Povinné poistenie
Pod tlakom socialistických myslienok museli liberáli revidovať svoje predstavy a pripustiť myslienku povinného poistenia ako nástroja prevencie masovej chudoby, ktorá mohla ohroziť samotné základy kapitalizmu.
Za otca myslienky povinného poistenia je označovaný Angličan Daniel Defoe. Ako prvý ju vsak uskutočnil francúzsky minister Jean-Baptiste Colbert. Avsak za hlavného propagonistu sociálneho poistenia je povazovaný nemecký státnik Otto von Bismarck a v Rakúsko-Uhorsku predseda vlády Eduard Franz Josef Taafe.
Nová kvalita korporatívneho zabezpečenia v porovnaní s institucionalizovanou filantropiou spočíva v tom, ze
Ř 222x2315c stát vytvára institucionalizované struktúry, ktorých sa musí zúčastniť aj občan
Ř 222x2315c na financovanie týchto struktúr musí prispieť občan, resp. jeho zamestnávateľ
Ř 222x2315c občan získa právo na určité konkrétne dávky, ktorých výska a podmienky sú vopred definované.
Typickým rysom korporatívnych systémov je účasť zamestnávateľa na zabezpečení zamestnanca ako súčasť systému odmeňovania. Stát túto snahu respektuje a poskytuje jej daňovú úľavu.
Prvé korporatívne snahy prejavili baníci v Nemecku v 16. stor., keď pozadovali od svojich zamestnávateľov príspevky do bratských pokladní. Pokladne patrili bratstvám a podniky mali len povinnosť platiť príspevky. Po prvý raz v histórii zamestnávateľ prispieval na sociálne dávky. Keď sa bratské pokladne stali verejnými institúciami, povinne do nich prispievali zamestnávatelia i baníci, čo mozno povazovať za jednoduchú formu sociálneho poistenia.
Najrozsírenejsou institucionálnou podobou korporatívnych snáh bolo sociálne poistenie, ktoré sa od ostatných korporatívnych snáh lísilo spôsobom financovania. Vybrané poistné sa kapitalizovalo, t. z. ze kazdému poistencovi sa zaplatené poistné ukladalo, investovalo a pri splnených podmienkach vyplácalo. Nakoľko v obdobiach veľkých povojnových inflácií a kríz sociálneho poistenia nazhromazdený kapitál infláciou stratil reálnu hodnotu, preslo sa vo vsetkých krajinách k priebeznému financovaniu.
Predpokladom vzniku sociálneho poistenia bolo zvládnutie techniky súkromnoprávneho zivotného poistenia. Po prvý raz poistiť sa pre zivot, starobu a zdravie ulozil francúzsky minister Jean-Baptiste Colbert námorníkom, aby zabránil ich biede v čase keď nemohli vyplávať na more.
Najstarsím systémom sociálneho poistenia je poistenie úrazové, ktoré obsahuje krátkodobé aj dlhodobé dávky v prípade pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Vzniklo z občianskoprávnej zodpovednosti za skody spôsobené pracovným úrazom.
Prvé vseobecne povinné poistenie bolo nemocenské (1883 v Nemecku). V ďalsích rokoch bolo zavedené úrazové poistenie (1884) a starobné a invalidné poistenie (1889).V roku 1901 bol predlozený vládny návrh zákona o dôchodkovom poistení. Návrh bol s určitými zmenami schválený 16. decembra 1906 (č.1/1907 r. z.) a nadobudol účinnosť l. januára 1909. Stanovil starobný dôchodok pre muzov v 60 rokoch veku a po 40 rokoch poistenia a pre zeny v 60 rokoch veku a po 35 rokoch poistenia.
Korporatívne snahy nasli siroké uplatnenie v:
Ř 222x2315c zamestnávateľskom príspevku na sociálne poistenie
Ř 222x2315c pripoisťovacích (doplnkových) poisteniach.
Najmladsími odvetviami sociálneho poistenia sú:
Sociálni demokrati
Začiatkom 19. stor. vznikol rad sociálnych učení usilujúcich sa o sociálnu reformu spoločnosti, súhrnné sa označovali ako socialisti. K ich tvorcom patril vo Francúzsku socialista Louis Jean Joseph Blanc, v Nemecku August Bebel. Medzi socialistickými mysliteľmi 19. stor. boli i Karol Marx a Bedrich Engels.
Marxov a Engelsov program sa stal východiskom pre sociálnych demokratov v Nemecku, potom v ďalsích krajinách Európy. Sociálni demokrati spočiatku odmietali sociálne poistenia ako protirobotnícky nástroj, pretoze ho zaviedol Bismarck ako časť svojich protisocialistických opatrení. Az na ďalsom zjazde v Erfurte bolo pozadované zavedenie sociálneho poistenia.
Sociálni demokrati ako ľavicová demokratická strana dnes háji sociálny stát (social welfare state) a institucionálne pojatie sociálnej politiky.
8. Vznik a formovanie základov európskej sociálnej politiky:
Významnou mierov na formovanie konkrétnych systémov soc. politiky v európskych krajinách vplývali tri významné osobnosti.
1. Prvým z veľkých reformátorov európskej soc. politiky bol Otto von Bismarck (1815-1898). V histórii je síce oveľa známejsí ako zjednotiteľ nemeckej ríse (1871), treba si vsak uvedemiť, ze tento politicky náročný krok uskutočnil v r. Parízskej komúny, v čase prvotnej akumulácie kapitálu a prudkej diferenciácie spoločnosti, čo napokon reflektoval nielen Marxov a Engelsov "Manifest komunistickej strany" (1848), ale i encyklika pápoeza Leva XIII. "Rerum novarum" (1891) takmer tými istými slovami, iba s rôznymi navrhovanými rieseniami, ktoré by sme mohli charakterizovať ako revolučné, resp. humanistické.
Aj Nemecko bolo rozbité nielen do mnozstva státikov, ale aj do mnozstva socialistických spolkov, ktoré boli pre svojich členov nielen politickým, ale aj sociálnym a ekonomickým zázemím (pre prípad úrazov, ale aj strajkov) a revolučné riesenie postavenia robotníkov im bolo omnoho blizsie, ako zjednotenie Nemecka. Bismarck, ako ríssky kancelár, postavil tieto spolky na vyse 12 rokov (1878-199) mimo zákon a vtom čase ponúkol spočiatku predovsetkým robotníkom inú alternatívu - sociálnu reformu, zahŕňajúcu zdravotné, úrazové a napokon starobné a invalidné poistenie.
Profesor F. Tennstedt si kladie otázku, či zjednotením Nemecka vytvoril Bismarck podmienky pre vytvorenie prvého uceleného moderného sociálno-politického systému na svete alebo este viac, práve vytvorením tohoto systému vytvoril rozhodujúci - aj keď málo zdôrazňovaný - predpoklad prvého zjednotenia Nemecka.
Pre rozhodovanie o tom, akými nástrojmi bude úloha sociálneho zabezpečenia realizovaná, boli k dispozícii tri mozné postupy:
Bismarck zvolil poistné riesenie okrem iného aj s ohľadom na to, ze rozdeľovalo zodpovednosť najmä medzi zamestnávateľov a zamestnancov a aj v tomto zmysle pôsobilo stabilizačne.
Veľmi dôlezitou charakteristikou bismarckovského poistného systému bolo to, ze hoci postupne pokryl vsetky skupiny zamestnancov, nespojil ich do jedného poistného systému. Zachoval oddelené poistné systémy pre jednotlivé profesné skupiny, čím zároveň respektoval na jednej strane rozdielnu výsku zaťazenia poistnými poplatkami (primeranú príjmom danej skupiny) a na strane druhej zachovával medzi týmito skupinami rozdielnu výsku vyplácania dôchodkov.
Bismarckov prínos pre formovanie modernej euróskej sociálnej politiky teda spočíva v tom, ze:
Bismarckovský model soc. poistenia sa postupne síril v celej Európe, vrátene Rakúska-Uhorska. Bol uplatnený aj vo Veľkej Británii, kde k nemu pribudlo v r. 1911 aj poistenie proti nezamestnanosti ako ďalsiemu soc. riziku. Zaslúzil sa o to William Henry Beveridge.
2. Druhým z veľkých reformátorov bol William Henry Beveridge (1879-1963), ktorý začal analyzovať nedostatky bismarckovského modelu hlavne v dôsledku hospod. krízy v 30-tych rokoch a 2. sv. vojnou. Islo predovsetkým o to, ze v podmienkach zhorsenej hospodárskej situácie prestával byť tento systém plne funkčný najmä voči najnizsím príjmovým kategóriám, ktorým neposkytoval dostatok prostriedkov pre udrzanie (podobne ako nepoisteným členom rodiny, nezamestnaným a pod.) Beveridge preto navrhol zaviesť určité garantované minimum, ktoré malo byť dostupné pre vsetkých.
Beveridge zdôrazňoval, ze soc. poistenie je len časťou politiky sociálneho pokroku. Plne rozvinuté soc. poistenie by malo odstrániť núdzu, nemoc, nevedomosť, spinu a biedu, záhaľku.
Beveridgeov prínos pre formovanie modernej európskej soc. politiky spočíva v tom, ze:
- 222x2315c 222x2315c zjednotil soc. poistenie ako povinné a zabezpečujúce príjem na úrovni zivotného minima vsetkým poisteným,
- 222x2315c 222x2315c umoznil zvýhodnené, dobrovoľné, doplnkové sociálne poistenie, na rozdiel od bismarckovského modelu, kde sa na základnom poistení, diferencovanom pre rôzne skupiny, podieľal stát, zamestnávatelia a zamestnanci, vznikol v Británii iný miodel, ktorý okrem základného poistenia, rovnakého pre vsetkých, tu vznikli diferencované moznosti ďalsieho poistenia, ktoré stát uz len podporoval.
- 222x2315c 222x2315c doplnil soc. poistenie o nadväzujúce soc. sluzby a dávky, ktoré mali adresný charakter
- 222x2315c 222x2315c uplatnením rovnakého prístupu k testovaniu príjmov pre účely sociálnych dávok upevnil význam stanovovania zivotného minima.
3. Tretím z veľkých reformátorov bol Gunnar Myrdal (1898-1987), ktorý nadväzoval na bismarckovský model inou cestou vo Svédsku.
Myrdalom inspirovaná svédska soc. politika sa v povojnovom období programovo zamerala na plánovité znizovanie chudoby a znizovanie sociálnej nerovnosti. V r. 1948 realizovaná vseobecná jednotná penzia, v r. 1951 povinné zdravotné poistenie, v r. 1960 povinné doplnkové poistenie... Tieto poistné systémy boli zároveň masívne dopĺňané ďalsími dávkami: v r. 1948 rodinné prídavky, v r. 1969 príspevok na bývanie pre rodiny s deťmi.
Prínos myrdalovského modelu pre formovanie modernej európskej soc. politiky teda spočíva predovsetkým v tom, ze popri systéme soc. poitenia uskutočnil výraznú státnu sociálnu podporu, smerujúcu plosne k tým sociálnym skupinám, ktorým poistenie neposkytovalo specifické zdroje a ktorých sociálna marginalizácia by znamenala oslabenie potenciálu celej spoločnosti.
9. Aká sociálna politika zodpovedá ekonomickým sociálnym a historickým tradíciam SR ?
Jedná sa o institucionálne /systémové/ chápanie sociálnej politiky. Sociálna politika a sociálne institúcie sú vnímané ako nevyhnutnou integrálnou súčasťou spoločenského usporiadania.
Nenastupujú az vtedy keď ostatné nástroje zlyhajú, ale pomáhajú ostatným institúciám/napr. rodine, zdruzeniu, atd.,/ aby nezlyhali. Poskytované dávky nie sú len náplasťou na núdzu , ale sú integrovanou súčasťou rozdeľovania v spoločnosti, a občania majú na ne občianske právo.
Institucionálne chápanie v sociálnom státe je o rovnakých prílezitostiach a o dostupnosti základného vzdelania, základnej zdravot.starostlivosti, zamestnanosti a bývania pre vsetkých obyvateľov. Je zalozená na solidarite a rozdeľovaní príjmov medzi skupinami obyvateľstva.
Medzi základné problémy, ktoré riesi sociálny stát patria - nezamestnanosť, nedostupnosť k vzdelaniu, zdravot.starostlivosť, bývanie. Čize institucionálne chápanie státnej sociálnej politiky je nástrojom, ktorým stát občanovi zabezpečuje jeho sociálne práva.
Takto poňatá sociálna politika státu má vytvoriť spoločnosť rovnakých sanci a kazdému občanovi ponúknuť podmienky k rozvoju jeho potenciálu. Je teda neopomenuteľným nástrojom k sociálnej integrácii a v prípade ich zlyhania k zabezpečeniu sociálnej existencie.
Takto siroko poňatá sociálna politika zodpovedá ekonomickým, sociálnym, historickým tradíciám SR.
10. Welfare state - sociálny stát, teoretické základy a interpretácie
Sociálny stát svojimi sociálnymi institúciami spoluvytvára sociálne prostredie, v ktorom sa uspokojujú občianske práva. Základnými problémami, ktoré sociálny stát riesi sú nezamestnanosť, nedostupnosť vzdelania, zdravotná starostlivosť a bývanie a rovnosť v najsirsom zmysle slova.
Teoretické základy
Filozofický základ tohto poňatia polozili utopisti a socialisti 19. storočia. S prvkami social welfare (sociálna starostlivosť) sa stretávame uz na konci 19. storočia v Anglicku. Súčasné európske poňatie státnej sociálnej politiky sa zrodilo v prvej polovici tohto storočia v Anglicku. Lord John Maynard Keynes sformuloval v roku 1934 jeho finančný obsah, kde navrhol vyuzitie daní ako vhodný prerozdeľovací nástroj v prospech realizácie sociálnej politiky. Tým vytvoril ekonomické základy social welfare (sociálnej starostlivosti). Na neho potom nadviazali ďalsí ekonómovia, ktorí prepracovali modely redistribúcie príjmov a polozili tak ekonomický základ nového poňatia sociálnej zabezpečenia.
S inou variantou welfare state prisiel Gunnar Karl Myrdal, ktorý sa podieľal na formulovaní svédskej rodinnej politiky. Svédsko zaviedlo systém státnej starostlivosti o rodinu, ktorým postupne začalo prechádzať k institucionálnemu poňatiu v oblasti státnej podpory nezamestnaným, poistenie v materstve a zdravotnej starostlivosti.
Moderné povojnové predstavy sa zrodili v priebehu druhej svetovej vojny v Anglicku. Na Keynesa nadviazal si Wiliam Beveridge. Prisiel s návrhom na vytvorenie národného sociálneho poistenia, zalozeného na 3 zákl. princípoch:
- 222x2315c 222x2315c respektovať tradície a skúsenosti, avsak pozadovať revolučné riesenie
- 222x2315c 222x2315c sysémovo zladiť národné poistenie s ostatnými základnými sociálne politickými reformami,
- 222x2315c 222x2315c zaloziť moderné soc. zabezpečenie na spolupráci a pričinenia ako státu, tak jednotlivca
Koncepcia sociálnoprávneho státu po druhej svetovej vojne vychádzala z predstavy, ze sociálna reforma by mala reagovať na 5 základných sociálnych ziel - nevedomosť, nečinnosť, nemoc, potreba, zanedbanosť.
Beveridgem navrhnutý systém národného poistenia vo V. Británii sa vzťahoval na vsetkých činných i nečinných občanov. Poskytoval dávky pre vsetkých soc. udalostiach spojených so zdravím, rodinou, starobou a nezamestnanosťou. Boli spracovávané národnou poisťovňou a financované z poistného. Systém národnej pomoci(soc. pomoc) mal doplňovať systém národného poistenia, poskytovať doplnkovú starostlivosť v núdzi a usilovať o likvidáciu zanedbanosti. Tak vznikla sústava nástrojov, ktorými sa mala uskutočňovať anglická koncepcia sociálnoprávneho státu.
O teoretické rozpracovanie koncepcie soc. státu sa najviac zaslúzil Riachr M. Titmuss a jeho ziak Brian Abel-Smith. Vo Francúzsku sa vyvinulo iné poňatie sociálneho státu, výrazne zalozeného na solidarite. Jeho priekopníkom bol po 2.sv. vojne Pierre Laroque, ktorý sa snazil o vytvorenie minimálnych noriem pre social welfare. Po 2. sv. vojne sa presadzovala social welfare ako protiklad amerického soc. liberalizmu. Problémy chudoby v USA analyzoval John Kenneth Galbraith. Chudoba podľa neho nemá iba tvár individuálnu a rodinnú. Vo vyspelých krajinách sú chudobné teritória a etnické skupiny.
Institucionálne poňatie sociálnej politiky má dve interpretácie - statickú a dynamickú.
Statické poňatie zdôrazňuje súbory činností, zodpovedností a distribučnej struktúry a ich usporiadania. V prioritách a programoch prevazujú pasívne formy starostlivosti. Spravidla chýbajú dynamické prvky prevencie, rehabilitácie, readaptácie a reintegrácie, ktoré smerujú k navráteniu človeka do normálneho zivota a práce a nerobí z neho iba objekt starostlivosti.
Sympatické je ponímanie dynamické, kde státna soc. politika je vnímaná ako úsilie o vývoj alebo zmenu sociálnych funkcií v státe. Je charakterizované ako plán či návod k budúcemu rozhodnutiu alebo ako nepretrzitá reťaz rozhodovania smerujúca k implicitnému alebo explicitnému stanoveniu sociálnych programov, legislatívy, priorít, struktúr a činností. V prioritách a programoch prevazujú aktívne formy podporujúce reintegráciu človeka do rodinného, pracovného, spoločenského a občianskeho prostredia.
Institucionálne poňatá státna soc. politika je nástrojom, ktorým stát občanom zabezpečuje ich soc. práva v zmysle Vseobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a dvoch následných paktov o ľudských právach z roku 1966. Takto poňatá soc. politika má vytvoriť spoločnosť rovnakých sancí a kazdému občanovi ponúknuť podmienky k rozvoju jeho ľudského potenciálu.
11. NOVODOBÉ NÁVRATY mySlienkových smerov, hnutí a spoloČenských systémov
V paternalistickom poňatí sa v novoveku vracali niektoré: - myslienkové smery (socialistické), - hnutia (napr. fasizmus alebo komunizmus),
- sociálne systémy (napr. sociálne zabezpečenie sovietskeho typu zo 60 rokov)
V politike a zurnalistike sa ako paternalistická označuje snaha státu "manipulovať" s prostriedkami na sociálne institúcie alebo snaha "zostátniť" a "monopolizovať" vsetky sociálne dávky a sluzby s vylúčením súkromných iniciatív v sociálnej sfére.
UTOPISTI - boli prví, ktorí obnovili predstavu o paternalistickom chovaní spoločnosti a státu.
JAKOBÍNI - sa usilovali o doplnenie politických práv, deklarovaných francúzskou revolúciou - ústava 1970, a o právach sociálnej rovnosti - ústava 1794.
Spektrum utopistov bolo siroké - od reformátorov, ktorí chceli demokratickú spoločnosť humanizovať, az po revolucionárov, ktorí chceli nahradiť iné spoločenské usporiadanie.
STÁTNY PATERNALIZMUS - sa najprv vyvíjal v oblasti verejnoprávneho zdravotníctva a skolstva ako reakcia brániť sa proti epidémiám (morová epidémia v 17. stor.), v 18 stor. zaistenie základného vzdelania.
Druhy státneho paternalizmu - bolo sociálne zaopatrenie státnych zamestnancov, ktorí zaviedla Mária Terézia v Rakúsku - Uhorsku po prehraných bitkách s Pruskom. Zavedenie plateného aparátu. Bol to problém pre nesľachticov, ktorí nemali majetok, z ktorého by zili, keby neboli schopní práce a boli by uz starí. Stát preto poskytoval verejným státnym úradníkom dôchodky za výsluhu rokov v starobe.
· 222x2315c v Česku boli dôchodky pre úradníkov státneho aparátu
· 222x2315c vo Francúzsku po porázke republikánov nastal ANARCHIZMUS - odmietajúci státnu moc a hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca. Anarchizmus nadobudol pozitívnu koncepciu sociálnej politiky.
sociÁlny DEMOKRATI: KARL MARX A BEDŘICH ENGELS ich teória bola, ze nová spoločnosť musí vyvlastniť výrobné prostriedky. Od sociálnych demokratov sa v Rusku roku 1912 odtrhlo radikálne krídlo, ktoré zalozilo komunistické hnutie - Hlavným ideológom bol Vladimír Iljič Lenin (pravé meno Uľjanov) a praktikom Jozef Vissarionovič Stalin (pravým menom Dzugasvili).
KOMUNIZMUS - totalitný stát zalozený na ideológii diktatúry proletariátu. Diskriminácia a nerovnosť spolu s manipuláciou s ľuďmi v záujme spoločenského rozvoja boli základom tejto sociálnej politiky. Prostredníctvo státneho mechanizmu zaviedli - regulované mzdy, dávky státneho zabezpečenia. Stát prevzal povinné sociálne zabezpečenie. Organizoval ich centralisticky a financoval zo státneho rozpočtu. Definitívny krach tohoto systému nastal v 90-tich rokoch, u nás v novembri 1989.
- iným smerom totalitnej ideológie bol FASIZMUS - vychádzal z Friedricha Nietzscheho (1844-1900) - kritizoval túto dobu. Fasizmus sa ujal moci v Taliansku (1922) - nezamestnanosť a sociálne napätie.
n Po krachu na newyorskej burze (1929) a kríze v Európe sa dostali k moci fasisti. Sociálna politika fasistov bola zalozená na rasistických diferenciách.
n najvyhranejsou formou fasizmu bol nemecký nacionálny socializmus. Adolf Hitler vo vezení napísal MEIN KAMPF, ktorý sa stal základom nacistickej politiky. Zaviedol verejnoprospesné práce, tým si získal nezamestnaných. Nacizmus - rasová nadradenosť nemeckého národa a totality. Vyvolal druhú svetovú vojnu.
B. NEOLIBERALIZMUS
n vznikol v 70. rokoch 20. storočia ako reakcia na prílis stedrý sociálny stát. Ekonomické a demokratické zmeny porusili rovnováhu medzi tými, kto sociálne dávky financoval a tými kto ich poberal. Výraznou reprezentujúcu úsilie o redukciu státnych nákladov na sociálnu sféru je Margaret Thatcherová, bývalá konzervatívna predsedkyňa vlády vo veľkej Británii.
n v 80. rokoch 20. Storočia sa rozvíjali neoliberalistické tendencie na celom svete. Usilovali sa o výraznejsiu zodpovednosť kazdého občana za vlastnú budúcnosť o rodinu. Ich zástancovia ( napr. Svetová banka a Medzinárodný menový fond) chceli zvýrazniť úlohy súkromného poistenia a rozvoj penzijných fondov. Legislatíva takýchto doplnkových penzijných fondov bola prijatá v tomto období v Maďarsku, ČR, SR a v Albánsku.
n v 60. - 70. rokoch sa rozvinul tlak na privatizáciu sociálnych sluzieb. Pozadovalo sa, aby vsetky role státu, okrem vojenských a policajných, boli sprivatizované - "navrátenie trhu". Dokázalo sa, ze státna byrokracia poskytuje sociálne sluzby prílis draho a neefektívne, necitlivo.
n uplatnenie nového princípu "alternatívnej voľby" viedlo Veľkú Britániu k zavedeniu povinného sociálneho poistenia - občan uzavrel so súkromnou poisťovňou výhodnejsiu poistku.
Súkromné subjekty nie sú schopné prevziať na seba riziko v zdravotnom a sociálnom poistení a nie sú schopní prevziať starostlivosť napr. o chronicky chorých, invalidných, starých a pod.
n v európskej kríze 70. - 80 rokoch sa social welfare (sociálna starostlivosť) stala prílis nákladnou. Výsledkom neoliberalistickej kritiky sociálneho státu bola myslienka sociálnej siete, ktorá by zmiernila sociálne dôsledky. Základnou myslienkou koncepcie sociálnej siete je strukturálna zmena a preto musí stát zaistiť potrebné sociálne opatrenia. POZADUJE SA:
aktívna politika zamestnanosti - poskytnutie práce ako zdroj obzivy,
rozvoj sociálneho poistenia,
3. pomoc zo státneho prostriedku tým, ktorý nie sú poistený z prostriedkov sociálneho poistenia.
- Neoliberalizmus v súčasnej dobe pod vplyvom svetovej banky a medzinárodného menového fondu presadzuje viacpilierové usporiadanie social welfare (soc. starostl.). Poprvé s touto myslienkou prisli poradcovia Svetovej banky v CHILE (1982) od tej dobe sa hovorí o CHILSKOM MODELI, v ktorom sa vo veľkej časti privatizovalo sociálne poistenie. Stát ulozil občanom povinnosť sa poistiť, ale ponechal im voľnosť vo voľbe z licencovaných súkromných poisťovateľov.
Najúčinnejsie sa uplatnil v Latinskej Amerike a Ázii. V Európe to bolo v Maďarsku a do určitej miere v Poľsku a Lotyssku. Tento prístup podporuje a organizuje v poslednej dobe rada konferencií a seminárov, ktorá hovorí na túto tému, naposledy v roku 2000 vo Viedni a v Prahe.
C. NÁVRATY K SOCIÁLNEMU STÁTU
-Neoliberalizmus vyvolal vlnu kritiky z radov ľavicových strán a organizácií. Poukazovali, ze súkromný sektor ničím neprispel k rieseniu problémov znevýhodnených (hlavne čiernych) ľudí v USA. Vláda musela poskytnúť Ďalsie dôlezité sociálne sluzby hlavne nezamestnaným mladým ľuďom, zdravotne post., ľuďom po výkone trestu.
n Rada Európy a EÚ svojimi deklaráciami, zmluvami a direktívami sa hlási k myslienkam social welfare (soc. star.)
n vo Fínsku v roku 1987 prisla s novou iniciatívou, ktorú pomenovali od welfare state (soc. státu) k welfare society (soc. spoločnosti). Je to významný posun v myslení, zalozený na myslienke sirokého zapojenia nestátnych organizácií a obyvateľstva do realizácie státnej sociálnej politiky.
n SOCIÁLNA SPOLOČNOSŤ (welfare society) je vnímaná ako spolupráca zalozená na miestnych zdrojoch a miestneho ľudského kapitálu - t.j. alternatíva zalozená na solidarite. Metódou sociálneho plánovania sa mali "vytýčiť vybrané ciele a stratégie, a ako ich dosiahnuť aby boli vsetci spokojní. Podporiť reintegráciu zapojenia vsetkých sociálnych subjektov."
n Posledná etapa vo vývoji od pasívneho k aktívnemu poňatiu social welfare (soc. star.) a sociálnej politiky prisla do Európy z USA cez Veľkú Britániu. Dá sa označiť ako posun od soc. starostlivosti k wolfare (čize starostlivosť o zamestnanosť). Vychádza z poznania, ze zdrojom chudoby je nedostupnosť práce, vzdelania a zdravotnej starostlivosti. Najúčinnejsím nástrojom ako bojovať proti chudobe je dať ľuďom prácu a sprístupniť vzdelanie a zdrav. star. Svetová banka a Európska banka finančne podporuje sociálne politické projekty, zamerané na aktívnu politiku zamestnanosti, na rozvoj základného skolstva a zdrav. star. V postkomunistických krajinách sa podporujú verejnoprospesné práce (public works) a adaptujú sa podpory v nezamestnanosti tak, aby motivovali práci nie k lenivosti. Verejnoprospesné práce sú zamerané na rozvoj infrastruktúr potrebný pre ekonomický rozvoj. Rada státu podporuje malé a stredné podniky.
Práve Československo v rokoch 1990-1992 je toho dôkazom. Jedným z dôvodov nízkej nezamestnanosti v tomto období bol rozvoj drobného súkromného podnikania - bolo vydané 800 tisíc zivnostenských listov.
Summit EÚ v Lisabone roku 2000 vyhlásil realizáciu sociálnych práv občanov za jeden z nosných programov svojej politiky. Ústrednou témou je likvidácia chudoby cestou obmedzenia nezamestnanosti ako hlavného zdroja biedy.
12. Historický prierez formovaním sociálnej politiky na nasom území od roku 1918-1939
· 222x2315c v Uhorsku uz od roku 1552 boli realizované domovské-chudobinské zaopatrenie, ktoré zabezpečovalo sociálnu pomoc osobám v núdzi
· 222x2315c Slovensko bolo v minulosti súčasťou státnych útvarov, ktoré mali vyspelú sociálnu politiku (v Rakúsko - Uhorsku , kde mali státni zamestnanci starobné peniaze od roku 1771).
· 222x2315c v roku 1887 začal platiť zákon o povinnom úrazovom poistení a mnohé ďalsie zákony bismarckovského typu
· 222x2315c zákonom 2/1918 Sb. Vzniklo Ministerstvo sociálnej starostlivosti (kompetencie starostlivosť o mládez, nezamestnaných, vysťahovalectvo, bytové otázky)
· 222x2315c v období 1918-1930 sa vytvoril systém sociálneho, úrazového a nemocenského poistenia
· 222x2315c prijal sa zákon o platení skolného a aj o dovolenke
· 222x2315c v medzivojnovom období zohrali veľký význam organizácie poskytujúce státom garantovanú sociálnu pomoc
· 222x2315c dôlezitú úlohu zohráva Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakona
· 222x2315c od 10/1938 do 03/1939 okupácia Nemeckom a Maďarskom , čo vyvolalo nezamestnanosť, príchod utečencov a sociálnu podporu pre zvýsený počet ľudí
13. Historický prierez formovaním sociálnej politiky na nasom území od roku 1918-1939.
- 222x2315c 222x2315c obdobie Slovenského státu - sociálne zákonodarstvo zväčsa nadväzovalo na právne normy z obdobia ČSR, ktoré sa často upravovali na novelizovali.Tieto zmeny nevyplývali jednoznačne zo státoprávnych zmien či zmeny politického rezimu, ale boli skôr dôsledkom mimoriadnych udalostí spojených s vojnou, ktorá sa Slovenského státu stále viac priamo i nepriamo dotýkali.
- 222x2315c 222x2315c Sociálne úpravy museli riesiť postavenia aj tých slovenských občanov, ktorí sa vracali na územie nového státu.
- 222x2315c 222x2315c V r. 1942 bol zriadený - Sociálny ústav pri Hlinkovej slovenskej ľudovej strane
- 222x2315c 222x2315c - prijaté zákony o valorizácii sociálnych príspevkov a podpôr, realizovala sa jednorázová finančná /druhotná/ pomoc.
- 222x2315c 222x2315c V r. 1941 - nóvum v sociálnej politike - opatrenie o prídavkoch na deti - vytvoril sa fond rodinných prídavkov.
- príspevky sa vyplácali cez Robotnícku sociálnu poisťovňu a vyplácali sa vsetkým deťom do 14. Rokov, učňom do 16. Resp. 17. Roku, studentom do 24 roku.
Tento systém presiel aj do obnovenej ČSR.
Najviac právnych noriem v sociálnej oblasti bolo vydaný o sociálnom poistení najrôznejsieho druhu:
- 222x2315c 222x2315c poistenie v prípade staroby, choroby, úrazu, invalidity, jednorázové príspevky, poistenie remigrantov, príplatky, valorizačné úpravy
- 222x2315c 222x2315c tieto sociálne výhody sa vsak netýkali zidovských občanov v rámci celkovej antisemitskej politiky vlády - vyjadrené to bolo vo vládnom nariadení 198/1941 Sl.z. o tzv. zidovskom kódexe.
Sociálna politika Slovenského státu bola silne rozvinutá.
Po skončení 2. Svetovej vojny bolo na Slovensko z hľadiska stupňa ekonomického vývoja poloagrárnou, relatívne zaostalou
krajinou, priemyselne slabo rozvinutou.
Stupeň ekonomického vývoja sa odráza aj na rozdelení obyvateľstva podľa príslusnosti k jednotlivým hospodárskym odvetviam.
- 222x2315c 222x2315c v období rokov 1939- 1948 vznikali - Sociálno - výchovné ústavy, detské domovy a státne sirotince.
- 222x2315c 222x2315c Okrem státnej starostlivosti na Slovensku vznikali existovala aj starostlivosť realizovaná Okresnou starostlivosťou o mládez a Krajinským ústredím starostlivosti o mládez, ktoré boli pôvodne dobrovoľnými, neskôr poloverejnými institúciami
- 222x2315c 222x2315c V roku 1941 bolo na Slovensku 24 okresných detských domovov.
- 222x2315c 222x2315c Vznikali zariadenia ochrannej výchovy pre mravne narusené dievčatá a chlapcov
V období do februára 1948 nedoslo k podstatným zmenám v sociálnom zákonodarstve.
Z analýzy prijatých legislatívnych opatrení vyplývajú predovsetkým snahy napríklad o odstránenie krívd, ktoré sa dotkli pracujúceho dorastu, o riesenie sociálneho postavenia účastníkov boja za slobodu na vojnových poskodencov, opatrenia n a mobilizáciu pracovných síl, nariadenia o pracovných pomeroch vojnových zločincov a zradcov.
14. Zmena koncepcie sociálnej politiky SR po roku 1948 ( do r. 1989
Vo februári 1948 dochádza k podstatným zmenám v sociálnom zákonodarstve.
Prijatý nový zákon o národnom poistení č. 99/1948 Sb.. ktorý upravoval poistenie pre prípad nemoci a materstva (nemocenské poistenie), ale aj úhrady nákladov liečenia a pod.
Zákon vymenúva povinne poistené osoby:
- zamestnanci
- osoby samostatne zárobkovo činné a ich spolupracujúci členovia rodiny
- dôchodcovia
- nezamestnaný
Tento zákon zlučoval na jednej strane vsetky oblasti sociálneho poistenia do jedného systému na druhej strane vsak zároveň zjednocoval vsetky dovtedy pluralitne fungujúce ustanovizne, pôsobiace v oblasti sociálneho poistenia - preto bol akceptovaný nastupujúcou politickou mocou, ktorej bolo vlastné eliminovanie akejkoľvek plurality.
Zdravotné poistenie bolo nahradené bezplatnou zdravotnou starostlivosťou (1952).
Postupne sa celé poistenie zmenilo na sociálne zabezpečenie vykonávané státom, zdroje naakumulované v poistných fondoch ( verejných i súkromných) sa stali súčasťou státneho rozpočtu.
Obecná samospráva bola na základe ústavy z roku 1948 včlenená do sústavy národných výborov, v ktorých stratila svoju samostatnosť a bola plne podriadená centralizovanému státnemu rozpočtu.
Spolky, z ktorých väčsina obnovila svoju činnosť, boli politicky ovládnuté a začlenené do Národného frontu.
Rehole a rády boli v r. 1950 zrusené, činnosť charity bola na 40 rokov okliestená do rámca starostlivosti o prestárlych kňazov.
Po politických zmenách v r. 1948 a jednoznačnom prechode k plánovanej ekonomike doslo k podstatným zmenám v celom sociálnom systéme. Princíp diferenciácie bol nahradený Jednotnou úpravou pre vsetky pracovné kategórie. Československo prevzalo na seba úlohu strojárenskej základne východné bloku. Dôsledky tejto ekonomiky sa prejavili uz na začiatku 50. rokov nedostatkom spotrebného tovaru.
Peňazná reforma 1. júna 1953 - takmer úplné znehodnotenie peňazných prostriedkov obyvateľstva - pokles zivotnej úrovne.
Ekonomická politika motivovaná politickými záujmami vyústila do krízy v r. 1953-1957, 1968-1975.
Pokus o reformu v r. 1968-1969 znamenal vplyv na sociálnu sféru a vyústil do prijatia sociálnych opatrení - skrátenie pracovného času, zvýhodnenie nadčasovej práce, mzdové úpravy atď.
V r. 1956 bol prijatý zákon o sociálnom zabezpečení, ktorý pričlenil do národného poistenia sociálnu starostlivosť o vsetkých, ktorí ju potrebovali v dôsledku peňaznej reformy z r. 1953. Dávky a sluzby sociálneho zabezpečenia poskytoval stát.
R.1964 - ďalsí zákon o sociálnom zabezpečení, vytvoril pracovné kategórie dôchodkového poistenia a riesil dôchodkové poistenie samostatne hospodáriacich osôb, o ktoré dovtedy nebolo postarané, lebo sa predpokladalo, ze celé poľnohospodárstvo bude zdruzstevnené.
R. 1975 - zákon o sociálnom zabezpečení - vychádzal z predpokladu, ze rozvoj pracovných síl v socialistickej poľnohospodárskej veľkovýrobe natoľko zblízil pracovné a zivotné podmienky druzstevných roľníkov a ostatných pracovníkov, ze je mozné zjednotiť sociálne zabezpečenie týchto dvoch skupín.
R. 1988 ( v júni) - zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
socialistická spoločnosť rozvojom svojej výroby sa stala základom zivotných a sociálnych istôt svojich občanov v čase ich pracovnej činnosti, v starobe, alebo keď pre svoj nepriaznivý zdravotný stav potrebujú pomoc spoločnosti
- právo na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona mali zaručené vsetci občania.
15. PRINÍPY SOCIÁLNEJ POLITIKY vypracovala: Paholeková/
Princíp označuje kategóriu, ktorá obsahuje základné pravidla nejakej oblasti spoločenskej skutočnosti.
Princípy sociálnej politiky v praxi navzájom úzko súvisia, ale v teórii sociálnej politiky sú najvýznamnejsie tieto sociálne princípy:
l. princíp sociálnej spravodlivosti
2. princíp sociálnej solidarity
3. princíp spoločného dobra
4. princíp subsidiarity
5. princíp participácie
Princíp sociálnej spravodlivosti - sociálna spravodlivosť je viacvýznamovým pojmom a pristupujeme k nemu z rôznych hľadísk. Keďze sa nedá kategorický vymedziť, pomáhajú nám čiastkové princípy, ktoré sú:
- 222x2315c 222x2315c princíp výkonový
- 222x2315c 222x2315c princíp rovnosti
- 222x2315c 222x2315c princíp súladu medzi vstupmi a výstupmi
- 222x2315c 222x2315c princíp rovnakých prílezitostí a potrebností
Z ekonomického hľadiska sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jedinca a na druhej strane z etického hľadiska ako vôľa pomôcť slabsím.
V ich realizácií je potrebné dodrziavať nasledovné zásady:
- 222x2315c 222x2315c kazdému rovnako
- 222x2315c 222x2315c kazdému podľa jeho potrieb /riesenie problému chudoby, podpora rodiny/
- 222x2315c 222x2315c kazdému podľa jeho zásluhy- tu je potrebné porovnávať, či výska odmeny je v súlade s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi ukazovateľmi dosiahnutého výkonu
Princíp sociálnej solidarity - sociálna solidarita sa uplatňuje pri rozdeľovaní zivotných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín, v zmysle princípu sociálnej spravodlivosti.
Ak berieme do úvahy, ze človek je do určitej miery závislý od druhých, princíp sociálnej solidarity kategorizujeme:
- 222x2315c 222x2315c medzinárodnú solidaritu /Medzinárodná organizácia práce, Detský fond UNICEF a pod.
- 222x2315c 222x2315c celostátna solidarita - napr. rozvoj vzdelávania, zdravotnícka starostlivosť.
- 222x2315c 222x2315c regionálna solidarita - v rámci uzsích kolektívov, podnikov, občianskych zdruzení, cirkvi, rodiny
- 222x2315c 222x2315c solidarita mladých so starými, zamestnaných s nezamestnanými, zdravých s chorými a pod.
Sociálna solidarita sa realizuje prostredníctvom transférov a redistribučnej politiky státu.
Princíp spoločného dobra - sa chápe v intenciách verejného blaha/welfare/, čize v podmienkach, v ktorých by mohli jednotlivci, rodiny a organizácie dosiahnuť svoju vlastnú dokonalosť. K spoločnému dobru sú rôzne prístupy:
- 222x2315c 222x2315c spoločné dobro ako spoločný úzitok- k vôli ktorému spoločnosť existuje
- 222x2315c 222x2315c spoločné dobro ako spoločenský poriadok - pravidlá, institúcie a orgány, ktoré sú potrebné na to, aby sa spoločné dobro mohlo realizovať
- 222x2315c 222x2315c spoločné dobro ako vyjadrenie úlohy, kvôli ktorej existuje stát- stát, ako predpoklad kde sa jeho občania môzu vsestranne rozvíjať.
Princíp subsidiarity a proporcionality - slovo subsidiarita je odvodené z latinského slova
subsídium, čo znamená pomoc, poskytovanie pomoci. Princíp subsidiarity je hlavným prostriedkom na stanovenie právomoci pri uskutočňovaní spoločného dobra, je to kompetenčné pravidlo. Predstavuje spoločenský poriadok zdola nahor. Môzeme ho priblíziť:
- 222x2315c 222x2315c kazdý človek je povinný najskôr pomôcť sám sebe, aby dosiahol vlastnú sociálnu bezpečnosť
- 222x2315c 222x2315c mala by mu pomôcť rodina
- 222x2315c 222x2315c obec- v rámci komunálnej politiky
- 222x2315c 222x2315c stát - je k pomoci vyzývaný na poslednom mieste, keď sú vsetky moznosti vyčerpané
V tomto princípe je istá paradoxnosť. Na jednej strane je zákaz zasahovať do veci, ktoré si kazdý subjekt najlepsie zariadi sám, na druhej strane, keď tento subjekt nestačí riesiť vzniknutú situáciu, subjekt, ktorý je na vyssej úrovni má právo a povinnosť ujať sa plnenia tejto úlohy.
Princíp participácie participovať /spolupodieľať sa/ v sociálnej politike znamená prístup vsetkých aktérov k prijímaniu a realizácii opatrení sociálnej politiky, ktoré sa dotýkajú ich záujmov a potrieb.
Naplňovanie princípu participácie je postupným dlhodobejsím procesom a nazývame ho ako prechod človeka ako objektu sociálnej politiky k človeku, ako plnoprávnemu, zodpovednému a respektovanému subjektu
Vízia sociálnej politiky má zohľadňovať poziadavku občanov, aby mali moznosť podieľať sa na tom, čo ovplyvňuje ich zivot /zabezpečenie v chorobe, starobe a pod./
Konkrétnym uplatňovaním toho princípu v podmienkach SR je verejná diskusia o pripravovanej reforme sociálneho poistenia, iniciovaná Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR.
Princíp participácie je prepojený s efektívnosťou prijímaných sociálne politických opatrení.
16. FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY
Funkcie sociálnej politiky sa chápu ako schopnosť vyvolávať určité efekty či účinky vo vzťahu k objektom (cieľovým skupinám), schopnosť sledovať a realizovať určitú vedomú, cieľove zameranú činnosť a úlohy.
Funkcie : ochranná, rozdeľovacia a prerozdeľovacia, homogenizačná, stimulačná a preventívna
· 222x2315c ochranná funkcia - riesenie uz vzniknutých sociálnych udalostí, kedy je jednotlivec či sociálna skupina (napr. rodina) zvýhodnená vo vzťahu k ostatným - či uz v ekonomickom alebo sociálnom zmysle. Ide o zmiernenie či odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených so svetom práce ( napr. nezamestnanosť, skodlivé pracovné prostredie, zlá príjmová situácia viacdetných rodín, staroba, choroba, osirenie a pod.). Je to historicky najstarsia funkcia sociálnej politiky, ktoré primárne vyplýva z humanitných snáh spoločnosti a sekundárne z potreby ochrany človeka ako pracovnej sily.
· 222x2315c rozdeľovacia a prerozdeľovacia funkcia - nejde len o rozdeľovanie dôchodkov , ale aj o účelové začlenenie ľudí do spoločnosti. Ťazisko prerozdeľovacej funkcie spočíva v modifikácii prvotného rozdeľovania, v prerozdelení toho, čo uz raz bolo nedokonale či nespravodlivo rozdelené trhom. Cieľom je zmierniť rozdiely a nerovnosti v zivotných podmienkach ľudí.
Pri prerozdeľovaní sa uplatňujú dva prístupy :
* normatívny - stavia otázku o akú distribúciu sa treba usilovať a ako ju presadzovať
* pozitívny - stavia otázku opodstatnenosti, vhodnosti redistribúcie zalozeného buď na
filantropii, usľachtilosti, alebo sa naopak opierala o fenomén sebeckosti či nátlaku
· 222x2315c homogenizačná funkcia - má za cieľ smerovať k určitému príjmovému vyrovnaniu, k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v zivotných podmienkach sociálnych subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov. Homogenizácia neznamená novelizáciu podmienok zivota, ale proces, kedy spoločnosť poskytuje rovnaké sance vzdelávať sa, pracovať, starať sa o svoje zdravie.
· 222x2315c stimulačná funkcia - jej poslaním je podporovať, podnecovať, vyvolávať ziaduce sociálne chovanie sa jednotlivcov a sociálnych skupín v ekonomickej oblasti, ale aj mimo nej . Zahŕňa tie opatrenia sociálnej politiky, ktoré svojimi efektmi ovplyvňujú výkonnosť pracovného potenciálu, jeho produktivitu, ako aj opatrenia, ktoré sa nepriamo premietajú do celkového prospechu spoločnosti. Ide najmä o opatrenia vzdelávacej politiky, politiky zamestnanosti, zdravotnej politiky, o rozmer kúpnej sily sprostredkovaný v nemalej miere vývojom sociálnych príjmov a i.
· 222x2315c preventívna funkcia - má snahu predchádzať určitým skodám na zivote a zdraví, predchádzať nepriaznivým sociálnym situáciám (chudoba, nezamestnanosť). Sociálna politika tu musí svojimi opatreniami smerovať k odstraňovaniu príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií, ktoré bránia integrácii človeka do spoločnosti. Predkladá rozsiahlu osvetovú činnosť, rozvinutie poradenstva kazdého druhu (napr. pre voľbu povolania, pre nezamestnaných, toxikomanov, psychologické a právne poradenstvo atď).
FUNKCIE SOCIÁLNEJ POLITIKY PODĽA STRIEZENCA
· 222x2315c ochranná - historicky prvotná (bratstvá, druzstevníctvo, spoločné dobro, solidarita a subsolidarita, prerozdeľovanie a distribúcia)
· 222x2315c regulačná - pôsobí smerom k homogenizácii spoločnosti, jej integrácii a reintegráciis prepojením na hospodársky rozvoj.
· 222x2315c spoločenská - je spojená so stimulačnou a motivačnou zamestnanosťou, ktorá je silne ovplyvňovaná preventívnymi opatreniami.
· 222x2315c kontrolná - touto funkciou získava mocenská politika novú kvalitu, ekonomická sféra nadobúda rozmer sociálnej efektivity, nové dimenzie dáva vzdelávacej, zdravotnej, bxotvej politike a pod.
17/ Subjekty a objekty sociálnej politiky:
Občan ako jedinec môze uspokojovať svoje potreby dávkami a sluzbami, poskytovanými ako výsledok sociálnej politiky, teda môze byť objektom sociálnej politiky. Ako jedinec ju vsak nemôze formovať, nemôze byť teda jej subjektom. K tomu by sa musel stať príslusníkom určitej formalizovanej organizácie.
Rodina síce bola historicky najstarsou istotou pre deti a nemocných, avsak táto starostlivosť bola jej prirodzenou funkciou. S rozvojom deľby práce a trhu sa veľká rodina rozpadla a nahradila ju v tejto starostlivosti komunita. Rodina v núdzi sa stala sama objektom sociálnej politiky.
Susedská výpomoc a neskôr aj profesionálna solidarita hrala v dávnej dobe v európskej civilizácii svoju rolu. Bola vsak nesystémová, individualizovaná, často náhodná. Az spolky, cechy a napokon obce dali svojpomoci a solidarite nálezitý formalizovaný rámec a systematickosť. Z uvedeného vyplýva, ze subjektom sociálnej politiky, ktorý svoje potreby a záujmy formuje a presadzuje svoju soc. politiku, môze byť len formalizovaný sociálny systém s definovanými struktúrami a chovaním ak má ísť o činnosť sústavnú a cielenú. Nemôzu nimi byť jednotlivci alebo neformálne a náhodné skupiny ľudí.
· 222x2315c neformálne
· 222x2315c formálne
Za Neformálne - soc. systémy povazujeme skupiny ľudí, ktorí majú síce rovnaký záujem, ale nevytvorili si ziadne formálne struktúry k jeho uplatňovaniu
- 222x2315c 222x2315c nevedomé ( obyvatelia domov, neformalizovaná skupiny napr. na pracovisku...)
- 222x2315c 222x2315c vedomé - (lobistické skupiny, účastníci stávok...)
Za formálne - soc. sytémy povazujeme institucionalizované skupiny, ktoré sú formálne vytvorené a organizované.
Tieto systémy sú usporiadané hierarchicky a jednotliví ľudia v nich majú soc. role im pridelené a vsetkými respektované. Vo formalizovaných struktúrach existujú normy, podľa ktorých sa jednotliví účastníci chovajú, dokonca existuje kontrola tohoto chovania so sankciami a postihmi.
Najvyssím stupňom formalizácie systémov sú formy ústavné. Najvyssím stupňom právnej formalizácie je stát ( prezident, parlament, vláda, súdy, samosprávne územné časti, verejnoprávne inst. a fondy. Z uvedeného vyplýva, ze soc. politiku má nielen stát, ale kazdý právny subjekt ( právnická, nie fyzická osoba ) v ňom pôsobiaci. Takto mozno oprávnene hovoriť o soc. politike nestátnych org. Ako sú politické strany, odbory, zväzy zamestnávateľov, obč. Zdruzenia, nadácie ale aj podnikateľská sféra napr. akciové spoločnosti...
Kazdý formalizovaný soc. systém má svoje formálne a neformálne soc. struktúry. Hlavné formalizované struktúry:
- 222x2315c 222x2315c struktúry moci ( hierarchická, ekonomická ... )
- 222x2315c 222x2315c struktúry vlády ( správne, procesné pri vládnutí .. )
- 222x2315c 222x2315c struktúry sluzby ( procesné pri poskytovaní sluzieb, činnostné ...)
Miera demokracie moci závisí od miery soc. kontroly moci a vlády. Vo vnútri soc. sytému ide často o pomoc členom, ale aj o súperenie o role a pozície vo vlastnom systéme.
Chovanie soc. systému môze mať povahu"
- 222x2315c 222x2315c konvergujúcu
- 222x2315c 222x2315c divergujúcu
Konvergujúca - spravidla vedie k vývoju hierarchických, organizačných činností
Divergujúca - naopak posilňuje neznásanlivosť a je celkovo destruktívna.
Stát ako sociálny systém je najsilnejsím formalizovaným sociálnym subjektom. Ten zaručuje občanom ľudské práva, deklarované ústavou. Cieľom státu v soc. oblasti je predovsetkým vytvárať podmienky pre stabilitu a regulovať sociálnu klímu, tlmením soc. napätia a stabilizovaním soc. pomerov.
Obec ako sociálny subjekt - ako uz bolo povedané, stát je reprezentovaný ako ústrednými orgánmi ( parlament, vláda ... ) tak aj regionálne a obecnou správou alebo samosprávou. Obec je typickou a najmensou samosprávnou jednotkou státu Je významným subjektom státnej sociálnej politiky. Má svoje vlastníctvo. Stát obci poskytuje určité prostriedky buď prídelom zo státneho rozpočtu, alebo tým, ze zverí vyberanie obci vyberanie určitých státnych daní. Obce historicky preukázali, ze sú najvhodnejsím miestom pre poskytovanie sociálnej pomoci.
Nestátne organizácie ako sociálne subjekty - do kategórie nestátnych subjektov patria právnické osoby ( zdruzenia, hnutia , spolky, nadácie ) ale aj fyzické osoby ( pokiaľ sú zamestnávatelia ). Podnikateľské subjekty, ktoré zamestnávajú občanov, spravidla rozvíjajú soc. politiku voči vlastným zamestnancom.
Medzinárodné organizácie ako soc. subjekty - medzinárodné organizácie môzu byť soc. subjektami, pokiaľ vstupujú do konkrétnych soc. vzťahov, či uz ako vládne ( napr. vrchná komisárka OSN pre uprchlíkov ) alebo nestátne humanitárne org. typu Lekári bez hraníc...ďalej napr. OSN ajej agentúry (MOP - medzinárodná org. práce ), Rada Európy je medzinárodná európska inst., ktorá zdruzuje európske zeme a presadzuje dodrzovanie ľudských práv o zlepsovaní zivotných podmienok a respektovanie ľudských hodnôt, EÚ, svetové nestátne organizácie ( MASZ - medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia ).
Objekty sociálnej politiky:
Za objekt sociálnej politiky povazujeme tých, ku ktorým táto politika smeruje a ktorí z nej majú prospech. Sú nimi jednotlivci, rodiny, alebo skupiny osôb. Jednotlivec je objektom soc. politiky buď pre svoju účasť v systéme ( prihlásil sa, platil príspevky v poistení a pod. ) alebo pre svoju potrebu ( je chudobný, nemocný, sirota ... )
Objektom státnej a obecnej soc. politiky sú teda jej uzívatelia či zákazníci, ktorí sú touto soc. politikou chránení, riadení, obmedzovaní, stimulovaní a pod. )
Veľká rodina ako niekoľkogeneračné zoskupenie osôb spojených pokrvne, alebo sobásom sa tradične starala o deti, nemocných a starých. Vo veľkej rodine starostlivosť o deti pripadala na zeny. Táto rola bola vytlačená v procese zrovnoprávnenia muzov a zien a rovnoprávnou účasťou zien na ekonomických procesoch. Rozpadom veľkej rodiny túto starostlivosť prevzali obec a stát. Malá rodina môze soc. politiku ovplyvňovať, no nemôze ju formovať a uskutočňovať. Je teda objektom a nie subjektom soc. politiky.
Objektom sociálnej politiky sú aj skupiny definované
- 222x2315c 222x2315c právom
- 222x2315c 222x2315c statútom nestátnej organizácie
- 222x2315c 222x2315c jednotlivcom ( donátorom či sponzorom )
medzinárodné organizácie sú zdruzeniami státov, alebo nestátnych organizácií, ktoré si berú za úlohu predovsetkým:
a/ organizovať medzinárodnú pomoc, medzistátnu a medziregionálnu podporu jednotlivým státom, pokiaľ o ňu majú záujem a pokiaľ pre riesenie svojich sociálnych problémov nemajú dosť účinných prostriedkov/pomoc pri hlade, vojne, zemetrasení/,
b/ harmonizovať sociálne politické úsilie jednotlivých státov stanovením minimálnych hladín sociálnej ochrany, alebo doporučovaním účinných realizačných postupov /medzinárod. zmluvy/,
c/ budovať svetové alebo regionálne kontrolné mechanizmy na ochranu ľudských alebo iných práv.
K najdôlezitejsím medzinárodným organizáciám patrí:
1.Systém Organizácie spojených národov/OSN/.
Pôsobí v sociálnej oblasti prostredníctvom Hospodárskej a sociálnej rady OSN a najmä prostredníctvom Centra pre sociálny rozvoj a humanitárne zálezitosti. Toto centrum sa zaoberá napr. starnúcim obyvateľstvom, invalidmi, mládezou
Specializované organizácie OSN:. Svetová zdravotnícka organizácia /SZO/-znízenie chorobnosti, úmrtnosti so zreteľom na chudobné obyvateľstvo, a Medzinárodná organizácia práce /MOP/ -zalozená v r. l919 s cieľom zlepsiť pracovné podmienky vo svete. Je to organizácia tripartitná. Jej hlavným poslaním je formulovanie medzinárodných programov k zlepseniu pracovných a zivotných podmienok.
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj /IBRD/ - stručne Svetová banka - vo svojich rozvojových programoch kladie dôraz na rozvoj ľudských zdrojov a na budovanie sociálnych sietí, podporuje udrzateľný ekonomický rozvoj a znízenie chudoby v členských krajinách, najmä poskytovaním pôzičiek.
Európske struktúry:
1. Rada Európy
Je medzinárodná európska institúcia. Zaoberá sa vsetkými oblasťami zivota s výnimkou obrany a hospodárskej integrácie. Za 40 rokov činnosti prijala 130 konvencií, ktoré pomohli zlepsiť situáciu v oblasti sociálnych práv, ochrany zdravia, vzdelania, právnych istôt. Občania môzu povolať svoju vládu k zodpovednosti pred Medzinárodný súd pre ľudské práva v Strasburgu. Zaručuje im dodrziavanie jednotlivých slobôd.
2. Európska únia
Sleduje iné ciele nez Rada Európy, ale stále viac preniká aj do oblastí, ktorými sa zaoberá Rada Európy, smeruje k harmonizácii zákonodarstva v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti a vytvorenie hospodárskej a menovej únie.
Svetové nestátne organizácie
a/ Medzinárodná asociácia sociálneho zabezpečenia /MASZ/ - s cieľom chrániť, zlepsovať a rozvíjať sociálne zabezpečenie v celom svete prostredníctvom medzinárodnej spolupráce.
Okrem MASZ existuje celá rada nevládnych organizácií ako: Medzinárodné zdruzenie sociálnych pracovníkov, Medzinárodné zdruzenie sociálnych skôl, cirkevné sociálne institúcie, medzinárodné odborové ústredia.
Základné ciele sociálnej politiky, formulácia cieľov, vznik formulovania ľudských práv
Kazdý sociálny subjekt má svoju sociálnu politiku, ktorou sleduje
svoje záujmy a ciele, ktoré sa vyvíjajú a menia v čase podľa zmeny záujmu subjektu, alebo podľa zmeny sociálneho prostredia, v ktorom pôsobia.
Usiluje sa o uplatnenie svojich záujmov. Mechanizmy volieb a sociálnej kontroly umozňujú sociálnym subjektom nájsť "väčsinový názor", ktorý sa stáva státnou soc. politikou. Tá sa od ostatných odlisuje tým, ze je vybavená mocou a účinnými prostriedkami /právo, peniaze, institúcie/ pre uskutočnenie a presadenie svojich politických cieľov.
Ciele soc. politiky reagujú na potreby a vyjadrujú záujmy príslusníkov spoločensky slabsích vrstiev. Môzeme hovoriť o vývoji od pomoci človeku cez povinnosť státu az po práva občana voči státu a susedom.
Na začiatku bola pomoc, jej cieľom je uspokojiť individuálnu potrebu podľa predstáv toho, kto pomáha. V minulosti boli chorí otroci zabíjaní a zdravotne postihnutí zhadzovaní zo skaly, alebo posielaní do lesa. Zákaz usmrcovania môzeme označiť za prvý veľký posun.
Katolícka cirkev zakladala rády, chudobince a organizovala pomoc chudobným vo svojich farnostiach.
Zmena spočíva v tom, ze koncepcia "môzes pomôcť", je nahradená "musís pomôcť".
V rannom stredoveku nastali prvé zmeny, keď na výzvy pápeza nielen zakázali usmrcovať chudobných, ale aj vyhlásili povinnosť pána starať sa o chorých a práceneschopných.
Postupne sa vsetky európske státy zaväzujú starať o chudobných, ale určia aj hranicu, pod ktorou je občan povazovaný za chudobného
Občan má právo na dôstojný ľudský zivot. Prvotná je potreba človeka, forma a obsah sú druhoradé.
Za prvú deklaráciu ľudských práv sa povazuje Desatoro. Príkazom "nezabijes" bolo uznané právo na zivot, "nepokradnes" - právo na súkromný majetok ....
Aristoteles vymedzil prvý ideový rámec pre rozvoj prirodzených ľudských práv v občianskej spoločnosti slobodných ľudí. Vývoj ďalej ovplyvnili: Jean Jacques Rousseau /formuloval ideu o spoločenskej zmluve - prirodzené práva a slobody občana, Immanuel Kant /formuloval idey práva - spravodlivosť, sloboda, rovnosť pred zákonom/.
Dôlezitým krokom bola Virginská deklarácia /1775/, ktorou George Washington vyhlásil právo človeka zúčastňovať sa vecí verejných.
Na zasadaní OSN 1948 bola vyhlásená Vseobecná deklarácia ľudských práv, v roku 1961 Sociálna charta , Deklarácia o právach dieťaťa, Európska soc. charta.
Boli vypracované dva pakty: o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach /byť občanom státu, právo na prácu, vlastniť majetok/
O občianskych a politických právach /uspokojivé prac. podmienky, primeraná zivotná úroveň, právo na rodinu, právo na sociálne zabezpečenie/.
20.Vseobecná deklarácia ľudských práv (1948), sociálne práva človeka.
Vseobecná deklarácia ľudských práv (VDĽP) je politická deklarácia vychádzajúca z koncepcie prirodzených ľudských práv. Tieto práva súvisia s jeho ľudskou existenciou, s jeho právom prejavovať sa ako osobnosť a s jeho právom na dôstojný zivot. Podmienky na vytvorenie týchto práv má povinnosť vytvoriť stát.
Základnými ľudskými právami sú:
*Občianske práva (človek-občan), ktoré človeku zaručujú zivot, rovnosť, slobodu, ochranu osobnosti a súkromie. Podľa článku 1 VDĽP sa vsetci ľudia rodia slobodní a seberovní čo do dôstojnosti a práv. V čl. 2 má kazdý zaručené práva a slobody stanovené vo VDĽP bez akejkoľvek diskriminácie a to najmä bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, nábozenstvo, politické presvedčenie alebo iné zmýsľanie, sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie. Podľa článku 3 právo na zivot, osobnú slobodu a bezpečnosť je zaručené pre kazdého, nikto nesmie byť drzaný v otroctve alebo nevoľníctve (čl. 4) a nikto nesmie byť mučený (čl. 5). Článkom 6 je zaručená ochrana osobnosti a kazdý kto je obvinený sa pokladá za nevinného, pokiaľ nie je jeho vina dokázaná zákonným postupom. Kazdý má zaručenú rovnosť pred zákonom (čl. 7), právo na ochranu súdov (čl. 8). Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý (čl. 9) a kazdý má právo na to, aby ho spravodlivo a verejne vypočul nezávislý a nestranný súd (čl. 10). Nikto nesmie byť odsúdený za čin, ktorý v čase jeho spáchania nebol trestný (čl. 11). Súkromie človeka je zaručené vo VDĽP v dvoch smeroch, a to:
v čl. 12 - nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného zivota, do rodiny, domova, korespondencie ani útokom na svoju česť a povesť,
v čl. 16 - ihneď po dosiahnutí plnoletosti majú muzi aj zeny právo uzatvoriť manzelstvo a rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti, ktorá má právo na ochranu.
*Politické práva (občan-stát), ktoré sú zalozené na myslienke, ze základom vládnej moci je vôľa ľudu (čl. 21) a kazdý občan má právo podieľať na politickej moci a zúčastniť sa vlády buď priamo, alebo prostredníctvom slobodne zvolených zástupcov a sú tu stanovené aj podmienky, ktoré určujú kedy sú voľby riadne a slobodné. Medzi politické práva patrí: právo byť občanom státu, sloboda byť osobnosťou, právo zdruzovať sa a hájiť svoje záujmy, právo slobodne sa pohybovať. Státna príslusnosť je zaručená vsetkým a nikto jej nesmie byť svojvoľne zbavený (čl. 15). Sloboda osobnosti je daná právom na slobodu myslenia, svedomia a nábozenstva (čl. 18), na slobodu presvedčenia, prejavu a rozsirovania informácie a myslienky (čl. 19). Právo zdruzovať sa má zaručené kazdý na jednej strane právom pokojného zhromazďovania a zdruzovania sa a na strane druhej nikto nesmie byť nútený stať sa členom akéhokoľvek zdruzenia (čl. 20). Sloboda voľného pohybu je zaručená kazdému v čl. 13, kazdý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, právo vyhľadať si pred prenasledovaním útočisko v iných krajinách, pokiaľ nie je jeho stíhanie odôvodnené (čl. 14).
*Ekonomické (hospodárske ) práva sú dve a to:
- kazdý má právo vlastniť majetok a nikto ho nesmie byť svojvoľne zbavený (čl. 17),
- právo na prácu, ktoré zahŕňa slobodnú voľbu zamestnania, právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a odpočinok (čl. 23), kazdý má tiez právo na rovnaký plat za rovnakú prácu a na spravodlivú odmenu, kazdý má právo zdruzovať sa a zakladať odborové organizácie na zabezpečenie svojich práv (čl. 24).
*Kultúrne práva zahŕňajú:
- právo na vzdelanie (čl. 26), vzdelávanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti,
- právo zúčastňovať sa kultúrneho zivota (čl. 27),
- právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, vedeckú, literárnu a lebo umeleckú tvorbu.
Článok 28 VDĽP hovorí o tom, ze kazdý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, kde by boli úplne uplatnené vsetky práva a slobody stanovené vo Vseobecnej deklarácii ľudských práv.
Práva jedného občana končia tam, kde začínajú práva iného občana, z čoho vyplýva povinnosť respektovať práva iných. Zákon tieto obmedzenia ustanovuje len v takom rozsahu, aby bolo zaistené a uznávané právo ostatných a aby sa vyhovelo poziadavkám morálky, verejného poriadku a blaha v demokratickej spoločnosti (čl. 29).
Sociálne práva
Môzeme sa na ne pozerať dvoma spôsobmi a to:
- buď vsetky práva súvisiace s právom na prácu povazujeme za sociálne práva,
- alebo skupinu sociálnych práv obmedzíme len na práva, ktoré zabezpečujú človekovi náhradné príjmy, t.j. právo na sociálne zabezpečenie (čl. 22). V prípade, ze človek nemôze získať prostriedky na svoju obzivu vlastnou prácou alebo majetkom, má právo na takú zivotnú úroveň, ktorá mu zaistí zdravie a pohodu pre neho a jeho rodinu a matky a deti majú nárok na zvlástnu ochranu a pomoc (čl. 25).
*Právo na prácu
Socialistický stát tvrdil, ze jeho politika smeruje k uspokojovaniu základných potrieb občanov, pričom v poslednom desaťročí nemal vypracovaný cieľavedomý sociálny program a trval na tvrdeniach o neustálom raste zivotnej úrovne, reálnych miezd atď. S týmto sa ale rozchádzali konkrétne sociálne opatrenia. Ľudia mali len obmedzenú moznosť slobodnej voľby povolania, ktoré by vyhovovalo ich znalostiam, schopnostiam, talentu... Preto sa demokratické usporiadanie spoločnosti so zabudovanými sociálnymi zárukami dôstojnej existencie človeka javí ako prirodzený vrchol pyramídy spoločenského rozvoja.
Právo na prácu znamená v demokratickej spoločnosti právo zvoliť si slobodne zamestnanie v uspokojivých pracovných podmienkach za primeranú odmenu, právo získať prácu v medziach spoločenských mozností, alebo peňaznú podporu v nezamestnanosti, ktorá by zaistila primeranú a ľudsky dôstojnú zivotnú úroveň.
Právo na prácu je prostriedok, ktorý má kazdému občanovi zaistiť podiel na národnom dôchodku, úplné uplatnenie jeho osobnosti a je jedným zo základných nástrojov sociálnej emancipácie človeka.
Právo na prácu realizujú podľa zákona o zamestnanosti Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, prostredníctvom sprostredkovania a sluzieb zamestnanosti, organizujú bezplatnú poradenskú sluzbu, sprostredkúvajú ponuky zamestnaní, programy aktívnej politiky zamestnanosti poskytujú prostriedky na vytvorenie nových pracovných miest...
Právo na prácu, pokiaľ niej zaistené účinnými opatreniami na trhu práce, je legitímne k dávkam v nezamestnanosti, ktoré boli zavedené zákonom uz v roku 1991 (podpora v nezamestnanosti).
Súčasťou práva na prácu je aj právo na vzdelanie a právo na prípravu na povolanie.
*Právo na uspokojivé pracovné podmienky
Prijatím Zákonníka práce (zák.č. 65/1965 Zb.) sa zjednotili predpisy v oblasti pracovného práva a
zamestnancom bola poskytnutá sociálna ochrana. Občan má právo na to, aby stát presne a jasne definoval a zaručil jeho základné sociálne práva, zakladajúce jeho sociálnu istotu, aby si mohol zaistiť zlepsovanie zivotných a pracovných podmienok a usilovať sa o sociálny pokrok.
*Právo na primeranú zivotnú úroveň
Robotnícke hnutia, ich politické a odborové organizácie sa vo veľkej miere pričinili o to, ze bolo uznané právo kazdého občana na takú zivotnú úroveň , ktorá by jemu a jeho rodine zaistila zdravie a blaho (welfare) a to najmä výzivu, osatenie, bývanie, lekársku starostlivosť a nevyhnutné sociálne opatrenia a to aj pri okolnostiach nezávislých na jeho vôli(sociálna udalosť), napr. pri strate zamestnania, v chorobe, invalidite, veku, strate ziviteľa...
V roku 1990 vláda vybudovala záchranné sociálne siete, pričom za rozhodujúce sektory povazovala zamestnanosť, rovnováhu rodinných príjmov a výdavkov a sociálne dávky. Takto chcela v prechodnom období udrzať dynamickú rovnováhu medzi zdrojmi a zivotnými nákladmi.
Dnes sa správne predpokladá, ze zdravie je základnou determinantou zivotnej úrovne a stát má prijať opatrenia, ktoré budú zahŕňať najmä:
- 222x2315c kroky na znízenie počtu potratov a dojčenskej úmrtnosti a na zdravý vývin dieťaťa,
- 222x2315c zlepsenie vsetkých stránok vonkajsích zivotných podmienok a priemyslovej hygieny,
- 222x2315c prevenciu, liečenie a kontrolu epidemických chorôb, chorôb z povolania a iných ochorení,
- 222x2315c vytvorenie podmienok, ktoré v prípade choroby zaistia lekársku pomoc a starostlivosť vsetkým občanom.
K tomu má stát zabezpečiť minimálnu mzdu, ktorá umozní slusný a dôstojný zivot.
*Právo na rodinu
Stát má zaistiť (podľa Paktu o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach občanov):
- 222x2315c najsirsiu moznú ochranu a pomoc rodine, ktorá je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti,
- 222x2315c zvlástnu ochranu matkám v priebehu primeraného obdobia pred a po narodení dieťaťa,
- 222x2315c zvlástne opatrenia na ochranu a pomoc vsetkým deťom a mládezi proti vykorisťovaniu, predčasnému zamestnávaniu, ohrozovaniu mravnosti a zdravia.
*Právo na sociálne zabezpečenie
Stát je povinný realizovať právo na sociálne zabezpečenie tak, aby naplnením ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv zaistil dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti človeka. Toto právo je podrobne rozvedené v Dohovore č. 102 o sociálnom zabezpečení - minimálne standardy (1952) a v Dohovore č. 118 o rovnosti zaobchádzania - sociálne zabezpečenie (1962). Pre jednotlivé odvetvia sociálneho zabezpečenia boli vypracované zvlástne dohovory v oblasti:
- 222x2315c zdravotnej starostlivosti a nemocenského poistenia,
- 222x2315c starobného, invalidného poistenia a poistenia pre pozostalých,
- 222x2315c úrazového odskodnenia a poistenia,
- 222x2315c poistenia v nezamestnanosti,
- 222x2315c materských a sociálnych dávok.
*Právo na slobodu zdruzovania sa
Tu patrí aj právo na kolektívne vyjednávanie, petičné právo a iné práva s tým spojené. Podľa dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP), sa má kazdý právo zdruzovať na ochranu svojich záujmov. MOP toto právo podrobne upravila v dohovoroch dotýkajúcich sa:
- 222x2315c práva na zdruzovanie a kolektívneho vyjednávania,
- 222x2315c slobody zdruzovania,
- 222x2315c zástupcov robotníkov,
- 222x2315c priemyselných vzťahov.
21. Predmet sociálnej politiky, základne parametre merania úrovne sociálnej politiky
Predmetom sociálnej politiky je to, čo sa má v sociálnom systéme alebo v sociálnej ochrane zachovať alebo zmeniť napr. podmienky práce a zivota človeka a udalosti, ktoré človek nevie zvládnuť vlastnými silami.
V najsirsom slova zmysle je predmetom sociálnej politiky:
- 222x2315c 222x2315c regulácia,
- 222x2315c 222x2315c ochrana,
- 222x2315c 222x2315c sluzba.
Regulácia - zahrňuje činnosti ako vydávanie záväzných pravidiel chovania ľudí, vydávanie povolení, príkazov, zákazov /vydávanie licencií, povolení, akreditácii/.
Ochrana - polícia - zahrňuje činnosti ako dohľad, monitorovanie, inspekcia nad činnosťami ľudí, aby realizáciou svojich práv nenarusovali práva a slobody iných ľudí.
Sluzba - zahrňuje činnosti, ktorými sociálnych subjekt pomáha ľuďom tým, ze im poskytne radu dávku alebo sluzbu.
Regulácia, polícia, sluzba môze byť svojou povahou:
- 222x2315c 222x2315c ochranná /sociálna prevencia/ - aby človek nevypadol z prirodzeného sociálneho prostredia /zdravotná, rekvalifikačná, skoliaca/,
- 222x2315c 222x2315c zabezpečovacia /sociálne terapia/ - ak uz vypadol z prirodzeného sociálneho prostredia
- 222x2315c 222x2315c restitučná alebo rehabilitačná /sociálna rehabilitácia/ - reintegrácia človeka do jeho prirodzeného soc. prostredia /návrat do práce, návrat do rodinného prostredia/
Základné parametre merania úrovne sociálnej politiky sú
- osobný rozsah sociálnej ochrany /SO/ - komu je SO alebo sluzba určená
- vecný obsah a rozsah SO - sociálne udalosti v zivote ľudí, podmienky v ktorých sa ľudia
nachádzajú, úroveň sociálnej ochrany, ktorá sa poskytuje pri jednotlivých sociálnych
udalostiach
- nástroje sociálnej ochrany, ich voľba a rozsah.
22. Sociálna udalosť, skupiny soc. udalostí.
Zivotné situácie sú predmetom verejného záujmu spravidla az vtedy, keď sú príčinou straty alebo sťazenia spoločen. najmä ekonomického uplatnenia. Soc. udalosť je charakterizovaná úbytkom alebo stratou príjmu. Soc. zabezpečenie pri jednotlivých soc. udalostiach sa spravidla poskytujú v rámci právnych pomerov zlozených:
· 222x2315c 222x2315c zo zákona napr. povinné poistenie proti následkom pracovných úrazov a ochorení z povolania
· 222x2315c 222x2315c úradným výrokom, napr. rozhodnutím o poskytnutí stát. sociálneho príspevku alebo sociálnej pomoci
· 222x2315c 222x2315c zmluvne, napr. pracovnou zmluvou, poistnou zmluvou
Soc. zabezpečenie sa spája so soc. udalosťou právnymi následkami:
· 222x2315c 222x2315c bezprostredne /právo vzniká tým ze udalosť nastala, ako napr. narodenie dieťaťa pre vznik nároku na pôrodné/
· 222x2315c 222x2315c alebo spostredkovane /aby právo vzniklo, musí nastať este ďalsia udalosť, ako napr. narodenie dieťaťa a zanechanie práce pre vznik nároku na rodičovský príspevok.
Pri vzniku soc. udalosti, prípadne po splnení ďalsích právom stanovených podmienok, vznikne právo na určitý druh ochrany. Od vzniku práva na ochranu je treba odlísiť nárok na konkrétne plnenie, t.j. na konkrétnu dávku alebo sluzbu, ktorá zakladá moznosť realizácie práva, vynutiteľného spôsobom / spravidla súdnou cestou/.
Ak nastane soc. udalosť, spravidla vznikne poistenej osobe, občanovi /oprávnenej osobe/ buď
· 222x2315c 222x2315c nárok zo zákona alebo zmluvy, alebo
· 222x2315c 222x2315c právo ziadať o poskytnutie určitej dávky z niektorého systému soc. ochrany
Soc. udalosť je tak právnou udalosťou, ktorá je obecnou právnou podmienkou vzniku alebo trvania na ktorúkoľvek dávku v rámci niektorého základného právneho pomeru soc. ochrany.
V uvedenom zmysle soc. udalosť /anglicky contigency/ je súčasťou dávkovej schémy / súhrnom vsetkých právnych podmienok pre vznik a trvanie nároku na dávku/. Je to právna kategória, jej definícia v právnej norme obsahuje právne kritériá bezprostredne vymedzujúce príslusnú zivotnú situáciu a jej príčinnú súvislosť s vyvolanými následkami. Napr. soc. udalosť pre chorobu obsahuje kritériá:
· 222x2315c 222x2315c choroba, alebo úraz
· 222x2315c 222x2315c strata pracovnej schopnosti v doterajsom zamestnaní
· 222x2315c 222x2315c následná strata mzdy alebo platu
Soc. udalosť sa môze skutočne zisťovať aleob predpokladať. V prvom prípade ide o domienky vyvrátiteľné/ presumpcie/, u ktorých sa pripúsťa dôkaz opaku, v druhom prípade o domienky nevyvratiteľné /fikcie/, u ktorých sa dôkaz opaku nepripúsťa. Napr. v nemocenskom poistení sa vo väčsine systémov predpokladá pracovná neschopnosť pri prjatí do ústavného osetrenia /presumpcia/. Pri nariadení karantény sa naopak vytvára fikcia, ze postihnutý je chorý i keď tomu tak nemusí byť, lebo karanténu mozno nariadiť i u zdravého človeka - bacilonosiča.
Soc. udalosť, ako spoločenské uznanie jednotlivých zivot. situácií, pri ktorých je ziadúce, aby občan bol zabezpečený, sú podmienky historicky, ekonomicky a politicky. Soc. zabezpečenie môze napr. vychádzať z koncepcie zabezpečenia zivotného minima vsetkého obyvateľstva /napr. v Dánsku/ a tak stačí pre vznik nároku skutočnosť, ze občan nemá príjmy na úrovni tohto minima.
Ak vychádza soc. ochrana z koncepcie straty alebo dopnenia zárobku, vznik zivotnej situácie pre vznik nároku na dávku nestačí. Soc. udalosť v takomto prípade nie je sama nemoc, materstvo a.p. ale ich následky na zárobkovú činnosť a alimentačnú schopnosť zabezpečenej osoby alebo jej rodiny. Preto v prípade materstva studentke nevzniká nárok na dávku v materstve, ale dávka soc. pomoci. Soc. udalosť totiz zahrňuje zlozitú reťaz príčinných súvislostí.
Soc. udalosť môze byť uzananá právom, zmluvou alebo dodatočne az po svojom vzniku, výrokom státnej alebo nestátnej organizácie. Charita napr. uznáva soc. udalosť , ktorú stát nezaopatril. Soc. udalosť je tak pojem sirsí ako pojem právnej udalosti. Ak majú soc. udalosti mať za následok zákonný nárok na dávku, musia mať súčasne i povahu právnej skutočnosti
Ak majú mať za následok poskytnutie dávky, musia byť soc. udalosti preukázané alebo musia byť preukázané skutočnosťou, pri ktorej sa udalosť presumuje.
Soc. udalosti môzu byť predvídateľné a nepredvídateľné, odvrátiteľné a neodvrátiteľné. Napr. staroba je predvídateľná a neodvrátiteľná soc. udalosť. Rizikom je len v tom zmysle, ze sa jej človek nemusí doziť.
Ako kategória soc. zabezpečenia má soc. udalosť sirsí význam nez z hľadiska právnej formy. Teoreticky i prakticky môze soc. udalosť byť ako právne ireleventná, tak i relevantnou skutočnosťou. Historický vývoj soc. ochrany dokumentuje flexibilitu soc. udalosti ako kategórie soc. politiky a ako kategórie práva soc. zabezpečenia.
V súčasnosti rozlisujeme sesť základných skupín soc. udalostí, súvisiacich:
· 222x2315c 222x2315c so zdravotným stavom- teda s nemocou a individualitou
· 222x2315c 222x2315c s rodinou - so zakladaním rodiny, s materstvom, s výchovou detí v rodine a so zlyhaním rodiny a stratou ziviteľa
· 222x2315c 222x2315c s vekom - stárnutie
· 222x2315c 222x2315c s nezamestnanosťou
· 222x2315c 222x2315c s núdzou
· 222x2315c 222x2315c s neprispôsobením - sa sociál. dezintegrácii ľudí alebo skupín ľudí, neprispôsobených normálnemu zivotu
Hlavnými soc. udalosťami /rizikami/ sú choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, invalidita, stárie, narodenie dieťaťa, smrť ziviteľa, ochrana detí a mládeze, ochrana zien proti násiliu, nezamestnanosť, chudoba a pod.
Soc. udalosti vznikajú najčastejsie ako dôsledky nedostatočnej prevencie, zlyhanie prirodzených alebo náhradných zdrojov soc. sebestčnosti a istoty jedninca či rodiny, ohrozenie občana jednaním iného občana a pod.
Zdravie a choroba ako sociálna udalosť, skupiny sociálnych udalostí.
Zdravie a nemoc sú predmetom sociálnej politiky.
Zdravie - biolologický stav človeka. Jeho neprítomnosť - stav fyzickej a dusevnej choroby. Jeho prítomnosť - stav dokonalej telesnej dusevnej a sociálnej rovnováhy.
Dva definičné prvky - rovnováha stavu, ktorá má svoju telesnú, dusevnú sociálnu stránku a rovnováha funkcií - funkcia organizmu v konkrétnom vzťahu k prostrediu v ktorom človek zije.
Svetová zdravotnícka organizácia chápe zdravie sirsie a to: vychádza z predpokladu, ze kazdý človek by mal mať prílezitosť preziť svoj zivot bez zbytočných utrpení v stave fyzického, psychického a sociálneho blaha. / dostatočná výziva, neznečistené prostredie, maximálna ochrana proti infekčným ochoreniam.
Zdravotné riziko - faktory zivotného a pracovného prostredia, ktoré vyvolávajú určité choroby napr. znečistený vzduch alebo voda.
Najčastejsie zdravotné riziká
Typy zdravotných rizík
Zdravie sa stáva sociálnom udalosťou hneď ako potrebuje ochranu alebo liečbu, ktorá vyzaduje odbornú pomoc, zariadenie, techniku a lieky a náklady presahujú finančné moznosti človeka.
Starostlivosť o zdravie
Zdravie je osobnou zodpovednosťou občana. Verejnou sa stáva vtedy, keď porucha zdravia ohrozuje iných ľudí napr. nákazy. Kazdý človek má právo na lekársku opateru. Ľudia, ktorí sa nedokázu postarať sami o seba majú nárok o spoločenskú pomoc, ale nikto nemôze operovať alebo liečiť bez jeho súhlasu. Ak chorý svojim chovaním ohrozuje ostatných môze byť liečený so súhlasom príbuzných alebo nariadením súdu.
Choroba - lat. morbus - sa stáva sociálnou udalosťou vtedy, keď človek nemôze zabrániť poruche svojho zdravia, alebo nemá dostatok síl a prostriedkov aby poruchu odstránil. Sociálnom udalosťou sa choroba stáva vtedy, keď potrebuje pomoc od iných alebo finančnú.
Choroba môze mať priebeh
Príčiny ochorenia
Ř 222x2315c vonkajsie - biologické ( vírusy, parazity, pliesne)
fyzikálne ( elektrina)
- chemické ( otravy)
- sociálne (stresy)
Ř 222x2315c vnútorné - genetické ( zalúdočné vredy podmienené neurózou)
- nedostatok odolností voči chorobám ( závislosť)
Úraz lat. trauma - vonkajsí zásah pôsobiaci na organizmus náhle, ktorý má za následok poruchu zdravia.
Pracovná schopnosť - moznosť práce
Pracovná neschopnosť - nemoznosť práce pre nemoc alebo úraz.
Invalidita - sociálna udalosť, choroba zo zdravotným postihnutím dlhodobo alebo trvale.
Handicap - dôsledky z invalidity
Podľa miery invalidity sa priznáva odskodnenie
Strata pracovnej schopnosti sa väčsinou vyjadruje skrátením pracovného času / napr. na 4 hod. denne/.
24. Sociálna udalosť spojená s rodinou, materstvom a výchovou detí. Rodinná politika.
Ochrana detí pri zániku rodiny patrí k najstarsím smerom sociálnej ochrany. Standartná rodina a jej problémy sa stali predmetom spoločenského záujmu az v 20. storočí. Dôvodom je, ze potreby rodiny vznikajú spravidla skôr, ako si ľudia môzu na pokrytie týchto potrieb nasetriť. Preto Vseobecná deklarácia ľudských práv obsahuje aj právo na rodinu a Zmluva Medzinárodnej organizácie práce /č.102,1952), o minimálnej úrovni sociálneho zabezpečenia zahrňuje do sociálneho zabezpečenia tiez zabezpečenie matiek v tehotenstve a materstve, pomoc pri výchove detí v rodine a zabezpečenie rodinných príslusníkov a pozostalých.
Rodinná politika.
Sociálna politika na pomoc rodine sa v Európe spočiatku vyvíjala ako doplnok ku mzde, resp. ako sociálna mzda. Tak vznikala po I. svetovej vojne a bola uplatňovaná aj počas II. svetovej vojny v Nemecku. S týmto poňatím sa v súčasnej dobe stretávame este v niektorých mimoeurópskych krajinách. Po II. svet. vojne väčsina európskych krajín upustila od prenatálneho charakteru zabezpečenia rodín a začala preferovať aspekty ,,social welfare,, .Toto nové poňatie sa označuje ako státna rodinná politika. V dnesnej dobe je mozné rodinnú politiku krajín západnej Európy charakterizovať ako komplexnú, obsahujúcu finančné dávky poskytované rodinám, ako aj opatrenia verejnoprávneho charakteru, ktoré majú dopad na zivot a sociálnu situáciu rodín.
Soc.politika na pomoc rodine sa spravidla sústreďuje na :
-materstvo
-rodičovstvo a rodinu
-výchovu a výzivu detí v rodine
-ochranu detí a zien v rodine i mimo nej
-pomoc pri strate ziviteľa
Ciele podpory a pomoci rodinám sú rôzne, lísia sa podľa toho aký princíp prevláda v sociálnej politike konkrétneho státu. Rozlisujeme princípy:
- 222x2315c 222x2315c občiansky, univerzálny(typický pre Svédsko a Anglicko). Poskytuje rovnakú podporu vsetkým občanom a ich rodinám, pretoze investícia do detstva je povazovaná za najlepsiu záruku boja proti chudobe, nevedomosti.
- 222x2315c 222x2315c korporatívny, poisťovací (typický pre Nemecko, Belgicko, Taliansko). Je zalozený na povinnom sociálnom poisťovacom systéme s tendenciou rozlisovať medzi osobami aktívne zúčastnenými na trhu práce a ostatnými.
- 222x2315c 222x2315c solidárny(typický pre Francúzsko). Je orientovaný na populačnú politiku.
- 222x2315c 222x2315c liberálny(typický pre USA). Rozsah sociálneho zabezpečenia je obmedzený. Zdravotné, nemocenské a rodinné programy neexistujú. Dôraz sa kladie na cielené dávky pre chudobných - ľudí bez majetku.
Materstvo.
Zena v tomto období potrebuje zvýsenú pomoc a starostlivosť, ktorú si nevie alebo namôze vzdy zaobstarať sama. Je potrebné zabezpečiť lekársku starostlivosť potrebnú pre úspesný priebeh tehotensva a pôrodu, pracovné voľno a hmotné zabezpečenie počas tohto obdobia.
Sociálnou udalosťou nie je tehotenstvo, pôrod, materstvo ale az druhotné potreby s nimi spojené :
-náklady na zdravotnú starostlivosť
-strata mzdy vyvolaná potrebným prac. Voľnom
-zvýsené náklady vyvolané potrebou rodiny pripraviť sa na prírastok nového člena.
Náklady na materskú starostlivosť sa hradia ako náklady na zdravotnú prevenciu a chorobu. Vo vysokom stupni tehotenstva a v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa, zena potrebuje pracovné voľno - materskú dovolenku. Materská dovolenka má 2 významy:
- 222x2315c 222x2315c ospravedlnenú a tolerovanú absenciu, je dôvodom pre priznanie dávky ktorá hmotne zenu zabezpečuje po dobu kedy pre tehotenstvo a materstvo nemôze pracovať.
Dávka pri narodení dieťaťa (pôrodné) sa poskytuje len v niektorých európskych krajinách, a to ako jednorázová dávka. Jej účelom je pomôcť rodine pri úhrade zvýsených nákladov, uľahčiť starostlivosť o novorodenca.
Pri poskytovaní sociálnych dávok pri narodení dieťaťa sú v rôznych státoch zohľadňované rôzne kritériá. Niekde sa dávka poskytuje:
- 222x2315c 222x2315c pri narodení tretieho a ďalsieho dieťaťa alebo viacerých detí
- 222x2315c 222x2315c ak nemá zena nárok na materské dávky zo sociálneho poistenia po dobu materskej dovolenky
- 222x2315c 222x2315c ako prídavok na malé dieťa, ktorý má charakter: dávky univerzálnej, dávky sociálne podmienenej.
Rodičovstvo.
V niektorých európskych státoch je rodina chápaná tradične ako spoločenská jednotka tvorená manzelským párom a deťmi. V týchto státoch vzniká nárok na dávky určené rodinám s deťmi len v prípade, ak sú partneri zosobásení. V poslednom období je vo viacerých státoch venovaná zvýsená pozornosť zabezpečeniu neúplných rodín. Po vyčerpaní materskej dovolenky, má zena v súvislosti so starostlivosťou o dieťa skoro vo vsetkých európskych státoch nárok na ďalsie ospravedlnené voľno bez nároku na úhradu mzdy - ďalsiu materskú dovolenku. V Európe sa pre tento jav začína pouzívať názov rodičovská dovolenka, prípadne dovolenka na výchovu. Môze ju čerpať matka ale i otec dieťaťa. Rodičovská dovolenka umozňuje jednému z rodičov, aby sa celodenne staral o malé dieťa. Počas tejto dovolenky matka, prípadne otec dieťaťa obvykle nepracujú a nemajú nárok na mzdu ani na úhradu mzdy. Pri splnení podmienok, majú nárok na dávku, ktorá sa nazýva materský príspevok, rodičovský príspevok, alebo príspevok na výchovu. Podmienky pre jeho poskytovanie a podporná doba sa v jednotlivých státoch lísi, právne úpravy respektujú podmienky daného státu.
Sociálna udalosť, ktorá môze postihnúť mladomanzelov pri zivotnom starte je nedostatok bytu a jeho zariadenie, nedostatok peňazí na zabezpečenie primeraného bývania. Pôzičkami sa v niektorých státoch ( Fínsko) riesia aj otázky účasti na nepovinnom vzdelávaní.
Výchova dieťaťa v rodine.
Narodenie dieťaťa znamenajú zvýsené rodinné náklady na osatenie, výzivu aj na bývanie. Sociálna udalosť nie je detstvo samé o sebe, ale náklady na :
- 222x2315c 222x2315c výzivu
- 222x2315c 222x2315c preventívnu a liečebnú starostlivosť
- 222x2315c 222x2315c vzdelanie a výchovu
- 222x2315c 222x2315c zivotný start dieťaťa
Pomoc státu rodinám je vzdy otázkou prerozdeľovania. Formy môzu byť:
- 222x2315c 222x2315c povinné (nárokové, obligatórne)
- 222x2315c 222x2315c nepovinné (dobrovoľné, fakultitatívne)
Základnou formou hmotného zabezpečenia rodín s deťmi sú rodinné prídavky. Ich účelom je prispieť rodine na úhradu zvýsených nákladov spojených s výchovou dieťaťa a obmedziť tak znizovanie zivotnej úrovne rodín s deťmi. V poslednom období sa rozsiruje myslienka rodinných prídavkov podmienených nízkym príjmom alebo nedostatkom majetku. Pomoc rodine sa presúva z oblasti rodinnej politiky do oblasti cielenej sociálnej pomoci.
Státy pomáhajú rodinám s deťmi aj daňovými úľavami. V poslednom období sa síri myslienka tzv. negatívnej dane (kazdá rodina má mať nárok na určité zivotné minimum. Ak ho nedosahuje, neplatí dane, ale je jej doplácaný rozdiel do tohto minima v rámci daňového systému).
Povinné vzdelávanie v stanovenom rozsahu poskytujú vsetky európske státy. S tým súvisia zľavy na ziackom cestovnom do 14. alebo 15. roku.
Zvlástna skupina sociálnych problémov súvisí s rozpadom standartnej rodiny a s neúplnými rodinami. Sociálna udalosť nie je neúplnosť rodiny, ale sociálne vylúčenie, ktoré môze nastať nezamestnanosťou rodičov, alebo zanedbaním starostlivosti o dieťa následkom prezamestnanosti.
Ostatná pomoc rodinám.
Okrem tradičných dávok v tehotenstve a materstve a dávok rodinám so závislými deťmi, sa v niektorých státoch poskytujú este specifické dávky napr. vo Francúzsku sa poskytuje príplatok k začiatku skolského roku a príplatok na bývanie vyplácajú sa sociálne slabsím rodinám v závislosti od ich príjmu a počtu detí. Ďalej príplatok osamelému rodičovi, príplatok na zvlástnu výchovu je určený rodinám, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté deti do veku 20 rokov. Specifickou dávkou na zabezpečenie rodín s deťmi je dávka na strázenie dieťaťa (1991).
V SRN tvoria jednu z najväčsích poloziek rodinného rozpočtu výdaje na bývanie. Na čiastočnú úhradu týchto výdajov sa poskytujú 3 dávky : príplatok na bývanie, detský stavebný príplatok, dodatočná rodinná pôzička. Dávky na bývanie sa poskytujú aj vo Svédsku. Dostávajú ich rodiny s deťmi zijúce v podnájme.
Mnoho státov poskytuje aj dávku na zvýsenú starostlivosť o postihnuté dieťa napr. Francúzsko, Belgicko, Taliansko. ČR, SR.
25. Nezamestnanosť ako sociálna udalosť. Hmotná núdza, zivotné minimum.
Právo na prácu a nezamestnanosť.
Právo na prácu neznamená právo na určitú prácu, ale len právo na pomoc státu pri získavaní práce a podporu v nezamestnanosti. Hlavným cieľom SP je podpora pri vytváraní nových pracovných prílezitosti, podpora SZČO a prípravu ľudí na zamestnanie. Táto politika sa vyznačuje ako aktívna. Smeruje k rozvoju slobodného trhu práce.
Sociálna udalosť nezamestnanosti je definovaná.
1. nedobrovoľným charakterom (nemoznosť získať prác)
2. pracovnou schopnosťou
3. pripravenosť (disponibilita) pre výkon zamestnania
4. aktívne hľadanie zamestnania (evidencia na úrade práce)
Zvlástny druh nezamestnanosti -prepustenie z dôvodu platobnej neschopnosti, reorganizácie podniku alebo iných organizačných príčin. Zamestnávateľ vyplatí odstupné čo nemozno zamieňať s dávkami nezamestnanosti.
Nedobrovoľná dovolenka - zamestnanec je v prac. pomere, nepracuje má neplatené voľno
alebo čiastočne platenú nečinnosť.
Čiastočná nezamestnanosť - skrátenie pracovnej doby, na ktorú sa vzťahuje zabezpečenie v nezamestnanosti. Skracuje sa pracovný týzdeň alebo prac. doba. Zamestnávateľ tak, udrzuje pracovný pomer s kvalifikovanými pracovníkmi. Medzinárodná organizácia práce odporúča poskytovať aspoň čiastočnú peňaznú kompenzáciu za neopracované hodiny kvôli skráteniu prac. času z dôvodu ekonomických problémov zamestnávateľa - upravenú prac. legislatívou.
Odskodňovanie čiastočnej nezamestnanosti vyvoláva v niektorých státoch pochybnosti a obavy, aby nedoslo k rozsíreniu čiast. nezamestnanosti zalozenej na koncepcii rozdelenie práce - objem práce rozdelený pre väčsí počet pracovníkov. .
Odskodňovanie kryje nielen riziko zamestnancov ale aj zamestnávateľa.
Doba poskytovania dávky zo zabezpečenia v nezamestnanosti je časovo obmedzená.
Dlhodobá nezamestnanosť - je sociálnou udalosťou, človek stráca prácu pre:
- 222x2315c 222x2315c strata kvalifikácie
- 222x2315c 222x2315c strata pracovných návykov /lenivosť/
- 222x2315c 222x2315c zvykol si ziť zo sociálnych dávok /sociálna pásť/
S týmito ľuďmi sa pracuje inač ako s krátkodobo nezamestnanými.
Spoločenská pomoc nezamestnaným, sú tri formy
- 222x2315c 222x2315c poistenie, pre prípad nezamestnanosti, hradená z príspevkov zamestnávaľa
- 222x2315c 222x2315c sociálna podpora alebo sociálna pomoc nezamestnaným, ktorí nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti
- 222x2315c 222x2315c aktívna politika nezamestnanosti
Zivotné minimum
Hranicu chudoby v Slovenskej republike predstavuje zivotné minimum. Zivotné minimum je pre účely sociálnej politiky vyjadrené mesačnou sumou v korunách a predstavuje úroveň spotreby, ktorá umozňuje uspokojenie iba základných zivotných potrieb.
Hmotná núdza v zmysle zákona o sociálnej pomoci je stav, keď príjem občana nedosahuje zivotné minimum ustanovené osobitným predpisom., pričom zákon o zivotnom minime vymedzuje príjem pre posúdenie stavu hmotnej núdze a taktiez sumu zivotného minima, ako
spoločenský uznanej výsky príjmov, pod ktorou nastáva hmotná núdza.
26. Staroba ako sociálna udalosť
· 222x2315c Staroba je prirodzené posledné obdobie ľudského zivota, kedy sa znizuje schopnosť pracovať a reagovať na svet.
· 222x2315c Starnutie človeka je proces veľmi individuálny.
· 222x2315c Je to biologický proces
· 222x2315c Môze prebiehať prirodzene alebo chorobne.
· 222x2315c Je to fyziologické a patologické starnutie
· 222x2315c starnutie nie je choroba
· 222x2315c starnutie je prirodzený proces nepriaznivých zmien v organizme, ktoré ovplyvňuje pracovnú schopnosť človeka (s narastajúcim vekom sa znizuje pracovný výkon, ktoré je prejavené aj na pracovných schopnostiach)
· 222x2315c pracovná činnosť pre starsieho človeka je odporúčaná aj lekárom (práca primeraná veku prispieva k predĺzeniu aktívneho zivota
· 222x2315c najdôlezitejsie činitele predlzovania ľudského veku I. stupeň civilizačného vývoja, II. Technická úroveň spoločnosti, III. úroveň sociálnej infrastruktúry, IV. Zivotná úroveň ľudí, V. politické udalosti
27. Sociálna udalosť spojená s chudobou
Chudoba (Striezenec) - stav charakterizujúci nedostatok základných zivotných prostriedkov a prístupov k sluzbám. Jedinec, rodina alebo sociálna skupina nemôze z vlastných prostriedkov uspokojovať najnutnejsie zivotné potreby. Preto potrebuje pomoc od iných sociálnych útvarov (stát, obec, tretí sektor, charita a pod).
Chudoba spolu s nemocou a stratou ziviteľa sú najstarsími sociálnymi udalosťami. Kazdá spoločnosť má svoje nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Chudoba v modernej európskej spoločnosti nie je otázkou smrti hladom, ale otázkou deprivácií, nerovností a nedostupností. Chudoba je chápaná ako stav, keď nedostatok hmotných prostriedkov obmedzuje moznosti spotreby, keď nedostatok peňazí neumozňuje zabezpečovať dôlezité (základné) zivotné potreby na primeranej úrovni. Spoločensko-ekonomický vývoj modernej spoločnosti rozdeľuje chudobu na absolútnu chudobu a relatívnu chudobu a zaoberá sa sociálnymi dôsledkami chudoby.
Absolútna chudoba - je stav, keď nedostatok (popríp. absolútny nedostatok) prostriedkov neumozňuje uspokojovať základné zivotné potreby (strecha nad hlavou, odev, jedlo) do takej miery, ze je ohrozená sama existencia človeka a hrozí mu smrť.
Relatívna chudoba (relatívny = závislý, podmienený) - je stav, v ňom jednotlivec, rodina alebo sociálna skupina uspokojuje svoje potreby na výrazne nizsej úrovni, ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti (státe). Teda na relatívne nizsej úrovni.
Absolútna chudoba sa vyskytuje predovsetkým v rozvojových krajinách, v Európe ide predovsetkým o chudobu relatívnu. Chudoba je aj výsledkom materiálneho vývoja spoločnosti a relativizuje sa. Chudobný Európan sa chudobnému Afričanovi javí ako boháč, čo je jeden z dôvodov migračných tlakov a ekonomickej emigrácie.
Chudoba sa meria, hodnotí a konstatuje na základe porovnaní s celkovou zivotnou úrovňou danej krajiny. Vseobecne sa dochádza k záveru, ze chudoba prinása sociálnu izoláciu a stav núdze. Izolácia (vylúčenie) je nebezpečným faktorom pre harmonický vývoj občianskej spoločnosti, pretoze ju rozdeľuje, stavia jej časti proti sebe a izoluje ich. Izoláciu je nutné povazovať za najzávaznejsí faktor chudoby v modernej spoločnosti.
Stav núdze rozlisujeme: stav hmotnej núdze a stav sociálnej núdze.
Stav hmotnej núdze - je situácia, v ktorej sa nachádza občan, ktorého základné zivotné podmienky nie sú zabezpečené dostatočnými príjmami a tieto podmienky alebo prostriedky na ich vytvorenie si nemôze vlastným pričinením, alebo za pomoci svojej rodiny zaistiť. Do tejto situácie sa človek môze dostať v dôsledku nízkeho príjmu, straty zamestnania, alebo znízenia príjmu pre nemoc, invaliditu, starobu a pod. Spoločensky uznanou hranicou príjmu občana, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze je zivotné minimum, ktoré je stanovené právnou normou. Občanovi v hmotnej núdzi sa poskytuje sociálna pomoc podľa konkrétnej individuálnej situácie. Charakteristickou formou pomoci je doplnenie príjmov prostredníctvom peňazných alebo vecných dávok.
Stav sociálnej núdze - v sociálnej núdzi sa nachádza človek, ktorý pre nízky vek (detstvo), zdravotný stav, disfunkciu rodiny, absenciu sociálneho zázemia, z dôvodov osobnostných, ohrozenia vlastného záujmu inou osobou alebo z iných závazných dôvodov nie je schopný zabezpečovať svoje základné zivotné a sociálne potreby, predovsetkým v zmysle zabezpečovania starostlivosti o svoju osobu, o svoje práva a oprávnené záujmy a potreby, o svoju výzivu a domácnosť. Takýto občan má právo na dostupnú, dostatočnú a kvalifikovanú sociálnu pomoc, ktorá nahradí jeho chýbajúcu sebestačnosť. Charakteristickou formou takejto sociálnej pomoci sú sociálne sluzby.
Meranie hranice chudoby: hľadajú sa merítka objektivity chudoby. Objektívnou chudobou sa označuje stav, v ňom nie sú podľa názoru státu uspokojované základné ľudské potreby na prijateľnej úrovni. Subjektívna chudoba je stav, o ktorom sa ten, ktorý je v takej situácii domnieva, ze je chudobný, pretoze nemôze uspokojovať svoje potreby podľa svojich predstáv. Pre meranie objektivity chudoby sa pouzívajú dve metódy: normatívna metóda a relatívna metóda.
Normatívna metóda - stanoví sa minimálny, spoločensky prijateľný v danej krajine a čase reálne naplniteľný spotrebný kôs. Súhrn cien tovarov (a sluzieb) v tomto kosi obsiahnutý potom je hranicou príjmu, pod ktorým nastáva stav chudoby. Stanovenie spotrebného kosa je veľmi náročné a podlieha radu vplyvov ako sú cenové zmeny, zmeny struktúry spotreby a pod. (napr. nemecký zákon o sociálnej pomoci).
Relatívna metóda - stanovenie úrovne príjmu vo vzťahu k dosahovanému priemernému príjmu v danej krajine. Občania, ktorí majú nizsie príjmy ako je stanovená relatívna hranica, sú povazovaní za chudobných a stávajú sa klientmi sociálnej pomoci. Hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby sa v Európe pohybuje medzi 50 a 70 % priemerných príjmov.
Pre praktické meranie chudoby sú stanovené (právnymi normami) minimálne úrovne príjmov, pod ktorými nastáva stav chudoby, pouzíva sa pojem zivotné minimum. Rozlisujeme:
Existenčné minimum - minimálna úroveň príjmov (aj zivotných nákladov), ktorá umozňuje elementárnu existenciu človeka, t.j. stravu, odev a ochranu pred počasím. Nizsí príjem, ako stanovuje existenčné minimum, znamená ohrozenie človeka hladom a zimou.
Sociálne minimum - je taký príjem (minimálne náklady), ktorý odráza celkovú zivotnú úroveň v danej krajine, vyjadruje vseobecný názor na najnizsie prijateľné uspokojovanie vsetkých potrieb človeka, byť len na minimálnej úrovni.
Celková stratégia boja proti chudobe spočíva vo vytvorení sociálnej politiky (sociálneho zabezpečenia), ktorá zabráni, aby sa občania, rodiny a sociálne skupiny prepadli do chudoby.
Sú tri aktivity státu:
1. sociálne poistenie - ochrana proti schudobneniu (nemocenské, dôchodkové)
2. sociálna podpora - státna sociálna podpora, pomoc rodinám s deťmi
3. sociálna pomoc - určená ľuďom, ktorí sa nachádzajú v stave chudoby, je zameraná na to, aby pomohla vrátiť sa do stavu sociálnej suverenity (nezávislosti).
Metoda know-how chudobných vychádza z toho, ze zivotom v chudobe človek nadobúda zvlástnych znalostí a schopností. Ide o zabezpečenie zivotných potrieb, o sociálnu ochranu a sebaobranu v stave chudoby, o schopnosť modifikovať spôsob zivota a spotrebné zvyklosti tak, aby zodpovedali obmedzenému stavu hmotných prostriedkov a minimalizovali negatívne dôsledky daného stavu.
28. O sociálnej dezintegrácii ako o sociálnej udalosti
Súčasťou systému sociálnej ochrany je i starostlivosť o dezintegrovaných ľudí, inak povedané o spoločensky neprispôsobivých občanov. Ide o občanov, ktorí sa ocitli v nepriaznivej situácii, ktorú nemôzu prekonať bez pomoci spoločnosti, pričom zvlástnym aspektom tejto situácie je, ze ju v niektorých prípadoch ani prekonať nechcú , resp. stratili schopnosť si túto situáciu ako neprijateľnú uvedomiť. Spôsobom zivota sa dostávajú do konfliktu so spoločnosťou a jej institúciami, ohrozujú svoje záujmy a záujmy osôb na nich závislých.
Nepriaznivé sociálne a zivotné situácie občanov spoločensky neprispôsobivých sa vyznačujú niektorými typickými rysmi : syndrómy deprivácie a frustrácie, nedostatkom citových vzťahov, sociálnou izoláciou, neexistenciou sociálneho zázemia, neprimeranými reakciami na zivotné a sociálne problémy, neschopnosťou vybavovať samostatne a zodpovedne svoje zálezitosti.
Do súboru sociálne, resp. spoločensky neprispôsobivých občanov patria napr. osoby závislé na drogách, či alkohole, tuláci, osoby vyhýbajúce sa práci a získavajúci obzivu nečistým spôsobom, osoby páchajúce trestnú činnosť, osoby prepustené z výkonu trestu, mládez s narusenou výchovou a ďalsí.
Sociálna integrácia a reintegrácia takýchto občanov je obtiazna bez spoločenskej pomoci. Preto sa v modernej európskej spoločnosti reintegrácia dezintegrovaných ľudí a pomoc im stala sociálnou udalosťou.
Cieľom sociálnej pomoci dezintegrovaných ľudí je vrátiť ich do stavu sociálnej suverenity a nezávislosti, t.j. ovplyvniť spôsob ich zivota tak, aby nebol v rozpore so záujmami spoločnosti, ani s tradíciami a zvykmi, ktorých nerespektovanie vedie k sociálnej izolácii. Ďalej je potrebné ovplyvňovať ich tak, aby svojim spôsobom zivota neohrozovali svoje záujmy a záujmy osôb na nich závislých.
Treba si uvedomiť, ze ciele ktoré si pri riesení konkrétnej situácie stanovíme závisia tiez od vôle občana a jeho snahy smeniť svoj spôsob zivota., musia vychádzať z analýzy jeho situácie a viesť k voľbe metód, ktoré môzu podľa konkrétnej potreby obsahovať zabezpečenie jeho úplného zaopatrenia, pomoc pri zabezpečení bývania, stravy, zamestnania, riesenie rodinných problémov.
Na označenie aktivít smerujúcich k pomoci spoločensky neprispôsobivých občanov sa pouzíva označenie integrácia a reintegrácia, resp. socializácia, alebo resocializácia. Vo vsetkých prípadoch ide o vyjadrenie snahy včleniť občana znova do primeraných sociálnych vzťahov, a urobiť z neho plnoprávneho člena spoločnosti.
29. ZÁKLADNÉ SÚSTAVY NÁSTROJOV SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA, MODELY, PRINCÍPY.
- 222x2315c 222x2315c v rámci pracovného práva, ktoré stanoví povinnosti zamestnávateľa
- 222x2315c 222x2315c práva sociálneho zabezpečenia - sociálne poistenie, státna soc. podpora, sociálna pomoc a soc. sluzby
- 222x2315c 222x2315c súkromného práva - občianskeho a obchodného práva ako sústavy poisťovacie a pripoisťovacie /doplnkové/
- 222x2315c 222x2315c obč. zdruz., nezisk. organizácie, nadácie apod.
Orgány státneho dozoru soc. ochrany:
orgány státneho dozoru /Najvyssí kontrólny úrad/
orgány státnej soc. správy /MPSVaR, Ústredie PSVaR, Úrady PSVaR
zariadenia státnej správy a nestátne subjekty soc. zabezpečenia /ústavy, centrá, poradne apod./
Vytvorené na poskytovanie peňazných alebo vecných dávok či sluzieb
Náhradou za príjmy z ekonomickej činnosti alebo na úhradu mimoriadnych nákladov
1/ povinné /obligatórne/ - základné
2/ dobrovoľné /fakultatívne/ - doplnkové
V niektorých krajinách sú i doplnkové sústavy povinné /Francúzsko, Chile, Agrentína, Peru ../
- nárokové /dávky sú poskytované po splnení určitej podmienky/
- 222x2315c 222x2315c nenárokové /podpora, pomoc/ dávky sú priznané po uvázení
Sústavy soc. zabezpečenia sú väčsinou koncipované na troch pilieroch:
celostátne základné sústavy /sú spravidla povinné pre vsetkých občanov/
skupinové doplnkové sústavy /umozňujú kolektívne zabezpečenie väčsinou na úrovni zamestnávateľa a s jeho prispením, stát garantuje len právne nároky
individuálne poistenie, sporenie
a/ základnej : soc. poistenie /sústavy nárokové a príspevkové/
soc. zaopatrenia alebo podpory /sústavy nárokové a nepríspevkové/
soc. pomoci /sústavy nenárokové a nepríspevkové/
b/ doplnkovej : povinné
dobrovoľné
Historicky sa vyvinulo niekoľko modelov riesenia soc. zabezpečenia:
liberálny model - zalozený na súkromnoprávnych soc. institúciách . Státom vnútená sústava soc. zabezpečnia poskytuje dávky na úrovni sociálneho minima, v rukách nestátnych subjektov /USA/
charitatívny model - /kombinácia verejnoprávneho a súkromnoprávneho zabezpečenia/- predstavuje mnohopilierovú konstrukciu, v ktorej stát vytvára viacúrovňovú struktúru povinných sústav, ale plne zaručuje len struktúru základnú s jednotnou hladinou dávky na úrovni soc. potrebnosti. Tento typ má 2 varianty: Veľká Británia a skandinávske státy - lísia sa v poňatí nadstavby
poisťovací model - dôraz kladie na platenie poistného, v niektorých sústavách je i vysoká závislosť úrovne dávky na zaplatenom poistnom /Nemecko, Rakúsko/.
Zvlásnym druhom poisťovacieho modelu je model zaisťovací. Je zalozený na prerozdelení a sirsej solidarite.
Dávky nie sú prísne viazané na zaplatenie poistného. Poistné je účelová solidárna daň /Francúzsko, ZSSR/.
zaopatrovací model - sústavy státnych podpôr a pomoci financované zo vseobecných a rovných daní. Dávky sú závislé na potrebnosti /Dánsko, Austrália/ - podmienka je nemajetnosť.
3/ Princípy sociálneho zabezpečenia
Základné princípy uplatňované vo väčsej, či mensej miere sú:
univerzalita - zásada vseobecnosti zaručuje jednotnú základnú dávku vsetkým osobám zijúcim na území určitého státu pri splnení zákonom stanovených podmienok /invalidita, dosiahnutie predpísaného veku/
uniformita - zásada rovnosti je výrazom úsilia zabezpečiť vsetky oprávnené osoby podľa rovnakých pravidiel, nie podľa zásady "vsetkým rovnako". Ak boli splnené stanovené podmienky pre poskytnutie dávky, vzniká na ňu nárok vo výske dosiahnutej osobným pričinením. Ak stanovené podmienky splnené neboli, vznikne nárok len na jednotnú základnú dávku. Rozdiely vytvárajú ľudia svojim rozdielnym pričinením, alebo naopak ľahostajnosťou a rôznym plnením rovných pravidiel.
komplexnosť - zásada úplnosti - vhodnou kombináciou vecných a peňazných dávok boli úplne kryté vsetky sociálne udalosti, ktoré mozno očakávať v danej zemi na donom stupni sociálnoekonomického vývoja.
adekvátnosť - zásada primeranosti znamená primeranosť dávok a sluzieb sociálnym potrebám a individuálnemu pričineniu
garancia - zásada záruky má charakter právny a ekonomický. Právna záruka je miera a spôsob realizácie ústavou zaručených občianskych práv /sociálna istota/ a moznosť súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu v individuálnych prípadoch. Ekonomické záruky sú dané zárukami solventnosti sústavy a príp. subvenciami státu.
participácia - zásada účasti má podobu ekonomickú a právnu. Ekonomická účasť môze mať povahu zaplatenia budúcej dávky, alebo "priplatenia" si na lepsiu dávku - teda účasť na financovaní zákl. státom zaručených dávok. Právna účasť môze mať povahu účasti na riadení a kontrole.
30. 222x2315c Organizácia sociálnych sústav, typy riadenia sociálnej správy
Vseobecne o organizácii sociálnych sústav / sociálna správa /
Kazdá sústava musí mať organizačný poriadok, pretoze ide o súbor nástrojov. Mať organizačný poriadok znamená mať právny predpis, ktorým sa formalizuje struktúra sústavy, kompetencie a vzájomné vzťahy jednotlivých jednotiek vo vnútri sústavy a spôsob ich chovania sa v konkrétnych prípadoch. Vseobecne sa organizácie a procesné predpisy označujú ako správa.
Správou sociálnej sústavy rozumieme súhrn institúcií, ktoré sociálnou činnosťou vykonávajú činnosť týchto orgánov a institúcii a smerujú:
V prvom prípade vychádzame z organizačného pojmu správy, teda venujeme pozornosť organizačným zlozkám, ktoré činnosť vykonávajú.
V druhom prípade vychádzame z funkčného pojmu správy, teda venujeme pozornosť cielene, systematicky. Správou teda chápeme spoločenské riadenie, ktorá má svoje specifické rysy a realizuje sa specifickými formami.
Organizácia je spravidla odvodená od subjektu / KTO /, zdroje / NA ZÁKLADE ČOHO /, objektu /KOMU/, predmetu /ČO/ a typu /AKO/ riadiť.
Podľa subjektu riadenia rozlisujeme riadenie:
a, ústredné, b, okresné, krajské, regionálne, c, obecné
Podľa zdroja kompetencií môze byť riadenie sústavy zverené subjektom:
a, právnym predpisom, b, zmluvou
Podľa objektu rozlisujeme riadenie sociálnych subjektov a priame riadenie ľudí
a, vlastného, b, podriadeného, alebo podriadených, c, iného, d, ľudí, spolkov občanov
Podľa typu rozlisujeme v podstate riadenie centralizované, alebo decentralizované, despotické, alebo demokratické.
Verejnoprávna sociálna správa
Od 16. stor. sa v Česku vyvíjalo mestské právo a miestna správa najprv v slobodných mestách, neskôr na feudálnych statkoch a ostatných obciach. Spolu s týmto sa vyvíjalo aj verejné právo a obecná samospráva.
Státna sociálna správa vytvorila tri typy riadenia:
a, ústrednú sociálnu správu, riadenú priamo ministerstvom / státny zamestnanci /
b, verejnoprávne sociálne institúcie či správy, riadené autonómnou správnou radou
c, samosprávne orgány na nizsích stupňoch riadenia státu / obce, okresy /
Za predoslého rezimu sa státna sociálny správa za dlhé obdobie vyvíjala centralizovane, teda spôsobom, ktorý vyhovoval centrálnemu riadeniu. Podobne ako v ďalsích oblastiach dochádzalo k rozpisovaniu úloh a stanovísk "zhora".
Ak sa má demokratizovať sociálna správa, predovsetkým miestna samospráva bude k tomu potrebné kvalifikovaný odborný aparát, teda odborníkov v sociálnej oblasti.
Státna sociálna správa
Státna sociálna správa bola zverená ministerstvu, spravidla v kombinácii s agendou práce, s agendou rodiny a niekedy s agendou zdravotníctva. Často sú niektoré specifické časti sociálnej správy zverené buď v celku, alebo relatívne samostatným verejnoprávnym organizáciám , ako sú sociálne, nemocenské, dôchodkové alebo zdravotné poisťovne, fondy zamestnanosti.
Tieto organizácie spadajú buď:
a, ministerstvu, b, ministrovi, c, vláde
Orgány státnej sociálnej správy sú buď centralizované, alebo decentralizované.
Centralizované: tam, kde to vyzaduje povaha veci, jednotné posudzovanie pri prideľovaní prostriedkov zo státneho rozpočtu.
Decentralizované: uplatnenie občianskeho princípu
Samosprávna sociálna správa
Územné samosprávy môzu byť buď na obecnej či regionálnej úrovni. Obecné a mestské samosprávy sú spravidla najnizsím stupňom státneho riadenia. Regionálna samospráva sa môze stať problematickou, pokial nie je právne zakotvená jej právomoc voči obecným a mestským samosprávam.
Súkromnosprávna sociálna správa
Môze byť riadená organizáciami ziskovými a neziskovými. Za zisk povazujeme, to čo získa majiteľ organizácie po zaolatení príslusných odvodov a daní. Zisk si môze ponechať ako svoj príjem Neziskové subjekty sa povazujú záujmové organizácie a cirkev.
Sociálne sluzby, státna správa nestátne organizácie
Môzeme ich rozdeliť, ako státna sluzba a obecná, alebo sociálne sluzby nestátne.Toto delenie je mozné preto, ze i sociálne sluzby môzu byť organizované obcami a mestami ako samosprávne. Vedľa toho môzu vznikať samosprávne sociálne sluzby buď státom povolené /koncesie/, alebo prevádzkované so státnou podporou /zmluva/
Koncesie, licencie, akreditacie
Hlavnou formou je prideľovanie, alebo odnímanie povolení k činností formou koncesií, licencií.
Zmluvy- sa uzatvárajú k postúpeniu, zvereniu a prenajatiu veci
Daňové úľavy- Stát môze súkromnoprávne subjekty povzbudzovať tým, ze im znízi daňové zaťazenie, znízi daňové sadzby
Kontrola- očakáva sa, ze stát bude chrániť záujmy občanov-objektov, tým, ze nad prevádzkou sociálnych sluzieb nestátnymi organizáciami bude prevádzať dozor /kontrolu/
Kontrola musí byť: a, vseobecná / zdravotnícka, finančná, stavebná, poziarna, pri vsekých s právnymi predpismi /
b, zvlástna: / sociálnoprávna, profesná /
31.Analýza nástrojov sociálnej politiky
Nástroj je prostriedok na uskutočňovanie nejakej činnosti. Ich vyuzívanie je podmienené konkrétnou soc.situáciou, na ktorú sa má aplikovať.
Základné sústavy sociálnej ochrany
Sociálna ochrana sa poskytuje v sústavách budovaných v rámci:
Sociálnu ochranu prevádzajú tieto orgány:
Sústavy sociálneho zabezpečenia boli vytvorené k poskytovaniu peňazitých alebo vecných dávok či sluzieb za príjmy z ekonomickej činnosti.
Sústava sociálneho zabezpečenia:
Základná sústava sa delí na:
Sústava sociálneho zabezpečenia je koncipovaná na 3 pilieroch:
Sústava sociálneho zabezpečenia má povahu:
1. základnú
a) sociálne poistenie /nárokové a príspevkové/
b) sociálne zaopatrenie alebo podpora /nárokové a nepríspevkové/
c) sociálna pomoc /nárokové a nepríspevkové/
2. doplnkovú
a) povinné
b) dobrovoľné
Sústavy sociálneho poistenia /príspevkové/ alebo zaopatrenie /nepríspevkové/
Hlavné princípy sociálneho poistenia
Sústavy sociálnej pomoci - sú rôznorodé. Dávky sa hradia z daní a nie sú závislé na zaplatení príspevkov alebo poistného. Delia sa na:
- 222x2315c 222x2315c podpory a
- 222x2315c 222x2315c pomoci
Hlavným rozlisovacím znakom je, či sa dávka získava:
a) 222x2315c splnením podmienok nároku teda zo zákona bez príjmovej alebo majetkovej podmienky alebo
b) 222x2315c splnením ekonomickej podmienky /príjmové alebo majetkové/ a priznaným oprávneným orgánom
Rozdelenie sústavy sociálnej pomoci podľa toho kto ich spravuje na:
a) 222x2315c verejnoprávne
b) 222x2315c celostátne /ústredne riadené/
c) 222x2315c regionálne /samosprávne napr. mestské, obecné/
d) 222x2315c súkromnoprávne /cirkevné ap/
Doplnkové sústavy sociálneho zabezpečenia
Predstavujú nadstavbu sociálneho zabezpečenia. Sú povazované za druhý pilier sociálneho zabezpečenia. Prvým pilierom je povinná základná sústava a tretím individuálne formy zabezpečenia /sporenie, individuálne poistenie a komerčné poisťovne a pod./
Základné princípy doplnkových sústava sú:
Cieľom takto fungujúcich doplnkových sústav je:
- 222x2315c 222x2315c vytvárať predpoklady pre znízenie nákladov na základnú sústavu
- 222x2315c 222x2315c podporovať sporenie a tvorbu kapitálu
- 222x2315c 222x2315c zvysovať úroveň príjmu pri vzniku sociálnej udalosti
.V ČOM SPOČÍVAJÚ ZDROJE FINANCOVANIA SOCIÁLNEJ POLITIKY ?
Sociálne činnosti zahŕňajú činnosti preventívne, terapeutické, rehabilitačné a majú dva druhy nákladov:
1. na činnosť t.j. na vlastné dávky a sluzby ktoré získava klient
2. na správu potrebnú k činnosti, kde patria investičné náklady pre stavby a techniky a neinvestičné náklady.
Dôlezitým ukazovateľom sociálnej efektivity je podiel nákladov na výdajoch : 2 az 2,5% na verejnoprávne dôchodkové poistenie a 10 az 12% na zdravotné , nemocenské poistenie .
Sociálnu ochranu a v tom sociálne zabezpečenie financujú : stát, samospráva / region, obec/ zamestnávateľ, občan - účastník
Stát
Stát financuje sociálnu činnosť z daní alebo iných príjmov. No najčastejsie z daní a to z priamych alebo nepriamych.
Priame dane sú obecné dane z príjmu daňových poplatníkov alebo účelové dane od určitých daňových poplatníkov. Delenie obecných daní od účelových má predovsetkým psychologický efekt pretoze plátca vie, koľko platí na prevádzku státu a koľko na solidaritu. Tento oddelený výber má sociálny a ekonomický zmysel len vtedy, ak tieto zdroje nejdú do státneho rozpočtu ale do oddeleného verejnoprávneho fondu.
Vtedy si buď a.) kazdý sociálny systém vyberá vlastné účelové dane /postkomunistické státy/ b.) je zriadený samostatný právny subjekt ku spoločnému vyberaniu účelových daní /Francúzsko/
c.) účelové dane vyberá finančný úrad oddelene od ostatných daní / Svédsko/
Nepriame dane sú dane z pridanej hodnoty , spotrebné dane , dane z prevodu majetku, dane z majetku, clo z dovozu a vývozu a v niektorých krajinách aj mýto. Tieto nepriame dane sú väčsinou dôlezitejsím príjmom st. rozpočtu ako dane priame. Stát hradí náklady sociálneho systému zo státneho rozpočtu. Niekedy rastúce sociálne náklady hradí z nepriamych daní. Tieto nepriame dane platia spravidla tí, ktorí majú väčsie príjmy. Tým ze účelová daň má podiel na priamych daniach , spoločnosť uz nemá nárok na časť z nepriamych daní.
Samospráva( región, obec)
Zdroje na sociálne činnosti samospráva získava zo státneho rozpočtu , poplatkov, z darov. Peniaze zo st. rozpočtu do rozpočtu samosprávy sa môzu previesť:
- ako výdaj st. rozpočtu
- ako podiel na príjmoch st. rozpočtu( napr. v ČR , sa poľnohospodárska daň ponecháva obciam)
- ako grant zo st. rozpočtu , ktorý sa prideľuje podľa definovanej potreby.
Zamestnávateľ
Zamestnávateľ má povinnosť prispievať na poistenie zamestnancov a hradiť niektoré
náklady na sociálnu ochranu. Tieto platby sa odpočítavajú zo základu mzdy a tento znízený
základ slúzi pre výpočet dani z príjmu.
Občan- účastník
Občan - účastník sociálnej sústavy musí prispievať na povinnú solidaritu s inými občanmi. Nazývame to " sociálna redistribúcia". Stát môze prikázať aby občan povinne prispieval na svoje budúce sociálne zabezpečenie na svoj vlastný účet do fondu. Občan ale aj právnická osoba( podnik, organizácia) môze tiez dobrovoľne prispievať na sociálne účely rôznym zdruzeniam a nadáciám. V takomto prípade stát môze dovoliť občanovi ale aj právnickej osobe tieto čiastky si odpočítať zo základu pre výpočet dane z príjmu. Túto činnosť označujeme ako sponzorstvo.
33. Spôsoby financovania sociálnej politiky
Financovanie je jednou z kľúčových otázok tej časti sociálnej politiky, ktorá smeruje k poskytnutiu niečoho niekomu (dať alebo konať).
Sociálne činnosti (dary a konania) mozno financovať:
1) 222x2315c fondovou technikou (kapitalizáciou),
2) 222x2315c rozpočtovou technikou (priebezne),
3) 222x2315c jednorázovo, napr. darom.
Financovanie fondovou technikou (kapitalizáciou)
Financovanie fondovou technikou predpokladá existenciu určitej kapitálovej rezervy, ktorá by mala byť schopná v ktoromkoľvek okamihu kryť náklady na vsetky dávky, tzn. nielen na tie, ktoré sa vyplácajú, ale aj na tie, na ktoré by vznikol nárok, keby sa oprávnené osoby rozhodli ukončiť členstvo v systéme. Tento kapitál mozno investovať a výnosy z investícií pouziť k úhrade časti nákladov na vyplácané dávky, čize ku znízeniu príspevkov alebo ku zvýseniu úrovne dávok.
Financovanie rozpočtovou technikou (priebezným financovaním)
Pri priebeznom financovaní sa dávky v danom období vyplácajú priamo z príspevkov v tomto období vybraných. Osou metódy priebezného financovania je rozpočet, v ktorom sa bilancujú príjmy a výdavky pre kazdé finančné (rozpočtové, účtovné) obdobie. Ide o to, aby rozpočet nebol deficitný. To zálezí na okolnostiach:
1) 222x2315c rozpočet musí byť riadne a presne pripravený
2) 222x2315c predpokladané príjmy musia byť dosiahnuté
3) 222x2315c predpokladané náklady nesmú byť prekročené.
Na príjmovej strane je najdôlezitejsie príjmy získať, t.j. vybrať prostriedky od tých, u ktorých sa predpokladá, ze ich poskytnú.
Na výdavkovej strane je najdôlezitejsie čo najpresnejsie predpokladať náklady.
Dary
Dary sa stávajú hlavným príjmom pre nadácie a občianske zdruzenia. Tie sa vsak musia vykazovať ako rozpočtové príjmy sociálneho subjektu alebo sociálnej sústavy.
Verejné zbierky peňazí, satstva alebo potravín sú u nás stále podceňované.
Fund raising alebo získavanie peňazí je činnosť, ktorou sa zaoberajú i profesionálne firmy. Občianske zdruzenia jej musia venovať veľkú pozornosť. Treba presvedčiť o váznosti zámeru, na ktorý sa prostriedky vyberajú.
Zvlástnym prípadom je získavanie "grantov", t.j. státnej podpory alebo prostriedkov zo súkromných fondov a nadácií. Je to obtiaznejsie o to, ze nestačí len presvedčiť o váznosti akcie, ale i o: a) pravdepodobnej úspesnosti zámeru,
b) efektívnosti a úspornosti plánovaných nákladov,
c) profesionalite prístupu a riesenia.
Financovanie základných systémov sociálneho zabezpečenia
Základné systémy sociálneho zabezpečenia (poistenia) môzu byť financované buď zo státneho rozpočtu (potom ide o sociálne zabezpečenie), alebo výberom príspevkov, z ktorých sa vytvára určitý fond, z ktorého sú vyplácané dávky (sociálne poistenie).
Mozno rozlísiť 2 základné spôsoby financovania systémov soc. poistenia:
1) 222x2315c priebezné financovanie, v ktorom dávky v danom období sú vyplácané priamo z príspevkov zamestnancov v tomto období vybraných,
2) 222x2315c kapitalizačný systém, ktorý predpokladá, ze z vybraných príspevkov sa vytvára fond, ktorý je po určitej dobe schopný kryť náklady na vyplácané dávky.
Najčastejsie sa pouzíva priebezné financovanie. Tento spôsob má výhodu v tom, ze ho mozno nastartovať v kazdom okamihu, pretoze je mozné hneď po zahájení činnosti systému vyplácať dávky. Vzhľadom k tomu, ze sa vsak nevytvára ziadny kapitál, ktorý by bolo mozné investovať a výnosy z investícií pouziť na krytie dávok, príspevkové sadzby sú vyssie nez pri kapitálovom spôsobe financovania.
Financovanie doplnkových systémov sociálneho poistenia
Financovanie doplnkových systémov môze byť zalozené na 3 rôznych princípoch:
1) 222x2315c priebezné financovanie (napr. vo Francúzsku)
2) 222x2315c metóda fondová ( v USA)
3) 222x2315c metóda účtovnej rezervy (Nemecko)
Metóda priebezného financovania má tú výhodu, ze je samoregulovaná. Príspevky stanovené percentnou sadzbou z mzdového (príjmového) objemu rastú s rastom miezd (príjmov).
Metóda fondová je spočiatku nákladnejsia a je spojená s vyssími administratívnymi výdavkami, spojenými s investovaním fondov a starostlivosti o ne. Počiatočné náklady na výpočtovú techniku, administratívne vybavenie a skolenie personálu sú vyssie nez u priebezného financovania. Výhodou tejto metódy je, ze umozňuje zakladateľskej organizácií vytvoriť dlhodobý kapitál, ktorý môze pouziť na svoj rozvoj.
V systéme účtovnej rezervy skutočný fond ako taký neexistuje. Organizácia len účtovne zaznamenáva budúce nároky a vypláca dávky na základe bezných finančných operácií. Táto forma môze byť veľmi riziková z hľadiska zachovania dohodnutých dávkových nárokov a vyzaduje vysokú ochranu proti insolventnosti.
Financovanie sociálnych sluzieb
Poskytovanie sociálnych sluzieb je dôsledkom stavu sociálnej núdze, teda neschopnosti človeka zabezpečiť svoje potreby vlastnými silami z iných dôvodov nez hmotných ( potom by slo o hmotnú núdzu).
Úhrada od občana
Prvým zdrojom financovania je preto úhrada od občana, ktorému je sluzba poskytnutá. Poskytnutie soc. pomoci je právom občana a nemôze mu byť odmietnutá preto, ze nemá prostriedky na jej úhradu. V tomto prípade nesie náklady na poskytnutie sluzby obec alebo stát, prípadne oba subjekty.
Úhrada státom
Sociálne sluzby sú specifické činnosti, ktoré buď nahradzujú nesebestačnosť človeka pri zabezpečovaní jeho základných potrieb, záujmov či práv, alebo ich uzívanie uľahčuje spôsob zivota.
Napríklad: 1) poskytnutie komplexnej starostlivosti starému človeku v domove dôchodcov
v prípade, ze nie je sebestačný - na úhradu prispieva stát
2) 222x2315c poskytovanie ubytovania v penzióne pre starých ľudí, pričom v tomto prípade nejde o nutnosť, ale o zvolený spôsob zivota, ktorý oslobodzuje od starostlivosti o domácnosť, stravu - v tomto prípade je poskytovanie sluzby zmluvnou zálezitosťou a stát neprispieva.
Vzťah státu a obce - úhrada od obce
Obec je povinná garantovať určitý základný standart sociálnych sluzieb v rozsahu danom politikou státu v danej oblasti. Na tento standart stát prispieva alebo ho kryje zo státneho rozpočtu. K tomuto účelu je mozné koncipovať normatívy vybavenosti územných celkov sociálnymi sluzbami, a to ako vecne (napr. počet miest v domove dôchodcov na 1000 obyvateľov) alebo ako finančne (napr. určitý objem prostriedkov na občana starsieho ako 65 rokov a pod). Akýkoľvek nadstandart (viac lôzok, lepsie vybavenie ...) si kryjú z vlastných prostriedkov obce (z daní, pokút, poplatkov ...). Pretoze rozdielnym objemom príjmov vznikajú rozdiely medzi obcami, robí sa redistribúcia prostriedkov v rámci regiónu medzi bohatými a chudobnými obcami.
Vzťah státu (obce) k nestátnemu subjektu - úhrada od nestátneho subjektu
Nestátny subjekt, napr. dobrovoľná organizácia, financuje svoju činnosť z vlastných prostriedkov, ktorými sú členské príspevky, dary, výťazky so zbierok, príjmy od sponzorov. Sponzor, ktorý časť svojho zisku venuje na humanitárne účely je čiastočne daňovo zvýhodnený. Stát (alebo obec) vo väčsine európskych státoch prispieva nestátnym subjektom na krytie nákladov na prevádzkovanie soc. sluzby za podmienky, ze sluzby sú v dohodnutom standarte poskytované občanom, ktorí ich podľa názoru státu potrebujú.
Zásadne sa osvedčilo poskytovanie soc. sluzieb státom adresne, "na hlavu" toho, kto sluzbu potrebuje. To znamená, ze za občana, ktorý soc. sluzbu potrebuje a nemôze ju ani čiastočne uhradiť z vlastných prostriedkov alebo s pomocou rodiny, ani prípadne s vyuzitím svojho majetku, uhradí náklady stát. Uhradí ich komukoľvek, kto sluzbu poskytne, pričom je významné, ze občan si tento subjekt sám zvolí. Subjekty poskytujúce sluzby a stát uzatvárajú dohody o spolupráci, v ktorých sú dohodnuté kvalitatívne standarty a náklady na tú či onú sluzbu.
Vzťah státu a občana poskytujúceho sociálne sluzby
Sociálne sluzby môze poskytovať i občan. Buď tieto činnosti vykonáva osobne, alebo ich organizuje. Bez ohľadu na to, či sluzby koná sám, alebo organizuje iných ľudí, môze byť adresátom dotácie od státu či obce, t.j. môzu mu byť za rovnakých podmienok ako inému nestátnemu subjektu uhradené náklady na sluzby poskytované potrebným občanom. V prípade, ze organizuje sluzby na ziskovej báze, napr. zriaďuje na podnikateľskom princípe penzión pre dôchodcov, ktorí si tieto sluzby môzu uhradiť na nadstandartnej úrovni, ide o predmet bezného podnikania a teda bez účasti státu.
34. SOCIÁLNA REFORMA, JEJ STRATÉGIA A METÓDY
Reforma - úprava, zmena, premena smerujúca k zlepseniu stavu, verejného zariadenia a pod. Hovorí sa o nej v súvislosti so zmenami vo vyučovaní, v lekárstve, v pravopise a pod. V cirkevnom zivote sa reformou myslí zmena cirkevných obradov, praktík. Stúpenci reformy v cirkvi - reformátori.
V politike je za reformu povazovaná plánovitá, zákonodarnou cestou prevedená premena státneho zariadenia alebo akákoľvek oblasť státneho, spoločenského či cirkevného zivota. Za reformizmus je v politike označované kazdé hnutie. Stúpenci reformy v politike - reformisti.
Za sociálnu povazujeme reformy sociálnych systémov, struktúr, procedúr a postupov, zmenou ich pravidiel alebo sociálnych noriem. Zmena pravidiel môze mať formu zmeny právnych predpisov alebo statutov.
Objekty reformy - sociálne systémy. Cieľom (stratégiou, programom) reformy je zlepsenie, zdokonalenie a prispôsobenie zmenám iných - čize zmena.
Predmety reformy:
1. 222x2315c sociálne správanie - prispôsobiť sociálne správanie zmeneným podmienkam a prostrediu (zivotné minimum, prídavky na deti)
2. 222x2315c sústavy nástrojov - zmeniť sústavy nástrojov vytvorením nových, výmenou alebo zrusením (zavedenie penzijného pripoistenia a dôchodkového poistenia)
3. 222x2315c spôsoby financovania - zmeniť pravidlá a spôsob financovania (inak sa správajú príjemcovia dávok zo solidarity a inak príjemcovia z vlastných povinných úspor)
4. 222x2315c sociálna kontrola
Stratégie a metódy uplatňované v sociálnej oblasti v 20. storočí sú problematické vo svete globalizačných procesov. Ukazujú sa ako veľmi stedré a neefektívne. Vsetky politické hnutia sa usilujú o reformy a lísia sa len v miere a smere reformy, teda v tom, čo povazujú za najlepsiu cestu ku zvýseniu efektivity a znízeniu nákladov na solidaritu.
Reformy môzu byť úspesné len vtedy, ak sú výsledkom celonárodného súhlasu dosiahnutého výrazným volebným víťazstvom jednej strany alebo dohodou vsetkých hlavných vládnucich a opozičných síl. Skutočný efekt sociálnej reformy sa prejaví az po určitej dobe. Ak majú byť reformné programy úspesné, musia vychádzať z analýzy doterajsieho vývoja sústavy a prognózy demografického a ekonomického vývoja na 20 - 30 rokov a pritom sa musí analyzovať aj proces starnutia sústavy. Kazdá nová sústava má na začiatku priaznivé parametre, pretoze má málo príjemcov dávok a sluzieb (pozitívna fáza vývoja systému - prevazujú príjmy nad výdajmi), ale po určitej dobe sa počet prispievateľov a príjemcov dávok vyrovnáva (kulminácia sústavy) a potom výdaje rastú rýchlejsie ako príjmy(negatívna fáza vývoja). Odborne pripravená reforma môze pozitívnu fázu vývoja predĺziť.
Metód ako systém analyzovať je veľa a v súčasnej dobe sa najčastejsie pouzívajú techniky matematického modelovania.
35. Sociálne reformy v postkomunistickej Európe.
Stát, ktorý vlastnil vsetky výrobné prostriedky po znárodnení, vydal zákonník práce ako akýsi celospoločenský pracovný poriadok, v ktorom potlačil úlohu kolektívnej pracovnej zmluvy, presne a prísne regulované mzdy a pracovné podmienky. Vytvoril systém disciplinárnych predpisov obdobných ako pre státnych zamestnancov na západe. Pre trhovú ekonomiku je taký prístup k pracovnoprávnym predpisom nevhodný. Je prílis regulatívny a nerespektuje vôľu strán pracovnej zmluvy, ktorá najpruznejsie reaguje na potreby trhu.
Po 2. sv. vojne, kedy mzdy boli nízke, boli zavedené rodinné prídavky ako ich prídavok. Po komunistických prevratoch stát vyuzil túto skutočnosť k znizovaniu miezd s odôvodnením, ze rodinné záväzky zamestnancov boli vyčlenené zo mzdovej sústavy a je o nich postarane oddelene. Mzdy klesli tak nízko, ze nestačili uziviť rodinu. Zeny museli hromadne vstupovať do zamestnania, čím poklesla natalita a prídavky sa stali neoddeliteľnou súčasťou príjmovej politiky a v systéme, kde sa mzdy skôr prideľovali nez zarábali, sa stali dôlezitou zlozkou sociálnych dávok ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Rozdeľovanie ekonomiky nečinným osobám
Druhú časť obyvateľstva tvorili tí, ktorí boli zo zákonom uznaných dôvodov mimo zamestnania, nemohli pracovať. Uznané dôvody mozno zhrnúť do týchto skupín:
- 222x2315c 222x2315c nemoc a invalidita
- 222x2315c 222x2315c materstvo vrátane tehotenstva
- 222x2315c 222x2315c vek - starý alebo neplnoletý
- 222x2315c 222x2315c úmrtie, strata ziviteľa
Ak dôvod nebol právoplatne uznaný, boli povazovaný za prízivníkov.
Vsetky uznané soc. udalosti boli kryté systémom soc. zabezpečenia. Nezamestnanosť a chudoba sa z ideologických dôvodov neuznávali ako soc. udalosti. Tento systém soc. zabezpečenia bol pojatý ako univerzálny a povinne poskytujúci dávky ako právny nárok Tento zdedený systém po páde komunizmu uz neodpovedal potrebám prechodu k trznej ekonomike. Vsetci by chceli reformovať ekonomiku, ale zároveň by chceli zachovať zdedené veľkorysé sociálne podpory. Postoj ku státu ako k "dojnej krave" vedie k zvysovaniu soc. nákladov a pretoze sa vsetky kryjú z rozpočtu, znamená to významný tlak na verejné výdaje a v podmienkach trznej ekonomiky i na dane. Zdedené systémy ďalej nepočítajú s občianskou zodpovednosťou občanov za vlastnú budúcnosť a za budúcnosť ich rodín. Pretoze sú vsetky financované priebezne , vyvíjajú vzrastajúci tlak na ekonomicky činné obyvateľstvo.
Problémy prechodného obdobia
Vo väčsine zemí strednej a východnej Európy bol prechod od riadeného hospodárstva k trznej ekonomike prevádzaný nezamestnanosťou, znízením reálnych príjmov obyvateľstva a rastom chudoby. Tento trend bol dôsledkom minulej praxe a súčasného vývoja. Problémy v zamestnanosti boli tiez spôsobené
- sociálnou prezamestnanosťou,
- nedostatočnou výkonnosťou a nízkou produktivitou,
- restruktualizáciou ekonomiky a zmenami v struktúrach zamestnanosti
- stratou tradičných trhov.
Preto stát musel vybudovať účinné siete úradov práce a programy pre vyhľadávanie a tvorbu pracovných prílezitostí a podporu súkromného podnikania.
Základné soc. príjmy sa poskytovali zo sociálneho zabezpečenia. Dávky v nezamestnanosti boli novým prvkom. Systémy soc. zabezpečenia boli obvykle prílis veľkorysé, nákladné a v mnohých ohľadoch neúčinné.
Nutné zmeny systémov soc. dávok
Najnákladnejsie zo vsetkých sociálnych dávok vyvinutých v minulosti sú dôchodkové sústavy .Vyvolávali mnoho problémov:
a) 222x2315c Nízky dôchodkový vek, ďalej znízený pre zeny a niektoré kategórie robotníkov vykonávajúcich namáhavú prácu, spolu s ustanovením o predčasnom odchode do dôchodku poskytovali ochranu sirokému okruhu osôb a znizovali počet tých, ktorí nesú náklady priebezne financovaných systémov.
b) 222x2315c Väčsina systémov nepodmieňovala vznik nároku na starobný dôchodok odchodom do dôchodku.
c) 222x2315c Vplyvom váhavého prístupu k indexacii dôchodkov ich hladina a výska podstatne klesala. Tým sa postupne zvysoval počet dôchodcov zijúcich na úrovni minimálnych miezd. Rozpätie medzi výskou dôchodkov viazaných na úroveň miezd klesalo v nominálnych aj reálnych hodnotách. Neexistovali doplnkové dôchodkové sústavy, ktoré by poskytovali indexované doplnky viazané na mzdy.
Väčsina systémov soc. zabezpečenia obsahovala určité prvky soc. pomoci , hlavne v prospech zdravotne postihnutých a starých ľudí a niektorých domorodých a sociálne neprispôsobivých skupín obyvateľov . Neexistovala skutočná pomoc pri standartnej chudobe a nevládne iniciatívy boli vo väčsine zemí silne a prísne postihované. Soc. pomoc a soc. práca boli orientované na skupiny a nie na potreby.
Mozné prístupy k reforme
Soc. reforma je kontinuálny proces. Jej ciele a obsah sa mení tak, ako sa mení soc. prostredie a institúcie, ktoré sa majú reformovať. V deväťdesiatich rokoch môzeme v postkomunistickej Európe zreteľne identifikovať najmenej dve fázy soc. reformy. V prvej fáze státy prijímali krátkodobé opatrenia k rieseniu nezamestnanosti a kritického schudobnenia predovsetkým ohrozených skupín obyvateľstva (invalidní a starí ľudia a viacdetné rodiny). V druhej polovici deväťdesiatich rokov, po tom čo sa soc. situácia trochu stabilizovala, státy začali riesiť strednedobé soc. problémy:
- 222x2315c 222x2315c efektívnosť systému soc, ochrany, soc. dávok a sluzieb
- 222x2315c 222x2315c rozmery a ciele solidarity v podmienkach trhovej ekonomiky
- 222x2315c 222x2315c informačné systémy
- 222x2315c 222x2315c demokratizácia a decentralizácia správy a pod.
Ak skúmame prvé pokusy o vytvorenie sluzieb zamestnanosti, môzeme skonstatovať nasledovne:
- 222x2315c 222x2315c sluzby sa budujú skôr ako institúcie pre vyhľadávanie a sprostredkovanie zamestnania, nez ako skutočné sluzby trhu práce usilujúce o vytváranie nových pracovných prílezitostí a podporujúce drobné súkromné podnikanie. Majú sklon k byrokracii a prezívajú v nich praktiky rozmiestňovania prac. Síl z dôb keď väčsinou pôsobili ako úradovne
- 222x2315c 222x2315c viac sa starajú o nezamestnané a ich dávky, nez o zamestnaných , ich kvalifikáciu, rekvalifikáciu a pod.
- 222x2315c 222x2315c pri poskytovaní soc. dávok je nutné zreteľne rozlisovať medzi uchádzačmi, ktorí uz mali zamestnanie , ale ho stratili, medzi uchádzačmi o prvé zamestnanie a tými, čo sa znovu uchádzajú o prácu po dlhej prestávke spôsobenej napr. materskou dovolenkou alebo iným prerusením zamestnania. Vsetky pokusy spojovať tieto prípady skončili nezdarom.
Pri vytváraní systémov podpôr v nezamestnanosti je samozrejmé treba rozlisovať medzi:
tými čo sa pripravujú na výchovu k povolaniu alebo rekvalifikujú
- 222x2315c 222x2315c čo sú VPP alebo v iných alternatívnych programoch
- 222x2315c 222x2315c sú prechodne nezamestnaní, ale v skutočnosti chcú pracovať
- 222x2315c 222x2315c sú dlhodobo nezamestnaní
- 222x2315c 222x2315c sú nezamestnatelní
Kazdá z týchto kategórii by mala mať iné podmienky pre vznik nárokov, iné sadzby a výsky dávok.
Soc. dávky počas choroby a v starobe sa nezamestnateľným osobám poskytujú vo vsetkých státoch v rámci systému soc. zabezpečenia. Málokedy vsak majú povahu soc. poistenia.
Starobné dôchodky ak nie sú indexované, sú nedostatočnou soc. dávkou, ktorá bude plodiť chudobu a bude musieť byť doplňovaná zo systému soc. podpory.
Soc. dávky rodinám sa vo svojej súčasnej podobe stavajú nemodernými a neslúzia potrebám prechodného obdobia. Rozhodne nie je potrebné vyuzívať ich k podpore natality.
Mali by sa zmeniť predpisy o rodinných príjmoch. Rodinné prídavky by mali byť financované zo stát. rozpočtu. Alternatívou k súčasnému systému by mohla byť úľava na dani z príjmu na vsetky deti, doplnená o cielené rodinné prídavky ako o soc. dávku pre tých, kto zije pod hranicou chudoby.
Je treba vytvoriť dávky pre prípad núdze. Státny paternalizmus by mal byť odstránený povzbudzovaním prenikania nevládnych iniciatív do soc. oblasti a ich finančnú podporu za vymedzených podmienok.
Platí zásada, ze soc. dávky by mali ľuďom umozniť, aby ostali integrovaní a obnovili si zivotné funkcie, pokiaľ ich dočasne stratili, alebo aby dávky umoznili tieto funkcie napodobniť, pokiaľ uz zanikli.
36.Sociálna politika ČSFR v rokoch 1989-1990.
V decembri 1989 prevzali nekomunistické sily vládu od rozpadajúceho sa komunistického státu. Program sociálnej reformy pripravovala nová federálna vláda uz od januára 1990.Vypracovala scénar sociálnej reformy ktorý bol spolu so ekonomickou reformou predlozený Federálnemu zhromazdeniu v septembri 1990. Sledoval 3 hlavné ciele a to:
a/ pluralizáciu, b/ privatizáciu, c/demokratizáciu
a/Pluralizácia: občania sa mali začať starať o svoju budúcnosť sami a byť za ňu zodpovedný, ňou dostali ľudia rovnaké sance na prácu, odmeňovanie za prácu mzdou ako aj rovnaké podmienky na sociálne zabezpečenie
b/ Privatizácia: ňou sa mala občanom vrátiť zodpovednosť za ich osudy a za osudy ich rodín zvýsením hlavne finančnej účasti na sociálnom zabezpečení. Zabezpečiť právo občanom na existenčné minimum potom, čo vyčerpali vsetky svoje moznosti / sociálna záchranná sieť )
c/ Demokratizácia: správa sociálnych vecí sa mala navrátiť do rúk tých, ktorých sa týka - čize občanov.
Naplnenie týchto cieľov spočívalo na 4 základných programových pilierov:
a/ politike zamestnanosti. , b/ politike v oblasti pracovných príjmov, c/ rodinnej politike a politike sociálneho zabezpečenia
a/ POLITIKA ZAMESTNANOSTI- úlohou státu bolo pomoc občanom nájsť si prácu a ak budú nezamestnaný zabezpečiť ich, vláda kládla dôraz na aktívnu politiku zamestnanosti, na podporu účelného podnikania, kvalifikačných programov a rozvoj sluzieb. V záujme znizovania napätia na trhu práce stát znizoval celkovú mieru nezamestnanosti:
- 222x2315c 222x2315c u zien s malými deťmi zavedením rodičovského príspevku do 3 rokov veku,
- 222x2315c 222x2315c u dôchodcov predčasným odchodom do dôchodku
- 222x2315c 222x2315c predlzením skolskej dochádzky a prípravy na povolanie
- 222x2315c 222x2315c skracovaním pracovnej doby
Stát zriadil úrady práce, ktoré poskytovali sprostredkovateľke a poradenské sluzby a prijal zákon o zamestnanosti , okrem iného zvýsil ochranu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a to zvýhodneným zamestnávaním týchto osôb.
b/PRÍJMOVÁ POLITIKA- jej snahou bolo uvoľniť trh s pracovnou silou a pritom zaručiť občanom za prácu minimálnu mzdu. Kazdý občan sa mal stať zodpovedným za svoje ekonomické postavenie, pričom stát zaistil minimálne sociálne (zivotné) potreby pomocou sústavy soc. garancii, napr. stanovenie minimálnej mzdy. Stát prijal zákon o mzde a o kolektívnom vyjednávaní. Stát vypracoval systém záruk pre stanovenie výplaty mzdy, čím by boli chránené sociálne práva občanov na spravodlivú a primeranú mzdu. Mzdovú reguláciu zachoval len pre rozpočtové a príspevkové organizácie.
c/ RODINNÁ POLITIKA- tu stát zvýraznil podporu základným sociálnym a kultúrnym funkciám rodiny a potrebám ich členov vo vsetkých zivotných cykloch. Začal poskytovať sociálnu pomoc rodinám, ktoré nemali dostatok finančných zdrojov alebo tieto zdroje nevedeli vyuzívať. Dotvoril sa systém sociálnych dávok a sluzieb pre rodiny, zaviedol sa rodičovský príspevok ako príjem rodiča ( matky alebo otca) starajúceho sa o dieťa. Cieľom bolo rodinám s nízkymi príjmami zaručiť sociálnu pomoc aspoň zivotné minimum. Začal sa proces restrukualizácie rodinných prídavkov - t.z. aby boli predovsetkým chránené deti podľa svojich sociálnych potrieb a moznosť rodičov ich uspokojovať, bez ohľadu na ich počet v rodine. Islo o to, aby sa odstránila závislosť rodinných prídavkov od zamestnania rodičov, a aby bolo mozné ich poskytnúť vsetkým deťom za rovnakých podmienok a rovnakým spôsobom.
Okrem pomoci rodinám sa stát snazil rozvíjať aj systém pomoci( dobrovoľné organizácie, cirkev a spolky ) ohrozeným deťom a rodinám účelovými dávkami , ktoré boli viazané na bývanie, na zvýsené náklady na diétu diabetikov. Podporoval a rozvíjal predovsetkým činnosti ktoré smerovali k pomoci rodinám so zdravotne postihnutými deťmi.
d/ POLITIKA SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA - stát chcel vytvoriť jednotný státny systém sociálneho zabezpečenia, ktorý by poskytoval povinné zdravotné, nemocenské a dôchodkové poistenie, dobrovoľné pripoistenie individuálne a skupinové a státnu sociálnu podporu a pomoc ( sociálnu sieť).Státna sociálna podpora a pomoc mala byť podmienená poskytovaním az vtedy, keď občan a jeho rodina vyčerpali vsetky svoje moznosti zabezpečenia a vzájomnej pomoci. V prvých rokoch vsak stát prílis neuspel, zaviedol len výber poisteného na sociálne poistenie.
Vláda mala v úmysle k 1.1.1993 zaviesť novú sústavu soc. poistenia a to: aJ) v nemocenskej časti jednotné dávky, závislé od predchádzajúcich platov a valorizované podľa rastu priemerných miezd
b) v dôchodkovej časti tkz. dvojzlozkový dôchodok: základnú jednotnú časť dôchodku, zabezpečujúci zivotné minimum, valorizované podľa rastu zivotných nákladov, a nadstavbovú časť dôchodku, dôsledne viazanú na dobu poistenia a výsku poistného, valorizovaného podľa rastu priemerného plateného poistného.
Tento zámer sa vsak neuskutočnil, nakoľko v roku 1992 sa vsetko sústredilo na rozdelenie republiky. Vláda chcela vybudovať novú správu sociálneho zabezpečenia ako samostatný ucelený systém so samosprávnymi prvkami ( správnymi radami) a vytvoriť priestor pre vsetky typy nestátnych iniciativ. Chcela zmeniť aj systém financovania oddelením financovania sociálneho poistenia od státneho rozpočtu a zo státneho rozpočtu naďalej financovať len sociálnu podporu a sociálnu pomoc ako prejav najsirsej solidarity.
V rokoch 1990 az 1992 bolo zo sociálnej reformy realizované
1/ v politike zamestnanosti
a) 222x2315c zákon o zamestnanosti (1991)- bol základom pre vytvorenie úradov práce a pre poskytovanie dávky v nezamestnanosti
b) 222x2315c stratégia zamestnanosti do roku 1992
c) 222x2315c dohoda medzi vládou ČSFR a vládou Poľskej republiky o vzájomnom zamestnávaní občanov
2/ v príjmovej politike
a) 222x2315c dohoda o vzniku federálnej Rady ekonomickej a sociálnej dohody
b) 222x2315c zákon o kolektívnom vyjednávaní (1991)
c) 222x2315c generálna dohoda tripartity pre rok 1991 a 1992
d) 222x2315c novela zákonníku práce- umoznila kolektívne vyjednávanie
e) 222x2315c nariadenie vlády, ktorým sa upravilo regulačné zdanenie v oblasti mzdovej
f) 222x2315c úprava náhrad spojených s výkonom práce
3/ v rodinnej politike- zákon o rodičovskom príspevku
4/ v sociálnom zabezpečení
a) valorizácia dôchodkov, ale tretia valorizácia, ktorá bola sľúbená nebola, aj keď boli splnené podmienky zákona
b) príspevky na sociálne zabezpečenie ako príjem státneho rozpočtu
c)vláda schválila princípy novej koncepcie sociálneho zabezpečenia
d) opatrenie pre kompenzáciu rastu cien ( státny vyrovnávací príspevok )
Vláda nestačila ukotočniť:a) zavedenie zásad odmeňovania pracovníkov státnej správy) prijatie zákona o sociálnom zabezpečení) prijatie zákona o státnej podpore rodín, d) prijatie nového zákonníka práce. Prijatie základných právnych predpisov, ktoré mala vstúpiť do platnosti zároveň s novou daňovou sústavou sa zdrzalo hlavne v posledných 6 mesiacoch roku 1992, kedy sa pripravovalo rozdelenie československého federatívneho státu.
37. Sociálna politika SR od roku 1992
Reforma sociálnej politiky sa rozbehla a pripravovala od roku 1990. Sústredila sa na politiku zamestnanosti a politiku pracovných príjmov.
V r. 1992 sa mala vytvoriť koncepcia sociálneho zabezpečenia v súlade s novou sústavou daní a poplatkov. V tom istom roku boli pripravené zásady zákona o sociálnom poistení, státnej sociálnej podpore, sociálnej pomoci a o Fonde zamestnanosti. Na tomto sa vsak nepokračovalo.
V r. 1993 bola v SR zriadená Národná poisťovňa ako verejno-právna institúcia na vykonávanie zdravotného, nemocenského a dôchodkového poistenia a 1. januára 1993 bola uskutočnená komplexná daňová reforma. /tento rok sa niesol v znamení mnohých prísľubov, ktoré smerovali k voľbám r. 1994/.
Vývoj sociálnej politiky sa mal u nás vyvíjať cez dokumenty Scenára sociálnej reformy 1990, Záchrannej sociálnej siete 1990 a koncepcie transformácie sociálnej sféry SR 1996 a mal smerovať k:
- 222x2315c 222x2315c od jednopilierového sociálneho zabezpečenia k trojpilierovej sústave zalozenej na sociálnom poistení, státnej sociálnej podpore a sociálnej pomoci. Najvýznamnejsí krok bolo vytvorenie sociálnej poisťovne s 2. samostatnými fondami - dôchodkovým a nemcenským, ktoré sú oddelené od státneho rozpočtu a vytvorenie doplnkového dôchodkového poistenia.
- 222x2315c 222x2315c Od státneho monopolu v sociálnej politike k pluralite subjektov, ktoré ju vykonávajú. Čiastočne zaostalo riesenie otázky financovania nestátneho sektoru v sociálnej pomoci /daňové úľavy pre darcov, daňové oslobodenie pre nestátne sociálne subjekty, obmedzený objem státnych grantov/
- 222x2315c 222x2315c Od rovnostárstva k adresnosti. /Testovanie príjmov pre účely poskytovania prídavkov na deti, v rozlisovaní objektívnych a subjektívnych príčin hmotnej núdze/.
- 222x2315c 222x2315c Od byrokraticko-administratívneho prístupu v sociálnej starostlivosti k sociálnej práci v sociálnej pomoci./ zjednodusenie skály sociálnych dávok v rámci prijatého zákona o soc. Pomoci/
Zároveň doslo k posunom vo vsetkých rovinách soc. Politiky:
- 222x2315c 222x2315c v rovine filozofickej - najmä vo väčsom docenení úlohy jednotlivca / k opusteniu koncepcie postavenej na vedúcom postavení niektorých tried a k oslabeniu jednostranného kolektivizmu/
- 222x2315c 222x2315c V rovine sociologickej - k prijatiu skutočnosti, ze spoločnosť je sociálnej diferencovaná
- 222x2315c 222x2315c V rovine politickej - v akceptovaní skutočnosti, ze stát nemôze byť hegemónom /ovládanie určitej oblasti národným záujmom / sociálnej politiky a ze v nej má svoje miesto celá skála subsidiárne spolupôsobiacich subjektov
- 222x2315c 222x2315c V rovine ekonomickej - vo vytvorení viaczdrojového modelu financovania sociálnej politiky nielen cez dane a státny rozpočet, ale aj cez ďalsie verejné rozpočty /poistné fondy, rozpočty miest a obcí/, ako aj cez súkromné financovanie /nadácie, neinvestičné fondy, zbierky a pod/
- 222x2315c 222x2315c V rovine cieľov - vo vyvázenosti uplatňovania pomoci, povinnosti a práv
Aký bude cieľový model soci. Politiky na Slovensku, o tom sa dnes nedá jednoznačne vyjadriť. Je to spojené s ekonomickými i politickými rozhodnutiami a moznosťami, pričom nás na jednej strane viaze celý rad medzinárodnych dokumentov, ku ktorým v oblasti soc. Politiky SR pristúpila.
38. TRENDY V EURÓPSKEJ SOCIÁLNEJ POLITIKY
Základné trendy soc. politiky státu od začiatku organizovanej spoločnosti po dnesok sa vyznačuje vývojom od :
§ 222x2315c 222x2315c Drobných soc. príčin k veľkým systémom soc. zabezpečenia
§ 222x2315c 222x2315c Nezáväzných doporučení k povinným a záväzným pravidlám
§ 222x2315c 222x2315c Dílčích, ???, odborových, regionálnych, kusých ??? opatreniach k komplexnému, integrovanému a previazaného systémového riesenia
§ 222x2315c 222x2315c Filantropie ???
§ 222x2315c 222x2315c Sociálna pomoc cez soc. zabezpečenie po soc. ochranu
§ 222x2315c 222x2315c ..................... a náhodnosti po cielenú soc. solidaritu
Tieto základné smery vo vývoji soc. ochrany v Európe súviseli so soc. solidaritou a s chápaním prirodzených práv človeka, ktoré sa rozvinuli v 19.stor. a v prvej polovici 20.stor.
Historický vývoj smeroval k :
1. 222x2315c vseobecnosti (univerzalite)
2. 222x2315c úplnosti (konplexnosti)
3. 222x2315c primeranosti (adekvátnosti)
4. 222x2315c jednotnosti(uniformite)
5. 222x2315c cielenosti (adresnosti) soc.ochrany
1.Úsilie o vseobecnosť (uverezalitu) soc. ochrany
Soc. sústava je určená vsetkým občanom bez diskriminácie, ale musia byť splnené zákonom stanovené podmienky pre nároky na dávky a sluzby. Sústava soc. pomoci a podpory vznikla na začiatku 17.stor. v moderných europských státoch, kde bola určitou hranicou príjmu (Dánsko).
Vzájomne sa vyvíja ku komplexnej sústave soc.poistenia podľa :
- 222x2315c 222x2315c odvetie,
- 222x2315c 222x2315c priemysel
- 222x2315c 222x2315c kategória zamestnancov
Po II. sv. vojne sa v Skandinávii aj u nás zakladali sústavy soc. poistenia, ktorej myslienka bola poskytnúť zamestnaným ale aj vsetkým občanom právo na dávku zo soc. poistenia.
Zmenou univerzalitných systémov islo o zlozitý proces, kde bol problém s drobnými roľníkmi a stanoviť pre nich poistné bol problém a nakoniec pre nich bolo soc. poistenie dobrovoľné.
V súčastnej dobe v Európe je problém s ázijskou ekonomikou, ktorá nemá také veľké soc. zaťazenie ako ostatní na slobodnom trhu. Poukazujú na rovnaké soc. poistenie v rôznych kategóriach a tým sú aj poskodení nakoľko platia vysoké poistenie v porovnaní k dávkam ktoré od sústavy očakávajú. (číňan zaplatí takisto ako roľník a zisky sú mnohokrát mensie).
2. Úsilie o úplnosť (komplexnosť) soc. ochrany
Soc. sústava poskytuje dávky a sluzby, ktoré sú známe a uznané soc. udalostiam. Odvetia a nástroje sa vyvíjali postupne. Najstarsia bola pomoc existenčnej núdze, neskôr ochrana práce a poskytovanie dávok a sluzieb. Zásluhou Nemecka vzniklo úrazové poistenie ako prvé odvetie soc. poistenia. Po II.sv. vojne sa postupne vyvinuli vsetky odvetia soc. zabezpečenia:
- 222x2315c 222x2315c Zdravotná starostlivosť a zabezpečenie v nemocnici
- 222x2315c 222x2315c Zabezpečenie : v materstve, v nezamestnanosti, pri úraze a nemoci z povolania, rodiny, v starobe, pri invalidite, pozostalých
Tieto odvetia poistenia sú základné a vyčerpavajúce pre vsetky soc. udalosti, niektoré krajiny môzu mať aj ďalsie odvetia (Belgicko). Vo vsetkých státoch sú systémy obdobné az na bývalé státy ZSSR a Albánska kde nevyplácajú rodinné prídavky. Vo Veľkej Británií sa presadzuje moznosť vystúpiť z povinného soc. zabezpečenia ale po zlých skúsenostiach aj z Európskej únie sú proti tomu. V procese od komunizmu ku kapitalizmu sa najviac javí chudoba, ktorá nastáva v dôsledku soc. udalostí a vyzaduje si verejnoprávne zásahy. Ukazuje sa, ze komplexnosť sa musí meniť podľa meniacich soc. potrieb ľudí.
3.Úsilie o primeranosť (adekvátnosť)
Princíp adekvátnosti sa týka veľkosti dávok a sluzieb, ktoré sú poskytované primerane soc. potrebe. Pri sústave soc. ochrany a soc. zabezpečenia sa postupne vyvinuli dve základne formy ochrany : regulácia a inspekcia, a tri základné formy poskytovania dávok a sluzieb.
¨ 222x2315c Poistenie kde sa poisťuje na : - nepredvídanú budúci soc. udalosť (nezamestnanosť, nemoc, invalidita, smrť)
- 222x2315c 222x2315c predvídaná ale neistá budúca soc. udalosť (materstvo, výchova detí, staroba)
¨ 222x2315c státna podpora v prípade redistribúcie príjmov medzi občanmi
¨ 222x2315c pomoc (celostátna, obecná, súkromná, nestátna)
Primeranosť ochrany, dávok a sluzieb platí, ze soc. ochrana má osetrovať priemerného občana
Otázka nie je dopracovaná !!!
Trendy v Európskej sociálnej politiky
Historický exkurz nám, okrem iného umoznil ozrejmiť si , ako sa európskom kontexte sformovali tri základné piliere soc. politiky. Prvým je sociálne poistenie , ktoré sa môze uplatniť vsade tam , kde sa môze objaviť poistná udalosť . Takouto udalosťou môze byť strata schopnosti získavania dostatočných príjmov prostredníctvom práce v dôsledku staroby či choroby , straty ziviteľa , úraz a pod .V tomto zmysle sociálne poistenie zahŕňa predovsetkým starobné a invalidné dôchodkové poistenie , a pritom v rôznych krajinách i pozostalostné / vdovské , vdovecké , sirotské / poistenie , základné zdravotné poistenie , úrazové poistenie atď. Jeho základy vytvoril Bismarck , ale významný impulz mu dal najmä Beveridge tým , ze rozlísil základné povinné poistenie s účasťou státu , zamestnávateľov a zamestnancov od doplnkového poistenia / spočiatku väčsinou dobrovoľného , neskôr stále častejsie povinného / za účasti zamestnávateľov a zamestnancov. Toto doplnkové poistenie je zvýhodňované zo strany státu spravidla tým , ze buď platby do tohto poistenia , alebo platby z tohto poistenia sú oslobodené od daní. Podobným spôsobom býva napokon v ohraničenom rozsahu zvýhodňované aj individuálne sociálne poistenie , ktoré občan uz obyčajne iba sám uzatvára so sociálnou poisťovňou / ktorá má vsak speciálne obmedzenia , zabraňujúce riskantným finančným operáciám s týmito fondmi /.
Dôchodky zo základného poistenia kryjú obvykle 40-60 % predchádzajúceho pracovného príjmu poistenca z doplnkového 20-30 % a z individuálneho cca 10 % . Čím sú dôchodky zo základného poistenia vyssie , tým mensia je motivácia pre ďalsie druhy poistenia , ale tým vyssie sú aj výdaje na tento účel .
Druhým základným pilierom európskej sociálnej politiky - historicky dokonca prvým - je sociálna pomoc . Súčasný standardný charakter jej vtlačil Beveridge najmä tým , ze ju spojil s kategóriou zivotného minima a s testovaním príjmov . Standartne teda smeruje k individuálnemu príjemcovi a k rieseniu jeho konkrétnej a aktuálnej sociálnej udalosti - mala by teda mať prechodný a motivačný charakter. Riesi sa ňou predovsetkým zabezpečenie základných zivotných podmienok v stavoch hmotnej a sociálnej núdze .
Za tretí pilier je povazovaná státna sociálna podpora , pre ktorú vytvoril ten najsirsí priestor najmä myrdalovský model . V standartnej podobe ide o systém dávok , vyjadrujúcich podporu státu určitým skupinám vo vzťahu k zivotnej udalosti , ktorá má dlhodobý alebo trvalý charakter a ktorá nemá taký ráz , ze by bolo vhodné alebo mozné sa voči nej poistiť. Je to zároveň spravidla státom organizovaná solidarita smerujúca k tým skupinám , ktorých ohrozenie v tejto situácii by sa mohlo negatívne premietať do zivota celej spoločnosti. Preto sú jej typickými adresátmi deti alebo rodiny s deťmi , prípadne mladé rodiny , ale v tejto súvislosti mozno uvazovať ako s cieľovou skupinou státnej sociálnej podpory napr. aj so zdravotne postihnutými občanmi . U nás sa jej adresátom na začiatku transformačného procesu prechodne stali napr. dôchodcovia / státny vyrovnávací príspevok / . Okrem otázky cieľových skupín a definovania ich soc. situácie je pre charakter státnej sociálnej podpory dôlezitý aj spôsob , ktorým je financovaná. Niekedy je totiz prepojená so sociálnym poistením / nie je financovaná iba státom , ale napr. čiastočne aj zamestnávateľmi / , inokedy má niektoré črty sociálnej pomoci / napr. je poskytovaná iba od určitej príjmovej hranice/. V standartnej podobe je vsak financovaná čisto z daní a je poskytovaná cieľovej skupine plosne , bez testovania príjmov. Dnes môzeme v Európe hovoriť o troch modeloch sociálnej politiky .
1, liberálny / reziduálny - zvyskový / beveridgeovský - je tu minimálna zodpovednosť státu s malým rozsahom povinne poskytovaných sluzieb.
2, konzervatívny / pracovne - výkonový / bismarckovský - je tu optimálna zodpovednosť státu , ale len sekundárne , väčsina populácie je krytá povinne poskytovanými sluzbami .
3, sociálne - demokratický / institucionálne - redistributívny / myrdalovský - je tu totálna zodpovednosť státu za rozsah povinne poskytovaných sluzieb .
Vseobecne mozno konstatovať , ze postupne aj keď len veľmi pomaly, dochádza k zblizovaniu týchto troch modelov . Napomáha tomu predovsetkým súbor dohovorov Medzinárodnej organizácie práce týkajúcej sa čiastkových otázok / napr. dohovor o invalidných , starobných a pozostalostných dávkach , dohovor o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia a pod. /. Medzinárodná organizácia práce vyvíja svoju činnosť uz od r. 1906 a bola fakticky az do konca 2. svetovej vojny jedinou organizáciou s týmto typom aktivít. Po 2. svetovej vojne vznikom Organizácie spojených národov sa vytvorili podmienky na prijatie Vseobecnej deklarácie ľudských práv/ 1948 / , ktorá vytvorila aj rámec pre riesenie niektorých sociálnych otázok. V Európskom kontexte veľmi významnú úlohu zohráva Rada Európy / 1949 / , ktorej Európska sociálna charta / 1961 / sa stala uz veľmi konkrétnou bázou pre vytváranie určitého rámca európskych sociálnych standardov. Napokon je tu aj pôsobenie Európskej únie / 1957 / a a jej Sociálnej charty / 1989 / Sociálnej charty Maastrichtu /1991/
Pokiaľ ide o situáciu mimo Európy , vo vyspelejsích krajinách sa stretávame s určitými prvkami , ktoré poznáme aj z Európy / poistné fondy a pod. / . V rozvojových krajinách je situácia iná . Tam , kde základným problémom sociálne diferencujúcim spoločnosť je napríklad dostatok potravín / poldruha miliardy obyvateľov Zeme zije v absolútnej biede / , sa za účasti sociálne - politických opatrení môzu povazovať aj pozemkové reformy , ako na to poukázal napr. kodanský Svetový summit pre sociálny rozvoj v r. 1995.
|
