ALTE DOCUMENTE
|
||||||||||
ZDAŇOVANIE TOVAROV A SLUZIEB DAŇOU Z PRIDANEJ HODNOTY - princípy zdaňovania v EÚ a pri obchodovaní s tretími krajinami, registrácia za platiteľa DPH.
Znenie zákona o dani z pridanej hodnoty:
Dňom vstupu do Európskej únie sa Slovenská republika stala súčasťou jednotného trhu Európskej únie, ktorý existuje od 1.1.1993. Vznik jednotného trhu si vyziadal zrusenie colných úradov a colnej kontroly tovaru na hraniciach medzi členskými státmi EÚ. Po vzniku jednotného trhu s 18418y2423s a od 1.1.1993 tovar "dovázaný" z iného členského státu EÚ nezdaňuje colnými úradmi ako dovoz tovaru, pretoze nový systém jednotného trhu EÚ si vyziadal zavedenie nových pravidiel pre uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pri pohybe tovaru medzi jednotlivými členskými státmi EÚ.
Tieto pravidlá, ktoré sú obsiahnuté v Siestej smernici Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov, sú súčasťou nového slovenského zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý nadobudol účinnosť dňom vstupu SR do EÚ, to znamená 1. mája 2004.
Princíp pôvodu a princíp určenia:
Daň z pridanej hodnoty sa po vzniku jednotného trhu EÚ od 1.1.1993 pri dodávkach tovarov a sluzieb z jedného členského státu do iného členského státu uplatňuje podľa týchto dvoch vseobecných princípov: Podnikateľ Princíp určenia Podnikateľ
Podnikateľ Princíp pôvodu Spotrebiteľ
Z uplatňovania týchto základných princípov existujú tri speciálne výnimky, kedy sa dôsledne neuplatňuje vseobecný princíp prislúchajúci pre danú transakciu.
1. Pri tzv. zásielkovom predaji tovaru z jedného členského státu do iného členského státu - P.U
2. Pri kúpe tovaru právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou - princíp určenia
3. Pri predaji nových dopravných prostriedkov sa vzdy uplatňuje princíp určenia
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty:
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Základné ustanovenia:
§1 Predmet úpravy
Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty
§2 Predmet dane
Z vymedzenia predmetu dane je zrejmé, ze zákon obsahuje osobitné pravidlá pre uplatňovanie dane pri: a) dodaní tovaru a dodaní sluzby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b) nadobudnutí tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského státu EÚ, c) dovoze tovaru do tuzemska z územia tretích státov. Definície jednotlivých predmetov dane sú obsiahnuté v §8 az §12
Obchodné transakcie medzi podnikateľmi:
Pri obchodných transakciách medzi podnikateľmi registrovanými pre daň z pridanej hodnoty v rôznych členských státoch sa uplatňuje princíp určenia. Keďze kontroly tovaru na hraniciach boli zrusené, sú podnikatelia povinní viesť detailné záznamy: a) o kúpe tovaru z iného členského státu, b) o predaji tovaru do iného členského státu, c)a pohyb tovaru je kontrolovaný vzájomnou administratívnou spoluprácou medzi daňovými správami členských státov.
Intrakomunitárne dodanie tovaru: Pohyb tovaru z jedného členského státu do iného členského státu je intrakomunitárnym dodaním tovaru oslobodeným do dane, ak: a) kupujúci je registrovaný pre daň vo svojom členskom státe, b) predávajúci obdrzal od kupujúceho identifikačné číslo pre daň vrátane prefixu /predpony/, c) faktúra vyhotovená o predaji tovaru obsahuje identifikačné číslo pre daň ako predávajúceho tak aj kupujúceho, d) tovar je odoslaný alebo prepravený z členského státu predávajúceho do členského státu kupujúceho.
Ak nie sú splnené vsetky tieto podmienky, musí byť tovar zdanený tak, ako keby sa predal zákazníkovi vo vlastnom členskom státe.
Registrácia za platiteľa DPH: Registračná povinnosť
Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat
1 500 000Sk, je povinná podať daňovému úradu ziadosť o registráciu pre DPH. Zdaniteľná osoba je povinná podať ziadosť o registráciu pre DPH do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety. Ziadosť o registráciu môze podať aj osoba, ktorá nedosiahla obrat 1 500 000Sk. Platiteľ registrovaný podľa §4 môze poziadať o zrusenie registrácie pre DPH po uplynutí jedného roka od kedy sa stal platiteľom ak jeho obrat nedosiahol 1 500 000Sk.
15) LÍZINGOVÉ FINANCOVANIE DLHODOBÉHO MAJETKU - lízingové financovanie dlhodob. majet., finančný a operatívny lízing, výdavky a náklady u nájomcu pri finančnom lízingu.
Pojem lízing pochádza z anglického slova "lease" najať, prepozičať a bezne sa pouzíva v obchodnej a finančnej terminológii. Leasigové operácie mozno rozdeliť podľa rôznych hľadísk. V zásade sa rozlisuje medzi dlhodobým a krátkodobým leasingom. Na základe toho vznikli dve skupiny lízingových zmlúv, a to lízing finančný a lízing operatívny.
Finančný lízing je zalozený na dlhodobom prenájme.
V prípade operatívneho lízingu prenajatý predmet zostáva nielen vo vlastníctve prenajímateľa, ale prenajímateľ má povinnosť tento predmet udrziavať. Z toho hľadiska ide o krátkodobý prenájom.
Lízing je výhodný pre uzívateľa ako aj pre prenajímateľa.
Výhody lízingu pre nájomcu: lízing neviaze prevádzkový kapitál ani úvery, lízing pokrýva az 100% nákladov na obstaranie daného predmetu, lízing je výhodný z daňového hľadiska, nakoľko je odpočítateľnou polozkou zo základu dane, poskytuje výhody výnosov v hotovosti, lízing je spôsob ako získať na dlhodobé uzívanie väčsie majetkové zlozky bez zvýsenia kapitálovej základ. podniku.
Výhody lízingu pre prenajímateľa: lízing umozňuje diverzifikáciu podnikateľského rizika, lízing umozňuje získať späť prenajatý predmet, pokiaľ nájomca neplní dojednané podmienky lízingu, lízing umozňuje zvýsiť ziskovú marzu, nakoľko vlastník pri vhodnej hospodárskej politike získava doplnkový výnos z poskytovaných sluzieb.
Lízingom sa standardne rozumie zmluva, ktorou sa prenása na nájomcu právo uzívať po dohodnutí doby určitý majetok proti úhrade nájomného. Standard rozlisuje tieto druhy lízingu:
Finančný lízing - dlhodobý prenájom s následným prevodom vlastníckych práv na nájomcu pri ukončení prenájmu, doba prenájmu zahŕňa podstatnú časť doby zivotnosti prenajatej veci a úhrn nájomného predstavuje obojstranne výhodnú cenu, prenajímateľ prenása na uzívateľa väčsinu rizík a nákladov spojených s uzívaním majetku.
Operatívny lízing - sú vsetky ostatné prenájmy, po ukončení ktorých vracia nájomca majetok prenajímateľovi.
Zmluva o finančnom lízingu vymedzuje základné práva a povinnosti lízingového prenajímateľa lízingového nájomcu. Prenajímateľ a nájomca musia pri uzatváraní zmluvy reľpektovať niektoré skutočnosti vyplývajúce z občianskoprávnych a obchodnoprávnej úpravy záväzkových vzťahov. Základom finančného lízingu je nájomný pomer, ktorý vyúsťuje do prevodu vlastníckeho práva. Pri dojednávaní lízingovej zmluvy treba vychádzať z ustanovení občianskeho zákonníka, ktoré upravuj nájomnú zmluvu.
Z hľadiska lízingových zmlúv je dôlezitá podporná pôsobnosť ustanovená obchodným zákonníkom týkajúcim sa zmluvy o kúpe prenajatej veci. Pre určení obsahu lízingovej zmluvy sa jej súčasťou môzu stať vseobecné podmienky finančného prenájmu lízingu, ktoré vypracovala asociácia lízingových spoločností. Pri určení práv a povinností účastníkov lízingovej zmluvy treba taktiez prihliadať aj na obchodné zvyklosti zachovávané vseobecne v oblasti lízingových vzťahov.
Medzi podstatné nálezitosti zmluvy o finančnom prenájme patrí:
a) určenie zmluvných strán
b) popis predmetu lízingu
c) platobné podmienky
d) podmienky odovzdania predmetu nájmu do uzívania nájomcu
e) záručné a servisné podmienky
f) poistenie predmetu lízingu
g) postup v prípade porusenia povinností zmluvných strán
h) doba splatnosti lízingovej zmluvy a spôsob jej ukončenia
i) podmienky prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu na nájomcu
Finančný lízing mozno vymedziť ako trojstranný právny vzťah medzi dodávateľom, prenajímateľom a nájomcom.
|
